Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/218/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200963 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6015200963.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Q. X., nar. XX. Y. XXXX, bytom F., korešpondenčná adresa: V. U. F., C. X, XXX XX F. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 19. januára 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 30 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal. Nesúhlasil s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože jeho zdravotný stav je nepriaznivý a znemožňuje mu vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedol, že sa pohybuje len s veľkými ťažkosťami a len s oporou, bez opory nie je schopný prejsť ani 5 metrov. Jeho zdravotný stav sa zhoršuje aj tým, že je bezdomovec a žije prakticky na ulici. Z uvedených dôvodov žiadal o vypracovanie nového lekárskeho posudku, ktorým by bol zohľadnený jeho celkový zdravotný stav, nakoľko má veľké problémy s chôdzou a státím, keď nevládze ani chodiť ani dlhšie stáť na nohách. Uzavrel, že jeho zdravotný stav je zlý, a preto žiada aby bolo rozhodnutie odporkyne preskúmané súdom. Na pojednávanie pred krajským súdom sa navrhovateľ napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Krajský súd postupoval v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa. Odporkyňa navrhla podaný opravný prostriedok odmietnuť ako oneskorene podaný. Poukázala na to, že navrhovateľ ako adresu pre doručovanie uviedol Mestský úrad v Detve, pretože nemá trvalé bydlisko. Navrhovateľovi bolo rozhodnutie doručované verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli mestského úradu s tým, že na základe údajov tohto orgánu o doručení má za to, že opravný prostriedok podal navrhovateľ po lehote na podanie odvolania. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok konania začaté podľa III. hlavy piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Podľa § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania. Podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 212 ods. 13 doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej poisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi. Podľa § 212 ods. 14 doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že písomnosť sa vyvesí na obdobie 15 dní na vývesnej tabuli vo verejne prístupných priestoroch príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Posledný deň tejto lehoty je deň doručenia. Podľa § 212 ods. 15 ak je doručovanie účastníkovi konania spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť účastníkovi konania, aby si zvolil na prijímanie písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkostí a bez prieťahov doručovať. Ak si zástupcu nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať v organizačnej zložke Sociálnej poisťovne s účinkami doručenia; o tom treba účastníka konania poučiť. Z obsahu spisu, a to vyjadrenia odporkyne zo dňa 27. júla 2015 mal súd za preukázané, že napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku bolo navrhovateľovi doručované prostredníctvom Mestského úradu v Detve. Napadnuté rozhodnutie malo byť podľa vyjadrenia odporkyne zaslané navrhovateľovi do vlastných rúk. Listom zo dňa 26. marca 2015 Mestský úrad v Detve odporkyni oznámil, že napadnuté rozhodnutie pre navrhovateľa sa nepodarilo doručiť z dôvodu, že navrhovateľ je vedený ako bezdomovec a úrad nemá vedomosť o jeho mieste pobytu s tým, že listová zásielka bola zverejnená na úradnej tabuli mesta Detva od 10. marca 2015 do 25. marca 2015. Z uvedeného dôvodu odporkyňa považovala odvolaním napadnuté rozhodnutie za doručené posledným dňom vyvesenia na úradnej tabuli obce, t.j. dňom 25. marca 2015. Podľa jej názoru opravný prostriedok navrhovateľa bol odovzdaný na poštovú prepravu až dňa 16. júla 2015, t.j. po uplynutí lehoty stanovenej na podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia. Z dikcie ustanovenia § 212 ods. 13 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, v tomto prípade ústrediu Sociálnej poisťovne známi, pristúpi tá k doručovaniu verejnou vyhláškou tak, že v zmysle § 212 ods. 14 písomnosť vyvesí na obdobie 15 dní na vývesnej tabuli vo svojich verejne prístupných priestoroch, pričom posledný deň tejto lehoty sa bude považovať za deň doručenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, má preto súd za to, že v danom prípade nemohla nastať fikcia doručenia napadnutého rozhodnutia, keď odporkyňa nepostupovala v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení, ale písomnosť doručovala prostredníctvom obce, ktorá pristúpila k doručovaniu verejnou vyhláškou podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na vyššie uvedené, v súlade s uvedeným zákonným ustanovením postupoval krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a konania, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskou správou posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, s lekárskymi správami, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. G, pol. 41.1., písm. b) a pol. 43, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre obmedzenie pohybu bedrových kĺbov ľahkého stupňa vyjadriť v rozsahu 20 % a pre stavy po zlomenine stehennej kosti pri dobrej funkcii končatiny v rozpätí 20 - 30 %. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 19. januára 2015 žiadosťou z 19. januára 2015. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 19. januára 2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa, z chirurgického, ortopedického a neurologického vyšetrenia a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. G - postihnutie končatín, a to obmedzenie pohybu v oboch bedrových zhybov ľahkého stupňa obojstranne podľa pol. 41.1., písm. b), pre ktoré mu priznal pokles pracovnej schopnosti možného percentuálneho vyjadrenia, tj. v rozsahu 20 % a pre ostatné jeho zdravotné ťažkosti - stavy po zlomenine stehennej kosti pri dobrej funkcii končatiny pokles jeho pracovnej schopnosti navýšil o 10 %, na celkových 30 %. V posudku uviedol, že ide o 61 - ročného muža, ktorý v roku 2008 utrpel zlomeninu ľavej stehnovej kosti, ktorá bola riešená operačne následkom čoho u neho došlo k rozvoju sekundárnej koxartrózy v ľavej bedrovej oblasti, ale pri ortopedickom vyšetrení bola zistená koxartróza aj pravého bedrového zhybu, ktorá však nie je závažného stupňa. Podľa rtg dokumentácie je II. až III. stupňa. Posudzovaný bol vyšetrený aj neurológom, ktorý skonštatoval, že sa jedná o polyneuropatiu dolných končatín a prítomna je aj porucha lumbálnej chrbtice mierneho stupňa. V závere vyslovil, že pri uvedenom stave navrhovateľ nemá podstatným spôsobom obmedzené možnosti pracovného uplatnenia, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %, preto invalidita nevznikla. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, odbornými nálezmi z chirurgického, ortopedického a neurologického vyšetrenia, ktoré mal súd k dispozícii a lekárskou správou posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijal posudkový lekár na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobral do úvahy komplexne a bez rozporov. Jeho posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkového lekára spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľa považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie - ochorenie podporného a pohybového aparátu, ktoré s ohľadom na jeho funkčné prejavy správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril v rozsahu možného percentuálneho rozpätia. Pokles pracovnej schopnosti správne navýšil pre ostatné zdravotné postihnutia v rozsahu 10 %. Na základe takto zisteného stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľa dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že mu invalidita nevznikla, pretože v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu nepoklesla jeho pracovná schopnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože ten je podmienený vznikom invalidity poistenca, ktorá u navrhovateľa zistená nebola. Keďže u navrhovateľa neboli splnené zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku, odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla a krajský súd jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.