Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 28Cb/2/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1002899343 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1002899343.17 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Krišková a členov senátu: JUDr. Andrea Sedlačková a Mgr. Štefan Zelenák, v právnej veci žalobcu: P. I., XXX XX V. XX, R., S., práv. zast. JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy č. 1, 829 90 Bratislava, IČO 31 320 155, práv. zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 1 659 695,90 Eur, takto r o z h o d o l : Vstup intervenientov: 1. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom: Štefanovičova 5, P.O.BOX 82, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, 2. MH Manažment, a. s., so sídlom: Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO: 50 088 033, 3. Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 do konania na strane žalovaného nie je prípustný. o d ô v o d n e n i e : 1. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28. 11. 2016, sp. zn. 3 Obo 27/2016 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 28Cb/2/2002-1033, IČS: 1002899343 zo dňa 04.03.2014, ktorým súd pripustil vstup vedľajších účastníkov na strane žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu bolo, či súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol v súlade so zákonom, keď na strane žalovaného Všeobecná úverová banka, a.s., pripustil vedľajšieho účastníka v 1. rade Ministerstvo financií Slovenskej republiky, vedľajšieho účastníka v 2. rade Fond národného majetku Slovenskej republiky a vedľajšieho účastníka v 3. rade Slovenská konsolidačná, a.s. krajský súd v rozhodnutí o pripustení vedľajších účastníkov na strane žalovaného v odôvodnení citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/25/2013, zo dňa 27.11.2013, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.02.2013 a vec mu vrátil na nové konanie. Uviedol, že pri rozhodovaní o prípustnosti vedľajších účastníkov do konania na strane žalovaného vychádzal z čestných vyhlásení Ministerstva financií Slovenskej republiky, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenskej konsolidačnej, a.s., z ktorých čestných prehlásení mal za preukázané, že uvedené subjekty majú právny záujem na výsledku sporu, ktorého výsledok sporu je v priamom dopade na hmotné právo. Konštatoval, že právne postavenie vedľajších účastníkov súdom bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené a že, ak žalovaný nebude mať úspech, bude povinnosťou MF SR, FNM SR a Slovenskej konsolidačnej, a.s., podieľať sa spolu so žalovaným, na finančnom odškodnení vo vzťahu k spoločnosti INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A. S poukazom na ustanovenie § 93 ods. 1 O.s.p. a v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. ich v prejednávanej veci pripustil do konania a ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení poukázal na čestné vyhlásenia, ktoré vyhodnotil ako spôsobilé privodiť unesenie dôkazného bremena. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1ObdoV/23/2015 zo dňa 23.06.2016 po následnom prejednaní odvolania žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/2/02002-1033 zo dňa 04.03.2014 sa stotožnil so žalobcom, že tým, že mu boli čestné vyhlásenia označených vedľajších účastníkov doručené až spolu s uznesením, ktorým boli do konania na strane žalovaného ako vedľajší účastníci pripustení, došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Tvrdenie označených vedľajších účastníkov vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že žiadne zákonné ustanovenie mu neukladá predkladať protistrane všetky listinné dôkazy, Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade nepovažuje za správne, nakoľko práve na základe týchto listinných dôkazov, ako sám uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia Krajský súd v Bratislave, vyhodnotil, že podmienky pre vedľajšie účastníctvo s poukazom na ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p. a § 93 ods. 3 splnené boli. Z odôvodnenia konajúceho súdu je jednoznačne zrejmé, že konajúci súd pri posúdení skutkového a právneho stavu vychádzal práve z dôkazov, o ktorých žalobca v čase rozhodnutia o pripustení vedľajších účastníkov na strane žalovaného nemal vedomosť, a nemal možnosť sa s nimi oboznámiť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu túto námietku označil za právne dôvodnú. Námietku uvedenú v odvolaní, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za dôvodnú. Konajúci súd neskúmal a neverifikoval čestné vyhlásenia, a iba na základe obsahu v nich uvedenom bez toho, aby skúmal, či tieto sú pravdivé, o pripustení vedľajších účastníkov a bez možnosti vyjadriť sa protistrane k nim, rozhodol. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/25/2013 zo dňa 27.11.2013 bolo zrejmé, že z obsahu potvrdenia žalovaným nemožno dospieť k záveru, že označení vedľajší účastníci dôkazné bremeno uniesli. Z napadnutého uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 28Cb/2/0002 zo dňa 04.03.2014, je zrejmé, že súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia sp. zn. 3Obo/25/2013 zo dňa 27.11.2013 nepostupoval a opätovne vychádzal z čestných vyhlásení, ktorých pravdivosť a dôsledok neskúmal a bez dostatočného a postačujúceho odôvodnenia dospel k záveru, že podmienky pre zákonné pripustenie vedľajších účastníkov do konania splnené boli. S poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1ObdoV/23/2015 zo dňa 23.06.2016 je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, svojím uznesením sp. zn. 3Obo/20/2014 zo dňa 30. 04. 2015 odňal označeným vedľajším účastníkom na strane žalovaného riadne konať pred súdom, keď nedostatočným arbitrárnym odôvodnením, majúcim za následok nepresvedčivosť, rozhodol tak, že vedľajších účastníkov do konania na strane žalovaného nepripustil. 3. Písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 31.01.2017 Ministerstvo financií SR, MH Manažment, a.s. a Slovenská konsolidačná, a.s. uviedli, že dňa 15.07.2016 oznámili vstup do tohto konania ako intervenienti na strane žalovaného v zmysle § 82 ods. 1 a 3 C.s.p. a okamihom tohto doručenia oznámenia nadobudli postavenie intervenientov na strane žalovaného. Uviedli, že posúdenie existencie alebo neexistencie právneho záujmu intervenienta na výsledku sporu je otázkou právnou, nie skutkovou. Právny záujem intervenientov na strane žalovaného na výsledku tohto súdneho konania spočíva v tom, že na základe existujúceho zmluvného vzťahu medzi intervenientmi a majoritným akcionárom žalovaného, spoločnosťou INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A., Luxemburg, môže v závislosti od výsledku tohto súdneho sporu vzniknúť povinnosť intervenientov poskytnúť spoločnosti INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A. odškodnenie. Týmto právnym (zmluvným) titulom je konkrétne Dohoda o urovnaní niektorých sporných nárokov vyplývajúcich zo Zmlúv o kúpe akcií zo dňa 04.07.2001 uzatvorená dňa 18.11.2004 medzi intervenientmi a spol. INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A. Na základe tejto Dohody sa intervenienti zaviazali poskytnúť spoločnosti INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A. odškodnenie v závislosti od výsledku konkrétnych - v Dohode špecifikovaných súdnych konaní, ktorých stranou je, resp. bol žalovaný. Intervenienti sú svojimi finančnými záujmami teda priamo a bezprostredne napojení na osobu žalovaného, v dôsledku čoho by akúkoľvek finančnú ujmu žalovaného v súvislosti s predmetným konaním oprávnene pociťovali ako svoju vlastnú. Táto skutočnosť bola zo strany intervenientov v konaní riadne preukázaná. Vo vyjadrení z opatrnosti navrhli ako dôkaz vypočuť členov štatutárneho orgánu intervenientov, ako i členov štatutárneho orgánu žalovaného. 4. Žalobca na výzvu súdu dňa 15.03.2017 uviedol, že intervenienti doteraz nepreukázali právny záujem na výsledku konania, Dohodu o urovnaní niektorých sporných nárokov vyplývajúcich zo Zmlúv o kúpe akcií zo dňa 04.07.2001, na ktorú poukazuje žalovaný, ako aj domnelí intervenienti, nebola do dnešného dňa v konaní predložená. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR nepostačuje, ak žalovaný, resp. domnelí intervenienti len tvrdia, že majú právny záujem na výsledku konania, ale toto tvrdenie musia aj dostatočne preukázať, t.j. musia uniesť dôkazné bremeno. Čestné vyhlásenia samé o sebe nijakým spôsobom nepreukazujú tvrdenia žalovaného a domnelých intervenientov, podľa ktorých údajne majú mať právny záujem na výsledku konania. Čestné vyhlásenie samo o sebe nemôže predstavovať hodnoverný dôkaz o rozhodnej skutočnosti, ktorá má zásadný vplyv pre rozhodnutie súdu, a ktorá sa len tvrdí a jej pravdivosť nie je podložená aj inými hodnovernými dôkazmi. Zároveň žalobca súdu navrhol, aby posúdil a rozhodol, či je vstup domnelých intervenientov do konania prípustný, resp., či majú preukázateľne právny záujem na výsledku konania. 6. Podľa § 81 C.s.p., intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. 7. Podľa § 82 C.s.p., intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám. 8. Podľa § 83 C.s.p., súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný. 9. Súd prvej inštancie uvádza, že inštitút vedľajšieho účastníka bol nahradený od 01.07.2016 a to prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok súčasnou komplexnou úpravou intervenienta ako nového právneho inštitútu. Intervenient je osoba, ktorá má právny záujem na výsledku konania. Napriek zmene v koncepcii inštitútu ostalo zachované kritérium právneho záujmu na výsledku konania a intervenient vstupuje do konania na základe vlastnej iniciatívy alebo na základe novozavedeného inštitútu litisdenunciácie podľa § 86 C.s.p. - tzv. oznámenia o spore. O vstupe intervenienta súd nerozhoduje. Podľa § 83 C.s.p. môžu strany na základe vlastného návrhu dosiahnuť vylúčenie intervenienta z konania (prostredníctvom vyslovenia neprípustnosti). 10. Účelom vstupu intervenienta do sporu je, aby vlastnými procesnými úkonmi podporoval stranu sporu, na ktorej vystupuje. V procesnej rovine teda ide o záujem, aby spor vyhrala strana, ktorú podporuje. Právny záujem na výsledku sporu však vyplýva z hmotného práva. Právny záujem intervenienta na výsledku sporu, kde vynesený rozsudok bude záväzný iba subjektívne (t.j. pre žalobcu a žalovaného), sa určuje pomocou dvoch kritérií, ktoré musia byť splnené kumulatívne a to prehra intervenovaného sporu stranou, ktorú intervenient podporuje, môže vyústiť do vzniku sekundárneho sporu medzi touto stranou a intervenientom, predmet intervenovaného sporu má pre sekundárny spor význam ako otázka predbežná. 11. Z obsahu spisu súd zistil, že Ministerstvo financií SR, MH Manažment, a.s. a Slovenská konsolidačná, a.s. odôvodňovali svoj vstup do konania ako intervenienti na strane žalovaného na základe zmluvného vzťahu s INTESA HOLDING INTERNATIONAL S.A., Luxemburg a právnym titulom je Dohoda o urovnaní niektorých sporných nárokov vyplývajúcich zo Zmlúv o kúpe akcií zo dňa 04.07.2001 uzatvorená dňa 18.11.2004, ktorú však do dnešného dňa súdu nepredložili. Opakovane predložili len čestné vyhlásenia, ktoré však samy o sebe nie sú hodnoverným dôkazom o právnom záujme pre vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného a nepreukazujú hmotnoprávny vzťah, medzi intervenientami a stranou sporu, t.j. žalovaným. Vychádzajúc z uvedeného neobstojí námietka Ministerstva financií SR, MH Manažment, a.s. a Slovenskej konsolidačnej, a.s., že ich právny záujem bol riadne preukázaný. 12. Vzhľadom na citované skutočnosti a zákonné ustanovenia súd nepripustil vstup intervenientov do konania na strane žalovaného. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 a contrario C.s.p.).