Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/145/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202133 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202133.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX O. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. apríla 2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 08. apríla 2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2015, ktorým jej odporkyňa zamietla žiadosť o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 35 %, pre ktorú sa navrhovateľka nestala invalidnou. K skutkovým dôvodom uviedla, že v apríli 2008 prekonala autohaváriu, pri ktorej utrpela komplikovanú otvorenú zlomeninu pravého predkolenia s následnými reoperáciami a spongioplastikou. Od toho času trpí pretrvávajúcimi bolesťami a opuchmi končatín. Nakoľko je kaderníčka, neustále stojí na nohách a dochádza k nesprávnemu držaniu tela, čo má z dôvodu artroskopických zmien za následok bolesti a opuchy oboch kolien, bolesti krížovej chrbtice a naviac trpí syndrómom karpálneho tunela. Bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení, jej zdravotný stav sa aj napriek absolvovaniu rehabilitačnej liečby nezlepšil, naopak neustále sa zhoršuje a spôsobuje jej to aj psychické problémy. 2. Vo vyjadrení, doručenom súdu spolu s opravným prostriedkom dňa 22.12.2015, po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky dňa 16.03.2015, odporkyňa rozviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 16.09.2015 a posudkového lekára ústredia zo dňa 10.12.2015, ktorí zotrvali na pôvodnom posudku, podľa ktorého navrhovateľka nie je podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „ZSP“) invalidná, nakoľko jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 35 %. Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity a napadnuté rozhodnutie navrhla ako vecne správne potvrdiť. 3. Pojednávania určeného na termín 25.10.2017 sa navrhovateľka nezúčastnila a svoju neúčasť ani neospravedlnila (predvolanie jej bolo doručené náhradným spôsobom dňa 17.10.2017 v zmysle § 47 O.s.p.). Odporkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach a dôvodoch uvedených v jej rozhodnutiach a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 5. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 7. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 8. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 9. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 10. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 11. Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 71 ods. 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 13. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k ZSP. 14. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 15. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. 16. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 17. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 18. Podľa § 153 ods. 2 písm. a/ ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 19. Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa ods.1/ pís. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 20. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 21. Podľa ods. 2. cit. ust. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 22. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 23. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia odporkyne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne. 24. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 25. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 26. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 27. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 28. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 29. Podľa všeobecného posudkového hľadiska kapitoly XV, prílohy č. 4 k ZSP - Choroby podporného a pohybového aparátu - miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine, alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácií (napr. pri hormonálnych poruchách, gastroinstentinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavou príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. 30. Podľa položky 3 b/ oddielu E uvedenej kapitoly - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa pri druhu zdravotného postihnutia - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny, syndróm sakroiliakalného skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku určí na 20 až 35 %. 31. V zmysle citovaných ustanovení ZSP odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti a preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 32. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, posúdil odborné lekárske posudky o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľky zhodnotili posudkoví lekári z dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi správami súd zistil, že navrhovateľka bola informovaná o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej na 35 %, pričom bolo uvedené, že na posúdenie zdravotného stavu predložila všetky odborné lekárske nálezy, iné lekárske nálezy ako dôkaz o jej zdravotnom stave nemá. Bola poučená o ďalšom postupe v konaní o opravnom prostriedku. K osobnej anamnéze a súčasnému ochoreniu posudkoví lekári uviedli, že navrhovateľka prekonala bežné detské ochorenia v puberte a mladosti vážne chorá nebola. V roku 1998 mala operáciu slepého čreva, v roku 1995 a 2002 bol vykonaný pôrod cisárskym rezom. Asi 10 rokov sa lieči na vysoký krvný tlak a zrýchlený pulz, berie lieky a na internú ambulanciu chodí každé 3 mesiace. Asi 4-5 rokov chodí na do alergologickej ambulancie, má alergickú nádchu a celý rok berie lieky, v roku 2007 bola operovaná na drobný útvar v oblasti malíčka pravej nohy, s negatívnym výsledkom z histológie. Dňa 05.04.2008 ju zrazilo auto, v marci 2009 jej robili spongioplastiku, zobrali jej časť kosti z panvy, vložili ju do píšťaly, v ktorej má zápal a od roku 2008 chodí na kontroly na traumatologickú ambulanciu. Posledné podozrenie na flegmonu pravého predkolenia mala v apríli, v júni 2014 bolo preliečené traumatológom, ide o chronickú infekciu s atakmi akútnej exacerbácie. Podľa subjektívnych ťažkostí navrhovateľky, ju trápi od krku všetko, tŕpnu jej prsty na ľavej ruke, má stuhnutý krk, chodila na rehabilitáciu, čo jej ale veľmi nepomohlo. Veľmi ju bolia kríže, pre túto bolesť sa v noci nevie pohnúť, dostala obstrek, ktorý jej pomohol len na týždeň. Bolí ju chrbtica, hlavne v driekovej časti, čo jej vyráža do pravej nohy. Bolia ju aj kolená v obidvoch má vysychanie maziva. Podkladom na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, bola prepúšťacia správa z hospitalizácie z neurologického oddelenia, Novopharm s.r.o., v období od 20.07. do 28.07.2015 správy z lekárskych vyšetrení a to sonografického vyšetrenia mäkkých častí spodnej tretiny pravého predkolenia dorzálne zo dňa 27.03.2014, z vyšetrenia v ambulancii úrazovej chirurgie zo dňa 09.04.2014, 24.04.2014, 21.06.2014, 27.03.2014, 31.03.2014, 26.03.2015, 06.07.2015 a 09.09.2015, z ambulancie centrálneho príjmu chirurgie zo dňa 27.03.2014, z neurologického vyšetrenia zo dňa 10.11.2014, 14.01.2015 a 28.01.2015, EMG zo dňa 16.12.2014 CT LS chrbtice zo dňa 25.11.2014, MR LS chrbtice zo dňa 30.12.2014, z kardiologického vyšetrenia zo dňa 03.02.2015, z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 15.07. a 05.08.2014, 19.02. a 16.06.2015 a z interného vyšetrenia zo dňa 09.06.2015. K posúdeniu v konaní o opravnom prostriedku doložila správu z neurologického vyšetrenia z 08.12.2015, EMG HK zo dňa 23.09.2015, FRO vyš. zo dňa 03.11.2015, z kontrolného interného vyšetrenia zo dňa 01.10.2015, z očného vyšetrenia zo dňa 02.12.2015 a z UZV maternice zo dňa 13.11.2015. Z posudku lekárskej správy vyplýva, že v konaní o opravnom prostriedku bola navrhovateľka od roku 2009 posudzovaná pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav už deväťkrát. O invalidný dôchodok požiadala v roku 2009 potom, ako pri autonehode v roku 2008 utrpela komplikovanú otvorenú zlomeninu predkolenia, bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 %, invalidný dôchodok jej ale nebol vyplácaný, pretože nesplnila podmienku potrebnej doby sociálneho poistenia. O invalidný dôchodok požiadala opätovne v roku 2012, no invalidnou uznaná nebola, nakoľko MPSVZČ jej bola určená na 5 % a táto bola v rámci konania o opravnom prostriedku v roku 2013 zvýšená na 30 %, t. zn., že invalidita navrhovateľke nevznikla. Tento posudkový záver bol potvrdený i na dožiadanie Krajského súdu v roku 2014. Dňa 16.03.2015 požiadala navrhovateľka o priznanie invalidného dôchodku opätovne a MPSVZČ jej bola určená vo výške 35 %. Proti rozhodnutiu o tejto žiadosti navrhovateľka podala opravný prostriedok, o ktorom bolo konané dňa 16.09.2015 a posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočka Bratislava dospel k identickému posudkovému záveru ako pri predchádzajúcom hodnotení. Z tohto záveru posudkový lekár do posudku zo dňa 10.12.2015 uviedol, že dňa 05.04.2008 navrhovateľku na zastávke MHD zrazilo auto, utrpela otvorenú zlomeninu pravého predkolenia, následne bola vykonaná osteosyntéza sec. Ender, rozvoj pseudoartrózy kostí predkolenia vpravo, preto bola vykonaná spongioplastika a takisto resekcia fibuly vpravo. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií, v neskoršom období prítomné známky spomaleného hojenia a vyslovené podozrenie na možnú osteomyelitídu, ktorá nebola potvrdená. Zlomenina bola traumatológom považovaná za zhojenú bez pretrvávania pseudoartrózy. V povrchovej oblasti pretrváva chronický zápal s občasnými recidívami a potrebou antibiotickej terapie. V klinickom obraze dominujú bolesti pravej nohy, krížov, pravého bedrového kĺbu. Okrem toho je navrhovateľka liečená pre art. hypertenziu a kŕčové žily dolných končatín. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je t.č. bolesť chrbta liečená neurológom, ktorú klasifikuje ako stredne ťažký stupeň, preto zvolená MPSVZČ na hornej hranici danej položky 35 %, už s prihliadnutím na stav po zlomenine predkolenia a stav po pseudoartróze pravého predkolenia. Ostatné ochorenia sú z posudkového hľadiska únosne stabilizované, nevýznamné, menovaná nie je invalidná. V posudku je ďalej uvedené, že k posúdeniu zo dňa 10.12.2015 navrhovateľka doložila viaceré kontrolné vyšetrenia, z ktorých novým nálezom je len syndróm zápästného tunela obojstranne, ktorý ale nie je dôvodom k zvýšeniu MPSVZČ. 33. Rezumáciou obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 08.04.2015 č. XXX XXX XXXX 0 právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 13.03.2015, pretože jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov a aj osobného vyšetrenia navrhovateľky. V lekárskych posudkoch zo dňa 16.03.2015, zo dňa 16.09.2015 a aj zo dňa 10.12.2015, bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili postihnutie zaradené pod položku 3 písmeno b - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, M54, 35% podľa oddielu E kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu a mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 20 - 35 %. Na ostatné ochorenia, ktoré sú podľa názoru posudkových lekárov z posudkového hľadiska únosné, stabilizované a nevýznamné, posudkoví lekári nenavýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Na posudkové konania sa navrhovateľka riadne dostavila, ku konaniu o opravnom prostriedku doložila viaceré kontrolné vyšetrenia, z ktorých novým nálezom bol len syndróm zápästného tunela obojstranne, ktorý však nie je dôvodom k zvýšeniu MPSVZČ. Nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a mohli skutkové vyhodnotenia ovplyvniť v jej prospech, posudkoví lekári pri opätovnom posúdení nezistili a nezistil ich ani súd, nakoľko navrhovateľka sa na pojednávanie súdu bez ospravedlnenia nedostavila. Navrhovateľka síce v podanom opravnom prostriedku svoje subjektívne námietky uviedla, no neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, nakoľko predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom i zdravotnými problémami navrhovateľky, ktorá ako už bolo uvedené, sama neprodukovala žiadne dôkazy a ani neprezentovala žiadne argumenty svedčiace v prospech zmeny v posudkových záveroch a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov. Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako odporkyňou určenej, v rozsahu 35%. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ňou uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie. Naopak, posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jej zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené súd nezistil. Ani na konanie o opravnom prostriedku doložené lekárske správy z neurologického vyšetrenia z 08.12.2015, z EMG HK z 23.09.2015, z FRO vyšetrenia z 03.11.2015, kontrolného interného vyšetrenia z 01.10.2015 a očného vyšetrenia z 02.12.2015 nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na hornej hranici priznaných 35%. 34. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že v prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu navrhovateľky a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže opätovne odporkyňu požiadať o nové posúdenie jej zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP). 35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 08.04.2015 je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 36. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.