Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/332/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215223618 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215223618.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ERS Holding, spol. s r. o., Malé Pálenisko 11, 821 09 Bratislava, IČO: 35 702 982, zast.: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti odporcom: 1/ Dražobná spoločnosť, a.s., Gunduličova 3, 811 05 Bratislava, IČO: 35 849 703, 2/ Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/416/2015-435 zo dňa 26.10.2015, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/416/2015-435 zo dňa 26.10.2015 v časti týkajúcej sa predbežného opatrenia p o t v r d z u j e a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcom v 1. a 2. rade nakladať s predmetom záložného práva a realizovať výkon záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa. Zároveň odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ uviedol, že spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. uzatvorila ako dlžník dňa 18.10.2006 s veriteľom - odporcom v 2. rade Úverovú zmluvu č. N.-XXXXX-XXXX spolu s dvoma dodatkami, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 35.000.000,- SKK (1.161.787,16 eur) a Úverovú zmluvu č. N.-XXXXX-XXXX spolu s tromi dodatkami, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 44.000.000,- SKK (1.460.532,43 eur). Podľa návrhu navrhovateľ ako záložca uzatvoril dňa 14.02.2007 s odporcom v 2. rade Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. N.-XXXXX/X-XXXX. Uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. N.-XXXXX/X-XXXX bolo okrem iného podmienkou poskytnutia úveru spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o.. Uznesením zo dňa 23.02.2015 Okresný súd Trnava povolil reštrukturalizáciu dlžníka BAU-RENT spol. s r.o. a uznesením zo dňa 14.08.2015 povolil aj jeho reštrukturalizačný plán. Odporca v 1. rade listom zo dňa 22.09.2015 vyzval navrhovateľa na umožnenie vykonania obhliadky a ocenenia nehnuteľností z dôvodu rozhodnutia odporcu v 2. rade ako navrhovateľa dražby o realizácii záložného práva predajom nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.
Navrhovateľ odôvodnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia existenciou dôvodnej obavy, že vlastnícke právo a oprávnené záujmy navrhovateľa môžu byť porušené a ohrozené výkonom záložného práva formou predaja nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, čím by nastal nezvratný stav straty jeho vlastníckeho práva a nebezpečenstvo vzniku škody veľkého rozsahu na predmetných nehnuteľnostiach. Navrhovateľ uviedol, že odporcovia nemajú zákonné a ani zmluvné oprávnenie začať s výkonom záložného práva, nakoľko odporca v 2. rade porušil § 159 zák. č. 7/2005 Z. z., konal v rozpore so schváleným reštrukturalizačným plánom dlžníka BAU-RENT spol. s r.o., v rozpore s poctivým obchodným stykom, porušil čl. V zmluvy o zriadení záložného práva, nedošlo k naplneniu zákonných
podmienok výkonu záložného práva v zmysle § 151j ods. 1 v spojitosti s § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka a takýto výkon záložného práva je neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu prekročenia maximálne prípustnej hranice krytia zabezpečovanej pohľadávky. Navrhovateľ mal za to, že neprimeranosť krytia zabezpečovanej pohľadávky v rozpore s dobrými mravmi spolu s viacnásobným zabezpečením pohľadávok odporcu v 2. rade spôsobujúcim ich zmätočnosť je dôvodom neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ uviedol, že podá žalobu o určenie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa a žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zriadení záložného práva.
Konajúci súd po preskúmaní predložených listín dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľom tvrdené skutočnosti v žalobnom návrhu podľa jeho názoru dostatočne neosvedčili danosť uplatneného nároku, ktorá je základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia. Tvrdenia navrhovateľa o nezákonnosti výkonu záložného práva, o rozporoch so zmluvou o zriadení záložného práva, so zásadami poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi mali podľa konajúceho súdu príliš všeobecný charakter. Nariadením predbežného opatrenia by došlo k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania, a to tým, že navrhovateľovi by bolo poskytnuté neprimerané zvýhodnenie vo forme možnosti ďalšieho užívania predmetu záložného práva v porovnaní s nevýhodou odporcov, ktorá by spočívala v nemožnosti nakladať s predmetom záložného práva a realizovať výkon záložného práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým navrhovateľ ako vlastník dobrovoľne zriadil záložné právo. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa názoru súdu prvého stupňa ani dostatočne neuviedol, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej, len neurčito konštatoval, že podá žalobu o určenie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva a žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom zopakoval skutkový stav veci, ktorý považoval za zásadný pre právne posúdenie veci. Podľa jeho názoru potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania vyplýva z akcesorickej a subsidiárnej povahy záložného práva a zo skutočnosti, že bola povolená reštrukturalizácia dlžníka - spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o., z ktorej vyplýva nové právne usporiadanie vzájomných vzťahov medzi dlžníkom a jeho veriteľmi, vrátane odporcu v 2. rade.
Zdôraznil, že čas plnenia navrhovateľa, ktorý v rámci záložnej zmluvy vystupuje v postavení záložcu, závisí od porušenia platobnej disciplíny hlavného úverového dlžníka, t.j. spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o.. Teda pre vznik povinnosti navrhovateľa plniť sa vyžaduje, aby hlavný dlžník napriek výzve v primeranej lehote dlh nesplnil. K uvedenej skutočnosti však nedošlo vôbec, t.j. nenastala skutočnosť neplnenia záväzku spoločnosťou BAU-RENT spol. s .r.o.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 563/2003 zo dňa 09.06.2005. Mal za to, že pre začatie výkonu záložného práva neboli splnené zákonné podmienky - riadne a včasné nesplnenie povinnosti zo strany úverového dlžníka.
Konajúci súd tiež podľa jeho názoru opomenul aj to, že voči úverovému dlžníkovi bola povolená reštrukturalizácia a následne schválený reštrukturalizačný plán, v rámci ktorého mala byť pohľadávka odporcu v 2. rade uspokojená v rozsahu 100 % formou splátok najneskôr do 30.06.2020. Zdôraznil, že prvá splátka bola určená so splatnosťou 30.09.2015, pričom odporcovia začali s úkonmi smerujúcimi k výkonu záložného práva už dňa 22.09.2015, t.j. ešte pred splatnosťou prvej splátky pohľadávky v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizačný plán novým spôsobom upravil vzťahy medzi dlžníkom a jeho veriteľmi a je teda hlavným dokumentom upravujúcim vznik, zánik a zmenu práv a záväzkov, rozsah, spôsob a časť ich uspokojenia. Pre prípad, že pohľadávka odporcu v 2. rade nebude riadne a včas plnená, sú v reštrukturalizačnom pláne uvedené dve alternatívy na posilnenie jeho právneho uspokojenia, a to odpredaj hnuteľného majetku prevažne motorových vozidiel dlžníka a odpredaj nehnuteľného majetku dlžníka. Navrhovateľovi preto nebolo zrejmé, na základe čoho odporca v 2. rade dospel k rozhodnutiu realizovať výkon záložného práva na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve navrhovateľa, nakoľko mal k dispozícii viacero možností na zabezpečenie a uspokojenie svojich pohľadávok.
Mal za to, že zo strany odporcu v 2. rade dochádza k zneužívaniu jeho postavenia ako aj k zneužitiu reštrukturalizácie, s ktorou vyslovil súhlas. Podľa jeho názoru je v rozpore s princípom právnej istoty a účelom inštitútu reštrukturalizácie ponechanie súčasného stavu, v rámci ktorého dochádza k plneniu reštrukturalizačného plánu a napriek tejto skutočnosti sa veriteľovi odporcu v 2. rade umožňuje domáhať sa uspokojenia od osôb, ktoré poskytli zabezpečenie.
Zhrnul, že odporcovia nemajú zákonné ani zmluvné oprávnenie začať s výkonom záložného práva formou predaja nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, a to z nasledujúcich dôvodov: 1) Porušenie ust. § 159 zák. č. 7/2005 Z.z. a konanie odporcu v 2. rade v rozpore so schváleným reštrukturalizačným plánom. 2) Konanie odporcu v 2. rade v rozpore s poctivým obchodným stykom. 3) Porušenie ust. čl. V zmluvy o zriadení záložného práva odporcom v 2. rade. 4) Nenaplnenie zákonných podmienok výkonu záložného práva v zmysle ust. § 151j ods. 1 v spojitosti s ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka zo strany odporcov. 5) Neprimeranosť výkonu záložného práva a jeho rozpor s dobrými mravmi z dôvodu prekročenia maximálne prípustnej hranice krytia zabezpečenej pohľadávky.
Podľa jeho názoru ide o zrejmú neprimeranosť hodnoty záložným právom zabezpečovanej pohľadávky vo vzťahu k hodnote nehnuteľností vo výške 3.965.775 eur v pomere k hodnote zabezpečovanej pohľadávky vo výške 1.841.409 eur. Opätovne zdôraznil, že konanie odporcov smeruje k ohrozeniu vlastníckeho práva navrhovateľa a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/171/2010 zo dňa 22.09.2010.
Navrhovateľ mal za to, že v dostatočnom rozsahu osvedčil všetky predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie uznesenia a odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom v spojitosti s porušením práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko konajúci súd sa v prevažnej miere obmedzil na rekapituláciu skutkového stavu uvedeného navrhovateľom a citáciu platnej právnej úpravy, čo navrhovateľ považoval za nedostatočné a nepresvedčivé, spôsobujúce následnú nepreskúmateľnosť. Z odôvodnenia uznesenia napriek viacerým dôkazom predložených zo strany navrhovateľa nie je zrejmé z akých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že tvrdenia navrhovateľa o nezákonnosti výkonu záložného práva majú príliš všeobecný charakter. Podľa jeho názoru v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia jasne a určito odkazoval na konkrétny článok zmluvy a ustanovenia zákona, ktoré boli konaním odporcov porušené a takisto poukázal aj na konkrétne konanie odporcov.
Nesúhlasil tiež s tým, že dostatočne neuviedol, čoho sa bude návrhom vo veci samej domáhať. Navrhovateľ v podanom návrhu deklaroval podanie návrhu na určenie neplatnosti záložnej zmluvy a ochrany pred neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva.
Podľa jeho názoru postupom súdu v prejednávanej veci mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko zamietnutím návrhu konajúci súd znemožnil realizáciu tých práv, ktoré navrhovateľovi priznáva O.s.p., za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, čím v konečnom dôsledku porušil právo navrhovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Na záver poukázal na nálezy ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 77/02 a III. ÚS 169/2010 týkajúce sa práva na súdnu ochranu a presvedčivosť súdnych rozhodnutí.
Vzhľadom na uvedené argumenty žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a predbežné opatrenie v požadovanom znení nariadil a zároveň odporcov zaviazal na náhradu trov konania.
Podaním zo dňa 11.12.2015 navrhovateľ doplnil odvolanie, v ktorom uviedol, že k vzniku škody na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve reálne dochádza, nakoľko odporca v 1. rade zaradil tieto nehnuteľnosti na internetovej stránke do zoznamu plánovaných dražieb a zaslal navrhovateľovi znalecký posudok, v ktorom bola hodnota nehnuteľnosti určené v sume 50,34 eur a 59,77 eur za 1 m2. K podaniu priložil predmetný znalecký posudok. Ďalej uviedol, že zrejmé podhodnotenie nehnuteľnosti preukazuje aj skutočnosť, že o predmetnú nehnuteľnosť prejavila záujem aj Národná diaľničná spoločnosť, pričom na základe iného znaleckého posudku bola jej hodnota určená na sumu 83,15 eur za 1 m2.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami a aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Predpokladom pre vydanie navrhovaného predbežného opatrenia je vždy osvedčenie nároku, ako aj osvedčenie obavy, že prípadný výkon rozhodnutia vo veci by bol bez nariadenia predbežného opatrenia ohrozený. Ten, kto návrhom na nariadenie predbežného opatrenia požaduje obmedzenie nakladania s vecami alebo právami, musí osvedčiť, že správanie žalovaného smeruje k zmenšeniu jeho majetku o také veci, ktoré by mohli slúžiť na uspokojenie nároku žalobcu. Miera osvedčenia tvrdení žalobcu vychádza vždy z konkrétnej situácie a známych okolností.
Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu, čo znamená, že musí mať zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.
Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený, pričom osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti a pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou dosiahnutou formou predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní
nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenie a dôvodnosť nariadiť navrhované predbežné opatrenie. Osvedčenie je povinnosťou toho účastníka konania, ktorý žiada nariadenie predbežného opatrenia v konaní.
Po zhodnotení dôvodov uvedených navrhovateľom, ako aj skutočností zistených z predložených dokladov dospel odvolací súd k záveru, že dôvodnosť nároku navrhovateľa nie je osvedčená. Do určitej miery odvolací súd súhlasil s názorom odvolateľa, že napadnuté uznesenie nie je dostatočne odôvodnené, keď prevažná časť rozhodnutia je len zhrnutím skutočností uvádzaných navrhovateľom. Treba však poukázať na to, že v zmysle ust. § 221 ods. 3 O.s.p. odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia má zákonnú možnosť zrušiť rozhodnutie, len ak zastavuje konanie. Z iných dôvodov uvádzaných v odvolaní môže rozhodnutie súdu prvého stupňa buď potvrdiť alebo zmeniť. Odvolací súd preskúmal dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní proti zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa a bol toho názoru, že aj napriek nedostatočnému odôvodneniu je vecne správne. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa so skutočnosťami, tvrdeniami a námietkami uvádzanými navrhovateľom aj v odvolaní vysporiadal odvolací súd.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že účelom predbežného opatrenia, ktorým je potreba poskytnúť dočasnú a rýchlu ochranu ohrozeným alebo porušeným právam do času, kým o nich nebude meritórne rozhodnuté. Toto tvrdenie podporuje tiež argument, že pre nariadenie predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie a stačí, ak dôvodnosť nároku je aspoň osvedčená z predložených dokladov. Zároveň súd, ktorý koná o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vychádza obvykle len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom, odporca v tomto štádiu konania ešte nemá vedomosť o začatí konania, preto nie je priestor pre argumentáciu súdu ohľadom odstránenia rozporov medzi tvrdeniami dvoch proti sebe stojacich strán sporu.
Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tým, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať vo veci samej. Odvolací súd má za to, že tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj predložené listiny je potrebné posudzovať v závislosti od nároku požadovaného vo veci samej. Túto argumentáciu odvolací súd rozdelil do nasledujúcich bodov v zmysle námietok uvedených navrhovateľom v odvolaní.
1) Porušenie ust. § 159 zák. č. 7/2005 Z.z. a konanie odporcu v 2. rade v rozpore so schváleným reštrukturalizačným plánom.
Pokiaľ navrhovateľ potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov odôvodnil skutočnosťou, že odporca koná v rozpore s právnou úpravou zákona č. 7/2005 Z.z., s týmto názorom nemožno súhlasiť. Navrhovateľ mal za to, že schválením reštrukturalizačného plánu došlo k zmene splatnosti pohľadávky odporcu v 2. rade, v dôsledku čoho záväzok, ktorý bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, v čase začatia výkonu záložného práva ešte nebol splatný, a teda bola porušená zásada akcesority a subsidiarity záložného práva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 155 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., ktorý ustanovuje účinky súdom potvrdeného plánu tak, že plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Uvedené ustanovenie je potrebné chápať ako osobitnú úpravu k všeobecnému predpisu Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ktoré zakladajú akcesoritu a subsidiaritu zabezpečovacích inštitútov. Prelomenie uvedených zásad je dané predovšetkým tým, že v prípade reštrukturalizácie je zrejmé, že dlžník nesplní svoj záväzok v plnej výške, alebo dochádza viac menej k nútenej zmene splatnosti záväzku, a teda ak aj veriteľ súhlasí so svojím nižším uspokojením alebo so zmenou splatnosti, zák. č. 7/2005 Z.z. mu priznáva právo domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky z majetku tretích osôb, ktoré splnenie záväzku dlžníka zabezpečujú. Schválenie reštrukturalizačného plánu tak nemá žiadny vplyv na zabezpečovacie práva veriteľa. Veriteľ si môže vymáhať svoju pôvodnú pohľadávku (teda v pôvodnej výške a lehote splatnosti) aj z majetku tretích osôb, ktorými zabezpečili záväzok dlžníka. Tieto nároky veriteľa sa priamo netýkajú dlžníka, i keď s jeho záväzkami súvisia, ale plán ako taký nemení, pretože vzhľadom na účel reštrukturalizácie riešiť právne vzťahy dlžníka, na to ani nie je dôvod.
2) Konanie odporcu v 2. rade v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Skutočnosť, že veriteľ má uspokojenie pohľadávky zabezpečené viacerými zabezpečovacími inštitútmi, nezakladá samo o sebe rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Zabezpečenie pohľadávky má posilniť právnu istotu veriteľa, že jeho pohľadávka bude uspokojená v plnej výške, pričom nie je vylúčené, že sa tak môže stať aj pri uplatnení viacerých zabezpečovacích inštrumentov, ak pohľadávka nebude celkom uspokojená už pri prvej možnosti. Zákon zároveň neprikazuje veriteľovi, aby sa pri rozhodnutí, ktoré zabezpečenie využije, riadil určitými pravidlami, napríklad časom vzniku zabezpečenia alebo výškou zabezpečenia. Táto voľba je ponechaná na vôli zabezpečeného veriteľa. Treba zdôrazniť, že navrhovateľ dobrovoľne uzavrel predmetnú záložnú zmluvu, pričom z jej ustanovení nevyplývajú žiadne obmedzenia, ktoré by veriteľovi bránili k výkonu záložného práva v dôsledku nevyužitia predchádzajúcich zabezpečení. Preto pokiaľ sa navrhovateľ vo veci samej mienil domáhať určenia neplatnosti záložnej zmluvy, v tomto smere podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčil dôvodnosť nároku.
3) Porušenie ust. čl. V zmluvy o zriadení záložného práva odporcom v 2. rade.
4) Nenaplnenie zákonných podmienok výkonu záložného práva v zmysle ust. § 151j ods. 1 v spojitosti s ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka zo strany odporcov.
Podľa čl. V ods. 5.1. Zmluvy o zriadení záložného práva v prípade, že zabezpečená pohľadávka nebude riadne a včas splnená, záložný veriteľ písomne upozorní záložcu o začatí a spôsobe výkonu záložného práva a z výťažku uspokojí zabezpečenú pohľadávku.
Podľa § 151j ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva.
Podľa § 151l ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Navrhovateľ mal za to, že odporca v 2. rade pristúpil k výkonu záložného práva predčasne, a preto je takýto výkon práva nezákonný. Pokiaľ ide o argument, že odporca v 2. rade ako veriteľ nevyzval dlžníka, aby v primeranej lehote dlh plnil, v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že o tejto skutočnosti nepredložil navrhovateľ žiaden dôkaz. Hoci nemožno dokazovať skutočnosť, ktorá neexistuje (teda neexistenciu výzvy na plnenie), rovnako nemožno bez ďalšieho prijať záver o pravdivosti tvrdenia navrhovateľa. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by dlžník odporcovi v 2. rade svoj záväzok plnil. Naopak, povolenie reštrukturalizácie je dôkazom toho, že dlžník nebol schopný splácať svoj záväzok včas. Podľa názoru odvolacieho súdu návrhom na nariadenie predbežného opatrenia preto nebolo osvedčené porušenie čl. V Zmluvy o zriadení záložného práva ani ust. § 151j ods. 1 a § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5) Neprimeranosť výkonu záložného práva a jeho rozpor s dobrými mravmi z dôvodu prekročenia maximálne prípustnej hranice krytia zabezpečenej pohľadávky.
Odvolací súd má za to, že by bolo v rozpore s účelom záložného práva, aby hodnota zálohu nemohla prevyšovať výšku zabezpečenej pohľadávky. Na základe strohého konštatovania, že hodnota zabezpečenia je vyššia než je hodnota pohľadávky veriteľa, nie je možné do budúcnosti predpovedať skutočnú likvidnú hodnotu tohto majetku, a teda či toto zabezpečenie sa skutočne podarí speňažiť za minimálne hodnotu zabezpečenej pohľadávky, a postačí na jej uspokojenie. Práve vyššia hodnota zabezpečenia má veriteľovi v budúcnosti poskytnúť istejšie právne postavenie, že jeho pohľadávka bude do plnej miery uspokojená. Odvolací súd má za to, že z predložených dokladov nie je osvedčený rozpor záložnej zmluvy so zásadami poctivého obchodného styku.
Navrhovateľ uviedol, že návrhom vo veci samej sa chce tiež domáhať ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva. Odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že takto formulovaný petit budúceho návrhu nie je dostatočne určitý. Pojem neoprávnený zásah do vlastníckeho práva je príliš všeobecný, ktorý by nebol podkladom pre vykonateľný exekučný titul, pretože povinnosť, resp. zákaz alebo obmedzenie vo vzťahu ku konaniu odporcov, nie je jednoznačne určené. Odvolací súd však aj napriek tejto skutočnosti pristúpil k preskúmaniu návrhu a predložených dokladov aj v tomto
smere vychádzajúc pritom z presvedčenia, že zámerom navrhovateľa vo veci samej je uložiť odporcom povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. V zásade ide o takú formuláciu návrhu vo veci samej, ktorá je totožná s výrokom predbežného opatrenia V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že formulácia predbežného opatrenia by v zásade nemala kopírovať žalobný návrh. Možno však pripustiť takúto situáciu, ak sa účel dočasnej ochrany nedá inak dosiahnuť, než rovnakým výrokom ako vo veci samej, a potom musí formalistická požiadavka ustúpiť. Preto odvolací súd túto možnosť pripustil a posudzoval skutkové okolnosti týkajúce sa podmienok výkonu záložného práva, ktoré podľa názoru navrhovateľa neboli splnené. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na svoju predchádzajúcu argumentáciu uvedenú v bode 1., 3. a 4. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených skutočností nie je možné vyvodiť záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v časti, ktorým súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol podľa § 219 ods. 1 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 145 O.s.p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Z citovaného ustanovenia zákona je zrejmé, že súd rieši náhradu trov konania, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia, a to tak v prípade predbežných opatrení pred začatím konania (§ 74 až 77a), ako aj po začatí konania (§ 102) až v konaní vo veci samej. V uznesení, ktorým súd rozhoduje o predbežnom opatrení pred začatím konania, súd nerozhoduje o náhrade trov konania predbežného opatrenia vzniknutých účastníkom. Dôvodom je skutočnosť, že predbežné opatrenie má len dočasný charakter, pričom súd pri rozhodovaní vychádza len z osvedčených skutočností, a nie dokázaných a zákon predpokladá, že pomery účastníkov budú definitívne upravené v konečnom rozhodnutí vydanom v konaní podľa tretej časti O.s.p.. Ust. § 145 O.s.p. zakotvuje, že o náhrade trov konania, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s predbežným opatrením, sa rozhoduje až v súvislosti s rozhodnutím o veci samej, keď súd rozhodne o náhrade trov celého konania v zmysle § 142 a nasl. O.s.p..
S poukazom na uvedené súd prvého stupňa predčasne rozhodol o trovách konania vo veci predbežného opatrenia, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil.
Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.