Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/60/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412206891 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1412206891.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: W. O., H..Č..: XXXXXX/XXXX, W. A.P.. Y.. M. XXX/X, W., zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: P.. F. N., H..Č..: XXXXXX/XXX, W. Ľ. N. XX, W., zastúpenému JUDr. Dušanom Kolesárom, advokátom, so sídlom Laurinská 12, Bratislava, o zaplatenie kúpnej ceny zmenky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12. septembra 2017, č.k. 6C/86/2012-259, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia kúpnej ceny zmenky, na základe zmluvy o predaji zmenky s nominálnou hodnotou 3.240.000 Kč s príslušenstvom a s priznaným úrokom z omeškania, uzavretej medzi stranami dňa 12.02.2001, ktorou sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi kúpnu cenu 3.240.000 Kč s príslušenstvom (5.000.000 Kč), a to do 14 dní po pripísaní vymoženej čiastky na účet žalovaného. Uviedol, že v priebehu konania žalobca zobral žalobcu späť v časti o zaplatenie 5.000.000 Kč, a preto v tejto časti konanie zastavil uznesením zo dňa 14.01.2016. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 12.02.2011 uzavreli strany zmluvu, označenú ako Mimosměněčné ujednání (ďalej len „ujednání“), z ktorého vplýva, že spoločnosť GC System a.s., so sídlom Špitálka 41, Brno, zastúpená predsedom predstavenstva G.. U. Š., vystavila dňa 14.01.1998 vlastnú zmenku znejúcu na sumu 3.240.000 Kč; zmenka bola vystavená na meno žalobcu. Dňa 31.01.2001 bola táto zmenka prevedená na rad žalovaného. Žalovaný sa v ujednání zaviazal, že pre prípad, ak nebude zmenková suma zaplatená najneskôr do 08.02.2001, splnomocní P.. P. Ř. na podanie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 3.240.000 Kč s príslušenstvom. Žalobca so žalovaným v ujednání dohodli, že kúpna cena za prevod zmenky je 3.240.000 Kč, ktorú mal žalovaný uhradiť po právoplatnom skončení súdneho konania, v ktorom bude žalovaná spoločnosť GC System a.s. povinná uhradiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá v termíne do 14 dní odo dňa, kedy bude vymožená čiastka pripísaná na účet žalovaného. Účastníci dohody sa ďalej dohodli, že pokiaľ žalovaný nesplnomocní najneskôr do 10.02.2001 P.. Ř. na podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3.240.000 Kč s príslušenstvom, titulom vystavenej zmenky, zaväzuje sa žalovaný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 3.240.000 Kč. Z fotokópie uznesenia Krajského súdu v Brne sp.zn. 5Cm/113/2001 zo dňa 07.10.2009 v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomouci sp.zn. 4Cmo/490/2009 zo dňa 05.01.2010 zistil, že konanie vedené na Krajskom súde v Brne pod sp.zn. 5Cm/113/2001, vo veci žalobcu: P.. F. N. proti žalovanému: GC System a.s., o zaplatenie 3.240.000 Kč z vystavenej zmenky, bolo z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené, zmenkový platobný rozkaz bol zrušený a o trovách bolo rozhodnuté, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že uplatnenú sumu žiada už titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný, ako žalobca v konaní vedenom na Krajskom súde v Brne pod sp.zn. 5Cm/113/2001, zobral žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 3.240.000 Kč späť, čím zmaril vyplatenie kúpnej ceny zmenky. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 3 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. (Zmenkový a šekový zákon), § 36 ods. 2, 5, § 588, § 420 ods. 1 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že podľa Mimosměněčného ujednání zo dňa 12.02.2011 bolo vyplatenie kúpnej ceny za prevod zmenky viazané na odkladaciu podmienku, a to takú, že žalovaný uhradí žalobcovi cenu prevedenej zmenky do 14 dní po pripísaní vymoženej čiastky zmenky na jeho účet. Žalobca nepreukázal, že by došlo k pripísaniu zmenkovej sumy na účet žalovaného, a teda nepreukázal splnenie odkladacej podmienky, ktorá by prezumovala dôvodnosť podanej žaloby. Nemal preto preukázané, že by žalobca mal nárok na žalovanú istinu, keďže nepreukázal splnenie podstatnej podmienky uvedenej v ujednání. Zaoberal sa aj prípadnou existenciou zodpovednosti žalovaného za žalobcom tvrdenú škodu, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný zobral späť žalobu, ktorou si uplatňoval cenu zmenky, pričom konštatoval, že strana v konaní má neobmedzené dispozičné právo nakladať s predmetom sporu, a to podaním žaloby alebo jej späťvzatím, a preto žalovaný, ktorý podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, bol oprávnený zobrať tento návrh späť a takýto úkon žalovaného v predmetnom zmenkovom konaní nie je protiprávnym úkonom, ktorý by mohol byť predpokladom vyvodenia zodpovednosti za škodu. Keďže nebol preukázaný základný atribút vyvodenia zodpovednosti za škodu - existencia protiprávneho úkonu, nemohol dospieť k záveru o zodpovednosti žalovaného za zmarenie výplaty ceny zmenky. Poznamenal, že výpoveďou svedka G.. Š. a žalovaného, bolo preukázané, že sporná zmenka bola zaplatená. Aj bez ohľadu na túto skutočnosť, teda, či došlo alebo nedošlo k zaplateniu ceny zmenky, žalovanému nič nebránilo urobiť procesný úkon (späťvzatie žaloby), za ktorý ale nemôže byť postihnutý. Vzhľadom na to zamietol aj všetky ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania (dopyty na Notársky centrálny register zápisníc SR a ČR a zisťovanie rodného čísla svedka U.. U. N.), keď dokazovanie týmto smerom by neviedlo k objasneniu veci a nemalo by vplyv na meritórne rozhodnutie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny a pre nedostatok dôvodov aj nepreskúmateľný a zmätočný a v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. 382/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Q. T. M.J. v. Holandsko, H. S. v. Španielsko, M. W. v. Španielsko). Ďalej namietal, že ak podľa názoru súdu prvej inštancie malo v danom prípade ísť o nesplnenie odkladacej podmienky, bolo povinnosťou súdu zisťovať aj príčiny, okolnosti a prípadné zmarenie splnenia tejto odkladacej podmienky, súd sa však okolnosťami a dôvodmi ním deklarovaného nesplnenia odkladacej podmienky nezaoberal. S poukazom na § 36 ods. 3 Obč. zákonníka namietal, že na základe vykonaného dokazovania považuje za nepochybné, že nesplnenie odkladacej podmienky zámerne zmaril žalovaný, a to späťvzatím žaloby v zmenkovom konaní, v kauzálnom dôsledku ktorého došlo k následnému zastaveniu zmenkového konania. Žalovaný relevantným spôsobom nezdôvodnil prečo zobral žalobu späť v zmenkovom konaní a neuviedol, a ani nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti a okolnosti, ktoré mali nastať v priebehu zmenkového konania a mohli byť dôvodom späťvzatia žaloby. Pokiaľ ide o prípadnú zodpovednosť žalovaného za škodu žalobcu, ktorá mu vznikla z dôvodu späťvzatia žaloby v zmenkovom konaní, namietal, že súd vychádzal z premisy založenej výlučne na procesnoprávnom aspekte dispozície s podaným žalobným návrhom v zmenkovom konaní zo strany žalovaného, uvedené však automaticky neznamená, že realizáciou procesnoprávne prípustného späťvzatia žaloby nemôže zároveň dôjsť z hľadiska hmotného práva k naplneniu skutkovej podstaty protiprávneho konania. Hmotnoprávnym aspektom späťvzatia žaloby v zmenkovom konaní sa však súd prvej inštancie nezaoberal. Vzhľadom na to sa nezaoberal ani splnením ostatných predpokladov vzniku škody a v tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 24.04.2017, v ktorom poukázal na splnenie všetkých kumulatívnych zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi. Výpoveď svedka G.. Š. podľa jeho názoru nemožno považovať za dôveryhodnú, keď svedok bol v čase vystavenia zmenky predsedom predstavenstva spoločnosti GC System a.s. a navyše správnosť svojho tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými listinnými dokumentmi. Považuje za nepredstaviteľné, že uvedená spoločnosť nedokázala relevantne preukázať vyplatenie tak vysokej sumy. Zástupca žalovaného sa na predposlednom pojednávaní zaviazal zabezpečiť listinné dôkazy preukazujúce zaplatenie predmetnej zmenky od G.. Š., avšak tieto listinné dôkazy predložené neboli. Prvoinštančný súd si nevyžiadal ani súdny spis zmenkového konania, a ani vyšetrovací spis z Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, pričom nevykonanie tohto žalobcom navrhovaného dôkazu žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Vzhľadom na to možno považovať výpoveď žalovaného ako strany sporu o vyplatenie zmenky za irelevantné, keďže ide len o tvrdenie žalovanej strany (nie svedka) a vyvodenie si záveru súdu z výpovede žalovaného je podľa jeho názoru dôsledkom porušenia rovnosti strán a celkovo popiera spravodlivý proces, ktorý sa vedie tak, aby v žiadnom prípade zásadným spôsobom nezvýhodňoval niektorého účastníka konania oproti iným účastníkom konania. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že z ust. § 36 ods. 1 Obč. zákonníka vyplýva, že dojednaním odkladacej podmienky zásadne nevzniká žiadna povinnosť jej splnenia, pretože ak by tomu tak bolo, nejednalo by sa o podmienku, ale o zmluvnú povinnosť, nesplnenie ktorej by mohlo mať za následok povinnosť nahradiť škodu. Zo samotnej podstaty podmienky uvedenej zmluvnými stranami v čl. III mimosměněčnej dohody vyplýva, že v čase podpisu tejto dohody existovala u oboch zmluvných strán neistota, či nastane žalovaným očakávaná skutočnosť, a teda či získa právoplatné rozhodnutie vo veci samej. Podmienky sú vždy výrazným prejavom zásady autonómie vôle, pretože umožňujú, aby jedna zmluvná strana mohla svoje konanie prispôsobiť zmenám, ktoré nastanú až v budúcnosti. Žalovaný si v zmysle dohody splnil svoju zmluvnú povinnosť a splnomocnil P.. P. Ř. na podanie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 3.240.000 Kč s príslušenstvom, tým nijako neporušil zmluvný vzťah, t.j. dohodu. Svedeckými výpoveďami G.. Š. a žalovaného, ale aj v konaní pred súdom v Brne, bolo preukázané, že sporná zmenka bola zaplatená a v takom prípade, v čase uzatvorenia dohody pri dojednávaní odkladacej podmienky išlo o tzv. nemožnú podmienku, pretože už od začiatku žalobcovi bolo známe, že nemôže nastať. Podmienkou v zmysle § 36 ods. 1 Obč. zákonníka nie je situácia, pri ktorej chýba základný znak podmienky, a to objektívny stav neistoty, a teda ak je o budúcej skutočnosti už od začiatku známe, že nemôže nastať z rôznych dôvodov, a to aj právnych. V takom prípade by išlo o tzv. nemožnú podmienku, ktorú nie je možné odlúčiť od zvyšku právneho jednania, ktoré je preto z takéhoto dôvodu celé neplatné. Potom ako žalovaný zistil skutočnosti, ktoré mu žalobca úmyselne zatajil, a to vyplatenie zmenkovej sumy, a aj vzhľadom na jeho nesúčinnosť v spore pred súdom v Brne, a tiež v dôsledku neúčelného a nehospodárneho naťahovania súdneho sporu počas niekoľkých rokov, čo malo za následok neúmerné navyšovanie trov konania, žalovaný využil svoje dispozičné právo a vzal žalobu späť. Tým, že urobil dispozičný úkon späťvzatia žaloby, takéto právo účastníka konania ako navrhovateľa, nemôže byť sankcionované a nenapĺňa znaky protiprávneho konania. Stotožnil sa aj so zistením súdu prvej inštancie ohľadne existencie prípadnej zodpovednosti žalovaného za žalobcom tvrdenú škodu. Uviedol, že neporušil žiadne ustanovenie dohody uzavretej medzi stranami a v konaní pred súdom v Brne mal za preukázané, že zmenková suma bola zaplatená , a teda nemohlo ani teoreticky dôjsť ku žiadnej škode ako druhého predpokladu na vznik zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na to nemohla byť daná ani existencia kauzálneho nexusu medzi škodou a protiprávnym úkonom žalovaného. Poukázal aj na to, že v tomto konaní nebola predložená ako dôkaz samotná zmenka, teda nie je ju možné posúdiť z formálneho hľadiska, či bola alebo nebola platná ako nositeľa práva a aj z toho dôvodu nie je možné preukázať vznik škody v súvislosti so vznikom zodpovednosti za škodu. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na námietkach uvedených v odvolaní. Uviedol, že v zmenkovom konaní žalovaná strana nepredložila žiaden relevantný doklad preukazujúci zaplatenie uplatnenej zmenky. V zmenkovom konaní nebola realizovaná ani žiadna svedecká výpoveď; žalobca bol v zmenkovom konaní predvolávaný z nesprávnej adresy, na ktorej sa nielenže dlhé roky nezdržiaval, ale nemal na nej ani evidovaný úradný pobyt. V zmenkovom konaní nebola žiadnym spôsobom napádaná samotná pravosť zmenky, čo by čisto teoreticky mohlo ovplyvniť úspešnosť žalovaného v zmenkovom konaní. Zmenkové konanie bolo zastavené výlučne z dôvodu späťvzatia žaloby žalovaným, pričom dôvodom späťvzatia nemohlo byť zaplatenie zmenky, keďže zaplatenie zmenky nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané. Obrana žalovaného spočívajúca v napádaní pravosti zmenky je a contrario s jeho predchádzajúcou argumentáciou o zaplatení zmenky, pretože ak by mala spoločnosť GC System a.s. pochybnosti o pravosti zmenky, nepristúpila by k jej deklarovanému údajnému vyplateniu. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom zaplatenia kúpnej ceny zmenky a následne titulom náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti argumentácie žalovaného, na ktorej založil svoju obranu v konaní, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, že v konaní nebol preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny, keď nepreukázal splnenie podstatnej podmienky uvedenej v ujednání, a že žalovaný bol oprávnený zobrať späť návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu v zmenkovom konaní a takýto úkon žalovaného nie je protiprávnym úkonom, ktorý by mohol byť predpokladom vyvodenia zodpovednosti za škodu. Svoje úvahy vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu aj v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. Vzhľadom na uvedené nedôvodne žalobca namieta v odvolaní arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov. 7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne konštatoval, že podľa Mimosměněčného ujednání zo dňa 12.02.2011 bolo vyplatenie kúpnej ceny za prevod zmenky viazané na odkladaciu podmienku, ktorou bolo pripísanie vymoženej sumy zmenky na účet žalovaného, splnenie ktorej žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca v odvolaní nedôvodne namieta, že splnenie tejto odkladacej podmienky zámerne zmaril žalovaný späťvzatím žaloby v zmenkovom konaní, keď späťvzatie tejto žaloby relevantným spôsobom nezdôvodnil a neuviedol, ani nepreukázal relevantné skutočnosti, ktoré mohli nastať v priebehu zmenkového konania a mohli byť dôvodom späťvzatia žaloby. K dôvodom späťvzatia žaloby sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril už na pojednávaní dňa 04.10.2016 tak, že dôvodom späťvzatia žaloby v zmenkovom konaní bolo konanie žalobcu, ktorý sa ako svedok nedostavil na pojednávanie a neposkytol potrebnú súčinnosť. V tejto súvislosti poukázal na list Krajského súdu v Brne zo dňa 06.02.2012, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca bol niekoľkokrát márne predvolaný v zmenkovom konaní za účelom podania svedeckej výpovede, zásielky ignoroval, na základe čoho Krajský súd v Brne v uvedenom liste konštatoval, že svojím postojom zmaril rýchle, spravodlivé a úplné došetrenie celej veci. Na pojednávaní dňa 20.06.2017 bol žalovaný vypočutý okrem iného aj k dôvodom späťvzatia žaloby v zmenkovom konaní, na ktorom pojednávaní uviedol, že po podaní návrhu na súd Š. preukázal, že je to bezpredmetné a že preukázal, že to bolo zaplatené. Na výslovnú otázku žalobcu, prečo vzal návrh z KS v Brne späť, keď mohol odstúpiť od zmluvy, uviedol, že to bol podvod zo strany žalobcu, dozvedel sa, že zmenka bola vyrovnaná a uhradená a nechcel peniaze za to, čo mu nepatrí. Ďalej uviedol, že nevedel, že od ujednania sa dá odstúpiť a „noty dával vždy O., ktorého sa nedalo absolútne zohnať, telefónom, ani inak, menil bydliská“ a nechcel, aby mu ďalej stúpali náklady. V konaní bol na návrh žalobcu vypočutý aj svedok U.. U. N., otec žalovaného, ktorý sa však nevedel vyjadriť k dôvodom späťvzatia žaloby žalovaným ako žalobcom v zmenkovom konaní a k priebehu zmenkového konania na Krajskom súde v Brne uviedol, že toto konanie bolo niekoľko rokov prerušené, v tejto súvislosti boli zo strany žalovanej spoločnosti podávané viaceré trestné oznámenia aj na jeho otca a žalovaná spoločnosť namietala, že zmenková suma už bola celá zaplatená. Na pojednávaní dňa 20.06.2017 bol vypočutý aj svedok G.. U. Š. a taktiež uviedol, že zmenková suma bola zaplatená, posledná splátka bola zaplatená 03.12.1999 v sume 700.000 Kč a žaloba bola podaná približne 2 roky po tom, ako bolo všetko plnené zo zmenky. Uviedol, že sumy boli vyplácané v hotovosti, má k dispozícii výpisy z účtov, ako prebiehali výbery a ako to bolo zaúčtované, pričom na KS v Brne boli vykonané svedecké výpovede manželky, účtovníka a osôb, ktoré mali o tom vedomosť. Taktiež uviedol, že vystavenie zmenky súviselo s pôžičkou poskytnutou žalobcom spoločnosti GC Systém a.s. v sume 3.000.000 Kč na kúpu nehnuteľnosti a vystavená zmenka mala byť akousi poistkou, keby sa mu náhodou niečo stalo, pretože peniaze mu žalobca požičal bez dokladu. Postupne splatili celú zmenku, zaplatili sumu 4.540.000 Kč, žalobcu žiadal o vydanie zmenky, avšak žalobca ju postúpil na žalovaného, ktorý si uplatňoval voči spoločnosti GC Systém a.s. cenu zmenky na Krajskom súde v Brne, v ktorom namietali, že zmenka už bola vyplatená a podali aj trestné oznámenie. Ďalej uviedol, že pôžičku v sume 3.000.000 Kč prevzal od žalobcu taktiež v hotovosti a bez potvrdenia. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že výpoveď svedka G.. Š. nemožno považovať za dôveryhodnú vzhľadom na to, že v rozhodnom čase bol predsedom predstavenstva spoločnosti GC Systém, a.s. Práve z titulu tejto funkcie svedok konal za spoločnosť pri vystavení predmetnej zmenky a je teda osobou, ktorá má určité vedomosti o okolnostiach, týkajúcich sa vystavenia predmetnej zmenky a uhradenia zmenkovej sumy. Nedôvodne tiež žalobca v odvolaní namieta, že svedok správnosť svojho tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými listinnými dokumentmi, keď svedok nie je stranou sporu, ktorú by zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdení, ale ako svedok má povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčať. 8. Odvolací súd dospel k záveru, že pri posudzovaní, či konanie žalovaného spočívajúce v späťvzatí žaloby ako žalobcom v zmenkovom konaní, možno považovať za zmarenie splnenia odkladacej podmienky, na ktorú bolo viazané zaplatenie kúpnej ceny zmenky, nemožno vychádzať len z toho, či v zmenkovom konaní bolo alebo nebolo preukázané zaplatenie zmenkovej sumy. Potrebné je vychádzať z toho, že späťvzatie žaloby je dispozitívnym úkonom so žalobou v občianskom súdnom konaní, vykonanie ktorého je právom strany sporu na strane žalobcu, a preto je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, za ktorých bol tento úkon žalovaným vykonaný. V danom prípade sa žalovaný v Mimosměněčnom ujednání zo dňa 12.02.2011 zaviazal, že pre prípad, ak nebude zmenková čiastka zaplatená najneskôr do 08.02.2001, splnomocní P.. P. Ř. na podanie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 3.240.000 Kč s príslušenstvom. Túto svoju povinnosť si žalovaný splnil a v začatom konaní pokračoval niekoľko rokov, i keď v súvislosti s týmto konaním boli podané žalovanou spoločnosťou trestné oznámenia, a to aj na žalovaného, ktorú skutočnosť potvrdil svedok U.. U. N.Í. a vzhľadom na prebiehajúce trestné konania súvisiace so zmenkou, bolo zmenkové konanie prerušené od 18.12.2001 do 07.10.2009, kedy Krajský súd v Brne rozhodol o pokračovaní v konaní, zrušil vydaný zmenkový platobný rozkaz a konanie zastavil vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom. Nielen výpoveďou žalovaného, ale aj výpoveďami oboch vypočutých svedkov, bolo preukázané, že žalovaná spoločnosť v zmenkovom konaní namietala, že zmenková suma bola zaplatená. Svedok G.. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že o tomto má doklady a v zmenkovom konaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov, a to manželky, účtovníka a ďalších osôb. Uvedené okolnosti, a to celkovú dĺžku konania, jeho prerušenie v trvaní cca 8 rokov, podané trestné oznámenia a obranu žalovanej spoločnosti v zmenkovom konaní, dôvodnosť ktorej bol žalovaný ako žalobca v zmenkovom konaní v rámci svojho oprávnenia dispozície s predmetom konania, vyhodnotiť si na základe vlastného úsudku, možno považovať za dostatočne relevantné dôvody na zváženie si žalovaným ďalšieho pokračovania v konaní, a to aj z finančného hľadiska v súvislosti so vznikom ďalších trov. Za danej situácie nemožno preto späťvzatie žaloby žalovaným v zmenkovom konaní považovať za konanie smerujúce k zmareniu dohodnutej odkladacej podmienky, a to aj s prihliadnutím na to, že k späťvzatiu žaloby došlo so značným časovým odstupom od jej podania (niekoľko rokov), z čoho nevyplýva, že by žalovaný mal záujem na zmarení dohodnutej podmienky. Taktiež nebolo v konaní preukázané, že by z prípadného zmarenia tejto podmienky mal žalovaný prospech. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, týkajúce sa priebehu zmenkového konania a späťvzatia žaloby žalovaným v tomto konaní a tiež vzhľadom na to, že v Mimosměněčnom ujednání sa žalovaný nezaviazal na zabezpečenie exekučného titulu, nemožno považovať späťvzatie žaloby žalovaným ani za protiprávny úkon, príp. porušenie povinnosti, ktoré by zakladalo zodpovednosť žalovaného za škodu. Keďže vykonaným dokazovaním boli preukázané také okolnosti, týkajúce sa zmenkového konania a späťvzatia žaloby žalobcom, ktoré možno relevantne považovať za dôvody na späťvzatie žaloby v zmenkovom konaní, v rámci dispozičného oprávnenia žalovaného ako žalobcu v zmenkovom konaní odvolací súd ďalšie žalobcom navrhnuté dokazovanie vyžiadaním spisu zmenkového konania a z vyšetrovacieho spisu z Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, posúdil ako nadbytočné. Nedôvodne žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa týmito jeho návrhmi nevysporiadal, keď z odôvodnenia je zrejmé, že všetky ďalšie návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania zamietol z dôvodu, že ich vykonanie by neviedlo k objasneniu veci a nemalo by vplyv na meritórne rozhodnutie súdu. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).