Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/17/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224199 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112224199.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: I., s.r.o., D. 4, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, zast. AK-TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109 proti žalovanému: TL logistics s.r.o., E. XX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, zast. : JUDr. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, v konaní zaplatenie 7.752,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30.10.2014, č.k. 30Cb/8/2013-83 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.840,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01% denne, a to zo sumy 1.296,- eur od 26.3.2012 do 4.10.2012, zo sumy 1.320,- eur od 26.3.2012 do 4.10.2012, zo sumy 1.296,- eur od 1.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.296,- eur od 1.4.2012 do 4.10.2012, zo sumy 1.224,- eur od 23.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.320,- eur od 25.6.2012 do zaplatenia všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 245,73 eur - trovy právneho zastúpenia - na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.840,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01% denne, a to zo sumy 1.296,- eur od 26.3.2012 do 4.10.2012, zo sumy 1.320,- eur od 26.3.2012 do 4.10.2012, zo sumy 1.296,- eur od 1.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.296,- eur od 1.4.2012 do 4.10.2012, zo sumy 1.224,- eur od 23.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.320,- eur od 25.6.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; v prevyšujúcej časti nárok žalobcu - v časti úroku z omeškania zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1.669,49 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.9.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.752,- eur s príslušenstvom, titulom vyúčtovanej odplaty za vykonanú prepravu vecí. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 30Cb/8/2013-56 zo dňa 25.9.2013 tak, že žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovaného bol rozsudok súdu prvého stupňa uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/5/2014-71 z 28.2.2014 zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie, pretože odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keď súd prvého stupňa svojim postupom naplnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvého stupňa mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli Zmluvy o preprave veci podľa § 610a nasl. zák. č. 513/1991 Z.z. v platnom znení a to: Zmluva o preprave veci č.7743 za dohodnutú cenu prepravy 1.080,- eur + DPH, Zmluva o preprave veci č.7744 za dohodnutú cenu prepravy 1.100,- eur + DPH, Zmluva o preprave veci č.7754 za dohodnutú cenu prepravy 1.080,- eur + DPH, Zmluva o preprave veci č.7755 za dohodnutú cenu prepravy 1.080,- eur + DPH, Zmluva o preprave veci č.7784 za cenu 1.020,- eur + DPH, Zmluva o preprave veci č. 7845 za dohodnutú cenu prepravy 1.100,-eur + DPH. Jednotlivé prepravy žalobca uskutočnil, tovar doručil do miesta určenia, ktorú skutočnosť mal súd za preukázané podpismi a pečiatkami odosielateľov a pečiatkou príjemcov, a to na CMR č. SK07698 (tovar prevzatý dňa 11.1.2012), CMR č. NL0810970 (tovar prevzatý dňa 12.1.2012), CMR č. SK05327 (tovar prevzatý dňa 17.1.2012), CMR č. SK00799 (tovar prevzatý dňa 18.1.2012), CMR č. NL0000634 (tovar prevzatý dňa 7.2.2012), CMR č. SK07496 (tovar prevzatý dňa 11.4.2012). Súd prvého stupňa mal za to, že uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania ani sporné, nakoľko žalovaný v svojej obrane namietal len dlhšiu dobu splatnosti vystavených faktúr na základe ústnej dohody (t.j., že vyplatí faktúry do konca roka 2012). Existenciu uvedenej dohody však žalobca poprel, pričom poukázal na uzavreté zmluvy o preprave a dojednané zmluvné podmienky. Odplatu vykonaných prepráv vyúčtoval žalobca žalovanému nasledovnými faktúrami: fa.č. XXXXXXXX, splatná dňa 16.3.2012, vystavená na sumu 1.296,- eur; fa.č. XXXXXXXX, splatná dňa 16.3.2012, vystavená na sumu 1.320,- eur; fa.č. XXXXXXXX, splatná dňa 23.3.2012, vystavená na sumu 1.296,- eur; fa.č. XXXXXXXX, splatná dňa 24.3.2012, vystavená na sumu 1.296,- eur; fa.č. XXXXXXXX, splatná dňa 14.4.2012, vystavená na sumu 1.224,-eur; fa.č. XXXXXXXX, splatná dňa 17.6.2012, vystavená na sumu 1.320,- eur. Keďže v priebehu konania žalovaný uhradil čiastočne svoj dlh, a to dňa 5.10.2013 sumu 1.296,- eur (fa. č. XXXXXXXX), sumu 1.320,- eur (fa.č. XXXXXXXX), sumu 1.296,- eur (fa.č. XXXXXXXX), súd vydal platobný rozkaz v súlade s § 172 ods. 6 O.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zvyšnú časť dlhu z prepravných zmlúv neuhradil, súd ho na zaplatenie tejto sumy zaviazal (§ 610 Obchodného zákonníka). Zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,01% denne, a to zo sumy 1.296,- eur od 26.3.2012 do 4.10.2012, zo sumy 1.320,- eur od 26.3.2012 do 4.10.2012, zo sumy 1.296,- eur od 1.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.296,- eur od 1.4.2012 do 4.10.2012, zo sumy 1.224,- eur od 23.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.320,- eur od 25.6.2012 do zaplatenia, nakoľko mal za to, že takýto úrok je v súlade s ust. 369 Obchodného zákonníka. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania, a to ohľadne doby splatnosti jednotlivých faktúr, súd vyhovel obrane žalovaného a priznal úrok z omeškania, tak ako bolo dohodnuté v zmluvných podmienkach uvedených zmlúv, kde doba splatnosti faktúr bola dohodnutá 60 dní od prijatia faktúry. Na základe uvedeného súd vychádzal z údajov, ktoré doložil žalovaný v svojom podaní (odpore) a potvrdil dátumy prijatia vyššie uvedených faktúr, a to: fa.č. XXXXXXXX považoval za doručenú dňa 24.1.2012, splatnou sa stala dňa 25.3.2012, fa.č. XXXXXXXX považoval za doručenú dňa 24.1.2012, splatnou sa stala dňa 25.3.2012, fa.č. XXXXXXXX považoval za doručenú dňa 31.1.2012, splatnou sa stala dňa 31.3.2012, fa.č. XXXXXXXX považoval za doručenú dňa 31.1.2012, splatnou sa stala dňa 31.3.2012, fa.č. XXXXXXXX považoval za doručenú dňa 21.2.2012, splatnou sa stala dňa 22.4.2012, fa.č. XXXXXXXX považoval za doručenú dňa 24.4.2012, splatnou sa stala dňa 24.6.2012. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď priznal žalobcovi plnú náhradu trov, pretože mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Priznané trovy pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 230,- eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.439,49 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 7 úkonov právnej služby 3x á 237,34 eur, 4x 141,09 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. z hodnoty veci 7.752,- eur, resp. 3.840,- eur, a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba, podanie na súd dňa 6.11.2012 á 237,34 eur, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 25.9.2013, vyjadrenie z 13.12.2013 k odvolaniu, účasť na pojednávaní dňa 30.10.2014 á 141,09 eur, 3 x režijný paušál (rok 2012) á 7,63 eur a 3 x režijný paušál (rok 2013) á 7,81 eur, 1x režijný paušál (2014) á 8,04 eur za uvedené úkony právnej služby podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky; z cestovného dňa 25.9.2013 Prešov - Košice a náhrady za stratu času 2 polhodiny x 13,02 eur=26,04 eur; cestovného dňa 30.10.2014 Prešov - Košice a späť, z náhrady za stratu času 3 polhodiny x 13,40 eur. Proti rozsudku - výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu uvedeného v § 221 ods. 1 (v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f) a h)) písm. b) a c) O.s.p. Žalovaný dôvodí, že je nesprávny záver súdu prvého stupňa pokiaľ vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, pretože v predmetnom konaní neudelil na svoje zastupovanie plnú moc advokátovi ani advokátskej kancelárií a ani žiadnemu inému zástupcovi. Na základe uvedeného má preto za to, že súd prvého stupňa nepoužil v prejednávanej veci správne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ aplikoval pre doručovanie písomností ust. § 49 ods. 1 O.s.p.. Ďalej namieta nepravdivosť tvrdenia, že jeho údajný právny zástupca sa neospravedlnil z nariadeného pojednávania, nakoľko tento podal dňa 30.10.2014 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 31.10.2014, kde zároveň uviedol, že nie je právnym zástupcom žalovaného, nakoľko mu nebola udelená plná moc na zastupovanie v predmetnom konaní, pričom uvedená informácia mu bola potvrdená aj telefonicky zo strany konajúceho súdu. Odvolateľ ďalej tvrdí, že mu ako účastníkovi konania nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté, pričom aj on sa riadne ospravedlnil e-mailom zo dňa 30.10.2014, avšak nikto na uvedený e-mail zo strany konajúceho súdu nereagoval. Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie vo veci dôvodí, že konajúci súd sa nekriticky stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že medzi účastníkmi žiadna dohoda ohľadne posunu splatnosti jednotlivých vymáhaných súm uzatvorená nebola. Má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a neumožnil mu ako účastníkovi preukázať v konaní ním tvrdené skutočnosti, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie postupom podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Aj keď odvolateľ uvádza, že napáda všetky výroky rozsudku súdu prvého stupňa, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti uplatneného nároku odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.), preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uviedol dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f), t.j., že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a písm. h), t.j., že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; písm. b) t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a písm. c), t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. V zmysle § 205a) O.s.p., sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu, s výnimkami v zákone ustanovenými, navrhovať nové skutočnosti a dôkazy, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Na základe uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver. K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd udáva: Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu, o ktorom odvolateľ tvrdí, že bolo porušené podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Z ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho záležitosť verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je teda umožniť každému reálny prístup k súdu o veci konať. Ak fyzická alebo právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré jej z tohto ustanovenia vyplývajú. Odvolateľ vyvodzuje odňatie možnosti konať pred súdom z toho, že súd prvého stupňa aj napriek skutočnosti, že neudelil žiadnemu advokátovi plnomocenstvo na zastupovanie v konaní, konal s právnym zástupcom a právnemu zástupcovi doručoval písomnosti a že neakceptoval ospravedlnenie údajného právneho zástupcu z účasti na pojednávaní a žiadosť o jeho odročenie. Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola podaná na súd dňa 24.9.2012. Dňa 2.1.2013 bol súdu doručený odpor proti vydanému platobnému rozkazu, pričom z uvedeného odporu je zrejmé, že ho podal žalovaný (konateľ Marek A.). Súdom prvého stupňa bolo vo veci vytýčené dňa 21.6.2013 pojednávanie na deň 25.9.2013. Dňa 19.9.2013 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu s tým, že k u vedenej žiadosti bolo doručené aj plnomocenstvo udelené Advokátskej kancelárii G., Q. & H. s.r.o. na zastupovanie v konaní (plnomocenstvo udelené Marekom A., konateľom spoločnosti). Rozsudok vydaný súdom prvého stupňa pod č.k. 30Cb/8/2013-56 zo dňa 15.9.2013 bol doručovaný v súlade s udeleným plnomocenstvom právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý jeho prevzatie potvrdil dňa 7.11.2013. Uznesenie o vyrubený súdneho poplatku za odvolanie voči predmetnému rozsudku bolo opätovne doručované právnemu zástupcovi žalovaného a právnemu zástupcovi žalovaného bolo následne doručované uznesenie odvolacieho súdu. Po vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bolo predvolanie na pojednávanie vytýčené súdom prvého stupňa na deň 31.10.2014, doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 19.6.2014. Dňa 30.10.2014 o 14:25 hod. bolo súdu prvého stupňa doručené elektronické podanie žalovaného, obsahom ktorého je oznámenie skutočnosti, že neeviduje predvolanie na pojednávanie, avšak zároveň ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných povinností, preto žiada, aby bolo pojednávanie odročené. Dňa 30.10.2014 o 13:00 hod. bolo súdu prvého stupňa osobne do podateľne doručené ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, ktorým súdu oznamuje, že nemá vedomosť o tom, že by v predmetnom konaní dokladoval svoju plnú moc na zastupovanie a zároveň uvádza, že uvedená skutočnosť mu bola potvrdená aj telefonicky konajúcim súdom, preto z dôvodu právnej istoty ospravedlňuje neúčasť na predmetnom pojednávaní. Zo záznamu na uvedenom ospravedlnení je zrejmé, že konajúcemu súdu bolo (na miesto konania pojednávania) uvedené ospravedlnenie doručené až dňa 31.10.2014 o 10:30 hod. (t.j. po skončení pojednávania). Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2014 bol vynesený rozsudok, ktorý bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený dňa 8.12.2014 s tým, že tento bol dňa 9.12.2014 právnym zástupcom vrátený späť s poukazom na neexistenciu plnomocestva. Podľa § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25. Podľa § 25 ods. 1,2 O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Podľa § 28 ods. 1,2,3 O.s.p., zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účastník konania sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom, pričom plnomocenstvo, ktoré udelí advokátovi, nemôže obmedziť na jednotlivé úkony (uvedené by odporovalo zákonu). Ide o tzv. procesné plnomocenstvo, ktoré sa udeľuje na celé konanie teda prvostupňové a druhostupňové; a oprávňuje advokáta na všetky procesné úkony, ktoré môže robiť účastník vrátane tých procesných úkonov, na ktoré ho účastník nesplnomocnil. Je nepochybné, že žalovaný si zvolil za svojho zástupcu advokáta (advokátsku kanceláriu) a uvedené dokladoval plnomocenstvom zo dňa 19.9.2013. Uvedené plnomocenstvo spĺňa zákonom predpísané náležitosti, teda je platné a súd tak s advokátom aj konal, keď mu doručoval písomnosti (§ 49 O.s.p.). Súdne konanie sa považuje za skončené právoplatným rozhodnutím, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď po zrušení rozsudku odvolacím súdom predvolanie na pojednávanie doručoval právnemu zástupcovi, keďže ani odvolanie plnomocenstva žalovaným ani jeho výpoveď advokátom súdu oznámené neboli (§ 28 ods. 3 O.s.p.). K námietke odvolateľa, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie je potrebné uviesť, že bolo doručené advokátovi (z dôvodov uvedených vyššie). Účastníka konania súd predvolať nemusel, keď jeho účasť nepovažoval za potrebnú. Odvolací súd pripomína, že akékoľvek podania adresované súdu je potrebné vykonať s dostatočným časovým predstihom tak, aby sa ku konajúcemu sudcovi (do spisu) dostalo včas. Uvedené odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 31.10.2014 o 10:00 hod bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 19.6.2014; pričom až 30.10.2014 o 13:00 hod bolo osobne do podateľne prvostupňového súdu doručené podanie právnym zástupcom (o neexistencii plnomocenstva), pričom reálne do spisu sa mohlo dostať najskôr dňa 31.10.2014 po 10:30 hod (poznámka na predmetnom podaní); keďže adresa konania pojednávania nie je totožná s adresou súdu (v uvedenej skutočnosti mal právny zástupca nepochybne vedomosť). Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno mať za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď pojednávanie neodročil, keďže absentoval dôležitý dôvod, ktorý § 119 ods. 1 O.s.p. pre odročenie vyžaduje. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že ani podanie právneho zástupcu ani podanie žalovaného nie je podľa svojho obsahu vypovedaním ani odvolaním plnomocenstva. Pokiaľ ide o skutočnosť tvrdenú v podaní právneho zástupcu (potvrdená informácia zo strany konajúceho súdu o nedokladovaní plnomocenstva) je potrebné uviesť, že úradný záznam o uvedenom úkone sa v spise nenachádza (navyše je nanajvýš nepravdepodobné, žeby takáto informácia bola poskytnutá, keďže plnomocenstvo sa v spise nachádza a súd počas celého konania s právnym zástupcom „komunikoval“ v zmysle príslušných ustanovení O.s.p.). Na základe uvedeného je teda zrejmé, že súd prvého stupňa namietaným postupom neporušil žiadne právo priznané žalovanému občianskym súdnym poriadkom ako účastníkovi konania, preto uvedený odvolací dôvod nie je daný. V nadväznosti na uvedené nie je možné dospieť k záveru, že by nebolo odvolateľovi umožnené preukázať tvrdenie o existencii dohody o odklade úhrad odplát za poskytnutú prepravu vychádzajúc z nasledovného: V súlade s § 101 ods. 1 O.s.p., sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti; označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. § 120 ods. 1 O.s.p. zakotvuje povinnosť účastníkov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Samotné občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia; dostáva sa do procesnej situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné; len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku (v rozhodnutí vo veci samej) lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žaloba bola podaná na súde (teda súdne konanie začalo) dňa 24.9.2012. Tvrdenie o existencii dohody o úhrade zvyšnej časti odplaty vyúčtovanej prepravy do konca roka 2012 žalovaný uviedol v svojom odpore zo dňa 21.12.2012 proti vydanému platobnému rozkazu. Na uvedené tvrdenie neoznačil žiadny dôkaz, a to po celú dobu konania ani v odvolaniach proti rozsudkom súdu prvého stupňa. Na základe uvedeného preto súd rozhodol správne, ak považoval uvedené tvrdenie za nepreukázané. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že dlžná suma doposiaľ uhradená nie je (napriek tvrdeniu o dohodnutom termíne do konca roka 2012). Na základe uvedeného bol preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdený ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešný odvolateľ na ich náhradu nemá právo. Úspešnému žalobcovi boli priznané vo výške 245,73 eur. Priznané trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia - odmenu za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu á 237,34 eur + paušálna náhrada hotových výdavkov 8,39 eur (§ 10 ods. 1, § 13a, § 18 ods. 3, § 15, § 16 vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.