Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/94/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200117 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200117.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Q. O., C. Q. XXX/ XX, XXX XX F., zastúpeného: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, 811 07 Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Marek Benedik, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášiková 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/104236/KVJ zo dňa 15.11.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 08.01.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2017/104236/KVJ vydaného dňa 15.11.2017 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy - Stavebný úrad obce Limbach, Obecný úrad Limbach (ďalej aj len prvostupňový orgán, resp. Stavebný úrad), č. j.: Li - 2017/1563-003 zo dňa 25.09.2017 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) ako aj priznania práva na náhradu trov konania. 2. Správny súd uvádza, že na základe návrhu žalobcu bol uznesením č. k. 6S/16/2018 - 72 zo dňa 09.03.2018 priznaný podanej žalobe odkladný účinok. Následne vydaným uznesením č. k. 6S/16/2018-113 zo dňa 27.09.2018 správny súd zrušil svoje vyššie uvedené uznesenie, ktorým bol priznaný podanej žalobe odkladný účinok. 3. Dňa 27.09.2018 správny súd uznesením č. k. 6S/16/2018-116 rozhodol o zastavení konania v predmetnej veci. V dôsledku žalobcom podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Sžk/4/2019 zo dňa 24.03.2019 zrušil napadnuté uznesenie o zastavení konania vydané prvostupňovým správnym súdom a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude povinnosťou správneho súdu vec meritórne prejednať. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca dňa 23.06.2017 doručil Spoločnému stavebnému úradu obce Limbach písomnosť Oznámenie o účastníctve v konaní o umiestnení stavby a stavebnom konaní, Stavebný úrad obec Limbach vyzval dňa 29.06.2017 žalobcu na doplnenie jeho oznámenia o účastníctve v konaní. Dňa 25.08.2017 Stavebný úrad obec Limbach vydal Upovedomenie o začatí konania o nepriznaní postavenia účastníka konania. 5. Stavebný úrad obce Limbach vydal prvostupňové rozhodnutie č. j.: Li - 2017/1563-003 zo dňa 25.09.2017, ktorým vylúčil žalobcu ako účastníka konania v spojenom územnom a stavebnom konaní (ďalej aj len spojené stavebné konanie) na Stavbu „Samostatne stojaci rodinný dom“ stavebníkov A.. Q. Q. a manželky A.. P. Q.Š. (ďalej aj len Stavba). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povoľovaná Stavba nebráni riadnemu užívaniu susednej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, neobmedzuje ho konštrukčne ani tienením. Navrhovaná Stavba je od existujúcej stavby rodinného domu žalobcu oddelená prístupovou komunikáciou dostatočnej šírky (cca 10 m), je umiestnená v dostatočnej vzdialenosti od uličnej čiary a hranice pozemku, na ktorom má byť Stavba postavená (min. 6 m). Celkový odstup medzi uvedenými stavbami je viac ako 20 metrov. Navrhovaná Stavba je jednopodlažná, navrhnutá v súlade s platnými územnými regulatívmi, nachádzajúca sa na pozemku, na ktorom sú zo strany ulice vyrastené stromy, ktoré svojou výškou (cca 8 m) prevyšujú výšku navrhovanej Stavby. Potom nedôjde navrhovanou Stavbou k zhoršeniu existujúcich svetlo technických pomerov na susedných pozemkoch a zároveň Stavba nijako nezasahuje do vlastníckych práv iných vlastníkov a nijakým spôsobom nebude brániť v užívaní iných nehnuteľností aj vzhľadom na zachované dostatočné odstupové vzdialenosti od ostatných stavieb nachádzajúcich sa v okolí Stavby. 6. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 10.10.2017 doplneného dňa 15.11.2017 voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenom prvostupňovom rozhodnutí vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/104236/KVJ zo dňa 15.11.2017, ktorým odvolanie žalobcu zmietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Stavebného úradu obce Limbach č. j. Li-2017/1563-003 zo dňa 25.09.2017. 7. Žalovaný v úvode stručne opísal prvostupňové rozhodnutie a obsah odvolania žalobcu, v ktorom namietal: 1/ akákoľvek stavba, oplotenie alebo projekt zelene na danom pozemku bude spôsobovať tienenie na jeho pozemku v poobedňajších hodinách, nakoľko od dotknutého pozemku ho delí len komunikácia, 2/ všetky stavebné mechanizmy, ktoré budú prichádzať na dotknutý pozemok musia naň vchádzať cez vchod, ktorý je oproti hlavného vchodu na pozemok žalobcu, pričom viaceré infraštruktúrne časti sú umiestnené priamo v komunikácii, ktoré môžu byť parkovaním stavebných mechanizmov poškodené, resp. zablokované v prípade havárie a preto môžu byť žalobcove užívacie práva a možnosť vstupu na pozemok výstavbou ovplyvnené, 3/ hluk počas výstavby priamo ovplyvňuje užívanie žalobcovho pozemku a stavby, preto žalobca mal zásadné pripomienky k časom, najmä v dňoch pracovného pokoja, 4/ stavba bude spôsobovať prašnosť v okolí a pozemok a stavba žalobcu pri pretrvávajúcom vetre priamo zasiahnuté, čím sa výrazne ovplyvní ich užívanie, 5/ nehnuteľnosť žalobcu a Stavba sú napojené na jednu prečerpávaciu stanicu, ktorá je napojená na obecnú kanalizáciu a žalobca sa chce uistiť ešte počas stavebného konania, že nedôjde k prekročeniu kapacity tejto prečerpávacej stanice, napr. navýšením množstva bytových jednotiek, resp. nedodržaním záväzných územných regulatívov platného územného plánu obce Limbach, 6/ žalobca pri zakúpení pozemku v lokalite Q. S. musel akceptovať minimálnu veľkosť stavebnej parcely 1 500 m2, ako je to stále platné v územnom pláne a preto sa chce uistiť, že nedôjde k vydaniu stavebného povolenia, ktoré by bolo v rozpore s územným plánom obce. 8. Následne žalovaný opísal priebeh správneho konania a po citácii na vec sa vzťahujúcich ustanovení Správneho poriadku a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) uviedol, že definícia účastníka konania v Správnom poriadku je formulovaná relatívne široko, aby postihla čo najširší okruh subjektov. Do obsahu práva byť účastníkom správneho konania patrí aj právo každého domáhať sa práva byť účastníkom za splnenia zákonom ustanovených predpokladov a právo na rozhodnutie procesnej povahy o tom, či osoba domáhajúca sa tohto postavenia v konkrétnom konaní je alebo nie je účastníkom konania pred daným orgánom verejnej správy. Účastník konania je definovaný kombináciou troch všeobecných kritérií vymedzených v § 14 ods. 1 Správneho poriadku a jedného špeciálneho kritéria zadefinovaného v § 14 ods. 2 Správneho poriadku. 9. Žalovaný poukazujúc na znenie ust. § 34 a § 59 ods. 1 Stavebného zákona uviedol, že žalobca v podanom odvolaní uviedol, že je vlastníkom rodinného domu a pozemkov nachádzajúcich sa v dostatočnej vzdialenosti na to, aby mohlo byť povoľovanou Stavbou zasiahnuté do jeho vlastníckych práv a oprávnených záujmov súvisiacich s užívaním jeho domu a pozemku. K námietke žalobcu, že realizáciou Stavby bude znečistené ovzdušie a užívanie jeho nehnuteľností bude ovplyvnené prachom, hlukom, ako aj obmedzeným vstupom na jeho pozemok, prípadne poškodením infraštruktúrnych častí nachádzajúcich sa v prístupovej komunikácii ako aj to, či Stavba bude povolená v súlade s platným územným plánom obce, žalovaný uviedol, že všetky tieto námietky je treba vyhodnotiť ako neopodstatnené, nakoľko to, či bude Stavba v súlade s územným plánom platným pre danú lokalitu je predmetom spojeného územného a stavebného konania a nie predmetom konania o priznanie postavenia účastníka konania. Uviedol, že stavebný úrad bude povinný v rozhodnutí o povolení stavby stanoviť stavebníkovi podmienky pre umiestnenie a realizáciu stavby, ako aj podmienky vyplývajúce z jednotlivých stanovísk dotknutých orgánov, ktoré sa k povoľovanej stavbe vyjadrujú z hľadiska nimi sledovaných záujmov, ktorých splnenie bude stavebný úrad povinný skúmať v kolaudačnom konaní. K námietke o narušení pohody bývania žalovaný uviedol, že je neopodstatnená, nakoľko z verejne dostupných údajov na katastrálnom portáli vyplýva, že medzi pozemkom žalobcu a pozemkom stavebníkov, na ktorom má byť zrealizovaná Stavba, je dostatočná vzdialenosť a preto kvalita a pohoda bývania žalobcu nemôže byť narušená, a to aj vo väzbe na skutočnosť, že žalobca nijakým spôsobom neuviedol akým spôsobom by mala byť jeho pohoda a kvalita bývania narušená. Skutočnosti, že po prístupovej ceste budú prechádzať stavebné mechanizmy a pri realizácii stavby bude hluk a prašnosť, čím bude ovplyvnené užívanie nehnuteľností žalobcu, žalovaný nevyhodnotil ako dôvody, pre ktoré by mohli byť dôvodom jeho postavenia ako účastníka spojeného stavebného konania. 10. Žalovaný konštatoval, že na základe podkladov v spisovom materiáli vyplýva, že povolením Stavby nijakým spôsobom nedôjde k zásahu do vlastníckych alebo iných práv k pozemku alebo stavbe žalobcu. Podľa žalovaného žalobca nespĺňal zákonnú podmienku pre priznanie postavenia predmetného spojeného stavebného konania v zmysle § 34 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona. Žaloba. 11. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a napadnuté rozhodnutie žalovaného pokladal za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a jeho arbitrárnosť. 12. Žalobca mal za to, že obe preskúmavané rozhodnutia ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo bolo v rozpore s procesnými zásadami správneho konania vyjadrenými v ust. § 3 ods. 4, 5, § 32 ods. 1, Správneho poriadku. 13. Uviedol, že Stavebný úrad vedie spojené územné a stavebné konanie na Stavbu, ktorá má byť realizovaná na pozemku parcely registra „L.“. č. XXXX/XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., ako aj stavby - rodinný dom, stojacej na predmetných pozemkoch. Žalobca oznámil listom „Oznámenie o účastníctve v konaní o umiestnení stavby a v stavebnom konaní“, doručeným Stavebnému úradu 23.06.2017 (ďalej len „Oznámenie“), že je v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona účastníkom predmetného Spojeného stavebného konania. Žalobca ďalej uviedol, že Stavebný úrad začal v predmetnej veci ex offo konanie o nepriznaní mu postavenia účastníka konania, čo bolo následne vedené pod č. Li-2017/1563, a toto mu bolo oznámené listom zo dňa 25.08.2017. Stavebný úrad v konečnom dôsledku však rozhodol svojím rozhodnutím č. Li-2017/1563-003 zo dňa 25.09.2017 o jeho vylúčení ako účastníka konania zo Spojeného stavebného konania na Stavbu. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 14. Žalobca dôvodil tým, že z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Stavebný úrad ho vylúčil ako účastníka zo Spojeného stavebné konania z dôvodov: 1/ žalobca ako účastník Spojeného stavebného konania nepredložil svetlo-technický posudok o posúdení tienenia plánovanej Stavby, pričom podľa Stavebného úradu nemôže prísť Stavbou k tieneniu na pozemok vo vlastníctve žalobcu; 2/ všetky ostatné dôvody, ktoré žalobca uviedol ako zákonný predpoklad, pre ktorý je v zmysle príslušných ustanovení Stavebného zákona a Správneho poriadku účastníkom Spojeného stavebného konania Stavebný úrad odignoroval s uvedením argumentácie, že všetky prípadné žalobcom tvrdené zásady sú ošetrené platnými zákonmi, vyhláškami a platným územným plánom Obce Limbach, pričom by malo byť z uvedeného dôvodu vylúčené, aby došlo k zásahu do práv žalobcu ako vlastníka susediacich pozemkov a stavieb vo vzťahu k pozemkom, o ktoré v Spojenom stavebnom konaní ide. 15. Žalobca poukázal na viaceré ustanovenia Správneho poriadku (§ 3 ods. 4, 5, § 14 ods. 1, § 32 ods. 1) a Stavebného zákona (§ 34 ods. 2, 59 ods. 1 písm. b/, § 139 ods. 2 písm. c/, d/) a vyjadril názor, že stavebné konanie vedené v zmysle Stavebného zákona je správnym konaní, na ktoré sa v zmysle § 140 Stavebného zákona subsidiárne aplikujú ustanovenia Správneho poriadku ako všeobecného právneho predpisu v prípade, ak Stavebný zákon výslovne neustanovuje niečo iné. 16. Žalobca uviedol, že je vlastníkom pozemku parcely registra „L.“ č. XXXX/XX a parcely registra „L.“ č. XXXX/XXX v katastrálnom území F., na ktorých je zároveň umiestnená stavba - rodinný dom v jeho vlastníctve (ďalej aj len Nehnuteľnosti). Tieto skutočnosti neboli v Spojenom stavebnom konaní spochybnené, pričom uvedené skutočnosti preukázal už v Oznámení, v dôsledku ktorého sa stal účastníkom Spojeného stavebného konania. Jeho Nehnuteľnosti sú od stavebného pozemku, na ktorom má byť umiestnená Stavba, o umiestnení a stavebnom povolení ktorej v súčasnosti prebieha Spojené stavebné konanie, síce oddelené cestnou komunikáciou (bez chodníkov), teda nemajú bezprostrednú spoločnú hranicu so Stavebným pozemkom, no napriek uvedenej skutočnosti bolo nevyhnutné túto Stavbu - rodinný dom, ktorá je súčasťou Nehnuteľnosti, považovať za susednú stavbu v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona, nakoľko sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Stavebného pozemku. Už z uvedeného mal za zrejmé a nespochybniteľné, že rozhodnutím o umiestnení stavby a stavebným povolením Stavebného úradu (ak bude na túto Stavbu vydané) môžu byť bezpochyby priamo dotknuté jeho práva ako vlastníka susednej stavby. Uviedol, že už v Oznámení o účastníctve odôvodnil prečo (z akých dôvodov) môžu byť jeho práva ako vlastníka stavby priamo dotknuté a mal za to, že tieto skutočnosti spôsobujú, že mal byť považovaný za účastníka konania. V tejto súvislosti poukázal aj na záver Krajského súdu v Bratislave uvedený v rozsudku sp. zn. 19S/269/2002 „V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti správnemu orgánu, že pre účastníctvo v stavebnom konaní v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení postačuje len možnosť zásahu do niektorého z vlastníckych oprávnení, čo znamená, že pre účasť v konaní nie je podstatné to, či skutočne príde k zásadu ho jeho vlastníckeho práva, ale postačuje len možnosť zásahu do niektorého z vlastníckych oprávnení, čo znamená, že k takémuto zásahu môže prísť. Medzi práva žalobcu nesporne patrí i právo na nerušené užívanie nehnuteľnosti a právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva.“ Taktiež poukázal aj na skutočnosť, že na konanie v zmysle Stavebného zákona je potrebné podporne aplikovať všeobecné ustanovenia Správneho poriadku, pričom zo znenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku jednoznačne vyplýva, že účastníkom správneho konania nie je nevyhnutne len ten, koho práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ale aj ten, kto takúto skutočnosť iba tvrdí, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. Z cit. ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že zákonodarca preniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukazovanie toho, že niekto je alebo nie je účastníkom konania, na ostatné subjekty správneho konania tvrdiace, že niekto účastníkom konania nie je, resp. priamo na správny orgán. Preto aj keby Stavebný úrad mal za to, že nespĺňal podmienky na to, aby bol účastníkom stavebného konania, nakoľko jeho práva nemôžu byť dotknuté rozhodnutím stavebného úradu v Spojenom stavebnom konaní, musel by v prvom rade v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku preukázať opak, čo sa však nestalo. Mal za to, že doručím Oznámenia sa stal účastníkom Spojeného stavebného konania, nakoľko na to existoval zákonný dôvod a jeho legitímny záujem ako vlastníka susednej stavby. Napriek tomu Stavebný úrad z neznámych príčin začal ex offo konanie o nepriznaní postavenia účastníka tohto konania a vyžadoval od neho dôkaz o tom, že jeho práva môžu byť rozhodnutím v Spojenom stavebnom konaní priamo dotknuté. S ohľadom na to, že v správnom konaní (vrátane stavebného konania) sa uplatňuje vyššie uvedená vyhľadávacia zásada, je to práve správny orgán, ktorý je povinný zabezpečiť si podklady na rozhodnutie tak, aby toto bolo v zmysle zásady materiálnej pravdy založené na nespochybniteľne zistenom skutkovom stave tak, aby sa tento čo možno najviac približoval skutočnosti. O to viac táto zásada a dôkazné bremeno v súvislosti so zisťovaním skutočného stavu veci leží na správnom orgáne vtedy, keď je konanie začaté ex offo. Stavebný úrad naopak všetku zodpovednosť za zistenie skutkového stavu veci preniesol na neho ako účastníka konania, čo je absolútne neprípustné a v rozpore so zákonom. Uvedeným postupom teda správne orgány nepochybne porušili základné zásady správneho konania, čo viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia Stavebného úradu, ktoré bolo v konečnom dôsledku na základe jeho odvolania potvrdené aj napadnutým rozhodnutím. Žalobca mal za to, že v Spojenom stavebnom konaní, ako aj následne v konaní o nepriznaní postavenia účastníka v Spojenom stavebnom konaní jednoznačne preukázal nie len to, že je vlastníkom nehnuteľností - susediacich pozemkov a stavby vo vzťahu k stavebnému pozemku, no rovnako uviedol aj konkrétne dôvody a námietky vo vzťahu k tomu, akým spôsobom sa ho, resp. jeho práv môže priamo dotknúť výstavba na Stavebnom pozemku, teda akým spôsobom ho ovplyvní v užívaní nehnuteľností samotné rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie. Napriek uvedenej skutočnosti Stavebný úrad od neho vyžadoval predloženie znaleckého posudku na posúdenie toho, v akom rozsahu bude Stavba, ktorá je predmetom Spojeného stavebného konania, tieniť jeho Nehnuteľnosti. Taktiež sa Stavebný úrad nijakým spôsobom nezaoberal jeho ďalšími námietkami (hluk, prašnosť, pohyb stavebných mechanizmov). Stavebný úrad dokonca iba absurdne argumentoval tým, že všetky podmienky vydania stavebných povolení a rozhodnutí o umiestnení stavby a požiadavky na výstavbu sú regulované príslušným právnymi predpismi, pričom z uvedeného dôvodu mal byť zásah do jeho vlastníckeho práva vylúčený. 17. Žalobca ďalej nesúhlasil s argumentáciou Stavebného úradu, ktorý uviedol, že vo vzťahu k ostatným odôvodneniam toho, ako bude Stavba zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu, nebolo potrebné, aby bol priamo účastníkom konania, nakoľko v tomto smere existujú príslušné všeobecne záväzné predpisy, ktoré všetky tieto skutočnosti regulujú a na ktoré stavebný úrad dbá pri vydávaní územných, resp. stavebných povolení, pričom z tohto dôvodu má byť zabezpečená dostatočná ochrana práv žalobcu ako vlastníka susediacej stavby (v podstate zo strany Stavebného úradu). Táto argumentácia však podľa názoru žalobcu neobstojí, nakoľko je v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/24/2016), v zmysle ktorej to má byť sám účastník konania, ktorý sa rozhodne v akom rozsahu bude brániť svoje práva, či uplatní alebo neuplatní námietky a či má sám za to, že určitým konaním alebo rozhodnutím by mohli byť jeho práva akýmkoľvek spôsobom priamo dotknuté. Mal za to, že nepriznaním mu postavenia účastníka konania v Spojenom stavebnom konaní bol bez zákonného dôvodu uprednostnený záujem na ochrane vlastníckeho práva stavebníka Stavby a naopak jemu tým bola odňatá primeraná ochrana jeho vlastníckeho práva, ktoré by malo v zmysle čl. 20 Ústavy SR požívať rovnakú právnu ochranu. 18. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu jeho arbitrárnosti, svojvoľnosti a nepreskúmateľnosti, mal za to, že žalovaný rozhodol vo veci nesprávnou správnou úvahou keď uviedol, že ním namietané skutočnosti neodôvodňujú postavenie žalobcu ako účastníka konania. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí napriek tomu, že nevzhliadol narušenie kvality jeho bývania, neuviedol ani len to, aká je vzdialenosť medzi Stavbou a Nehnuteľnosťou, z akých podkladov vychádzal pri zisťovaní vzdialenosti a ako určil, či určitá vzdialenosť je dostatočná na to, aby neovplyvňovala kvalitu bývania na susediacom pozemku, resp. stavbe. Z ust. § 34 a § 59 Stavebného zákona, ako aj § 14 Správneho poriadku nespochybniteľne vyplýva, že účastníkom konania je každý, koho práva by iba mohli byť rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté, resp. kto o takomto možnom zásahu iba tvrdí, že by mohol nastať, ak nie je preukázaný opak. Mal však za to, že v konaní nebol nijakým spôsobom preukázaný opak toho, že by mohli byť jeho práva ako vlastníka nehnuteľnosti - susednej stavby vo vzťahu k Stavbe, ktorá je predmetom Spojeného stavebného konania dotknuté. Správny súd upozornil na skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa ani zmienkou nezaoberal jeho námietkou tienenia Stavby vo vzťahu k jeho nehnuteľnosti. Iba uviedol, že Stavebný úrad odmietol žalobcovi postavenie účastníka konania z dôvodu, že tento nepredložil znalecký posudok posudzujúci rozsah tienenia Stavby. Vôbec však nevzal do úvahy jeho námietku uvedenú v odvolaní proti rozhodnutiu Stavebného úradu, že tento nemal zákonné oprávnenie požadovať od neho predloženie takéhoto znaleckého posudku a že táto povinnosť, teda povinnosť zabezpečiť podklady pre rozhodnutie, bola výlučnou zákonnou povinnosťou Stavebného úradu. Tieto skutočnosti žalovaný absolútne odignoroval a vôbec ich v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyhodnotil. Uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozsiahlo analyzoval postavenie účastníka konania v správnom a osobitne v stavebnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanému bol známy význam širokej definície účastníka konania, ktorú obsahuje Správny poriadok a v nadväznosti naň aj Stavebný zákon, no napriek tomu túto skutočnosť ignoroval a neposkytol mu takúto širokú ochranu práv, ktorú zákonodarca prijatím predmetnej právnej úpravy predpokladal. V tejto súvislosti konštatoval, že stavebný úrad ako aj žalovaný absolútne absurdne posúdili jeho postavenie ako účastníka konania vo vzťahu k samotnej definícii pojmu susedná stavba a susedný pozemok. Z podkladov predložených v konaní vyplývalo, že jeho Nehnuteľnosť nepochybne spĺňala minimálne definíciu susednej stavby v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona a bolo preto bezpochyby potrebné považovať ho aj s ďalším odôvodnením jeho Oznámenia za účastníka konania. 19. Podľa názoru žalobcu, správne orgány pochybili aj v tom, že porušili § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý sa v stavebnom konaní aplikuje subsidiárne. Stavebný úrad a žalovaný svojím nadväzujúcim napadnutým rozhodnutím, ktorým zamietol jeho odvolanie tým, že mu odňali možnosť byť účastníkom Spojeného stavebného konania, mu zároveň pred vydaním rozhodnutia v Spojenom stavebnom konaní neumožnili ako účastníkovi konania realizovať jeho práva garantované § 33 ods. 2 Správneho poriadku (vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy). Aj v tomto prípade išlo o zásadnú a závažnú vadu konania. Z § 33 ods. 2 Správneho poriadku jasne vyplýva pozitívna povinnosť správneho orgánu dať účastníkovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Ak mu však správne orgány neumožnili, aby sa vôbec ako účastník zúčastnil na tomto konaní a uplatňoval v ňom svoje práva na ochranu svojich záujmov, napriek tomu, že zákon mu postavenie účastníka konania priznáva, odňali mu tak správne orgány nie len možnosť uplatňovať v konaní akékoľvek námietky a vykonávať iné úkony na ochranu jeho vlastníckeho práva v zmysle Stavebného zákona, no zároveň závažným spôsobom porušili aj jeho právo na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/1994). Poukázal na to, že predmetným procesným postupom Stavebného úradu ako aj žalovaného, došlo zároveň k porušeniu jeho vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy SR, ako aj práva vlastniť majetok v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru, nakoľko nepripustením jeho účastníctva v Spojenom stavebnom konaní došlo k privilegovaniu záujmov iného vlastníka nad záujmom ochrany jeho vlastníckeho práva, pričom tak bolo zo strany správnych orgánov vykonané bez akéhokoľvek relevantného verejného záujmu alebo dôvodov, čo je v priamom rozpore s čl. 20 Ústavy SR ako aj čl. 1 ods. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru, v zmysle ktorých vlastnícke právo každého subjektu má požívať rovnakú ochranu a zásad do tohto práva je možný len v prípade, ak je na tom daný verejný záujem. Vyjadrenie žalovaného. 20. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06.02.2018 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Po stručnom opise žalobných námietok (takmer totožné s dôvodmi odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu) uviedol, že sa k nim vyjadril a vysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia, na ktoré odôvodnenie poukázal. Mal za to, že prvostupňový orgán vydal prvostupňové rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom. Zároveň aj svoje napadnuté rozhodnutie pokladal za zákonné, vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia a nebol zistený žiadny zákonný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 21. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaných a ospravedlnených účastníkov konania v súlade s § 114 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 26. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 27. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. (3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. 28. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 29. Podľa § 34 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. (1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. (2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 30. Podľa § 59 ods. 1 písm. b), písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. účastníkmi stavebného konania sú: b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 31. Podľa § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 32. Podľa § 139 ods. 2 písm. c), písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. ak sa v tomto zákone používa pojem c) „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 33. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 34. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj Stavebného úradu a tiež oboch preskúmavaných rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. 35. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v danom prípade Správny poriadok, Stavebný zákon). 36. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 37. Správny súd v prvom rade uvádza, že si je vedomý toho, že každé rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu (žalobcu). Postavenie účastníka konania totiž poskytuje reálnu možnosť svojím konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktoré nemusí prislúchať iným subjektom zúčastneným na predmetnom konaní. Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. 38. Správny súd mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu preukázané, že Stavebný úrad obec Limbach po tom, čo mu bolo doručené podanie žalobcu - Oznámenie o jeho účastníctve v spojenom stavebnom konaní a po márnom uplynutí lehoty uvedenej vo výzve stavebného úradu (zo dňa 29.06.2017) na predloženie dôkazu - svetlo technického posudku, začal konanie o nepriznanie postavenia účastníka konania voči žalobcovi (dňa 25.08.2017). Po vydaní prvostupňového rozhodnutia žalobca podal voči nemu odvolanie. K podanému odvolaniu sa postupne vyjadrili stavebníci (manželia Q. dňa 31.10.2017), Z. E. a A. E. (30.10.2017) a Y. K. s C. K. (02.11.2017), ktorí zhodne vyjadrili súhlas s postupom a prvostupňovým rozhodnutím Stavebného úradu. 39. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci z hľadiska toho či žalobca spĺňa predpoklady na to, aby ho bolo možné pokladať za účastníka predmetného spojeného stavebného konania, správny súd uvádza, že jej nie je možné vyhovieť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne pri posudzovaní postavenia žalobcu ako účastníka spojeného stavebného konania aplikoval na vec sa vzťahujúce právne predpisy (§ 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku a § 34 ods. 1, 2, § 59 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 2 Stavebného zákona), s ktorých vyvodil správny právny záver, že žalobca nie je účastníkom tohto spojeného stavebného konania, nakoľko mu nesvedčí žiadny dôvod vyplývajúci z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Správny súd uvádza, že v administratívnom konaní bol dodržaný procesný postup v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku a o účastníctve žalobcu v posudzovanom spojenom stavebnom konaní bolo rozhodnuté príslušným orgánom verejnej správy (Stavebným úradom) riadne vydaným rozhodnutím obsahujúcim všetky zákonné náležitosti. Takéto rozhodnutie bolo vydané Stavebným úradom, nakoľko mal v konaní o účastníctve žalobcu za preukázané, že žalobcu nie je možné pokladať za účastníka tohto Spojeného stavebného konania. Z na vec sa vzťahujúcich ustanovení Stavebného zákona vyplýva, že účastníkom stavebného konania môže byť len taká fyzická osoba, ktorej vlastnícke alebo iné práva k pozemkom, resp. stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám by mohlo byť rozhodnutím vydaným v stavebnom konaní priamo dotknuté. 40. V danom prípade sa žalobca domáhal priznania postavenia účastníka spojeného stavebného konania poukazujúc, že ako vlastník v blízkosti sa nachádzajúceho pozemku a stavby budú povoľovanou Stavbou priamo ovplyvnené jeho užívacie práva k jeho nehnuteľnostiam, a to z dôvodu tienenia v poobedňajších hodinách, vzhľadom na vzájomnú vzdialenosť pozemkov. Zároveň žalobca namietal zvýšenú prašnosť v spojení s pretrvávajúcim vetrom zo severu na juh, mal výhrady k hluku z hľadiska časov stavebných prác, najmä v dňoch pracovného pokoja, upozornil na to, že stavebné mechanizmy, ktoré budú prichádzať na dotknutý pozemok musia naň vchádzať cez vchod, ktorý je oproti hlavného vchodu na jeho pozemok, pričom viaceré infraštruktúrne časti sú umiestnené priamo v komunikácii, ktoré môžu byť parkovaním stavebných mechanizmov poškodené, resp. zablokované v prípade havárie, jeho nehnuteľnosť a povoľovaná Stavba sú napojené na jednu prečerpávaciu stanicu, ktorá je napojená na obecnú kanalizáciu a z dôvodu viacerých pretrvávajúcich problémov sa chcel uistiť ešte počas stavebného konania, že nedôjde k prekročeniu kapacity tejto prečerpávacej stanice, napr. navýšením množstva bytových jednotiek, resp. nedodržaním záväzných územných regulatívov platného územného plánu obce Limbach a v poslednom rade poukázal na to, že pri zakúpení pozemku v lokalite Q. S. musel akceptovať minimálnu veľkosť stavebnej parcely 1 500 m 2, ako je to stále platné v územnom pláne obce Limbach a preto sa chcel uistiť, že nedôjde k vydaniu stavebného povolenia, ktoré by bolo v rozpore s územným plánom obce. 41. Ku všetkým týmto námietkam zaujali stanovisko žalovaný (napadnutým rozhodnutím), resp. v prvostupňovom rozhodnutí Stavebný úrad a zároveň v zodpovedajúcom rozsahu tieto námietky vyvrátili. Správny súd k týmto námietkam, ktoré uviedol žalobca aj v žalobe uvádza, že pozemok žalobcu nemá žiadnu spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom by mala stáť povoľovaná Stavba z čoho vyplýva, že v zmysle príslušných ustanovení Stavebného zákona je priamo vylúčené, aby sa žalobca s poukazom na svoje vlastníctvo k pozemku mohol úspešne domáhať svojho účastníctva v spojenom stavebnom konaní. V prípade rodinného domu žalobcu je však situácia iná, a to aj v prípade, ak takýto rodinný dom stojí na pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má prebiehať spojené stavebné konanie, tak ako to je aj v danom prípade. V takejto situácii je aj vlastníkovi takéhoto rodinného domu (žalobcovi) možné priznať postavenie účastníka stavebného konania, avšak len v prípade, ak užívanie jeho stavby (rodinný dom) môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 42. Práve v posudzovanom administratívnom konaní žalobca argumentoval tým, že užívanie jeho nehnuteľnosti budú Stavbou (oplotením alebo projektom zelene) priamo dotknuté tienením v poobedňajších hodinách. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí dal na túto námietku jednoznačnú odpoveď, keď uviedol základné odstupové vzdialenosti posudzovanej Stavby od pozemku žalobcu a vysvetlil, že vzhľadom na výšku navrhovanej Stavby (jednopodlažná) a jej vzdialenosť - medzi pozemkami je tam prístupová komunikácia šírky cca 10 m a Stavba je navrhovaná 6 m od hranice pozemku, na ktorom sú cca 8m vysoké stromy a potom celkový odstup Stavby a rodinného domu žalobcu je cca 20 m, nemôže byť užívanie rodinného domu žalobcu dotknuté. Aj podľa názoru správneho súdu nie je technicky možné, aby takáto stavba obmedzovala jestvujúci rodinný dom žalobcu tienením a táto v stavebnom konaní zistená vzdialenosť spĺňa odstupové vzdialenosti rodinných domov podľa platných noriem. Zároveň správny súd uvádza, že z písomného vyjadrenia Z. E. vyplýva, že nehnuteľnosti žalobcu sa nachádzajú južne od navrhovanej Stavby a preto nemôže dôjsť ani k tieneniu slnečného svitu. Z písomného vyjadrenia Y. K. je zrejmé, že prístupová komunikácia medzi pozemkami je plne prejazdná vozidlami v oboch smeroch a po jej oboch stranách je štrkom vyložený chodník a potom šírka tohto priestoru je cca 10 m, čo samo osebe postačuje na dostatočný rozostup medzi rodinnými domami. V danej lokalite boli priestorové pomery navrhovanej Stavby a nehnuteľností žalobcu stavebnému úradu známe, čo vyjadril v svojom prvostupňovom rozhodnutí, kde všetky vzdialenosti pre posúdenie danej námietky možného tienenia Stavby uviedol. Potom aj podľa správneho súdu pri takýchto vzdialenostiach posudzovaných nehnuteľností nie je potrebné žiadne ďalšie dokazovanie. V prípade pochybností nič nebránilo žalobcovi predložiť relevantné svetlo technické posúdenie, ktoré by potvrdzovalo takúto jeho námietku a potom by bolo na konajúcom Stavebnom úrade sa s takýmto posudkom vysporiadať. V prípade námietky tienenia správny súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že ho Stavebný úrad neprimerane zaťažil dôkazným bremenom - predloženia posudku, nakoľko túto skutočnosť tvrdil žalobca bez akýchkoľvek dôkazov a stavebný úrad nemal povinnosť takéto dôkazy obstarávať. Povinnosť zistiť skutočný stav veci nie je možné zamieňať s dôkaznou povinnosťou, ktorá svedčí v takomto prípade tomu účastníkovi konania, ktorý nejakú skutočnosť tvrdí a konajúci orgán verejnej správy nemá povinnosť zabezpečovať dôkazy potvrdzujúce, resp. vyvracajúce takéto tvrdenia účastníka najmä, ak sa s takouto námietkou vo svojom rozhodnutí riadne vysporiada. 43. Žalobcove námietky hluku, prašnosti, obmedzenia vstupu na pozemok, poškodenie infraštruktúry umiestnenej v prístupovej komunikácii, ako aj to, či bude navrhovaná Stavba v súlade s územným plánom obce Limbach vysvetlil v napadnutom rozhodnutí žalovaný. Správny súd považuje k týmto námietkam za potrebné uviesť, že v prípade stavebného konania výstavby rodinného domu sa javia ako účelové. V prvom rade je treba uviesť, že všetkými aspektami realizácie výstavby sa v stavebnom konaní a následne vo vydanom stavebnom povolení musí vysporiadať stavebný úrad, ktorý určí rozsah a časový harmonogram stavebných prác (kedy sa môže stavba vykonávať), uloží stavebníkovi podmienky tak, aby stavebné práce najmenej zaťažovali hlukom a prachom okolie stavby a životné prostredie, musí sa stanoviť spôsob a čas napojenia na inžinierske siete uložené v ceste ako aj výkon stavebných prác tak, aby nedošlo k neodôvodnenému obmedzeniu prevádzky na takejto komunikácii. Taktiež vydané stavebné povolenie musí byť v súlade s územným plánom obce. Všetky tieto skutočnosti stavebný úrad v stavebnom konaní posudzuje a vyhodnocuje nezávisle od vôle účastníkov stavebného konania (staviteľa a ostatných) a musí dbať na dodržiavanie všetkých vzťahujúcich na posúdenie veci potrebných právnych predpisov, a to bez ohľadu na to, či bude alebo nebude žalobca účastníkom stavebného konania. Stavebný úrad musí prihliadať pri svojom rozhodovaní v prvom rade na verejný záujem vyplývajúci z platného územného plánu obce. Stavebný úrad v stavebnom konaní vystupuje nezávisle, nie v prospech stavebníka, prípadne inej osoby účastnej na konaní. V prvostupňovom rozhodnutí Stavebný úrad dostatočne odôvodnil možnosť prístupu stavebných mechanizmov (motorové a nemotorové vozidlá do 45t) potrebných k realizácii stavby cez prístupový pozemok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby (P.. A.), keďže stavebníci majú uzatvorené právo vyplývajúce z vecného bremena a toto je zriadené aj na napojenie na infraštruktúru v ceste. Samotný žalobca uvádza, že účastníkom stavebného konania chce byť z dôvodu, aby dohliadal na jeho zákonnosť. Táto úloha mu však neprináleží, ale patrí prokurátorovi, ktorý hájac verejný záujem má možnosť v prípade zistenia nezákonného postupu stavebného úradu zakročiť formou inštitútu protestu prokurátora. 44. Správny súd tiež uvádza, že dokazovanie v stavebnom konaní (právna úprava Správneho poriadku vyplývajúca z § 3 ods. 5, § 32 ods. 1), a to zistenie skutočného stavu veci neznamená, že konajúci stavebný orgán musí obstarávať dôkazy, ktoré by potvrdili tvrdenia účastníkov konania. Práve naopak, ak niečo tvrdí účastník konania musí vedieť svoje tvrdenie podložiť dôkazmi a nie je možné v tejto súvislosti hovoriť o prenesení dôkazného bremena na účastníka konania. Zároveň správne (stavebné) konanie tvorí jeden celok a tak treba vzhliadať aj na v tomto administratívnom konaní vydané preskúmavané rozhodnutia (Stavebného úradu a žalovaného). 45. Ohľadom námietky zásahu do vlastníckeho práva žalobcu správny súd je presvedčený, že preskúmavanými rozhodnutiami nebol nijako žalobca poškodený na svojom vlastníckom práve k jeho nehnuteľnostiam. Správny súd nezistil žiadny zásah do jeho vlastníckeho práva tým, že bol vylúčený z účasti na spojenom stavebnom konaní. 46. Správny súd uvádza, že všetkými namietanými relevantnými skutočnosťami, ktoré v administratívnom konaní namietal žalobca sa konajúce orgány verejnej správy vo svojich preskúmavaných rozhodnutiach riadne zaoberali a primeraným spôsobom podali na ne zodpovedajúce vysvetlenie. Podľa správneho súdu nie je možné odvodzovať právo na účastníctvo v stavebnom konaní tým, že realizáciou stavby dôjde k zvýšeniu prašnosti, hluku, pohybu stavebných strojov na spoločnej prístupovej komunikácii. Bez vzniku zodpovedajúceho hluku, zvýšení prašnosti a činnosti stavebných mechanizmov by bezpochyby nebolo možné uskutočniť žiadnu stavbu rodinného domu (ani inej stavby), s ktorou sú tieto činnosti priamo spojené a doposiaľ nie je správnemu súdu známa žiadna technológia výstavby, s ktorou by nebola spojená zvýšená hlučnosť, prašnosť a činnosť stavebných strojov, napr. za účelom dovozu stavebného materiálu, úpravy terénu a pod. Nezameniteľnou úlohou stavebného úradu je v stavebnom konaní dohliadať vo verejnom záujme na to, aby v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok rozhodol o tom, za akých podmienok môže byť Stavba uskutočnená. V stavebnom povolení musia byť upravené všetky skutočnosti vznikajúce pri realizácii stavby, a to aj vo vzťahu k schválenému územnému plánu obce, času výkonu stavebných prác, čo možno najväčšieho obmedzenia prašnosti, hlučnosti a iných negatívnych vplyvov na životné prostredie. 47. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom (Správny poriadok) požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci ako aj námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 48. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).