Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708200625 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6708200625.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa T. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, občan SR zastúpený JUDr. Jozefom Švarcom, so sídlom Horná 41, P. O. BOX 517, Banská Bystrica proti odporcovi Mesto Zvolen, so sídlom Nám. SNP 22, Zvolen, IČO: 00 320 439 za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1 891,06 Eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 13C 8/2008-216 zo dňa 31.10.2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 891,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 29.1.2008 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu titulom ublíženia na zdraví vo výške 1 891,06 Eur predstavujúcu náhradu bolestného. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že úraz sa stal tak, ako ho opísal navrhovateľ, pričom odporca nedostatočne odstraňoval závadnosť chodníka a navrhovateľ, ktorý do Zvolena pricestoval z bydliska obce F. nemohol presne predpokladať aké počasie bude vo Zvolene na mieste samom. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 6% od 29.1.2008 t.j. od nasledujúceho dňa po doručení návrhu na začatie konania odporcovi. V prevyšujúcej časti, ktorej sa navrhovateľ domáhal priznania úroku od 21.1.2006 súd návrh zamietol. Súd vyslovil, že o náhrade trov konania s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol odporca v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1 891,06 Eur s úrokom z omeškania 6% od 29.1.2008 až do zaplatenia. Podľa odporcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v prípade ak sa úraz stal, tento sa mohol stať minimálne na dvoch rozdielnych miestach za schodnosť, ktorých zodpovedajú dva rozličné subjekty. Podľa odporcu sa javí pravdepodobnejšie, že úraz sa stal pri vchode do železničnej stanice, keďže o tom svedčí aj záznam v knihe zápisu výjazdov rýchlej lekárskej pomoci zo dňa 20.1.2006. Z vykonaných dôkazov jasne vyplýva, že súd nemal jednoznačne preukázané, kde sa úraz stal a že sa stal v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinnosti odporcu a teda súd nemohol ani správne ustáliť, kto za úraz zodpovedá. Odporca poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1713/2008 trval na tom, že príčinou úrazu navrhovateľa nebola závada v schodnosti miestnej komunikácie, ale skutočnosť, že navrhovateľ porušil právnu povinnosť a to tak, že nedostatočne predchádzal škode na zdraví, keď vzhľadom na svoj vek cestoval do Zvolena v nepriaznivom počasí, čím sa vystavil nebezpečenstvu pádu a možnosti úrazu na komunikáciách. Navrhovateľ musel vedieť, že komunikácie nie je možné v danom ročnom období udržiavať, aby na nich nebola námraza, t.j., aby neboli klzké. Odporca namietal dôvodnosť priznania úroku z omeškania, na ktorý navrhovateľovi nárok nevznikol, lebo si nárok voči odporcovi riadne neuplatnil resp. uplatnil až na pojednávaní dňa 31.10.2011. Odporca navrhol, aby rozsudok okresného súdu odvolací súd zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení sa stotožnil s odvolaním odporcu a žiadal, aby krajský súd rozhodol tak, ako je v odvolaní uvedené. Navrhovateľ k odvolaniu sa nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1,2.O.s.p. potvrdil. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým nárok navrhovateľa o priznanie úrokov z omeškania od 21.1.2006 bol zamietnutý odvolaním nebol napadnutý, preto s poukazom na ust. § 206 ods. 2 O.s.p. zostal nedotknutý. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd v zmysle intencií predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacím súdom č.k. 14Co/62/2010-127 zo dňa 23.3.2010 doplnil dokazovanie v rozsahu potrebnom pre správne rozhodnutie. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie vypočul účastníkov, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, vykonali ohliadku miesta samého, na základe čoho potom vo veci rozhodol. V danej veci teda základnou otázkou bolo zistenie subjektu zodpovedného za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi. Uvedenú otázku v intenciách § 132 O.s.p. bolo možné posúdiť na základe zhromaždeného dôkazného materiálu a hodnotenia jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. S prihliadnutím na okolnosti daného prípadu sa javí málo pravdepodobné, že by sa navrhovateľ vzhľadom na vážnosť utrpeného úrazu mohol premiestniť na iné miesto, ako bolo ním označené. Odporca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení uvádzaných aj v odvolaní a preto krajský súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami vykonanými okresným súdom ohľadom miesta, kde došlo k pádu navrhovateľa. Z vymedzenia rozsahu kompetencií obce pri správe miestnych komunikácii (§ 3d ods. 3 zák.č. 135/1961 Zb., § 4 zák.č. 369/1990 Zb.) je teda nepochybným, že obec je povinná zabezpečovať ich údržbu. Odporca ako vlastník a správca miestnej komunikácie bol povinný bez ohľadu na ročné obdobie zabezpečiť schodnosť komunikácie, odstraňovať závady v schodnosti, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou, alebo snehom. Z hľadiska ochrany bezpečnosti svojich občanov, by práve obciam malo záležať na plnení tejto povinnosti, najmä na najviac frekventovaných miestnych komunikáciách užívaných chodcami ako to bolo aj v danom prípade, keď miestna komunikácia, na ktorej došlo k pádu navrhovateľa sa nachádza v blízkosti železničnej i autobusovej stanice a je teda využívaná značným počtom chodcov. Odporca nepreukázal hodnoverne existenciu takých okolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že škode resp. pádu navrhovateľa nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od odporcu objektívne požadovať napr. mimoriadne nepriaznivá zmena počasia ovplyvňujúca schodnosť komunikácie. Odvolanie odporcu vzhľadom na uvedené krajský súd hodnotil ako bezzákladné. Jeho obranu o porušení povinnosti samotným navrhovateľom a to tak, že nedostatočne predchádzal škode na zdraví, keď vzhľadom na svoj vek cestoval do Zvolena v nepriaznivom počasí, čím sa vystavil nebezpečenstvu pádu a možnosti úrazu na komunikáciách, považoval odvolací súd za nenáležitú. Dôvody odporcu o nepriaznivom počasí boli len na úrovni jeho subjektívneho tvrdenia, bez preukázania skutočnosti. Navrhovateľovi pádom na neupravený chodník bolo ublížené na zdraví, čo bolo konštatované aj lekármi a bol konštatovaný aj mechanizmus ublíženia. Odporca žiadnym dôkazom nepreukázal, že by na vzniku takéhoto úrazu sa podieľal aj samotný navrhovateľ. Navrhovateľ, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania ničím neporušil svoju právnu povinnosť a nemá ani zavinenie na vzniknutej škode. Z uvedených dôvodov preto odvolanie odporcu krajský súd nepovažoval za dôvodné. Pretože odporca výslovne výšku priznaného nároku navrhovateľa nenamietal, odvolací súd s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p. prvostupňový rozsudok v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. o priznaní náhrady škody vo výške 1 891,06 Eur potvrdil. Za vecne správny považoval aj rozhodnutie okresného súdu o priznaní úroku z omeškania. Navrhovateľ v žalobnom petite sa domáhal priznania aj úroku z omeškania vo výške 6% od 21.1.2006 do zaplatenia. Opis žaloby datovanej dňom 16.1.2008 podanej na Okresnom súde Zvolen 17.1.2008 bol odporcovi doručený dňa 28.1.2008, kedy sa teda odporca dozvedel, že navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania, preto nie je pravdivé tvrdenie odporcu uvádzané v odvolaní, že nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania bol uplatnený až na pojednávaní dňa 31.10.2011. O náhrade trov odvolacieho konania s odkazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne prvostupňový súd. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.