Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/169/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115219801 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115219801.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa L. T., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan USA a Slovenskej republiky, zverené do starostlivosti Detského domova Studienka, so sídlom Röntegenova 6, 851 01 Bratislava, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 916 16 Bratislava, dieťa rodičov: otec S. T., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXXX L., L., L. XXXXX, D., štátny občan D., zastúpený JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou, so sídlom Javorinská č. 13, 811 03 Bratislava, matka H. V., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko na území Slovenskej republiky I. č. XX, XXX XX X. (u rodičov), naposledy bydlisko J. B. č. X/A, Bratislava, štátna občianka USA a Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova č. 14, 811 05 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, v konaní o návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2P/7/2015-1250 zo dňa 02.03.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že Detskému domovu Studienka, so sídlom Röntgenova 6, 851 01 Bratislava sa ukladá povinnosť odovzdať maloletého L. T., nar. XX.XX.XXXX matke. Súd z a k a z u j e matke a otcovi maloletého opustiť s maloletým územie Slovenskej republiky. V ostatnej napadnutej časti sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nariadil v zmysle článku 7 Dohovoru č. 119/2001 Z.z. o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí vhodné (predbežné) opatrenia ktorými uložil Detskému domovu Studienka, so sídlom Röntgenova 6, 851 01 Bratislava povinnosť odovzdať maloletého L. T., nar. XX.XX.XXXX matke a zakázal matke a otcovi maloletého opustiť s maloletým územie Slovenskej republiky. Deklaroval, že toto opatrenie je vykonateľné dňom jeho nariadenia a platí až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. 2P/7/2015. Konanie o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 16.02.2016, doplneného dňa 19.02.2016 zastavil. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o nariadení vhodných opatrení právne zdôvodnil článkom 7 a 16 Dohovoru č. 119/2001 Z.z. o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov (ďalej len Dohovor) detí po vyhodnotení, že v danom prípade nie je v záujme maloletého jeho ďalšie zotrvanie v detskom domove, vzhľadom na situáciu, že matka sa nachádza na území Slovenskej republiky a je pripravená sa o maloletého postarať a zabezpečiť všetky jeho potreby. Konštatoval, že otec o prevzatie maloletého z detského domova záujem neprejavil a uviedol, že v čase rozhodovania o nariadení opatrenia nemal vedomosť o tom, či sa otec na území Slovenskej republiky vôbec nachádza. V zmysle článku 7 bod b/ Dohovoru nariadením vhodných opatrení sledoval zabráneniu vzniku ďalšej ujmy maloletému dieťaťu spôsobenej destabilizáciou jeho výchovného prostredia. Súčasne na zabezpečenie účelu Dohovoru ako vhodné opatrenie podľa jeho článku 7 prijal opatrenie, ktorým do času právoplatného skončenia konania o návrat maloletého do cudziny, zakázal matke a otcovi maloletého opustiť s maloletým územie Slovenskej republiky. Konanie o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti s uložením jej povinnosti zabezpečiť, aby maloletý neopustil územie Slovenskej republiky zastavil pre nesplnenie podmienok konania v zmysle ust. § 103 a § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. Konštatoval, že v danom prípade právomoc na strane súdov Slovenskej republiky konať a rozhodovať nie je daná a nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania. Vzhľadom na prebiehajúce návratové konanie nedostatok právomoci na rozhodovanie o návrhu matky, tak ako bol podaný jej právnym zástupcom, ustálil aj s poukazom na článok 16 Dohovoru, v zmysle ktorého je povinný zdržať sa rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva maloletého dieťaťa, ktorého súčasťou je bez akýchkoľvek pochybností aj otázka zverenia. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne otec maloletého z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ a § 122 ods. 1 O.s.p. Uznesenie súdu prvého stupňa žiadal zrušiť, alternatívne uložiť povinnosť odovzdať maloleté dieťa otcovi. Namietal, že súd z dôvodu nedostatku právomoci vo veci konať v zmysle návrhu matky konanie o tomto návrhu zastavil a súčasne vydal opatrenia v zmysle čl. 7 Dohovoru. Dovodil, že v zmysle § 178c O.s.p. je konanie o návrat výlučne návrhovým konaním, upravené samostatne a neodkazuje na konanie starostlivosti súdu o maloletých. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že súd v tomto konaní nie je oprávnený konať ex offo a to ani vo veciach predbežných opatrení. Namietal, že súd napadnuté uznesenie ex offo vydal za situácie, že nemal vedomosť, či má otec vôľu postarať sa o maloletého a či sa nachádza na území Slovenskej republiky. Aj napriek tomu, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia bol doručený jeho právnej zástupkyni na vyjadrenie namietal, že nebol zo strany súdu vyzvaný na zodpovedanie otázok v tomto smere, ktoré súdu neboli zrejmé. Mal za to, že vzhľadom k jeho uplatneným námietkam prvostupňový súd návrhu matky nevyhovie a nepredpokladal, že súd bude konať ex offo a nebude výzvou na neho zisťovať, či sa na území Slovenskej republiky nachádza a či má záujem sa o maloletého postarať. Zdôraznil, že zo súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že o maloletého prejavuje vysoký záujem, keď uskutočnil všetky kroky k jeho navráteniu do krajiny jeho obvyklého pobytu. Namietal, že súd odovzdal maloletého matke bez toho, aby určil jeho právo na styk, tvrdiac že zo strany matky mu je bránené v kontakte s maloletým už 9 mesiacov. Mal a zato, že nepriatím opatrenia v tomto smere súdom prvého stupňa, bolo porušené jeho právo a právo maloletého na rodinný život v zmysle čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Namietal vykonateľnosť uznesenia ku dňu jeho nariadenia, ktorá nebola žiadnym spôsobom v napadnutom uznesení odôvodnená a nemá oporu v právnych predpisoch ani medzinárodných zmluvách. Uviedol, že je pripravený sa až do ukončenia súdneho konania o maloletého na území Slovenskej republiky osobne starať, zapísať ho do základnej školy s vyučovacím jazykom anglickým, prihlásiť ho na hodiny gréčtiny a pokračovať v jeho záujmovej činnosti, ktorú mal v USA. Písomné vyjadrenie matky, kolízneho opatrovníka a Okresnej prokuratúry Bratislava I, v čase rozhodnutia odvolaciemu súdu doručené neboli. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. V posudzovanom prípade otec svojim odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v časti jeho výroku o vhodných opatreniach nariadených podľa čl. 7 Dohovoru a ich vykonateľnosti. Keďže odvolaním otca nebol napadnutý výrok uznesenia, ktorým sud konanie o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 16.02.2016, doplneného dňa 19.02.2016 zastavil, odvolací sud sa týmto výrokom v odvolacom konaní ďalej nezaoberá. Odvolací súd sa v prejednávanej veci v konaní o návrat maloletého do cudziny podrobne oboznámil s obsahom spisu z ktorého je zrejmé, že situácia v ktorej sa maloleté dieťa ocitlo si vyžaduje na jeho ochranu a zabráneniu ďalšej ujmy alebo poškodenia jeho záujmov prijatie vhodných opatrení. Pokiaľ súd prvého stupňa na základe takto zistených skutočností pristúpil k rozhodnutiu o takomto opatrení z úradnej moci, postupoval správne a s jeho postupom sa odvolací sud stotožnil. Pokiaľ však prvostupňový súd o nariadení vhodných opatrení rozhodol podľa článku 7 Dohovoru, odvolací súd poukazuje na nesprávnu aplikáciu právneho predpisu súdom prvého stupňa a udáva, že článok 7 Dohovoru upravuje výhradne kompetencie ústredných orgánov zmluvných štátov Dohovoru na prijímanie vhodných opatrení uvedených v citovanom článku. Keďže v danom prípade sa v spise nenachádza podnet Ústredného orgánu Slovenskej republiky pre vykonávanie Dohovoru na území Slovenskej republiky, ktorým je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPS), tento článok nemožno aplikovať pri postupe zvolenom prvostupňovým súdom. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, sa ustanovenia tohto zákona použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Keďže v Dohovore nie je osobitne upravený postup súdu na prijatie vhodných opatrení na ochranu osoby alebo majetku maloletého dieťaťa a súčasne je nesporné, že v danom prípade nie je daná právomoc súdom Slovenskej republiky konať vo veci starostlivosti o maloletého, bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné aplikovať na daný prípad ust. § 39 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v takomto prípade opatrenie príjme súd podľa slovenského hmotného práva (v danom prípade Zákona o rodine). Podľa ust. čl. 5 písm. i/ Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v znení neskorších predpisov, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., predbežným opatrením môže sud nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa § 75 ods. 5 prvej vety O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods.1 písm. b/, rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu ktorý má náležitosti podľa ods.2 O.s.p. Podľa § 75 ods. 5 poslednej vety O.s.p., uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia. Pokiaľ otec svojim odvolaním napáda postup súdu ex offo v uvedenom konaní dôvodiac, že návratové konanie je konaním výlučne návrhovým čo platí aj v prípade nariadenia predbežného opatrenia vo veci, odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje a udáva, že na základe vyššie uvedenej právnej argumentácie, pri aplikácii zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov s odkazom na použitie noriem vnútroštátneho hmotného a procesného práva nebol postup ex offo pri nariadení vhodných opatrení v rozpore so zákonom. Pokiaľ otec v odvolaní namietal vykonateľnosť uznesenia dňom jeho nariadenia, odvolací súd udáva, že predbežné opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b/ a g/, § 75a a 75b O.s.p. sa odlišujú od iných druhov predbežných opatrení aj okamihom, odkedy nadobúdajú vykonateľnosť. Predbežné opatrenia nariadené v týchto prípadoch sú vykonateľné okamihom ich nariadenia. Tento pojem síce možno považovať za čiastočne vágny a z pohľadu procesnej teórie za neznámy, no ak prihliadneme na ust. § 171 ods. 4, v zmysle ktorého je predbežné opatrenie podľa § 75a vykonateľné vyhlásením, a ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené, z daného vyplýva, že pod označením „nariadené“ je potrebné rozumieť okamih vyhlásenia, a ak sa nevyhlasuje, tak okamih vyhotovenia. V záujme vysporiadania sa s ďalšími odvolacím námietkami otca, ktoré nemali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na správny postup súdu prvého stupňa, ktorý vyhodnotiac hrozbu možnej ujmy maloletého dieťaťa jeho ďalším zotrvaním v detskom domove, aj s ohľadom na konanie otca v dôsledku ktorého bol maloletý zadržaný na území O., za predpokladu zistenia vhodnejšej starostlivosti do skončenia konania vo veci samej u matky, nariadil jeho odovzdanie matke. Pokiaľ otec namieta postup súdu nevykonaním dopytu vo vzťahu k nemu, či nemá záujem sa o dieťa postarať, odvolací súd uvádza, že otec vedel, že maloletý sa od 12.02.2016 nachádza v Detskom domove Studienka na území Slovenskej republiky, avšak záujem o jeho starostlivosť či o styk s maloletým neprejavil, a to ani vo svojom vyjadrení k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré urobil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 17.02.2016, rovnako neurobil v tomto smere žiadny úkon ani ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa o nariadení vhodných opatrení dňa 02.03.2016 a skutočnosti uvádzané v jeho odvolaní o jeho záujme o maloletého či o jeho pobyte na Slovensku a podmienkach pre starostlivosť o maloletého na území Slovenskej republiky pre potreby nariadenia vhodného opatrenia nepreukázal. Na základe uvedeného, v záujme stabilizácie výchovného prostredia maloletého, sledujúc ochranu záujmov maloletého a zabráneniu jeho ďalšej ujmy, za situácie kedy o osobnú starostlivosť o dieťa prejavila záujem iba matka, ktorá sa na území Slovenskej republiky nachádza a má preukázateľne vytvorené pre starostlivosť podmienky, odvolací súd napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p., zmenil iba v rozsahu správnej aplikácie právnej normy na daný prípad. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.