Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 28Cb/2/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1002899343 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1002899343.19 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: P. I., XXX XX V. XX, R., S., práv. zast. JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO 31 320 155, práv. zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.659.695,90 Eur, takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.01.2002 sa žalobca označený ako súkromný podnikateľ domáhal proti žalovanému zaplatenia finančnej náhrady za poškodenie obchodného mena vo výške 50 000 000,- Sk (1 659 695,90 Eur). Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z uzavretej zmluvy o bežnom účte, čo bolo preukázané v konaní na Okresnom súde Košice I, rozsudkom č.k. 27Cb 1030/97 zo dňa 27.03.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Cob 125/00 zo dňa 02.02.2001, čím spôsobil žalobcovi škodu. Konaním žalovaného bolo poškodené meno žalobcu ako súkromného podnikateľa, viacerí obchodní partneri neuzavreli so žalobcom zmluvy a viacerí mu z dôvodu neplnenia záväzkov vyúčtovali zmluvné pokuty. Celú nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu zapríčinil podľa neho žalovaný, preto považuje žalobu za odôvodnenú a požadovanú sumu za primeranú. 2. Podaním zo dňa 06.09.2005 oznámili podľa ust. § 93 ods. 3 OSP, že vstupujú do konania ako vedľajší účastníci konania na strane odporcu Ministerstvo financií SR, Fond národného majetku SR a Slovenská konsolidačná, a. s., Bratislava. 3. Na základe výzvy súdu zo dňa 09.11.2006, aby žalobca svoje podanie označené ako žaloba doplnil o pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností vymedzujúce právny dôvod žaloby, žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 08.03.2007 (č.l. 373 spisu) žalobu doplnil. Uviedol, že uvedenou žalobou sa domáha náhrady spôsobenej škody, a to poškodením jeho povesti ako podnikateľa, tak aj povesti ako fyzickej osoby občana. Sumu 50 000 000,- Sk požaduje z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla ujmou na cti v dôsledku konania žalovanej strany. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná strana je zločineckou organizáciou a banková činnosť slúži len ako krycí plášť na rozsiahlu trestnú činnosť. Konaním žalovaného sú porušované práva klientov tak, ako boli porušené aj jeho práva pri uzavretí zmluvy o bežnom účte. Nepravdivými výrokmi v tlači a televízii ohľadom vzniku a vedenia súdneho sporu medzi stranami bola poškodená jeho povesť a vzniklo u neho psychické ochorenie. 4. Podaním zo dňa 02.11.2009 doručeným súdu dňa 04.11.2009 (č.l. 423 až 470 spisu) žalobca doplnil svoju žalobu o ďalšie rozhodujúce skutočnosti. Uviedol, že už v žalobe poukázal na to, že žalovaná strana prezentuje v tlači vyjadrenia, ktoré poškodzujú dobré meno a povesť žalobcu. Rovnako v písomnom podaní zo dňa 06.03.2007, ktorým na výzvu súdu zo dňa 09.11.2006 spresnil a vymedzil právny dôvod žaloby na str. 2 v poslednom odseku poukázal na to, že nepravdivými výrokmi žalovanej strany v médiách ohľadom vzniku a vedenia súdneho sporu s VÚB, a.s. bola jeho povesť a vážnosť v mieste bydliska, medzi známymi, príbuznými a obchodnými partnermi poškodená. Ako už uviedol v žalobe, podal dňa 20.10.1997 v pobočke VÚB a.s. v S. platobný príkaz na prevod peňažnej čiastky na bankový účet jeho obchodného partnera na T.. Žalovaná strana tento platobný príkaz nerešpektovala, svojvoľne zvolila inú swiftovú cestu platby, čím zapríčinila, že peniaze na účet obchodného partnera na T. neboli nikdy doručené. Na základe toho s ním T. partner zrušil zmluvu a následne Y. partner tak isto vypovedal zmluvu. Vznikla mu škoda vo forme ušlého zisku, ako aj skutočná škoda vo forme penálov, ktoré musel zaplatiť Y. partnerovi, a T. partner mu zabavil majetok na T.. Celková škoda činí niekoľko miliónov korún. Žalovaná strana nepostupovala v súlade so Zmluvou o bežnom účte, ani v súlade so zákonom, ani v súlade s obchodnými podmienkami VÚB a.s. Namiesto toho sa snažila vyhnúť zodpovednosti za stav, ktorý sama spôsobila svojim neodborným konaním. Aby zamaskovala porušenie zmluvy, vlastných Obchodných podmienok VÚB a nerešpektovanie §11a, ods. 3 zákona č. 21/1992 Zb.z, vystavila 3 nepravdivé debetné avíza a nepravdivé výpisy z jeho účtu. Následkom tohto, podľa jeho názoru nemorálneho konania žalovanej strany, dospel do stavu, keď mu ďalšia podnikateľská činnosť bola znemožnená. Má za to, že žalovanej strane nešlo len o to, poškodiť jeho dobrú povesť ako podnikateľa, ale aj ako osobu v mieste bydliska a na verejnosti. Za týmto účelom vyvinula rôzne aktivity, predovšetkým v médiách nepravdivo informovala o príčinách a priebehu súdneho sporu. Žalobca navrhol výsluch viacerých svedkov, predovšetkým zamestnancov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v O. O., Ministerstva financií SR vrátane ministra financií, Fondu národného majetku SR a zamestnancov žalovaného. 5. Žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: I. Žalovaný je povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť v periodiku B., na svoje náklady formou platenej inzercie uverejnenie ospravedlnenia, a to v rovnakej veľkosti písma i titulku ospravedlnenia a v rovnakej veľkosti písma v texte ospravedlnenia, ak boli použité v článku „W. B. J.“ uverejnenom v tomto periodiku dňa 22.01.1998, v ktorom žalovaný uvedie, že nie sú pravdivé jeho tvrdenia uverejnené v tomto periodiku dňa 22.01.1998 v článku „W. B. J.“. - že žalobca pred realizáciou zahraničnej platby na T., ktorú od žalovaného požadoval, bol upozornený na zvýšenú rizikovosť T. ako cieľovej krajiny platby, - že tvrdenie žalobcu, že mu zamestnanci žalovaného nevedeli vysvetliť, za čo zaplatil poplatok za realizáciu platby vo výške pol percenta zo sumy, čiže 1275,35 Sk je nepravdivé, - že údajný zoznam korešpondenčných bánk predloženým žalobcom bol pre danú transakciu absolútne nepoužiteľný, - že tvrdenie žalobcu, že stanovil bankovú cestu pre transakciu s využitím P. O., je minimálne nekorektné, - že žalobca vystavil opätovne dňa 03.11.1997 príkaz na novú úhradu, tento však 04.11.1997 zrušil, a zároveň žalovaný uvedie, že ľutuje a ospravedlňuje sa za tento neoprávnený zásah do práva na ochranu obchodného mena a občianskej cti žalobcu. II. Žalovaný je povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť v periodiku B., na svoje náklady formou platenej inzercie uverejnenie ospravedlnenia, a to v rovnakej veľkosti písma v titulku ospravedlnenia a v rovnakej veľkosti písma v texte ospravedlnenia, aké boli použité v článku „U.: W. B. J.“ uverejnenom v tomto periodiku dňa 21.11.1998, v ktorom žalovaný uvedie, že nie je pravdivé jeho tvrdenie uverejnené v tomto periodiku dňa 21.11.1998 v článku „U.: „.I. B. J.“, že žalobca sa domáha náhrady škody voči žalovanému v rozpore s právnym poriadkom SR a že sa žalobca v žalobnom návrhu vyhol prípadnej zodpovednosti za vzniknutú situáciu. Zároveň žalovaný uvedie, že ľutuje a ospravedlňuje sa za tento neoprávnený zásah do práva na ochranu obchodného mena a občianskej cti žalobcu. III. Žalovaný je povinný do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť v denníku V., na svoje náklady formou platenej inzercie uverejnenie ospravedlnenia, a to v rovnakej veľkosti písma v titulku ospravedlnenia a v rovnakej veľkosti písma v texte ospravedlnenia, aké boli použité v článku „V. V. K.“ uverejnenom v tomto periodiku dňa 18.01.1999, v ktorom uvedie, že nie sú pravdivé jeho tvrdenia uverejnené v tomto periodiku dňa 18.01.1999 v článku „V. V. K.“: - že na základe prešetrenia celej záležitosti je zrejmé, že žalobca si rozhodujúcou mierou omeškanie platby spôsobil sám, - že žalobca neposkytol žalovanému dostatočné a prehľadné údaje o bankovom spojení na banku V. a realizoval platbu v značnom časovo strese, - že žalobca predložil doklad, z ktorého sa nedalo presne stanoviť bankové spojenie, a zároveň žalovaný uvedie, že ľutuje a ospravedlňuje sa za tento neoprávnený zásah do práva na ochranu obchodného mena a občianskej cti žalobcu. IV. Žalovaný je povinný do 30 od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť v periodiku W., na svoje náklady formou platenej inzercie uverejnenie ospravedlnenia, a to v rovnakej veľkosti písma titulku ospravedlnenia a v rovnakej veľkosti písma v texte ospravedlnenia, aké boli použité v článku „D. O. R. G. S. V. Ž. P.. I.“ uverejnenom v tomto periodiku dňa 19.01.1999, v ktorom uvedie, že nie je pravdivé jeho tvrdenie uverejnené v tomto periodiku dňa 19.01.1999 v článku „D. O. R. G. S. V. Ž. P.. I.“: - že chyba nie je na žalovaného strane - že žalobcu upozornil, že prevody na T. patria medzi rizikové a že ich nemožno zaručiť, - a že v platobnom príkaze žalobca neuviedol bankové spojenie na banku V.. Zároveň žalovaný uvedie, že ľutuje a ospravedlňuje sa za tento neoprávnený zásah do práva na ochranu obchodného mena a občianskej cti žalobcu. V. Žalovaný je povinný do 30 od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť v periodiku V., na svoje náklady formou platenej inzercie uverejnenie ospravedlnenia, a to v rovnakej veľkosti písma titulku ospravedlnenia a v rovnakej veľkosti písma v texte ospravedlnenia, aké boli použité v článku „Pre O. na Q.“ uverejnenom v tomto periodiku dňa 10.01.2001 v ktorom žalovaný uvedie, že nie je pravdivé jeho tvrdenie uverejnené v tomto periodiku dňa 10.01.2001 v článku „Pre O. na Q.“: - že žalovaný svojho klienta žalobcu upozornil na veľkú rizikovosť platieb na T., čím si v zmysle Obchodného zákonníka splnil svoju notifikačnú povinnosť s preventívnou funkciou zameranou na odvrátenie hroziacej škody. Zároveň žalovaný uvedie, že ľutuje a ospravedlňuje sa za tento neoprávnený zásah do práva na ochranu obchodného mena a občianskej cti žalobcu. VI. Žalovaný je povinný do 30 od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť v periodiku V., na svoje náklady formou platenej inzercie uverejnenie ospravedlnenia, a to v rovnakej veľkosti písma titulku ospravedlnenia a v rovnakej veľkosti písma v texte ospravedlnenia, aké boli použité v článku “K. W. P. W. F.“ uverejnenom v tomto periodiku dňa 18.04.2001, v ktorom žalovaný uvedie, že nie je pravdivé jeho tvrdenie uverejnené v tomto periodiku dňa 18.04.2001 v článku „K. W. P. W. F.“: - žalovaný svojho klienta žalobcu upozornil na veľkú rizikovosť platieb do niektorých krajín O. G. aj na T., čím si v zmysle Obchodného zákonníka splnil svoju notifikačnú povinnosť s preventívnou funkciou zameranou na odvrátenie hroziacej škody. Zároveň žalovaný uvedie, že ľutuje a ospravedlňuje sa za tento neoprávnený zásah do práva na ochranu obchodného mena a občianskej cti žalobcu. VII. Žalovaný je povinný do 30 od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť v periodiku S. „B.“, na svoje náklady formou platenej inzercie uverejnenie ospravedlnenia, a to v rovnakej veľkosti písma titulku ospravedlnenia a v rovnakej veľkosti písma v texte ospravedlnenia, aké boli použité v článku “B. B. O. W. U. K. R. I. Q.“ uverejnenom v tomto periodiku dňa 30.08.2001, v ktorom žalovaný uvedie, že nie je pravdivé jeho tvrdenie uverejnené v tomto periodiku dňa 30.08.2001 v článku „B. B. O. W. U. K. R. I. Q.“: - že žalobca poskytuje médiám zavádzajúce komentáre. Zároveň žalovaný uvedie, že ľutuje a ospravedlňuje sa za tento neoprávnený zásah do práva na ochranu obchodného mena a občianskej cti žalobcu. VIII. Žalovaný je povinný do 30 od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť v periodiku „K. Č.“, na svoje náklady formou platenej inzercie uverejnenie ospravedlnenia, a to v rovnakej veľkosti písma titulku ospravedlnenia a v rovnakej veľkosti písma v texte ospravedlnenia, aké boli použité v článku “B. B. Ž.“ uverejnenom v tomto periodiku dňa 31.08.2001, v ktorom žalovaný uvedie, že nie je pravdivé jeho tvrdenie uverejnené v tomto periodiku dňa 31.08.2001 v článku „B. B. Ž.“: - že webová stránka, ktorá poskytuje pohľad a názor žalobcu na celý spor s bankou poškodzuje dobré meno banky už aj tým, že sa na nej objavili dôkazy, ktoré sú dôkazným prostriedkom v prebiehajúcom spore, - že konanie žalobcu pripomína praktiky, ktoré majú charakter vydierania, - že vďaka nedokonalosti právneho systému SR si žalobca urobil z kauzy výnosnú živnosť, - že žalobca podal ďalšiu žalobu, kde pýta podstatne vyššiu sumu, ktorú však nevie zdokladovať. Zároveň žalovaný uvedie, že ľutuje a ospravedlňuje sa za tento neoprávnený zásah do práva na ochranu obchodného mena a občianskej cti žalobcu. IX. Žalovaný je povinný do 30 od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť v periodiku „W.“, na svoje náklady formou platenej inzercie uverejnenie ospravedlnenia, a to v rovnakej veľkosti písma titulku ospravedlnenia a v rovnakej veľkosti písma v texte ospravedlnenia, aké boli použité v článku “W. W. V.Ľ. Ú. na O.“ uverejnenom v tomto periodiku dňa 31.08.2001, v ktorom žalovaný uvedie, že nie je pravdivé jeho tvrdenie uverejnené v tomto periodiku dňa 31.08.2001 v článku „W. W. V. Ú. na O.“: - že žalobca predložil žalovanému neúplný údaj, v dôsledku čoho bola ťažko identifikovateľná banka príjemcu, - že zamestnanci banky upozornili žalobcu na veľkú rizikovosť platieb do niektorých krajín O. G. aj na T., - že upozornením žalobcu, že musí mať na zreteli existujúce riziko si žalovaný splnil v zmysle Obchodného zákonníka svoju notifikačnú povinnosť s preventívnou funkciou zameranou na odvrátenie hroziacej škody, - že po podaní odvolania začal žalobca z obavy, že dovolacie konanie skončí v jeho neprospech, na žalovaného opäť útočiť, - že žalobca si zvoli praktiky, ktoré majú charakter vydierania obžalovaného. Zároveň žalovaný uvedie, že ľutuje a ospravedlňuje sa za tento neoprávnený zásah do práva a ochranu obchodného mena a občianskej cti žalobcu. X. Žalovaný je povinný do 30 od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť v periodiku „S.“, na svoje náklady formou platenej inzercie uverejnenie ospravedlnenia, a to v rovnakej veľkosti písma titulku ospravedlnenia a v rovnakej veľkosti písma v texte ospravedlnenia, aké boli použité v článku “B.-S. Ž. V. R., U. S. B. H. R. K. X. Q.“ uverejnenom v tomto periodiku dňa 27.02.2002, v ktorom žalovaný uvedie, že nie je pravdivé jeho tvrdenie uverejnené v tomto periodiku dňa 27.02.2002 v článku „B.-S. Ž. V. R., U. S. H. R. K. X. Q.“: - že žalobca používa na svojej internetovej stránke diskreditujúcej žalovaného mnohé invektívy na adresu žalovaného i jej vrcholných manažérov, - že žalobca žiada ďalšie peniaze, ktoré doposiaľ na výzvu žalovaného nezdokladoval, že žalobca používa praktiky hraničiace s vydieraním. Zároveň žalovaný uvedie, že ľutuje a ospravedlňuje sa za tento neoprávnený zásah do práva na ochranu obchodného mena a občianskej cti žalobcu. XI. Žalovaný je povinný do 30 od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť vo vysielaní televízie „I. K.“, v čase o 18.00 hodine na svoje náklady formou platenej inzercie uverejnenie ospravedlnenia, v ktorom žalovaný uvedie, že nie sú pravdivé jeho tvrdenia uverejnené vo vysielaní televízie „I. K.“ dňa 30.08.2001 v relácii „W.“, že žalobca šíri v médiách na webovej stránke C..W.-B..sk nepravdivé a hrubo skresľujúce informácie, predovšetkým, že: - pracovníci žalovaného nie sú odborníci a zmarili aj takú jednoduchú finančnú operáciu, ako je prevod peňazí z jednej banky do inej banky, pričom porušili Zmluvu o bežnom účte, vlastné Obchodné podmienky VÚB a § 11a, ods. 3, zákona č. 21/1992 Zb. z., - žalovaný vydal nepravdivé výpisy z účtu a nepravdivé debetné avíza, žalovaný klame svojich budúcich klientov už pri podpise Zmluvy o bežnom účte. Vo svojich vlastných Obchodných podmienkach VÚB, ktoré sú neoddeliteľnou časťou Zmluvy o bežnom účte uvádza právne normy a zákony, o ktorých už vopred vie, že ich nebude dodržiavať. Vo vzťahu k svojim klientom sa v skutočnosti riadi „Jednotnými pravidlami pre inkasá“, ktoré sú v priamom rozpore s právnym stavom Slovenskej republiky, a ktoré môžu spôsobiť okamžité zruinovanie klienta banky. Tieto „Jednoduché pravidla pre inkasá“ totiž zbavujú klientov banky ich podstatných práv a stavajú ich voči Všeobecnej úverovej banke, a.s. Bratislava, do bezprávneho postavenia, - žalovaný sústavne nedodržuje zákon č. 563/1991 o účtovníctve v znení neskorších predpisov tak, že svojim klientom nevydáva účtovné doklady, ale len výpisy z účtov a debetné avíza. Podľa jeho okamžitej potreby vydáva tieto debetné avíza a výpisy z účtov raz za účtovné doklady, ktoré sú vierohodné pre prípad daňovej kontroly, vydávanie ktorých jej prikazuje zákon č. 563/1991 o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a vydávanie ktorých preto nemôže spoplatňovať, - inokedy však žalovaný, tak isto podľa svojej okamžitej potreby, vydáva debetné avíza a výpisy z účtov za vlastné produkty, ktoré aj spoplatňuje podľa svojho Sadzobníka poplatkov. Týmto spôsobom bez právneho dôvodu žalovaný získava od svojich klientov miliardy korún ročne, - toto poškodzovanie klientov by nebolo možné, keby ho netolerovalo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v O. O., ktorému vyplýva zo zákona povinnosť kontrolovať vedenie účtovníctva u žalovaného a jeho klientov, a ktoré tvrdí, že výpisy z účtu majú charakter účtovného dokladu, avšak súčasne výpisy z účtu a debetné avíza prehlasuje za spoplatňovaný produkt žalovaného, ktorý vyplýva zo zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom, do ktorého údajne nemôže vstupovať, čím vzniká absurdná situácia, keď Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a daňové úrady nemôžu kontrolovať výpisy z účtu pri daňovej kontrole, ktoré oni samy pokladajú za účtovné a daňové doklady. Následkom tohto stavu žalovaný získava bez právneho dôvodu od svojich klientov miliardy korún ročne, pretože tieto dokumenty fakticky nikto nemôže kontrolovať a žalovaný tak môže do nich vpisovať aj poplatky za služby, ktoré preukázateľne nikdy nevykonal, prípadne poplatky, ktoré sú v rozpore s platnými zákonmi a dobrými mravmi, - uvedený stav vystavuje klientov žalovaného nebezpečenstvu miliónových pokút za neexistujúcu účtovnú dokumentáciu od žalovaného, pričom záleží len na svojvôli daňových kontrolórov, ktoré doklady uznajú za účtovné a ktoré nie, - uvedený stav porušuje ústavné, ľudské a občianske práva klientov žalovaného a zároveň im sťažuje uplatňovanie si týchto práv pri súdnych a občiansko-právnych konaniach, - žalovaný je zo zákona povinný poskytovať Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska účtovné závierky, konsolidované účtovné závierky a audity o účtovníctve, pričom vzhľadom na to, že u žalovaného neexistujú žiadne vierohodné účtovné doklady, tieto účtovné závierky, konsolidované účtovné závierky a audity o účtovníctve nie sú hodnoverným odrazom o hospodárení žalovaného a navyše podľa platných zákonov Národná banka Slovenska musí preplácať všetky náklady žalovaného spojené s vyhotovovaním takýchto nehodnoverných auditov o účtovníctve, čím má žalovaný takto možnosť získavať zo štátnej pokladne neoprávnené platby, - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II a Okresná prokuratúra Bratislava II sú o týchto skutočnostiach dostatočne informované z korešpondencie so žalobcom, ako aj z jeho webovej stránky C..W.-B..sk a napriek tomu toto nedodržiavanie zákonov u žalovaného tolerujú a všetky moje sťažnosti a podnety ignorujú. Zároveň žalovaný uvedie, že ľutuje a ospravedlňuje sa za tento neoprávnený zásah do práva na ochranu obchodného mena a občianskej cti žalobcu. Súd priznáva žalobcovi právo uverejniť tento rozsudok po nadobudnutí jeho právoplatnosti na trovy žalovaného v ľubovoľnom denníku s pôsobnosťou na celom území Slovenskej republiky v troch po sebe nasledujúcich vydaniach. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 1 659 659,90 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 28Cb/2/2002-835 zo dňa 01.04.2010 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému a vedľajším účastníkom náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že súd z predložených dokladov a na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na ospravedlnenia sa žalovaného za články v periodiku B., denníku V. a v periodiku S. spolu s náhradou nemajetkovej ujmy v sume 1 659 695,90 Eur, podľa úpravy petitu žalobcu, tak ako ju uviedol vo svojom podaní zo dňa 02.11.2009. Žalobca vo svojom rozsiahlom písomnom podaní a dokladov doložených do spisu súdu nepreukázal, že by mu vznikla škoda konaním žalovaného v zmysle ust. § 373 a nasl. Obch. zákonníka, na základe ktorej by mu prináležalo právo na nemajetkovú ujmu v sume 1 659 695,90 Eur /50 mil. Sk/. Zo strany žalobcu nebol nijakým spôsobom zdôvodnený nárok na náhradu za poškodenie obchodného mena. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uznesením č.k. 3Obo 134/2010-890 zo dňa 29.11.2011 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že došlo k procesným vadám, ktoré majú za následok, že odvolanie je dôvodné. Vytkol súdu, že po oznámení vstupu vedľajších účastníkov do konania na strane žalovaného a následne vznesenej námietke žalobcu (č.l. 420 spisu) proti ich vstupu do konania, o návrhu žalobcu na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajších účastníkov nerozhodol a nevysporiadal sa s predmetom konania, teda s nárokom, ktorý si žalobca uplatnil. 7. Uznesením tunajšieho súdu na pojednávaní dňa 27.02.2013 (č.l. 824 spisu) bola pripustená zmena petitu žaloby v tom znení, ako je uvedené v odseku 5 tohto odôvodnenia. 8. Uznesením č.k. 28Cb/2/2002-1145 zo dňa 29.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2017 tunajší súd rozhodol, že vstup intervenientov 1. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom: Štefanovičova 5, P.O.BOX 82, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, 2. MH Manažment, a. s., so sídlom: Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO: 50 088 033, 3. Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 do konania na strane žalovaného nie je prípustný. 9. Písomným podaním doručeným súdu dňa 06.11.2017 žalobca na základe výzvy súdu uviedol, že trvá na žalobe v znení zmeny petitu zo dňa 02.11.2009, ktorá bola pripustená dňa 27.02.2013. Obsiahlosť petitu je daná rozsahom neoprávneného zásahu žalovaného do práva na ochranu osobnosti a obchodného mena žalobcu, ktorého sa žalovaný dopustil nepravdivými vyhláseniami v masovokomunikačných prostriedkoch uvedených v petite, a to v jedenástich prípadoch. Poukázal na, že ako už uviedol v písomnom podaní zo dňa 02.11.2009, v odvolaní proti rozsudku konajúceho súdu a v písomnom podaní zo dňa 07.02.2014, právnymi titulmi jeho nároku, ktorý je predmetom tohto konania, je ochrana jeho osobnosti podľa ust. § 11 - 13 Občianskeho zákonníka ako fyzickej osoby, ktorá sa ho týka aj ako podnikateľa - fyzickej osoby, ktorého meno a priezvisko je zároveň jeho obchodným menom a zároveň ochrana jeho obchodného mena a povesti podnikateľa podľa ust. § 12 ods. 3 Obchodného zákonníka. Svedkovia, ktorých vypočutie žalobca navrhol v podaní zo dňa 02.11.2009 majú podľa žalobcu v konaní preukázať predovšetkým nepravdivosť tvrdení žalovaného uvedených v časti žalobného petitu, v ktorom sa žalobca domáha ospravedlnenia za tvrdenia žalovaného uverejnené vo vysielaní televízie „I. K.“ dňa 30.08.2001 v relácii „W.“, a to o nerešpektovaní Zákona 563/1991 Zb.z. o vedení účtovnej dokumentácie v znení neskorších predpisov vo VÚB, ktoré umožňuje žalovanému rozsiahle poškodzovanie žalobcu, klientov VÚB, štátnej pokladnice a o rozsiahlom obohacovaní sa VÚB na úkor žalobcu, klientov VÚB bez právnej príčiny, ako aj štátnej pokladnice. Ide o svedkov: X. H.. S. J., Y. V. B.O., U.. W.. S. - D. na O. T. Č.. X B. S. X. Q. Z. (K., U. W. W. V.Í. X. V.), O. Z. B. Ú. O., Q. K. X, XXX XX O. XX z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, K. T. XX, XXX XX O. O.: X. H.. O. T., Y. R. W. pre B. X. H.. R. Q.G., O. F.. Y. P. Y. W. X. H.. S. Q.G., Y. W. P. V. U. W. X. H.. Q. Q., O. F.. Y. P. Y. W. X. H.. H. Š., O. F.. Y. P. Y. z Ministerstva financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava: X. H.. V. I., Y. R. X. Z.z Národnej banky Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava: XX. X. R., O. Z. K. XX. H.XX. H.. V. O., Y. R. W.É. O. P. U. Q. W. XX. X.. V. Q., B. R. R. S. XX. H.XX. Q.. Q.. Q. W., B. V., Okresné Y. V. B. O. H.. Ú. X. U. S. V., R. A. S., XXX XX O. H.., Č.: R.- XXXX/OEK-O.-XX XX. .XX. I. W. Q. V. V. B., U.. W.., O., Q.É. K., XXX XX O. Ďalší svedkovia by podľa žalobcu mali vypovedať o svojich nepravdivých tvrdeniach v médiách, o príčinách a priebehu súdnych sporov medzi žalobcom a žalovaným, ako aj o poškodzovaní obchodného mena a neodôvodnenom zásahu do dobrej povesti žalobcu. Svedkovia majú vypovedať o nerešpektovaní Zmluvy o bežnom účte, jej neoddeliteľnej časti Obchodných podmienok VÚB, a. s., nerešpektovaní Zákona 21/1992 Zb. z. o bankách v znení neskorších predpisov, ako aj nerešpektovaní celého právneho stavu v Slovenskej republike. Ide o svedkov: XX. H.. S. J., Y. V. B.O., U.. W.. S. - D. na O. T. Č.. X B. S. G. B., U.. W.., Q. K. X, XXX XX O. XX: XX. X.. B. P., O. Y. V.B. R. B. XX. K. Adresy navrhovaných svedkov žalobcovi objektívne nie sú známe a preto navrhuje, aby súd tieto zistil dožiadaním ich zamestnávateľov, resp. aby ich predvolal z adresy zamestnávateľa, nakoľko žalobca nie je schopný zabezpečiť ich účasť na pojednávaní. Žalobca ďalej navrhuje súdu, aby si pre potreby tohto súdneho konania zapožičal tieto doklady: 1/ Zmluvu medzi VÚB, a.s. O. a Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Slovenskou konsolidačnou a.s., ako aj Fondom národného majetku o vstupe týchto inštitúcií do súdneho sporu o 50.000.000,- Sk na strane žalovaného. Žalobca navrhuje, aby si súd zapožičal túto zmluvu pre potreby tohto konania aj vtedy, ak súd zamietne vedľajšie účastníctvo. Podľa žalobcu je táto zmluva dôkazom zásadného významu, že Ministerstvo financií Slovenska nielenže vedelo o nedodržiavaní zákonov u žalovaného, ale že toto nedodržiavanie zákonov aj tolerovalo a dokonca podporovalo, pričom dlhé roky žalobcu klamalo a tajilo mu, že je vo veci stranou zainteresovanou. 2/ Z Národnej banky Slovenska aspoň jeden exemplár účtovnej a jeden exemplár konsolidovanej účtovnej závierky žalovaného. Ide o dokumenty zásadného významu, pretože podľa žalobcu u žalovaného sa nenachádza ani jeden účtovný doklad. Tieto dokumenty dokazujú pravdivosť informácií žalobcu na jeho webovej stránke, že u žalovaného sa nenachádzajú žiadne účtovné doklady. 3/ Vyšetrovací spis z Okresného úradu vyšetrovania PZ Košice II, Rastislavova č. 69, ktorý je vedený pod ČVS: OUV-1496/30-K2-01. Tento spis, podľa názoru žalobcu dokazuje, že vedenie VÚB, a.s. si vymýšľalo neexistujúce zákony, ktoré údajne žalobca porušuje svojimi vystúpeniami v médiách a žiadalo preveriť, či žalobca neporušuje zákony tým, že zverejňuje na svojej webovej stránke C..W.-B..sk informácie o VÚB, a.s. hoci nepochybne vedelo, že tieto informácie týkajúce sa najmä „Jednotných pravidiel pre inkasá“ a nedodržiavania zákonov u žalovaného, najmä pri nevydávaní účtovných dokladov sú jednoznačne pravdivé. 4/ Z Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II., Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odbor ekonomickej kriminality, 827 49 Bratislava II., spis ČVS: ORP - 2049/OEK - B2 - 04 ako aj spis č. Pn 2313/05-14 z Okresnej prokuratúry Bratislava II. Tieto spisy podľa názoru žalobcu dokazujú, že Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II. a Okresná prokuratúra Bratislava II. tolerujú u žalovaného nedodržiavanie zákonov, najmä pri nevydávaní daňových dokladov svojim klientom, že poškodzuje klientov, ako aj ich práva zaručené zákonmi, a že informácie žalobcu na jeho webovej stránke o tom, že u žalovaného neexistujú účtovné doklady sú jednoznačne pravdivé. 5/ súdny spis č. 27 Cb 1030/97, súdny spis č. 15 Cb 184/03 - 168, súdny spis 29Cb 26/2003 z Okresného súdu Košice I. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 01.12.2017 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nepodložený. Poprel základné nosné tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého sa mal žalovaný v presne neurčenom čase v minulosti dopustiť presne neurčeného protiprávneho konania, ktoré vraj bolo spôsobilé privodiť neoprávnený zásah do práv žalobcu. Namietol premlčanie všetkých práv. Poukázal na skutočnosť, že práva žalobcu boli v tomto konaní uplatnené „procesne bezchybným'' spôsobom po prvýkrát až dňa 02.11.2009, keď žalobca po prvý krát konkretizoval skutky, ktorých sa vraj mal žalovaný dopustiť. Namietol absenciu príčinnej súvislosti medzi údajnými skutkami a údajným spôsobením, resp. vyvolaním neoprávneného zásahu do žalobcových osobnostných práv. Má za to, že takéto eventuálne skutky neboli vôbec spôsobilé neoprávnene zasiahnuť ani do práva žalobcu na ochranu jeho obchodného mena a ani do práva žalobcu na ochranu jeho osobnostných práv. 11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: článok „W. B. J.“ uverejnený dňa 21.01.1998 v periodiku S. B. a článok „U.: W. B. J.“ zo dňa 22.01.1998, článok „V. V. K.“ uverejnený dňa 18.01.1999 v denníku V., článok „D. O. R. G.H. S. V. Ž. P.. I.“ uverejnený dňa 19.01.199 v denníku W., článok „Pre O. na Q.“ uverejnený dňa 10.01.2001 v denníku V., článok „K. W. P. W. F.“ uverejnený dňa 18.04.2001 v denníku V., článok „B. B. O. W. U. K. R. I. Q.Č.“ uverejnený dňa 30.08.2001 v periodiku S. B., článok „B. B. Ž.“ uverejnený dňa 31.08.2001 v denníku K. Č., článok „W. W. V. Ú. na O.“ uverejnený dňa 31.08.2001 v denníku W., článok „B.-S. Ž. V. R.Á., U. S. H. R. K. X. Q.“ uverejnený dňa 27.02.2002 v periodiku S., prepis relácie W. v I. K. dňa 30.08.2001, rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb 1030/97-78 zo dňa 27.03.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Cob 125/00-110 zo dňa 02.02.2001, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo 11/01 zo dňa 14.10.2002, rozsudok Okresného súdu Košice I č.k,. 29Cb 26/2003 zo dňa 26.10.2007, uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 1Nc 40/2001-153 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 15Co 184/03 zo dňa 16.10.2003, lekárskymi správami zo dňa 16.07.2003 a 09.03.2018, čestným vyhlásením X. E. a S. U., potvrdením Č. zo dňa 28.08.2001, oboznámil sa s listinami, ktoré doručil žalobca súdu a žalovanému dňa 16.04.2018 a zistil nasledovný skutkový stav: 12. Žalobca ako súkromný podnikateľ uzatvoril so žalovaným dňa 20.10.1997 zmluvu o bežnom účte č. L./XXXXX/XX. Toho istého dňa dal žalobca žalovanému pokyn na úhradu sumy X.XXX,- T. v prospech firmy W., Y..Z., T.. Š. XX, H.Y., T. na číslo účtu príjemcu XXX XXX v banke V. B. H.. Žalovaný túto platbu nezrealizoval od obdŕžania písomného príkazu žalobcu na prevedenie platby dňa 20.10.1997 do 04.11.1997, kedy vrátil žalobcovi predmetnú sumu X XXX,- T., zníženú o XX,- T.. Platbu teda nezrealizoval počas 15 dní, kedy predmetný platobný príkaz trval. Neuskutočnenie platby podľa písomného príkazu žalobcu nastalo preto, lebo úhrada bola smerovaná z iniciatívy žalovaného podľa jeho interných predpisov do inej banky, ktorá túto platbu mala sprostredkovať a to U. O. na T., ktorá však nemala zmluvu na platby v U. P. s bankou príjemcu - O. V. H. na T.. Na tomto smerovaní platby do U. O. sa žalobca nepodieľal, pretože on neurčoval žalobcovi túto swiftovú cestu platby cez U. O., on žiadal žalovaného o uskutočnenie platby prostredníctvom P. O. E. B. K., v ktorej mala VÚB a.s. otvorený devízový účet na T.. Pre nepoukázanie platby T. partnerovi mu tento nedodal tovar, v dôsledku čoho nemohol žalobca reexportovať tovar Y. odberateľovi. Y. partner dňa 14.11.1997 zrušil zmluvu zo dňa 12.08.1997 a vyúčtoval si penále. V súvislosti so zrušením kontraktu mu vznikla škoda, a to skutočná škoda, ako aj ušlý zisk. Keďže škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti ,povinnosti žalovaným, podal žalobca dňa 29.10.1997 reklamáciu a dňa 31.10.1997 sťažnosť u riaditeľa pobočky VÚB, ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Následne podal žalobu o zaplatenie 364 536,62 Sk s prísl. na Okresný súd Košice I (č.k. 27Cb 10130/97). 13. Dňa 21.01.1998 bol uverejnený v periodiku S.H. B. článok s názvom „W. B. J.“ s titulom „U. V. P.. I. G. V. B. Ž.“ (č.l. 1419 spisu). Článok začína slovami „Na to, ako môže laxný, respektíve nezodpovedný prístup jednej inštitúcie, v tomto prípade pobočky B.-B. znepríjemniť život, sa nám prišiel do redakcie posťažovať S. P. I.“. V článku je citované písomné stanovisko riaditeľa právneho odboru VÚB a.s. X.. B. P. z Odporu proti platobnému rozkazu v konaní vedenom na OS Košice I, podľa ktorého sa „žalobca domáha náhrady škody voči žalovanému v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky“, čo považuje žalobca za nepravdivé tvrdenie a žiada ospravedlnenie. 14. V tom istom periodiku bol v presne nezistený deň (žalobca uvádza 22.01.1998, alebo aj 21.11.1998 uverejnený článok s názvom „ U.: W. B. J.“ s titulom „W. Y. V. B. U..W.. S. - D.“ (č.l. 1420 spisu). V článku sa cituje stanovisko ku kauze (reakcia na predchádzajúci článok), ktoré redakcii poslal riaditeľ pobočky H.. S. J.. Jeho tvrdenia tak, ako je uvedené v odseku 5. I tohto odôvodnenia, považuje žalobca za nepravdivé a žiada ospravedlnenie. 15. Dňa 18.01.1999 bol v denníku V. uverejnený článok „V. V. K.“ s titulom „O. Q. Ž. W. O.“ (č.l. 640 spisu). V článku jeho autor vysvetľuje pôvod sporu s tým, že V. má k dispozícii dokumentáciu prípadu. V článku sa cituje stanovisko VÚB, pričom žalobca považuje tieto tvrdenia tak, ako je uvedené v odseku 5. III tohto odôvodnenia za nepravdivé a žiada ospravedlnenie. 16. Dňa 19.01.1999 bol v denníku W. uverejnený článok „D. O. R. G. S. V. Ž. P.. I.“ (č.l. 641 spisu). V článku jeho autor informuje citáciami žalobcu o neodbornom prevode X XXX,- T. bankou tak, že žalobca prišiel o obchodných partnerov a títo si účtujú penále. V článku sa cituje stanovisko banky, že P.. I. upozornili na rizikovosť prevodov na T.. Tieto tvrdenia sú podľa žalobcu nepravdivé a žiada za tieto výroky ospravedlnenie. 17. Dňa 10.01.2001 bol uverejnený v denníku V. článok „Pre O. na Q.“ s podtitulom „W. V. P. I. B. K. S. B. Ú. O. W.“ (č.l. 644 spisu). V článku sa uvádza, že aj napriek dvom v jeho prospech vyneseným rozhodnutiam súdu sa nevie domôcť náhrady škody. Článok podrobne informuje o tom, ako sa žalobca obrátil v roku 1997 na S. pobočku VÚB so žiadosťou o zaslanie peňazí pre jeho obchodného partnera na T. a priebeh celej neúspešnej bankovej operácie, ako aj súdneho konania. V článku sa cituje stanovisko hovorcu žalovaného K. J., podľa ktorého bol upozornený žalobca na rizikovosť platieb. Podľa žalobcu sú tieto tvrdenia žalovaného nepravdivé a žiada preto ospravedlnenie. 18. Dňa 18.04.2001 bol uverejnený v denníku V. článok „K. W. P. W. F.“ s titulom „S. V. W. B. Ú. O. W. Q. Ž.“ (č.l. 642 spisu). Ide o článok O. W., ktorý informuje o spore súkromného podnikateľa P. I. so Všeobecnou úverovou bankou a.s. s tým, že článok obsahuje fotografiu P. I. s podtitulom „W. W. B. Ú. O. Q. V. P. I. Y. W. D.“. Popisuje podrobne ako mal žalobca kúpiť a následne odpredať 20 t orechov, pričom využil na prevod peňazí služby žalovaného a vystavil platobný príkaz. Následne informuje o tom, ako sa prevod neuskutočnil a poškodený živnostník požiadal o vrátenie X,X tisíc T. . 4. novembra, jeho obchodní partneri s ním zrušili zmluvy, vyúčtovali zmluvné pokuty, nasledovali ďalšie škody, ktoré finančne zruinovali malého živnostníka. V článku sa uvádza, že podľa stanoviska hovorcu VÚB K. J. banka upozornila svojho klienta na veľkú rizikovosť platieb do niektorých krajín O. G., čo považuje žalobca za nepravdivé tvrdenie a žiada o ospravedlnenie. 19. Dňa 30.08.2001 bol uverejnený v periodiku S. B. článok „B. B. O. W. U. K. R. I. Q.“ (č.l. 646 spisu) s titulom „Okresný súd S. H. Y., Ž. S. V. P. I. R. W. W. W. B. Q. Z. W. S.Q. D. U. U. D.“. V článku sa uvádza, že postoj banky tlmočil jej tlačový hovorca Q.. K. J.: „T. Š. Y. B. O. W. W. W. V. I.. S. D. B. K. P. T., K. W. W. I., U. W., S. W. U. P. Q., O. Q. W. W. G. U. W. S. V.na I.. Podľa žalobcu článok obsahuje nepravdivé tvrdenie, že poskytuje médiám zavádzajúce komentáre, za čo žiada ospravedlnenie. 20. Dňa 31.08.2001 bol uverejnený v denníku K. Č. článok „B. B. Ž.“ (č.l. 649 spisu). V úvode článok informuje, že „K. W. Q. Ž. P. I. U. B. Ú. O. V.. K. Ž.U. I. O. U. B. R. K. E. R.. P. W. V. D. O.. Na H. I. A. C. W., S. V. V. U. K. P. I. na D. W. W. O., S.Ý., W. K. O. B. Y. E.. Podľa Z. B. K. J. V. P. Q. O. T. U. I., Ž. W. K. R. P., S. W. P. V. B. V.D. V..“ V článku sa ďalej cituje hovorca K. J., podľa ktorého „S. V. I. V. V., S. Q. D. B.. X. W. B. K. V. W. W. T. G. S. B. Ž.. I., Ž. ak K. na Q. B., I. W. R. na Q..“ Podľa žalobcu sú slová hovorcu nepravdivými tvrdeniami a žalobca žiada preto ospravedlnenie. 21. Dňa 31.08.2001 bol uverejnený v denníku W. článok „W. W. V. Ú. na O.“ (č.l. 648 spisu). Autor článku Q. X. informuje, že Všeobecná úverová banka má na internete antistránku a cituje P. I., ktorý sa rozhodol upozorniť verejnosť na praktiky banky a informuje o predmetnom obchode a bankovej operácii. Článok obsahuje Stanovisko VÚB, ktoré vydal hovorca K. J.. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného uskutočnené prostredníctvom hovorcu tak, ako je špecifikované v odseku 5.IX tohto rozhodnutia sú nepravdivé a žiada ospravedlnenie. 22. Dňa 27.02.2002 bol v periodiku S. uverejnený článok „B.-S. Ž. V. R., U. S. B. H. R. K. X. Q.K.“ s podtitulom „S.: O. Q. R. G. I. Ž. X. B., U. za I. O. I. V., Z. W. V.“. V článku jeho autorka X. F. podrobne informuje slovami žalobcu o celej kauze t.j. o nezrealizovanom platobnom príkaze, prieťahoch banky, súdnom spore a zriadení internetovej stránky, kde popisuje žalobca históriu svojho trápenia ako aj praktiky banky. Článok obsahuje aj stanovisko hovorcu VÚB K.. J.. Podľa žalobcu sú tvrdenia žalovaného tak, ako je uvedené v odseku 5. X tohto rozhodnutia nepravdivé a žiada ospravedlnenie. 23. Dňa 30.08.2001 odvysielala I. K. reláciu, v ktorej žalobca a žalovaný prostredníctvom hovorcu K.. J. odpovedali na otázky redaktora. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného o žalobcovi tak, ako je uvedené v odseku 5.XI tohto rozhodnutia sú nepravdivé a žiada ospravedlnenie. 24. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb 1030/97-78 zo dňa 27.03.2000 bola žalovanému (VÚB a.s.) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (P. I.) istinu 364 536,62 Sk s príslušenstvom. Na základe odvolania žalovaného bol rozsudok potvrdený, odvolací súd však pripustil dovolanie. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný tým, že porušil zákonnú povinnosť v zmysle § 709 ods.1 Obchodného zákonníka a neuskutočnil včas platbu X XXX,- T. z bežného účtu žalobcu na základe jeho písomného platobného príkazu z 20.10.1997 pre príjemcu - firma W. Y.. Z., H. na T. a porušil aj zmluvnú povinnosť podľa písomnej zmluvy o bežnom účte z 20.10.1997 a Obchodných podmienok VUB a.s., spôsobil žalobcovi škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, ktorá spočíva v tom, že žalobca zaplatil penále 60 000,- Y. Š. pre svojho obchodného partnera z Y. za nesplnenie zmluvnej povinnosti dodať mu v mesiaci október 1997 20 000 kg ukrajinských vlašských orechov a je povinný mu nahradiť aj ušlý zisk z neuskutočnenia tohto obchodu. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č.k. 5Obdo 11/01 zo dňa 14.10.2002 zamietol. Dovolací sú neprihliadol k námietke žalovaného ohľadne nedostatočnej súčinnosti žalobcu ohľadne údajov o banke obchodného partnera ako príjemcu, nakoľko toto tvrdenie bolo všeobecné, nepodložené a je nesporné, že platobný príkaz žalovaný bez ďalšieho prijal. Tvrdenie žalovaného o nepredvídateľnosti prekážky, ktorá nastala u ním zvolenej banky ako okolnosti vylučujúcej jeho zodpovednosť za škodu považoval za právne neopodstatnené. 25. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 29Cb 26/2003-210 zo dňa 26.10.2007, právoplatným dňa 01.01.2008 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 164 580,- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla z neuskutočneného obchodu v dôsledku neuskutočnenia platobného príkazu vo výške X XXX,- T. v mesiaci október 1997. 26. Uznesením č.k. 15Co 184/03-168 zo dňa 16.10.2003 Krajský súd v Košiciach zmenil uznesenie a zamietol návrh, ktorým súd uložil žalovanému (v tomto prípade P. I.) zdržať sa zásahov do dobrej povesti žalobkyne (VÚB a.s.). Z odôvodnenia vyplýva, že súd prvého stupňa takémuto návrhu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahu do dobrej povesti žalobkyne, čo možno považovať za prejudikovanie konečného rozhodnutia. Hodnotiac uvedené výroky podľa ich obsahu, možno ich považovať za kritiku. Spomínané výroky, vzhľadom na ich obsah, treba hodnotiť ako prípustnú kritiku vyplývajúcu zo slobody prejavu, pričom použité výroky neprekračujú prípustnú mieru expresivity tak, že by boli v značnom nepomere k cieľu kritiky a teda by znamenali zásah do dobrej povesti žalobkyne. 27. Z Potvrdenia V. Q.. S. Q. zo dňa 15.03.2001 vyplýva, že žalobca bol vedený v jeho ambulancii pre V. V., ktorá mala pôvod na základe vonkajších exogénnych faktorov, v tomto prípade úzko súvisela s nevysporiadanými vzťahmi s bankou. Z lekárskej správy V. Q.. W. V. zo dňa 09.03.2018 vyplýva, že žalobca sa lieči v ich ambulancii po problémoch a súdnych sporoch s VÚB. Súdne spory trvajú 20 rokov, pacient bol kvôli nim v problematickej finančnej situácii a jeho psychický stav zhoršovali útoky na jeho osobu zo strany banky v médiách. 28. Z Čestného vyhlásenia X. E., nevlastnej sestry žalobcu, zo dňa 04.04.2018 súd zistil, že od brata samého, ako aj z jeho korešpondencie so súdmi a bankou sa dozvedela, že banka údajne zmarila jeho dôležitú obchodnú transakciu, v dôsledku čoho mu vznikli veľké finančné straty. Vedela, že spor trvá viac rokov, pretože banka nechce uznať svoju vinu a popiera to aj v médiách a tvrdí, že si to brat zavinil sám. Brat to veľmi zle znášal, narušili sa rodinné vzťahy, hlavne s mamou. Až neskôr si na internete prečítali rozsudky a iné písomnosti, ktoré zverejnil brat a prehodnotili svoj názor naňho. 29. Z Čestného vyhlásenia S. U., sestry žalobcu, zo dňa 13.02.2018 súd zistil, že dôvodom depresií jej brata boli podľa nej spory s bankou, ktorá podľa neho pokazila dôležitú obchodnú transakciu, v dôsledku čoho mu vznikli veľké finančné straty. Dozvedeli sa, že s bankou sa súdi, súdny spor sa preťahuje, nakoľko banka nechce uznať svoju chybu a v médiách tvrdí, že si to brat zavinil sám a že klame. Brat to ťažko psychicky znášal, dochádzalo k nepríjemným situáciám, napokon odišiel brat žiť do Č.. Keď si prečítali rozsudky, pochopili, že brat mal na svoje spávanie dôvod. 30. Z odpovede Č. R. O. U..W.. zo dňa 28.08.2001 súd zistil, že žalobcovi bola zamietnutá žiadosť o poskytnutie krátkodobého úveru vo výške 3 000 000 Sk z dôvodu nedoriešeného súdneho sporu s ďalšou finančnou inštitúciou a nedostatočných podkladov k posúdeniu bonity klienta. 31. Podľa ust. § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 32. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 33. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods. 2 cit. ust., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 34. Podľa § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej iba Obch. zák.), obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len meno). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. 35. Podľa § 12 ods. 3 prvá veta Obch. zák., koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena, môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch. 36. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2 cit. ust. veta prvá, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. 37. Vzhľadom na pripustenú zmenu petitu žaloby tak, ako je uvedené v odseku 5 tohto rozhodnutia, posudzoval súd nárok žalobcu ako nárok na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa citovaného § 13 OZ. Z petitu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal ospravedlnenia za zásah do práva na ochranu obchodného mena a občianskej cti žalobcu za nepravdivé tvrdenia žalovaného uverejnené v citovaných médiách. Aj keď žalobca tvrdí, že žalovaný zasiahol do jeho práv na ochranu obchodného mena, nebolo možné posudzovať tento nárok podľa § 12 a nasl. Obch. zák. tak, ako to právne kvalifikoval žalobca. Toto ustanovenie má na mysli ochranu pred neoprávneným používaním obchodného mena, čo v tomto prípade ani žalobca netvrdí. Zásah spojený s neoprávneným používaním obchodného mena nemožno zamieňať s prípadným zásahom do povesti fyzickej osoby - podnikateľa, resp. „poškodenie jeho mena“. 38. Keďže žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že nárok žalobcu premlčaný nie je. Podľa žalovaného práva žalobcu boli v tomto konaní uplatnené procesne bezchybným spôsobom po prvýkrát až dňa 02.11.2009, kedy žalobca po prvýkrát konkretizoval skutky, ktorých sa mal žalovaný dopustiť a ktorých uskutočnením zasiahol do práv žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2012 sp. zn. 2Cdo 194/2011 R 58/2014, podľa ktorého právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.02.2011 sp. zn. 5Cdo 265/2009, podľa ktorého počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. 39. Je nesporné, že právo na ochranu osobnosti občana podľa ust. § 11 a nasl. OZ sa nepremlčuje, pretože ide o právo rýdzo osobnej povahy. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ide o právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej 3- ročnej premlčacej lehote. Súd je však toho názoru, že právo žalobcu bolo uplatnené včas žalobou zo dňa 09.01.2002, kedy si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie finančnej náhrady za poškodenie obchodného mena vo výške 50 mil. Sk. Keďže žaloba žalobcu nespĺňala zákonom požadované náležitosti, žalobca bol súdom vyzvaný, aby žalobu špecifikoval, na základe čoho podaním doručeným súdu dňa 08.03.2007 žalobu špecifikoval titulom poškodenia jeho povesti ako podnikateľa, ako aj povesti ako občana s tým, že požaduje nemajetkovú ujmu 50 mil. Sk. Následne podal žalobca dňa 04.11.2009 návrh na zmenu petitu žaloby, ktorá bola pripustená. V tejto súvislosti poukazuje súd na súdnu judikatúru, podľa ktorej, ak bol návrh podaný v lehote stanovenej hmotným právom doplnený v priebehu konania tak, že spĺňa zákonom stanovené náležitosti, sú tým zhojené vady pôvodného podania a podanie má účinky uplatnenia práva na súde. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca si náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako majetkové právo, ktoré síce podlieha premlčaniu, uplatnil včas pôvodnou žalobou (aj keď vyžadujúcou si odstránenie nedostatkov), na základe ktorej sa začalo konanie s účinkami zachovania procesných aj hmotnoprávnych lehôt. 40. Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru, že žalobca nárok na ochranu osobnosti a na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nepreukázal. Ustanovenie § 11 OZ sa týka ochrany osobnostných práv človeka, pričom je nerozhodné, pri akej príležitosti, resp. v súvislosti s akou činnosťou bola zasiahnutá osobnostná integrita fyzickej osoby. K zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby v zmysle ustanovenia § 11 OZ spočívajúcemu v znevážení takejto osoby môže dôjsť aj v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou (Ro NS ČR z 31.05.2006 sp. zn. 30 Cdo 1310/2005). Keďže v tomto prípade sa žalobca domáhal svojho nároku ako fyzická osoba podnikateľ, v zmysle súdnej judikatúry má právo na ochranu pred zásahmi do jeho osobnostných práv. 41. Medzi osobnostné práva, ktoré spadajú do sféry ochrany proti neoprávneným zásahom patrí aj právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Dobrá povesť je hodnota, ktorá je obvykle charakterizovaná ako vážnosť, ktorú určitá fyzická osoba získala a požíva v spoločnosti. Ochrana dobrej povesti fyzickej osoby nie je prakticky oddelená od jej cti, spadá teda do sféry práv na ochranu občianskej cti. Z použitého pojmu Občianska česť v ustanovení § 11 OZ a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť fyzickej osoby, vyplýva, že zákon poskytuje občianskoprávnu ochranu len v prípade závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti podľa tohto ustanovenia nemôžu byť menej závažné verbálne nepravdivé tvrdenia alebo urážky. Občiansky zákonník poskytuje ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť. Uvedené vyplýva z ustálenej súdnej judikatúry, podľa ktorej: „Ochranu osobnej cti poskytuje Občiansky zákonník výlučne proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti právneho subjektu tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí a ohrozujú vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačnej povahy i zverejnením hodnotiacich posudkov o určitej osobe (Rc 102/2008).“ 42. Porušenie práva na česť môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach iných fyzických osôb a teda pôsobiť difamačne. Difamačné tvrdenia treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k predmetnému tvrdeniu. 43. Podľa názoru súdu tvrdenia žalovaného o žalobcovi v citovaných médiách neboli vzhľadom na všetky okolnosti spôsobilé privodiť ujmu do osobnostných práv žalobcu tak, že znížili jeho česť a dôstojnosť. V prvom rade súd uvádza, že všetky skutky sa mali stať v období od januára 1998 do augusta 2001, kedy prebiehalo súdne konanie medzi stranami o náhradu škody a ušlého zisku titulom porušenia povinnosti žalovaným podľa Obch. zák. Porušenie povinnosti žalovaným bolo v súdnom konaní preukázané, žalovaný však využil všetky opravné prostriedky a odmietal svoju zodpovednosť uznať. Ako vyplýva hneď z prvého článku, o celej situácii sa rozhodol informovať v médiách žalobca, ktorý navštívil redakciu a podrobne informoval o zmarenej obchodnej bankovej operácii. Tvrdenia žalovaného, za ktoré žiada žalobca ospravedlnenia, boli uverejnené vždy ako reakcia na tvrdenia žalobcu a boli totožné s obranou žalovaného v súdnom konaní. 44. Pokiaľ ide o prvý skutok (odsek 13), je potrebné uviesť, že ani nejde o tvrdenia žalovaného, ktoré by on uviedol v predmetnom článku, pretože celý článok popisuje bankovú operáciu tak, ako ju v redakcii popísal žalobca a v článku sa iba cituje stanovisko žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu v súdnom konaní. Nesporne to bol teda žalobca, ktorý sa rozhodol odpor a teda aj stanovisko žalovaného zverejniť. 45. V prípade ďalších skutkov (odseky 14 až 22) sú tvrdenia, ktoré sú podľa žalobcu nepravdivé a zasiahli do jeho cti, vždy stanoviskom žalovaného prostredníctvom hovorcu ako reakcia na tvrdenia žalobcu v uverejnených článkoch. Tvrdenia žalovaného neboli spôsobilé privodiť ujmu, pretože nie sú ani ironické, ani difamačného charakteru. Z tvrdení žalovaného možno vyvodiť, že odmietal svoju zodpovednosť z neúspešnej bankovej operácie a snažil sa zodpovednosť presunúť na žalobcu, tieto tvrdenia však v kontexte s uverejnenými článkami v žiadnom prípade nemohli znižovať česť a dôstojnosť žalobcu. Všetky články boli uverejnené na základe iniciatívy žalobcu ako subjektu, ktorý bol poškodený žalovaným, vyznievajú v jeho prospech a stanovisko žalovaného bolo zverejnené vždy v kontexte na tvrdenia žalobcu. Pokiaľ ide o prípadnú intenzitu, táto bola daná žalobcom, ktorý sa rozhodol opakovane v médiách zverejňovať neúspešnú bankovú operáciu so všetkými dôsledkami a žalovaný opakovane vo svojom stanovisku uvádzal predmetné tvrdenia, ktoré žalobca považuje za zásah do svojej cti. Vzhľadom na všetky okolnosti, teda, že stanovisko žalovaného bolo zverejnené vždy len v kontexte na informácie v tom ktorom článku a obsah stanoviska, ktoré nebolo difamačné, dospel súd k záveru, že tieto tvrdenia neboli spôsobilé zasiahnuť do cti žalovaného tým, že by znižovali jeho dôstojnosť a postavenie v podnikateľských alebo medziľudských vzťahoch. 46. V prípade skutku uvedeného v odseku 23 žiadal žalobca ospravedlnenie za to, že podľa žalovaného (uverejnené v I. K.) žalobca šíri v médiách a na svojej webovej stránke C..W.-B..sk nepravdivé a hrubo skresľujúce údaje. V tomto prípade možno hodnotiť tvrdenie žalovaného ako jeho názor, resp. hodnotiaci úsudok na danú skutočnosť, pričom formu ani použité prostriedky nemožno hodnotiť ako neprimerané, znevažujúce žalobcu v podnikateľských kruhoch. Tak ako vyjadril žalobca svoj názor na webovej stránke a v predmetnej TV, vyjadril svoj názor aj žalovaný. 47. Podľa súdu je irelevantné a bolo nadbytočné preukazovať, či tvrdenia žalovaného, ktoré boli obsahom stanovísk žalovaného, sú pravdivé alebo nepravdivé, pretože neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práva žalobcu. Žalobca nielen že nepreukázal, ale ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že skutkami uvedenými v odsekoch 13 až 23 bola znížená jeho česť, povesť a dôstojnosť u iných ľudí, alebo bola ohrozená jeho vážnosť a postavenie v spoločnosti. Žalobca navrhol vypočuť 20 svedkov (odsek 9) na preukázanie nepravdivosti tvrdení žalovaného o nerešpektovaní zákona č. 563/1991 Zb. z. o vedení účtovnej dokumentácie v znení neskorších predpisov vo VÚB, ktoré umožňuje žalovanému rozsiahle poškodzovanie žalobcu, klientov VÚB, štátnej pokladnice a o rozsiahlom obohacovaní sa VÚB na úkor žalobcu, klientov VÚB bez právnej príčiny, ako aj štátnej pokladnice. Ďalší 5 svedkovia mali podľa žalobcu vypovedať o svojich nepravdivých tvrdeniach v médiách a priebehu súdnych sporov, o nerešpektovaní Zmluvy o bežnom účte, jej neoddeliteľnej časti Obchodných podmienok VÚB, a. s., nerešpektovaní Zákona 21/1992 Zb. z. o bankách v znení neskorších predpisov, ako aj nerešpektovaní celého právneho stavu v Slovenskej republike. Ďalej žalobca navrhoval vykonať dokazovanie listinami citovanými v odseku 9, ktorými malo byť preukázané nedodržiavanie zákonov žalovaným a žiadal pripojiť spisy z Okresného súdu Košice I. 48. Súd zamietol vykonanie všetkých dôkazov v súlade s § 185 C.s.p., pretože navrhované dôkazy nemajú súvis s predmetom sporu. Ani jeden z navrhovaných dôkazov nemal preukazovať, že dotknutými skutkami, t.j. tvrdeniami žalovaného v médiách bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu. Predmetom sporu nie je náhrada škody podľa Obchodného zákonníka, táto bola predmetom citovaných súdnych konaní, čo je zrejmé z pripojených súdnych rozhodnutí. Je nesporné, že žalovaný porušil povinnosti podľa Obchodného zákonníka a žalovaný bol v konaní o náhradu škody, ako aj ušlého zisku úspešný. Ani jeden z navrhnutých svedkov nemal vypovedať k okolnostiam, ako zasiahli tvrdenia žalovaného zverejnené v médiách do osobnostných práva žalobcu. Všetky navrhnuté dôkazy sa týkali buď samotnej bankovej operácie alebo činnosti a dodržiavania zákonov bankou, čo s predmetom sporu - ochrana osobnosti nesúvisí. 49. Súd poukazuje na skutočnosť, že je viazaný petitom žaloby, ako aj žalobným návrhom, pričom žalobca svoj nárok vymedzil ako ospravedlnenie za tvrdenia žalovaného v médiách. Súd nemohol prihliadnuť na dodatočne uvádzané skutočnosti, že k poškodeniu mena a cti malo dôjsť porušením povinnosti zo zmluvy o bežnom účte a že celá neúspešná transakcia so svojimi dôsledkami narušila jeho zdravie. Porušením povinnosti zo zmluvy o bežnom účte nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu, keďže ide porušenie povinnosti podľa Obchodného zákonníka, pričom je nesporné, že žalobca bol v takomto konaní úspešný a žalovaný bol zaviazaný na náhradu škody a ušlého zisku. Žalobca napriek tomu, že sa domáhal ospravedlnenia za citované tvrdenia, ktoré mu mali privodiť zásah do osobnostných práv, nárok odôvodňoval všeobecne zmarenou obchodnou bankovou operáciou, finančnými stratami a stratou klientov. Zo samotného vyjadrenia žalobcu je teda zrejmé, že strata klientov a finančné problémy neboli dôsledkom tvrdení žalovaného v médiách, ale dôsledkom porušenia povinnosti podľa Obchodného zákonníka. 50. Lekárske správy a Čestné prehlásenia, ktoré predložil žalobca k podaniu zo dňa 06.04.2018 nepreukazujú, že citovanými tvrdeniami v médiách došlo k zásahu do cti a ľudskej dôstojnosti, z obsahu týchto listín je zrejmé, že žalobca trpí psychickým ochorením, ktorý má pôvod v nevysporiadaných vzťahoch s bankou, súdnych sporoch a finančnou situáciou, do ktorej sa dostal. Predmetom sporu však nebola ochrana proti konaniu žalovaného všeobecne počnúc bankovou operáciou, súdnymi spormi, vzniknutými škodami, ale ochrana proti tvrdeniam žalovaného v citovaných médiách, ktoré mali spôsobiť zásah do cti a dôstojnosti. 51. Ako už bolo uvedené, fyzická osoba má nárok na ochranu svojej osobnosti, pričom predpokladom úspešného uplatnenia je, že došlo k neoprávnenému zásahu a tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach. Obe náležitosti musia byť splnené. V tomto prípade špecifikoval žalobca ako zásah tvrdenia žalovaného v médiách, pričom predmetom ochrany mala byť jeho ľudská česť zahŕňajúc aj povesť a dôstojnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, že tvrdenia žalovaného v médiách boli spôsobilé privodiť uvedenú ujmu. Nepreukázal ani neoznačil dôkazy, ktoré by preukazovali že v dôsledku tohto konania žalovaného bolo zhoršené jeho postavenie. Súd pripúšťa, že na žalobcu mohla mať vplyv celá neúspešná banková operácia, vznik škôd, strata obchodného partnera a súdne spory. Všeobecne však správanie žalovaného nebolo predmetom sporu a ako už bolo uvedené, v dôsledku porušenia povinností žalovaného vznikli žalobcovi iné nároky. Prípadný dopad na zdravie nebol vzhľadom na žalobný návrh predmetom sporu. 52. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu v peniazoch, podmienkou vzniku zodpovednosti povinnej osoby je predovšetkým neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti. Keďže súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nebol preukázaný, nemohol vzniknúť ani nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nepreukázal, ani nezdôvodnil. Tvrdil iba všeobecne, že nepostačuje morálne zadosťučinenenie a požaduje žalovanú sumu. Na základe čoho dospel k tejto sume, v konaní neuviedol. 53. Vzhľadom na uvedené dôvody súd žalobu zamietol. 54. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.