Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/16/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200117 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200117.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v právnej veci žalobcu: Q. O., Q. XXX/XX, XXX XX F., zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Marek Benedik, konateľ a advokát, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/104236/KVJ zo dňa 15.11.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Správny súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou dňa 24.01.2018 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/104236/ KVJ zo dňa 15.11.2017, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie stavebného úradu obce Limbach č.j. Li-2017/1563-003 zo dňa 25.09.2017 o vylúčení žalobcu ako účastníka konania v spojenom územnom a stavebnom konaní na Stavbu „Samostatne stojaci rodinný dom“ (ďalej len „Stavba“). Uviedol, že Stavebný úrad OcU v Limbachu (ďalej len „Stavebný úrad“) vedie spojené územné a stavebné konanie na Stavbu, ktorá má byť realizovaná na pozemku parcely registra „L.“ č. XXXX/ XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., ako aj stavby - rodinný dom, stojacej na predmetných pozemkoch. Žalobca oznámil svojím listom -„Oznámenie o účastníctve v konaní o umiestnení stavby a v stavebnom konaní“, doručeným Stavebnému úradu 23.06.2017 (ďalej len „Oznámenie“), že je v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) účastníkom predmetného Spojeného stavebného konania. Žalobca ďalej uviedol, že Stavebný úrad začal v predmetnej veci ex offo konanie o nepriznaní mu postavenia účastníka konania, čo bolo následne vedené pod č. Li-2017/1563, a toto mu bolo oznámené listom zo dňa 25.08.2017. Stavebný úrad v konečnom dôsledku však rozhodol svojím rozhodnutím č. Li-2017/1563-003 zo dňa 25.09.2017 o vylúčení žalobcu ako účastníka konania zo Spojeného stavebného konania na Stavbu „Samostatne stojaci rodinný dom“ (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný svojím rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/104236/KVJ zo dňa 15.11.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 2. Žalobu dôvodil tým, že z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Stavebný úrad ho vylúčil ako účastníka zo Spojeného stavebné konania z dôvodov: 1/ žalobca ako účastník Spojeného stavebného konania nepredložil svetlo-technický posudok o posúdení tienenia plánovanej Stavby, pričom podľa Stavebného úradu nemôže prísť Stavbou k tieneniu na pozemok vo vlastníctve žalobcu; 2/ všetky ostatné dôvody, ktoré žalobca uviedol ako zákonný predpoklad, pre ktorý je v zmysle príslušných ustanovení Stavebného zákona a Správneho poriadku účastníkom Spojeného stavebného konania Stavebný úrad odignoroval s uvedením argumentácie, že všetky prípadné žalobcom tvrdené zásady sú ošetrené platnými zákonmi, vyhláškami a platným územným plánom Obce Limbach, pričom by malo byť z uvedeného dôvodu vylúčené, aby došlo k zásahu do práv žalobcu ako vlastníka susediacich pozemkov a stavieb vo vzťahu k pozemkom, o ktoré v Spojenom stavebnom konaní ide. Poukázal na viaceré ustanovenia stavebného zákona a bol názoru, že stavebné konanie vedené v zmysle Stavebného zákona je správnym konaní, na ktoré sa v zmysle § 140 Stavebného zákona subsidiárne aplikujú ustanovenia Správneho poriadku ako všeobecného právneho predpisu v prípade, ak Stavebný zákon výslovne neustanovuje niečo iné. Ako už žalobca uviedol, je vlastníkom pozemku parcely registra „L.“ č. XXXX/XX a parcely registra „L.“ č. XXXX/XXX v katastrálnom území F., na ktorých je zároveň umiestnená stavba - rodinný dom v jeho vlastníctve. Tieto skutočnosti neboli v Spojenom stavebnom konaní spochybnené, pričom uvedené skutočnosti preukázal už v Oznámení, v dôsledku ktorého sa stal účastníkom Spojeného stavebného konania. Nehnuteľnosti sú od stavebného pozemku, na ktorom má byť umiestnená Stavba - „samostatne stojaci rodinný dom“, o umiestnení a stavebnom povolení ktorej v súčasnosti prebieha Spojené stavebné konanie, síce oddelené cestnou komunikáciou (bez chodníkov), teda nemajú bezprostrednú spoločnú hranicu so Stavebným pozemkom, no napriek uvedenej skutočnosti je nevyhnutné stavbu - rodinný dom, ktorá je súčasťou Nehnuteľnosti, považovať za susednú stavbu v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona, nakoľko sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Stavebného pozemku. Už z uvedeného mal za zrejmé a nespochybniteľné, že rozhodnutím o umiestnení stavby a stavebným povolením Stavebného úradu (ak bude na túto Stavbu „Samostatne stojací rodinný dom“ vydané) môžu byť bezpochyby priamo dotknuté jeho práva ako vlastníka susednej stavby. Uviedol, že už v Oznámení o účastníctve odôvodnil prečo (z akých dôvodov) môžu byť jeho práva ako vlastníka stavby priamo dotknuté a mal za to, že tieto skutočnosti spôsobujú, že mal byť považovaný za účastníka konania. V tejto súvislosti poukázal aj na záver Krajského súdu v Bratislave uvedený v rozsudku sp. zn. 19S/269/2002 „V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti správnemu orgánu, že pre účastníctvo v stavebnom konaní v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení postačuje len možnosť zásahu do niektorého z vlastníckych oprávnení, čo znamená, že pre účasť v konaní nie je podstatné to, či skutočne príde k zásadu ho jeho vlastníckeho práva, ale postačuje len možnosť zásahu do niektorého z vlastníckych oprávnení, čo znamená, že k takémuto zásahu môže prísť. Medzi práva žalobcu nesporne patrí i právo na nerušené užívanie nehnuteľnosti a právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva.“ Taktiež poukázal aj na skutočnosť, že na konanie v zmysle Stavebného zákona je potrebné podporne aplikovať všeobecné ustanovenia Správneho poriadku, pričom zo znenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku jednoznačne vyplýva, že účastníkom správneho konania nie je nevyhnutne len ten, koho práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ale aj ten, kto takúto skutočnosť iba tvrdí, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. Z cit. ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že zákonodarca preniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukazovanie toho, že niekto je alebo nie je účastníkom konania, na ostatné subjekty správneho konania tvrdiace, že niekto účastníkom konania nie je, resp. priamo na správny orgán. Preto aj keby Stavebný úrad mal za to, že žalobca nespĺňa podmienky na to, aby bol účastníkom stavebného konania, nakoľko jeho práva nemôžu byť dotknuté rozhodnutím stavebného úradu v Spojenom stavebnom konaní, musel by v prvom rade v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku preukázať opak, čo sa však nestalo. Mal za to, že doručím Oznámenia sa stal účastníkom Spojeného stavebného konania, nakoľko na to existuje zákonný dôvod a jeho legitímny záujem ako vlastníka susednej stavby. Napriek tomu Stavebný úrad z neznámych príčin začal ex offo konanie o nepriznaní postavenia účastníka tohto konania a vyžadoval od neho dôkaz o tom, že jeho práva môžu byť rozhodnutím v Spojenom stavebnom konaní priamo dotknuté. S ohľadom na to, že v správnom konaní (vrátane stavebného konania) sa uplatňuje vyššie uvedená vyhľadávacia zásada, je to práve správny orgán, ktorý je povinný zabezpečiť si podklady na rozhodnutie tak, aby toto bolo v zmysle zásady materiálnej pravdy založené na nespochybniteľne zistenom skutkovom stave tak, aby sa tento čo možno najviac približoval skutočnosti. O to viac táto zásada a dôkazné bremeno v súvislosti so zisťovaním skutočného stavu veci leží na správnom orgáne vtedy, keď je konanie začaté ex offo. Stavebný úrad naopak všetku zodpovednosť za zistenie skutkového stavu veci preniesol na účastníka konania, čo je absolútne neprípustné a v rozpore so zákonom. Uvedeným postupom teda správne orgány nepochybne porušili základné zásady správneho konania, čo viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia Stavebného úradu, ktoré bolo v konečnom dôsledku na základe jeho odvolania potvrdené aj napadnutým rozhodnutím. Žalobca mal za to, že v Spojenom stavebnom konaní, ako aj následne v konaní o nepriznaní postavenia účastníka v Spojenom stavebnom konaní jednoznačne preukázal nie len to, že je vlastníkom nehnuteľností - susediacich pozemkov a stavby vo vzťahu k stavebnému pozemku, no rovnako uviedol aj konkrétne dôvody a námietky vo vzťahu k tomu, akým spôsobom sa ho, resp. jeho práv môže priamo dotknúť výstavba na Stavebnom pozemku, teda akým spôsobom ho ovplyvní v užívaní nehnuteľností samotné rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie. Napriek uvedenej skutočnosti Stavebný úrad od neho vyžadoval predloženie znaleckého posudku na posúdenie toho, v akom rozsahu bude Stavba, ktorá je predmetom Spojeného stavebného konania, tieniť Nehnuteľnosti. Stavebný úrad dokonca iba absurdne argumentoval tým, že všetky podmienky vydania stavebných povolení a rozhodnutí o umiestnení stavby a požiadavky na výstavbu sú regulované príslušným právnymi predpismi, pričom z uvedeného dôvodu má byť zásah do jeho vlastníckeho práva vylúčený. 3. Žalobca ďalej nesúhlasil s argumentáciou Stavebného úradu, ktorý uviedol, že vo vzťahu k ostatným odôvodneniam toho, ako bude Stavba zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu, nie je potrebné, aby bol priamo účastníkom konania, nakoľko v tomto smere existujú príslušné všeobecne záväzné predpisy, ktoré všetky tieto skutočnosti regulujú a na ktoré stavebný úrad dbá pri vydávaní územných, resp. stavebných povolení, pričom z tohto dôvodu má byť zabezpečená dostatočná ochrana práv žalobcu ako vlastníka susediacej stavby (v podstate zo strany Stavebného úradu). Táto argumentácia však podľa názoru žalobcu neobstojí, nakoľko je v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/24/2016), v zmysle ktorej to má byť sám účastník konania, ktorý sa rozhodne v akom rozsahu bude brániť svoje práva, či uplatní alebo neuplatní námietky a či má sám za to, že určitým konaním alebo rozhodnutím by mohli byť jeho práva akýmkoľvek spôsobom priamo dotknuté. Mal za to, že nepriznaním mu postavenia účastníka konania v Spojenom stavebnom konaní bol bez zákonného dôvodu uprednostnený záujem na ochrane vlastníckeho práva stavebníka Stavby a naopak žalobcovi tým bola odňatá primeraná ochrana jeho vlastníckeho práva, ktoré by malo v zmysle čl. 20 Ústavy SR požívať rovnakú právnu ochranu. 4. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu jeho arbitrárnosti, svojvoľnosti a nepreskúmateľnosti, mal za to, že žalovaný rozhodol vo veci nesprávnou správnou úvahou keď uviedol, že namietané skutočnosti neodôvodňujú postavenie žalobcu ako účastníka konania. Z ust. § 34 a § 59 Stavebného zákona, ako aj § 14 Správneho poriadku nespochybniteľne vyplýva, že účastníkom konania je každý, koho práva by iba mohli byť rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté, resp. kto o takomto možnom zásahu iba tvrdí, že by mohol nastať, ak nie je preukázaný opak. Mal však za to, že v konaní nebol nijakým spôsobom preukázaný opak toho, že by mohli byť jeho práva ako vlastníka nehnuteľnosti - susednej stavby vo vzťahu k Stavbe, ktorá je predmetom Spojeného stavebného konania dotknuté. Správny súd upozornil na skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa ani zmienkou nezaoberal jeho námietkou tienenia Stavby vo vzťahu k jeho nehnuteľnosti. Iba uviedol, že Stavebný úrad odmietol žalobcovi postavenie účastníka konania z dôvodu, že tento nepredložil znalecký posudok posudzujúci rozsah tienenia Stavby. Vôbec však nevzal do úvahy jeho námietku uvedenú v odvolaní proti rozhodnutiu Stavebného úradu, že tento nemal zákonné oprávnenie požadovať od neho predloženie takéhoto znaleckého posudku a že táto povinnosť, teda povinnosť zabezpečiť podklady pre rozhodnutie, je výlučnou zákonnou povinnosťou Stavebného úradu. Tieto skutočnosti žalovaný absolútne odignoroval a vôbec ich v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyhodnotil. Uviedol, že žalovaný na str. 9 a 10 napadnutého rozhodnutia rozsiahlo analyzuje postavenie účastníka konania v správnom a osobitne v stavebnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanému je známy význam širokej definície účastníka konania, ktorú obsahuje Správny poriadok a v nadväznosti naň aj Stavebný zákon, no napriek tomu túto skutočnosť ignoroval a neposkytol mu takúto širokú ochranu práv, ktorú zákonodarca prijatím predmetnej právnej úpravy predpokladal. V tejto súvislosti tak konštatoval, že stavebný úrad ako aj žalovaný absolútne absurdne posúdili jeho postavenie ako účastníka konania vo vzťahu k samotnej definícii pojmu susedná stavba a susedný pozemok. Z podkladov predložených v konaní vyplýva, že jeho nehnuteľnosť nepochybne spĺňa minimálne definíciu susednej stavby v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona a je preto bezpochyby potrebné považovať žalobcu aj s ďalším odôvodnením jeho Oznámenia za účastníka konania. 5. Podľa názoru žalobcu, správne orgány pochybili aj v tom, že porušili § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý sa v stavebnom konaní aplikuje subsidiárne. Stavebný úrad a žalovaný svojím nadväzujúcim napadnutým rozhodnutím, ktorým zamietol jeho odvolanie tým, že mu odňali možnosť byť účastníkom Spojeného stavebného konania, mu zároveň pred vydaním rozhodnutia v Spojenom stavebnom konaní neumožnili ako účastníkovi konania realizovať jeho práva garantované § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Aj v tomto prípade ide o zásadnú a závažnú vadu konania. Z § 33 ods. 2 Správneho poriadku jasne vyplýva pozitívna povinnosť správneho orgánu dať účastníkovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Ak mu však správne orgány neumožnili, aby sa vôbec ako účastník zúčastnil na tomto konaní a uplatňoval v ňom svoje práva na ochranu svojich záujmov, napriek tomu, že zákon mu postavenie účastníka konania priznáva, odňali mu tak správne orgány nie len možnosť uplatňovať v konaní akékoľvek námietky a vykonávať iné úkony na ochranu jeho vlastníckeho práva v zmysle Stavebného zákona, no zároveň závažným spôsobom porušili aj jeho právo i na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/1994). Poukázal na to, že predmetným procesným postupom Stavebného úradu ako aj žalovaného, došlo zároveň k porušeniu jeho vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy SR, ako aj práva vlastniť majetok v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru, nakoľko nepripustením jeho účastníctva v Spojenom stavebnom konaní došlo k privilegovaniu záujmov iného vlastníka nad záujmom ochrany jeho vlastníckeho práva, pričom tak bolo zo strany správnych orgánov vykonané bez akéhokoľvek relevantného verejného záujmu alebo dôvodov, čo je v priamom rozpore s čl. 20 Ústavy SR ako aj čl. 1 ods. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru, v zmysle ktorých vlastnícke právo každého subjektu má požívať rovnakú ochranu a zásad do tohto práva je možný len v prípade, ak je na tom daný verejný záujem. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať mu právo na náhradu trov konania. 6. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 09.02.2018 žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že k jednotlivým skutočnostiam, ktoré žalobca namietol vo svojom návrhu, sa vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia, kde bolo konštatované, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť, ako vydané v súlade so zákonom, nakoľko rozhodnutie Stavebného úradu vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správnej právnej úvahy, a nebol zistený žiadny zákonný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. K dôvodom žaloby ďalej uviedol, že rovnako ako aj prvostupňový správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvody žaloby sú takmer totožné s dôvodmi odvolania, s ktorými sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v plnom rozsahu poukázal na odôvodnenie rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2017/104236/KVJ zo dňa 15.11.2017. 7. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 8. Správny súd pred samostatným meritórnym prejednaním veci skúmal, či je v danom prípade napadnuté rozhodnutie žalovaného spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený v skutkovo a právne obdobnej veci NR SR v uznesení 7Sžo 21/2016 zo dňa 25.01.2018, v ktorom NS SR uviedol, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. 9. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 10. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, resp. jeho vydania (§ 135 ods. 1, 2 SSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva. Vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 SSP). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. 11. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. 12. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu rozhodol o vylúčení žalobcu ako účastníka konania zo Spojeného stavebného konania na Stavbu „Samostatne stojaci dom (o energetickej triede hospodárnosti „A1“)“, na pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú. F., ktorej stavebníkovi sú A.. Q. Q. a A.. P. Q., spoločne bytom K. X, XXX XX S.. 13. Rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu (žalobcu). Postavenie účastníka konania totiž poskytuje reálnu možnosť svojím konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktoré nemusí prislúchať iným subjektom zúčastneným na konaní (zúčastnená osoba). Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmanie rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do tohto konania dôvodné. Preto je potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, konkrétne či sa nejedná o právoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie je právoplatne skončené, je potrebné súdne konanie o preskúmavaní rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní zastaviť podľa § 99 písm. g) SSP - keďže, ako je uvedené vyššie, neexistuje spôsobilý predmet prieskumu - a odkázať osobu, ktorá sa domáha účastníctva v správnom konaní na § 179 SSP, za predpokladu zachovania zákonom stanovenej lehoty. 14. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca domáhajúci sa preskúmania rozhodnutia, ktorým mu správny orgán nepriznal postavenie účastníka, preto musí podať novú žalobu tentoraz žiadajúc preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, ktorým bolo správne (stavebné) konanie právoplatne skončené. V rámci tohto konania sa súd nutne bude musieť vysporiadavať aj s otázkou správnosti určenia okruhu účastníkov konania. 15. Dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať vo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma. V prípade účastníctva v správnom konaní by v takom prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je účastníkom správneho konania, avšak toto samo o sebe by nezaisťovalo reálnu možnosť ich výkonu, pretože by len konkurovalo právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za následok jeho zrušenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/6/2012 zo dňa 27.02.2013). 16. Správny súd mal z obsahu súdneho spisu a na základe vyjadrenia žalovaného za preukázané, že Stavebný úrad obec Limbach vydal stavebné povolenie č.j.: Li-2017/1220-004 zo dňa 20.12.2017, ktorým povolil v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu: „Samostatne stojaci rodinný dom“, na pozemku parc. č. E.-L. XXXX/XX v kat. území: F., obce: F. podľa LV č. XXXX vo vlastníctve stavebníkov a na parc. č. E.-L. XXXX/XX k.ú. F.. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2018. Uvedeným dňom právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ako rozhodnutia, ktorým sa predmetné správne konanie právoplatne skončilo, vzniklo žalobcovi, ako osobe tvrdiacej, že správny orgán s ním v rozpore so zákonom nekonal ako s účastníkom konania, právo podať v súlade s § 179 SSP žalobu a domáhať sa preskúmania jeho zákonnosti, pri dodržaní stanovených lehôt. 17. Záverom správny súd uvádza, že nepopiera dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu o tom, že niekto je, resp. nie je účastníkom správneho konania a nepopiera ani právo dotknutého subjektu, aby zákonnosť takéhoto rozhodnutia bola preskúmateľná súdom v správnom súdnictve. Tento postup je však namieste jedine v prípade, kedy rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov správneho konania. V prejednávanej veci možnosť, že po prípadnom rozhodnutí súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného žalobca vstúpi ako účastník do prebiehajúceho správneho konania zanikla, nakoľko stavebné konanie bolo právoplatne skončené. 18. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. 19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 443 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).