Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/339/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110214339 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110214339.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: J.S. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Bratislava, V. XX, zastúpený advokátom JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, so sídlom Karloveská 3154/6C, Bratislava, proti odporcom: 1/ Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 2.064,98 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. marca 2014, č. k. 11C 53/2010-303, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa v znení jeho zmeny zo dňa 27.12.2013, pripustenej uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 13.1.2014 vyhlásenom na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania, proti odporcom 1/, 2/, domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 2.064,98 Eur s príslušenstvom titulom zastavenia uhrádzania liečebných nákladov od 17.6.2009 a doživotného uhrádzania všetkých nákladov spojených s poškodeným zdravím následkom úrazu, ktorý utrpel v prostriedku mestskej hromadnej dopravy odporcu 1/ dňa 26.2.2003. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ počas dopravnej nehody dňa 26.2.2003 utrpel ako cestujúci v MHD pomliaždenie hlavy v spánkovo - klenbovej oblasti vpravo bez otrasu mozgu, pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu komplikované poúrazovým zápalovým stuhnutím ramenného kĺbu periarthritis humeroscapularis, natrhnutie dvojhlavého svalu (bicepsu) ľavej hornej končatiny a stuhnutie okolo chrbticového svalstva krčnej a driekovo-krížovej časti chrbtice, pričom išlo o ľahké zranenia, prípadne zranenia, ktoré nie je možné hodnotiť ako vážnu poruchu zdravia. V čase dopravnej nehody mal 69 rokov. Prvé lekárske vyšetrenia absolvoval nasledujúci deň po nehode 27.2.2003, následne asi 1 mesiac po nehode absolvoval chirurgické a neurologické vyšetrenia a kúpeľnú liečbu. Zistil, že odporca 2/ navrhovateľovi dňa 7.9.2005 uhradil všetky náklady na liečbu v sume minimálne 1.547,- Eur. Mal za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa sa počas liečby zlepšoval a po 7.9.2005 už odporca 2/ vzhľadom na vyjadrenie jeho zmluvného lekára prestal navrhovateľovi preplácať náklady na liečbu, pretože už nesúvisela s dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003 a teda absentovala priama príčinná súvislosť medzi zdravotným stavom navrhovateľa a úrazom utrpeným počas dopravnej nehody. Uviedol, že navrhovateľ si však naďalej uplatňoval refundáciu nových nákladov na liečbu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C 59/2006 za obdobie od 20.7.2006, ktoré konanie je právoplatne skončené, a v konaní preskúmavanom za obdobie od 17.6.2009 vrátane doživotného uhrádzania nákladov jeho liečby. Súd prvého stupňa mal zo znaleckých posudkov znalcov MUDr. W. K. č. 94/2003 zo dňa 31.12.2003 a MUDr. W. O., PhD. č. 913766 - 08/13 zo dňa 13.3.2013 za preukázané, že navrhovateľ už pred dopravnou nehodou dňa 26.2.2003 trpel chronickými a dlhotrvajúcimi ochoreniami. Už v roku 1998 sa liečil na poruchy metabolizmu purínových látok (dna), na dlhotrvajúce degeneratívne, zápalovodystrofické ochorenie kĺbov, medzistavcových platničiek a bolesti chrbtice. Uviedol, že obaja znalci konštatovali, že degeneratívne a chronické ochorenia pohybového aparátu navrhovateľa nesúvisia so zraneniami utrpenými počas dopravnej nehody. Liečba zranení, ktoré mali priamu príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou, bola podľa súdu prvého stupňa znalcami určená na tri až štyri týždne podľa znalca MUDr. K., prípadne dva až tri mesiace podľa znalca MUDr. O.. Podľa znalcov po uplynutí uvedenej doby už zdravotné problémy navrhovateľa neboli v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003 a so zraneniami pri nej utrpenými. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že odporca v prvom rade má uzatvorené povinné zmluvné poistenie u odporcu v druhom rade v zmysle § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhrnul, že v predmetnej právnej veci je konaním nehodový dej dopravnej nehody zo dňa 26.2.2003, pri ktorej navrhovateľ utrpel zranenia, keď vodič autobusu MHD prudko zabrzdil po tom, čo mu do jazdnej dráhy vošiel osobný automobil. Následkom (škodou) bolo poškodenie zdravia navrhovateľa, pričom podľa súdu prvého stupňa je potrebné rozlišovať medzi poškodením zdravia navrhovateľa v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 26.2.2003 a súčasným zdravotným stavom navrhovateľa od 17.6.2009, odkedy si uplatňuje nárok a náhradu liečenia. Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou utrpel nasledujúce zranenia: pomliaždenie hlavy v spánkovo - klenbovej oblasti vpravo bez otrasu mozgu, pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu komplikované poúrazovým zápalovým stuhnutím ramenného kĺbu periarthritis humeroscapularis, natrhnutie dvojhlavého svalu (bicepsu) ľavej hornej končatiny a stuhnutie okolo chrbticového svalstva krčnej a driekovo-krížovej časti chrbtice. Mal za to, že len tieto zranenia môžu byť škodou v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vek navrhovateľa prihliadol na dlhšiu dobu liečenia uvedených zranení v zmysle záverov znaleckého posudku znalca MUDr. O., a teda liečenie trvalo maximálne do konca mája 2003. U viedol, že po tejto dobe zdravotný stav navrhovateľa už nebol v priamej príčinnej súvislosti s úrazom utrpeným počas dopravnej nehody dňa 26.2.2003, resp. nebol touto dopravnou nehodou vyvolaný, ale súvisel s nepriaznivým zdravotným stavom navrhovateľa, ktorý mal už pred dopravnou nehodou. Mal za to, že aktuálny zdravotný stav navrhovateľa nemožno považovať za škodu podľa § 427 OZ, pretože navrhovateľ sa už od roku 1998 liečil na poruchy metabolizmu purínových látok (dna), na dlhotrvajúce degeneratívne a zápalovodystrofické ochorenie kĺbov, medzistavcových platničiek a bolesti chrbtice, ktorý záver nevyplýva len zo znaleckého posudku MUDr. O. ustanoveného súdom, ale aj zo znaleckého posudku znalca MUDr. K. predloženého navrhovateľom. Podľa súdu prvého stupňa z uvedeného nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že navrhovateľov aktuálny stav od 17.6.2009 nesúvisí s úrazom utrpeným počas dopravnej nehody dňa 26.2.2003 a medzi aktuálnym zdravotným stavom navrhovateľa a dopravnou nehodou neexistuje príčinná súvislosť. Z uvedeného dôvodu mal za to, že navrhovateľov súčasný zdravotný stav nebol vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, keď je potom podľa súdu prvého stupňa vylúčená zodpovednosť odporcov za škodu v zmysle § 427 ods. 1 OZ. Uviedol, že v právnom slova zmysle navrhovateľovi žiadna škoda v podobe jeho aktuálneho zdravotného stavu skúmaného za obdobie od 17.6.2009 do vyhlásenia napadnutého rozsudku v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003 nevznikla. Táto mu podľa súdu prvého stupňa vznikla len do obdobia maximálne troch mesiacov po úraze, ktorú mu odporca 2/ uhradil dňa 7.9.2005. Jeho nárok na náhradu škody bol už teda uspokojený. Z daného dôvodu preto podľa súdu prvého stupňa ani nemohlo na strane druhej dôjsť k premlčaniu tohto neexistujúceho nároku navrhovateľa. Mal za to, že tento bol podaný v rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, keď prvýkrát k jeho uplatneniu mohlo dôjsť dňa 17.6.2009 a žaloba bola podaná dňa 24.3.2010. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom preddavku na trovy znaleckého dokazovania. O náhrade trov štátu titulom vyplateného znalečného rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., veta prvá. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol mu, že nenariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, hoci znalecký posudok predložený navrhovateľom mal len charakter listinného dôkazu a poukázal na vzájomnú rozpornosť znaleckých posudkov MUDr. K. a MUDr. O.. Uviedol, že znalec MUDr. O. je znalcom v odbore chirurgia a traumatológia a preto namietol jeho odbornosť ohľadom poruchy metabolizmu purínových látok, ochorenia kĺbov, medzistavcových platničiek a bolestí chrbtice. Mal ta to, že poškodené zdravie jeho osoby nemožno spájať len s jeho vekom. Trval na rekonštrukcii dopravnej nehody zo dňa 26.2.2003 za účelom plastického zdokumentovania vzniku úrazu. Znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. K. zdôraznil potrebu jeho sústavnej liečby, keď rovnako sa vyjadrila i jeho ošetrujúca lekárka MUDr. O.. Mal za to, že jeho poškodený zdravotný stav je v príčinnej súvislosti s relevantnou dopravnou nehodou. Poukázal na skutočnosť, že v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania bolo uvedené, že bol sediaci cestujúci, hoci v skutočnosti v dopravnom prostriedku stál. Namietal správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa ohľadom jeho poškodenia zdravia pokiaľ ide o poruchu dna, ochorenie kĺbov a chrbtice, uviedol, že biceps na ľavej ruke mal poškodený pri úraze a nie po ňom, tak ako aj ostatné zdravotné poškodenia. Súdu prvého stupňa vytkol, že na pojednávaní konanom dňa 5.3.2014 sa nemohol dostatočne právne brániť k skutkovým okolnostiam uplatneného nároku. Zdravotný stav sa mu zhoršil odvtedy, čo mu odporca 2/ prestal preplácať výdavky na liečbu, pretože na liečbu tak nemá dostatok finančných prostriedkov. V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odporca 1/ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na znalecký posudok znalca MUDr. K. vypracovaný v rámci trestného konania ČTS-21/DI-DN-2003, na znalecký posudok MUDr. X. vypracovaný v súvisiacom súdnom konaní Okresného súdu Bratislava I so sp. zn. 12C 59/2006, predmetom ktorého bolo taktiež zaplatenie nákladov na liečbu úrazu, ktoré oba znalecké posudky vylúčili príčinnú súvislosť zdravotného poškodenia navrhovateľa s dopravnou nehodou, od ktorej nárok odvíja. Uviedol, že po preplácaní nákladov liečby odporcom 2/ jeho zmluvný lekár po oboznámení sa s dokladmi a zdravotnou kartou navrhovateľa dospel k záveru o nedôvodnosti ďalšieho preplácania. Taktiež v zmysle znaleckého posudku MUDr. O. zdravotné problémy navrhovateľa nemajú pôvod a príčinu v relevantnej dopravnej nehode. Mal za to, že vzhľadom na existenciu troch znaleckých posudkov kontrolné znalecké dokazovanie nebolo potrebné, rovnako ani rekonštrukcia dopravnej nehody. Namietal existenciu základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu na zdraví, a to priamu príčinnú súvislosť medzi poškodením zdravia navrhovateľa a dopravnou nehodou. Mal za to, že za súčasný zdravotný stav navrhovateľa nezodpovedá. Odporca 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa označil napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdene veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p.dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje závery vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj ich podrobne vyhodnotil. Vyslovené argumenty súdu prvého stupňa podporujú príslušný záver o nedôvodnosti a absencii uplatneného nároku navrhovateľa. Rozsudok je dostatočne presvedčivý a súd prvého stupňa v ňom dal dostatočne kvalifikovanú argumentáciu o nepreukázanosti nároku navrhovateľa na náhradu škody spočívajúcej v liečebných nákladoch za obdobie od 17.6.2009 z dôvodu absencie príčinnej súvislosti aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľa s dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody alebo ušlého zisku a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou alebo ujmou. K porušeniu povinnosti môže dôjsť protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Vzťah príčiny a následku znamená, že dôvodom vzniku škody je výlučne len označené porušenie právnej povinnosti. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide o zodpovednosť objektívnu. Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby a pre okolie. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu spôsobenú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). V prípade škody (ujmy) na zdraví do kategórie skutočnej škody patria aj náklady vynaložené na liečenie. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú účelné náklady spojené s liečením. Podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady na liečenie a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil. Z citovaných právnych ustanovení vyplýva a v posudzovanej právnej veci nebola ani medzi účastníkmi konania sporná otázka aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, rovnako ani otázka existencie pasívnej legitimácie odporcu 1/ ako prevádzkovateľa dopravného prostriedku, ktorým bola škoda na zdraví spôsobená, a odporcu 2/ ako subjektu poistenia odporcu 1/. V danom prípade teda nebol sporný vznik zodpovednostného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 1/, spornou otázkou zostala len otázka posúdenia príčinnej súvislosti ako základného predpokladu nároku na náhradu škody na zdraví medzi aktuálnym zdravotným stavom navrhovateľa a dopravnou nehodou, od ktorej nárok na náhradu liečebných nákladov za obdobie od 17.6.2009 odvíja. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním (v danom prípade dopravnou nehodou) a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je primárne otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Vyriešenie tejto otázky nemôže byť uložené znalcovi, ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou ako následkom a akou skutočnosťou ako príčinou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všetkých súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Nie je pritom rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keď atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť teda priamy, bezprostredný, neprerušený (napr. 5Cdo 126/2009). V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ, nesúci v danom sporovom konaní povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojich tvrdeniach, v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho aktuálnym zdravotným poškodením a dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003 a uvedenú skutočnosť by nebolo potrebné zisťovať ani navrhovaným kontrolným znaleckým dokazovaní, keď ako už bolo spomenuté vyššie, zisťovanie existencie príčinnej súvislosti je úlohou súdu. V konaní použité znalecké posudky vypracované znalcom v zmysle uznesenia súdu prvého stupňa o nariadení znaleckého dokazovania, alebo použité ako listinné dôkazy, rovnako aj realizovaný výsluch znalca za účelom poskytnutia ďalších vysvetlení odôvodňujúcich znalecké závery, poskytli dostatočný okruh skutkových okolností pre právne posúdenie súdu prvého stupňa o absencii tejto príčinnej súvislosti ako jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu a povinnosti odporcov navrhovateľovi liečebné náklady za obdobie od 17.6.2009 preplácať, keď v konaní vypočutý znalec sa vyjadril i k neopodstatnenosti navrhovateľovej námietky o tom, že počas dopravnej nehody nebol sediacim cestujúcim. Rovnako potom by bola nadbytočná i rekonštrukcia dopravnej nehody, nakoľko pre posúdenie otázky existencie príčinnej súvislosti by bola dôkazom irelevantným. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Ohľadom náhrady trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., avšak v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ju neuplatnili. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.