Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/322/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219085 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7110219085.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne N. S.ej, nar. XX.X.XXXX, L. XX, O. - F., zast. JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom spoločnej Advokátskej kancelárie JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol., Floriánska 16, Košice, proti žalovaným 1. Profesionálna dražobná a realitná spoločnosť, s.r.o., Jánošíkova 6, Košice, IČO: 36 583 936, zast. OPENServices Legal s.r.o., Košice, Južná trieda 74, IČO: 51 458 519, X. W. E.Š., A.. X.XX.XXXX, F. Y. X, O. a 3. MAXIMA Finance s.r.o., Moyzesova 2, Košice, IČO: 36 589 055, zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, Advokátska kancelária, Vojenská 14, Košice, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalovaných 1., 2., a 3. proti rozsudku 36C/229/2010 - 310 z 01.03.2018 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Určil, že dobrovoľná dražba vykonaná dražobníkom - žalovaným 1. dňa XX.X.XXXX o 11.30 hodine, s miestom konania v Business Centrum VSH Development, s.r.o., Štúrova 27, v Košiciach na návrh žalovaného 3., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Severné mesto, okres O. G., E. O. - X., na J.. O. XXXX/XX, a to: - stavba - rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXX, evidovaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1, - pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1, vlastníkom ktorých bola žalobkyňa a ktorých vydražiteľom sa stal žalovaný 2., je neplatná, II. priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovaným 1. až 3. v rozsahu 100 %. a III. priznal štátu náhradu trov konania proti žalovaným 1. až 3. v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že dražba, ktorá sa konala dňa XX.X.XXXX je neplatná, na tom skutkovom a právnom základe, že XX.X.XXXX sa konala dobrovoľná dražba, pričom predmet dražby bol ohodnotený znalcom G.. X. U., znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku na sumu 57.300 EUR, že predmet dražby sa nachádza v katastrálnom území Severné mesto, okres Košice I, vybudovaný je na pozemku parc. č. XXX, súp.č.XXXX o výmere XXX m2, pričom znalec G.. X. U. vo svojom posudku uvádza, že ide o záujmovú zónu a lukratívny pozemok a znalec vyčíslil cenu za m2 na 69,4 EUR. Všeobecnú hodnotu pozemku vyčíslil na sumu 25.331 EUR a hodnotu rodinného domu na sumu 31.939,66 EUR, že znalec podhodnotil cenu nehnuteľnosti. Vydražiteľom uvedenej nehnuteľnosti sa stal žalovaný 2. Súd, po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z § 1 ods.1, § 3 ods.1, § 6 ods.1, § 7 ods.1, § 12 ods.1, 2, 3, 4, § 21 ods. 2, 3, 4, 6 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č. 323/1992 Zbierky o notároch a notárskej činnosti n znení neskorších zákonov (ďalej len zák. č. 527/2002 Z.z.), mal za preukázané, že žalobkyňou podaná žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, t.j. v súlade s § 21 ods. 2 a 4 zák. č. 527/2002 Z.z. boli žalovaní vecne pasívne legitimované osoby. Konštatoval, že dražba nehnuteľnosti zapísanej v LV č.XXXX k. ú. X. P., E. O. - X., E. O. G. ako parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 m2, stavba so súp. č. XXXX, na parc. č. XXX - rodinný dom sa konala na základe začatia výkonu záložného práva veriteľom - žalovaný 3. - navrhovateľom dražby, dražobníkom bol žalovaný 1. a vydražiteľom sa stal žalovaný 2. Poukázal na to, že vplyv na vecnú pasívnu legitimáciu nemala ani zmena vlastníka vydraženej nehnuteľnosti (podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. X. P. od X.X.XXXX je výlučnou vlastníčkou vydražených nehnuteľností G.. D. C., T. X, O. ). Poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach v uznesení, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, vyslovil právny názor, ktorým je súd v súlade s § 391 ods. 2 C.s.p. a preto rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho, po zrušení veci sa zaoberal skutočnosťou, či pri vykonávaní spornej dobrovoľnej dražby bolo dodržané ust. § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. Uviedol, že podľa cit. ust. bolo povinnosťou žalovaného 1. ako dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, a keďže v danom prípade išlo o nehnuteľnosť, musela byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmel byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Žalovaný 1. sa v konaní bránil tým, že on v súlade s cit. ust. zadal objednávku pre vyhotovenie znaleckého posudku, poukazujúc na listinný dôkaz - objednávka adresovaná žalovaným 1. znalcovi G.. X. U. z 10.2.2010, z ktorého vyplýva, že žalovaný 1. objednal u znalca G.. X. U. vypracovanie znaleckého posudku na zistenie ceny predmetu dražby vypracovaním znaleckého posudku a určením všeobecnej hodnoty predmetu dražby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z., pričom v predmetnej objednávke predmet dražby aj vyšpecifikoval. Súd mal za nesporné a nepochybné, že žalovaným 1. požiadaný znalec G.. X. U. ocenil predmet dražby vypracovaním odborného posudku č. 2/2010 a určil všeobecnú hodnotu draženej nehnuteľnosti na sumu 57.300 Eur. Uviedol, že zo strany žalobkyne bolo najprv v priebehu konania namietané, že dražená nehnuteľnosť vypracovaním odborného posudku bola značne podhodnotená a neskôr namietala aj to, že dražobník konal v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, keď vykonal dražbu bez znaleckého posudku. Konštatoval, že v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby z dôvodu, či námietky žalobkyne ohľadom podhodnotenia predmetu dražby sa zakladajú na pravde. Zo znaleckého posudku č. 19/2012 vypracovaného znalcom G.. Q. M. mu vyplynulo, že tvrdenia žalobkyne sú pravdivé a správne, poukazujúc na to, že súdom ustanovený znalec predmet dražby ocenil na sumu 92.900 Eur. Súd súhlasil s tvrdeniami žalovaných, že pokiaľ ide o znalca, žalovaný 1. nemal žiadne právomoci nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať alebo usmerňovať, pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu, pretože jeho povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola, v tomto prípade, určená znaleckým posudkom, čo aj urobil a objednal si znalecký posudok u osoby zapísanej v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Súd zastával názor, že ostatnú zodpovednosť za obsah posudku už vznáša samotný znalec ako osoba splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne, v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne (§ 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) s tým, že pokiaľ by znalcovi nejaké vážne dôvody neumožnili vykonať úkon riadne a včas, mal možnosť odmietnuť jeho vykonanie, čo ale neurobil, preto treba vychádzať z toho, že znalec mal vytvorené primerané podmienky na vykonanie úkonu. Poukázal na to, že dražobník, teda žalovaný 1. vystupoval vo vzťahu k podanému posudku iba v úlohe zadávateľa a nemal vplyv na obsah posudku a súčasne bol podľa zákona povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca, že v tomto smere nemožno žalovanému 1. ako dražobníkovi nič vytknúť, pretože si svoje povinnosti splnil, dražbu oznámil náležitým spôsobom, inzeroval tak, aby umožnil čo najširšiemu počtu záujemcov zúčastniť sa dražby a pri určení ceny predmetu dražby aj vychádzal zo záverov znalca. Ďalej uviedol, že je pravdou aj to, že žalobkyni bol posudok G.. U. aj doručený 17.4.2010 a voči ktorému znaleckému úkonu nevzniesla žiadne výhrady, aj keď tak mohla urobiť v zmysle § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. V súvislosti s uvedeným , poukázal na § 21 ods. 2 veta prvá a druhá zák. č. 527/2002 Z. z. a vzhľadom k zneniu tohto ust. zastával názor, že prípadné porušenia ustanovení iného zákona, než zákona č. 527/2002 Z. z., nemôže mať za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, že úlohou súdu však v prejednávanej veci bolo sa vysporiadať s otázkou, či odborný posudok, ktorý vypracoval na základe objednávky dražobníka - žalovaného X. G.. X. U. je znaleckým posudkom a či dražba nehnuteľnosti bola vykonaná na základe znaleckého posudku alebo bez znaleckého posudku. Poukázal na to, že znalec G.. U. najprv tvrdil, že úkon znaleckej činnosť neoznačil ako znalecký posudok ale ako odborné stanovisko vzhľadom na skutočnosť, že nebola mu sprístupnená zo strany žalobkyne celá nehnuteľnosť (nesporná skutočnosť), ktorú mal ohodnocovať a v takomto prípade nie je znalec povinný úkon znaleckej činnosti podať ako odborné stanovisko, že pred orgánom činným v trestnom konaní pri svojom výsluchu 30.4.2014 znalec vypovedal, že je pravdou, že vypracoval odborný posudok č. 2/2010 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu odhadom, v k. ú. Severné mesto pre účely dražby, že predmet dražby ocenil na základe približných hodnôt, bez podania akejkoľvek informácie zo strany vlastníčky predmetu dražby, pričom v odbornom posudku stanovil len cenu približnú. Jednoznačne uviedol, že nevypracoval znalecký posudok. Žalovaný 1. poukazujúc na dôkaz predložený do konania (po zrušení rozsudku odvolacím súdom) - vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR mal zato, že odborné stanovisko vypracované znalcom zapísaným v zozname znalcov podľa svojho obsahu spĺňa náležitosti znaleckého posudku, pretože obsahuje všetky náležitosti, ktoré má mať podľa zákona znalecký posudok a preto z hľadiska obsahu ho možno považovať za relevantný dokument, ktorým bola určená hodnota predmetu dražby. Súd , poukazujúc aj na právny názor Krajského súdu v Košiciach, sa nestotožnil s týmto názorom, resp. s týmto názorom by sa dalo súhlasiť vtedy, ak by predmetom dražby nebola nehnuteľnosť. Zdôraznil, že sporná dražba sa týkala nehnuteľnosti a zákonodarca výslovne podmienil vykonanie dražby v takomto prípade znaleckým posudkom, ktorý nemôže nahradiť žiadny iný úkon znaleckej činnosti , bez ohľadu na kvalitu a presvedčivosť takého „ iného „ znaleckého úkonu, že nejde len o otázku oceňovania, ale aj o otázku naplnenia zákonných podmienok dražobného procesu. Dôvodil, že účastník dražby, ktorému sa má doručiť znalecký posudok, sa môže dôvodne spoliehať, že kým ho nemá doručený, tak nie je možné pristúpiť k ďalšiemu úkonu v rámci dražobného procesu, že napr. zákon o dobrovoľných dražbách predpokladá doručenie znaleckého posudku vlastníkovi veci (§ 12 ods. 4) a kým sa tak nestane, vlastník môže očakávať, že ešte bude doručený a že bez doručenia sa nepristúpi k ďalšiemu úkonu. Môže preto rezignovať na procesnú aktivitu v očakávaní znaleckého posudku. Opodstatnene sa tiež môže účastník spoliehať, vychádzajúc z dôvery v objektívne právo, že najmenej 30 dní od doručenia znaleckého posudku možno dražbu vykonať, teda nie iného úkonu znalca ale explicitne znaleckého posudku. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok a to najneskôr 30 dní predo dňom konania dražby. Obdobne zákon o dobrovoľných dražbách predpokladá presne znalecký posudok pri určovaní najnižšieho podania (§ 16 ods. 6) alebo pri najnižšej možnej cene dosiahnutej vydražením (§ 26 ods. 2). Urobil záver, že aj za stavu, že odborné stanovisko by svojím obsahom zodpovedalo znaleckému posudku, nepredstavovalo by ekvivalent znaleckého posudku na spriechodnenie konania dražby nehnuteľnej veci, že ani argument o neumožnení obhliadky nehnuteľnosti s možnosťou zistenia ceny z inak dostupných údajov s využitím odborného stanoviska , neospravedlňuje dražbu bez znaleckého posudku. Zdôraznil že to, že zákon umožňuje vykonať ocenenie z inak dostupných údajov ešte neznamená, že zákon netrvá na znaleckom posudku. Taktiež argument žalovaných, že interné predpisy znalcov vyžadujú obhliadku a tá bola znemožnená, mal za nedôvodný. Uviedol, že obhliadka nehnuteľnosti je vynútiteľná v sporovom konaní a neumožnením obhliadky veci môže vlastník porušiť právnu povinnosť; splnenia tejto povinnosti je možné sa domáhať. Zhrnúc uvedené, poukazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/12/2013 z 28.1.2014, uzavrel, že jednou zo základných podmienok vykonania dobrovoľnej dražby, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť je znalecký posudok pri stanovení splnenia ďalších zákonom predvídaných skutočností, t. j., že znalecký posudok nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov a určenie povinnosti pre dražobníka zaslať znalecký posudok vlastníkovi predmetu dražby (ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ) najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Mal za nepochybné, že zákon ako podmienku vykonania dobrovoľnej dražby striktne vyžaduje znalecký posudok, a teda len znalecký posudok môže určiť hodnotu dražby. Vzhľadom na uvedené, súhlasil s námietkami žalobkyne, že žalovaná 1. nesplnila elementárnu zákonnú povinnosť vykonať dražbu nehnuteľnosti na podklade znaleckého posudku, pričom znalecký posudok nemôže nahradiť žiaden iný úkon znaleckej činnosti a to ani v prípade, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. V spore bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorá má nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s, p.). V konaní vznikli trovy štátu, spočívajúce v časti znalečného, vyplateného z finančných prostriedkov štátu v zmysle uznesenia 36 C/229/2010 - 137 z 29.5.2012. Vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu , štát má právo na náhradu trov proti žalovaným v celom rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C. s. p.). 3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1., 2. a 3. rade. 4. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j., že súd svojím procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. f), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) C.s.p., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. V prvom rade poukázal na zmätočnosť, rozpornosť odôvodnenia rozsudku, kde sa súd na jednej strane plne stotožnil s argumentáciami žalovaného v 1. rade, avšak rozhodol v úplnom rozpore so svojimi vlastnými závermi. Citoval z odôvodnenia rozsudku bod 39. v súvislosti so splnením si povinnosti dražobníka vyhotoviť znalecký posudok pre účely dobrovoľnej dražby. Uviedol, že napriek skutočnosti, že súd potvrdil, že žalovaný v 1. rade preukázal, že dobrovoľnú dražbu vykonal plne v súlade s ust. zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a že nie je daný dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby, určil, že dobrovoľná dražba konaná XX.XX.XXXX je neplatná, odvolávajúc sa pritom na záver z uznesenia Krajského súdu v Košiciach 9Co/123/2016 z 31.05.2017. Poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach v uvedenom rozhodnutí síce súd prvej inštancie zaviazal k ďalšiemu postupu, ale podľa jeho názoru len spôsobom, že je potrebné sa opätovne zaoberať otázkou, či dokument predložený v konaní s označením ako "Odborný posudok" vypracovaný Ing. Stanislavom Jurkom je alebo nie je znaleckým posudkom, že Krajský súd v Košiciach nekonštatoval, že dokument vypracovaný Ing. Stanislavom Jurkom jednoznačne znalecký posudok nie je. Vzhľadom na uvedené žalovaný v 1. rade predložil v konaní listinný dôkaz - vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgánu dohľadu nad znaleckou činnosťou v súlade s § 29 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého znalecký úkon znalca Ing. Stanislava Jurka, znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, evid. č. XXXXXX s označením "Odborný posudok č. 2/2010" Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za nesprávne označený znalecký posudok. Vytýkal súdu, že sa vôbec nevysporiadal s vyjadrením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý označil dokument Ing. Stanislava Jurka za nesprávne označený znalecký posudok. v tieni rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sa ním zaoberal len formálne a nevysvetlil, prečo nevzal do úvahy názor orgánu, ktorý je zo zákona poverený dozorom nad znaleckou činnosťou a teda v tejto oblasti aj kvalifikovaným subjektom na posúdenie znaleckého úkonu. Preto je toho názoru. že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na uvedené, je toho názoru, že žalovaný v 1. rade nijakým spôsobom neporušil ust. ZoDD pri vykonávaní dobrovoľnej dražby dňa XX.XX.XXXX a to ani v súvislosti s ocenením nehnuteľnosti. ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby a preto nemožno súhlasiť ani s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Opätovne poukázal na § 12 ods. 1 ZoDD. Opakoval, že riadne zadal znalcovi vypracovanie znaleckého posudku (vyplýva z objednávky, ktorá je súčasťou Znaleckého posudku vypracovaného Ing. Stanislavom Jurkom), dokument opakovane vo svojom texte obsahuje označenie "znalecký posudok", vrátane platnej znaleckej doložky a splňa formálne náležitosti znaleckého posudku, čo bolo potvrdené aj vyjadrením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Pre úplnosť poukázal aj na znenie § 12 ods. 3 ZoDD. Žalovaný v 1. rade preto nemal dôvod (ani možnosť) postupovať inak. ako dobrovoľnú dražbu vykonať. Poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ustanovením znalca si dražobník riadne splní povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 ZoDD, resp. že určenie hodnoty predmetu dražby samo o sebe nie je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Záverom poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby môže domáhať osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, že žalobkyňa nebola nijako dotknutá na svojich právach v dôsledku skutočnosti, ktoré v konaní uvádza, že by mali byť dôvodom na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Mal za nesporné, že v čase začatia výkonu záložného práva aj v čase konania dobrovoľnej dražby existoval dlh žalobkyne voči žalovanému v 3. rade, ktorého splnenie bolo zabezpečené záložným právom a preto výkon záložného práva bol prirodzený zákonom prípustný postup, ktorým žalovaný v 3. rade chcel dosiahnuť splnenie záväzku, ktorý žalobkyňa riadne neplnila. Dobrovoľná dražba sa konala za prítomnosti 7 záujemcov a teda bol vytvorený vysoký stupeň konkurencie na strane dopytu a aj z tohto dôvodu bola cena predmetu dražby vytlačená o 14.700 € nad najnižšie podanie. Samotný dopyt po nehnuteľnosti určil cenu predmetu dražby. Označenie ani obsah znaleckého posudku vypracovaného Ing. Stanislavom Jurkom podľa jeho názoru nemohli mať za následok akýkoľvek negatívny vplyv na dobrovoľnú dražbu a teda spôsobiť akúkoľvek ujmu na právach žalobkyne. 6. Žalovaný v 2. rade v odvolaní uplatnil odvolací dôvod , že súd vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. ). 7. S rozsudkom sa nestotožnil, považoval ho za nesprávny a nespravodlivý. Uviedol, že nadobudol nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v dobrej viere, v rámci verejnej dražby a tým, že súd vyhovel žalobe žalobkyne, dôjde k ďalším súdnym sporom. Poukázal na to, že po nadobudnutí spornej nehnuteľnosti investoval do úpravy a rekonštrukcie rodinného domu nemalú finančnú hotovosť (približne 30.000,- €), čím došlo k zhodnoteniu tejto nehnuteľnosti a túto sumu si bude uplatňovať. Považoval rozsudok za rozporný s dobrými mravmi, s ohľadom na spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa neumožnila znalcovi urobiť obhliadku rodinného domu za účelom riadne ohodnotenia nehnuteľnosti. Žiadal rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100% za prvoinštančné, ako aj odvolacie konanie. 8. Žalovaný v 3. rade v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Citujúc z odôvodnenia rozhodnutia, a to body 41. až 46, poukázal na to, že z odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že súd I. inštancie posúdil posudok Ing. Stanislava Jurka ako tzv. odborný posudok a nie ako znalecký posudok, že na základe uvedeného mal súd za to, že nebola splnená elementárna zákonná povinnosť dražobníka vykonať dražbu na základe znaleckého posudku, pričom znalecký posudok nemôže nahradiť žiaden iný znalecký úkon. Súčasne z ods. 33 odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, bez bližšieho objasnenia, že zmena vlastníka vydraženej nehnuteľnosti nemala vplyv na vecnú pasívnu legitimáciu s poukazom na ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Vo vzťahu k právnemu názoru súdu o tom, že posudok Ing. Stanislava Jurka nie je znaleckým posudkom , uviedol, že v zmysle stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR predloženého súdu jasne vyplýva, že posudok Ing. Stanislava Jurka je z pohľadu jeho obsahu znaleckým posudkom - obsahuje všetky náležitosti znaleckého posudku podľa ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch v aktuálnom znení ako aj prílohy č. 5 k vyhláške č. 490/2004 Z.z. a jedná sa o nesprávne označený znalecký posudok. Uviedol, že akákoľvek písomnosť sa nepochybne posudzuje podľa jej obsahu a nie podľa jej označenia a preto aj s prihliadnutím na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zastával názor, že súd nesprávne právne vec posúdil, ak dospel k právnemu záveru, že posudok Ing. Stanislava Jurka nie je znaleckým posudkom. Naviac z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je možné zistiť, ako sa súd vysporiadal so stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR k predmetnému znaleckému posudku. Teda nie je zrejmé najmä to, prečo predmetný posudok nemožno z pohľadu jeho obsahu a náležitostí uvedených v § 17 zákona č. 382/2004 považovať za znalecký posudok. Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení síce súd prvej inštancie zaviazal k ďalšiemu postupu, ale podľa jeho názoru len spôsobom, že je potrebné sa opätovne zaoberať otázkou, či dokument predložený v konaní s označením ako "Odborný posudok" vypracovaný Ing. Stanislavom Jurkom je alebo nie je znaleckým posudkom. Krajský súd v Košiciach nekonštatoval, že dokument vypracovaný Ing. Stanislavom Jurkom jednoznačne znalecký posudok nie je. Z uvedeného dôvodu - neexistencia akéhokoľvek odôvodnenia toho prečo posudok Ing. Stanislava Jurka nie je možné považovať za znalecký posudok , okrem odkazu na rozhodnutie KS Košice - v spojení s nevysporiadaním sa so stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR, zastával názor, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. l písm. b ) C. s. p. ) a súčasne konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. l písm. d ) CSP). O nesprávnom právnom posúdení veci súdom l. inštancie svedčí aj pomerne rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ustanovením znalca si dražobník riadne splní povinnosť v zmysle § 12 ods. l Zo DD resp., že určenie hodnoty predmetu dražby samo o sebe nie je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ďalej citoval z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/233/2010, pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považoval za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Ďalej citoval sčasti z odôvodnenia rozsudkov Krajského súdu v Žiline 11Co/504/2015, 5Co/443/2015, Okresného súdu v Galante 25C/187/2009, Okresného súdu Košice - okolie 16C/166/2013, Okresného súdu Považská Bystrica 10C/207/2014. Súčasne poukázal na to, že je nesprávny právny názor súdu prvej inštancie aj v tom, ak dospel k záveru, že vo veci možno rozhodnúť bez toho, aby bola účastníčkou konania aktuálna vlastníčka draženej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že to, že § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. v aktuálnom znení určuje okruh účastníkov konania o neplatnosť dražby je síce pravdou, avšak uvedené ustanovenie vôbec nerieši situáciu, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti na inú osobu, že prejednávanú situáciu rieši § 228 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Podľa vedomostí žalovaného v 3 rade na LV č. XXXX, k.ú. Košice - Sever na ktorom je evidovaná dražená nehnuteľnosť nikdy poznámka o súdnom konaní zapísaná nebola a preto výrok rozsudku súdu nie je subjektívne záväzný pre aktuálnu vlastníčku nehnuteľnosti pani G.. D. C. a preto uvedený rozsudok ani nie je materiálne vykonateľný . Na jeho podklade nemôže dôjsť s poukazom na § 228 ods. 2 C.s.p. a s poukazom na § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v aktuálnom znení (ďalej aj ako Katastrálny zákon) k zápisu žalobkyne za vlastníčku nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, ak nereagoval na zmenu skutkového stavu (zmenu vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti) a dospel k záveru, že je daná pasívna vecná legitimácia v tomto konaní na strane žalovaných. V tejto súvislosti súčasne zdôraznil, že tak žalobkyňa ako aj jej právny zástupca boli na prevod vydraženej nehnuteľnosti upozornení súdom na pojednávaní konanom 6.2.2018. Navrhol rozhodnutie zmeniť, žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu uhradiť' mu trovy konania v rozsahu 100 %. 10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade sa stotožnila s rozsudkom súdu a s tvrdeniami žalovaného uvedenými odvolaním v celom rozsahu nesúhlasila. Poukázala na to, že žalobkyňa napadnutý rozsudok za zmätočný a rozporný nepovažuje, nakoľko vyjadrenie súdu, že si dražobník splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, teda že znalecký posudok objednal, dražbu riadne inzeroval a pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo záverov znalca a pokiaľ' ide o stanovenie ceny, že žalovaný v 1. rade nemal žiadne právomoci nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať, nie je v rozpore s tou rozhodnou skutočnosťou, že dražba bola vykonaná bez znaleckého posudku. Za rozporné tvrdenie nemožno označiť ani vyjadrenie súdu v tom smere, že prípadné porušenia ust. iného zákona, než zákona č. 527/2002 Z.z., nemôže mať za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, nakoľko bolo preukázané, že bolo porušené ust. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a to konkrétne § 12 ods. 1 tohto zákona. K námietke žalovaného v 1. rade, že sa súd nevysporiadal s vyjadrením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky uviedla, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd poukázal na to, že znalecký posudok nie je možné nahradiť žiadnym iným úkonom znaleckej činnosti, bez ohľadu na kvalitu a presvedčivosť takého "iného" znaleckého úkonu. Z uvedeného teda vyplýva, že už samotná skutočnosť, že znalecký úkon na základe ktorého bola dobrovoľná dražba vykonaná bola označená ako odborný posudok a nie ako znalecký posudok, znamená porušenie zákonných podmienok dražobného procesu. Súd poukázal na to, že účastník dražby, ktorému sa má doručiť znalecký posudok, sa môže dôvodne spoliehať, že kým ho nemá doručený, tak nie je možné pristúpiť k ďalšiemu úkonu v rámci dražobného procesu. Čiže ak bol vlastníkovi doručený znalecký úkon označený ako odborný posudok (bez ohľadu na jeho kvalitu), vlastník predmetu dražby môže opodstatnene očakávať doručenie znaleckého posudku. Je však potrebné na tomto mieste uviesť, že odborný posudok znalca Ing. Stanislava Jurka svojou kvalitou, komplexnosťou a odbornosťou nespĺňa podmienky znaleckého posudku. Znalec pri vypracovaní predmetného posudku ani nevedel, či oceňuje dom alebo sklad náradia. V rámci svojho posudku nezohľadnil stavby a vonkajšie úpravy tvoriace príslušenstvo domu, ako napr. oplotenie, vodovodná prípojka, vodovodná šachta, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka a to napriek tomu, že ich mal možnosť vidieť aj bez obhliadky. Ďalej znalec nesprávne stanovil koeficient polohovej diferenciácie ako aj koeficient všeobecnej situácie a bolo preukázané, že došlo k výraznému podhodnoteniu draženej nehnuteľnosti, takmer o 100 %. Podľa názoru žalovaného v 1. rade žalobkyňa nijakým spôsobom nebola dotknutá na svojich právach. V tejto súvislosti poukázala na právny názor odvolacieho súdu s ktorým sa plne stotožňuje, vyjadreného v uznesení z 31.5.2017 9Co/123/2016, ktorým zrušil rozsudok súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, kde odvolací súd uvádza, že " ... cena nehnuteľnosti zistená znalcom je pre žalobkyňu dôležitá, pretože od nej sa odvíja najnižšie podanie a hlavne výsledný výťažok z dražby po úhrade dlhov. V prejednávanej veci podcenenie hodnoty draženej nehnuteľnosti temer o 100 % možno považovať za neprimerané, z čoho sa možno domnievať, že žalobkyňa bola predmetnou dražbou dotknutá na svojich právach." Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhla odvolanie žalovaného v 1. rade ako nedôvodné zamietnuť. 11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade sa stotožnila s rozsudkom súdu a s tvrdeniami žalovaného v odvolaní nesúhlasila. Uviedla, že žalovaný v 3. rade zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré už boli prednesené prvoinštančnému súdu v priebehu konania. Keďže odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie, resp. ku ktorým by sa nebola vyjadrila vo svojich písomných vyjadreniach doručených súdu, resp. v záverečnom vyjadrení, z uvedených dôvodov nepovažuje za potrebné znovu uvádzať v rámci tohto vyjadrenia to, čo už bolo z jej strany uvedené v prvoinštančnom konaní a s čím sa vo svojom rozsudku vo veci konajúci súd vysporiadal v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia a ku ktorým v konečnom dôsledku zaujal jasné stanovisko aj odvolací súd. Vo vzťahu k neexistencii pasívnej vecnej legitimácii na strane žalovaných uviedla, že § 21 zák. č 527/2002 Z.z. jasne stanovuje okruh účastníkov konania o neplatnosť dražby, ktorými sú navrhovateľ' dražby, dražobník, vydražiteľ', predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. Skutočnosť, že v priebehu konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, nemá žiaden vplyv na okruh účastníkov konania o neplatnosť dražby a už vôbec nevedie k záveru o neexistencii pasívnej vecnej legitimácii žalovaných. Navyše vydražiteľ predmetnú nehnuteľnosť scudzil napriek vydanému predbežnému opatreniu, ktoré mu zakazovalo nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, bola mu uložená povinnosť zdržať sa predaja, darovania, založenia alebo iného scudzenia a z uvedeného dôvodu táto skutočnosť zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorej bola bola táto nehnuteľnosť prevedená. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, navrhla odvolanie žalovaného v 3. rade ako nedôvodné zamietnuť. 12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.- na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem prejednal odvolanie žalovaných v 1., 2. a 3. rade v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré odkazuje, na čom nič nemení podané odvolanie žalovaných, ktorí v odvolaní opakujú skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vysporiadal. 13. Žalovaní v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody vymenované v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace práva, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci. 14. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný. 15. Žalovaný v 1. rade namieta odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm.b) C.s.p. a konkrétne poukazuje na zmätočnosť a rozpornosť odôvodnenia rozsudku. Vytýka súdu, že na jednej strane sa plne stotožnil s jeho argumentmi, avšak rozhodol v úplnom rozpore so svojimi vlastnými závermi, že uviedol, že žalovaný v 1. rade v konaní preukázal, že dobrovoľnú dražbu vykonal plne v súlade s ust. zák. č. 527/2002 Z.z. a následne určil, že dobrovoľná dražba konaná 17.05.2010 je neplatná, odvolávajúc sa na záväznosť Krajského súdu v Košiciach 9C/123/2006 z 31.05.2017. 16. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p., t.j., v odôvodnení uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného úkonu použila, ako vo veci sa vyjadrili žalovaní v 1., 2. 3. rade, aké prostriedky procesnej obrany použili, jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, pričom poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax, pričom jeho rozhodnutie aj odôvodnenie je presvedčivé. 17. Vo vzťahu k námietkam žalovaného v 1. rade k odôvodneniu rozhodnutia v bode 39. rozsudku, je potrebné uviesť, že v uvedenom bode sa súd zaoberal len objednávkou žalovaného 1. na vypracovanie znaleckého posudku, ktorú požiadavku zadal znalcovi, že si v tomto smere mu nemožno nič vytknúť, avšak v tomto dôsledku nevyvodil právny záver, že znalec vypracoval znalecký posudok. Práve naopak, vyhodnotil, vychádzajúc aj zo samotnej výpovede znalca pred orgánmi činnými v trestnom konaní, že znalec vypracoval odporný posudok, že nevypracoval znalecký posudok, či teda dražba nehnuteľnosti bola vykonaná na základe znaleckého posudku alebo bez znaleckého posudku. To, či žalovaný 1. zadal alebo nezadal vypracovať znalecký posudok, nie je sporná skutočnosť, avšak dôležitá je tá skutočnosť, či výsledkom znaleckej činnosti znalca, ktorému bola táto úloha daná, bolo vypracovanie znaleckého posudku. 18. Výhrada, že súd sa nevysporiadal s vyjadrením Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý označil dokument Ing. Stanislava Jurka za nesprávne označený znalecký posudok, že sa s ním zaoberal len formálne a že nevzal do úvahy názor orgánov, ktorej zo zákona poverený dozornom nad znaleckou činnosťou je argument, ktorý sa nezakladá na relevantných dôvodoch, je potrebné uviesť, že súd v odôvodnení rozhodnutia v bode 44. odkázal na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Košiciach a zdôvodnil ďalšie skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru, že odborné vyjadrenie nespĺňa náležitosti znaleckého posudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré aj odkazuje. Vzal do úvahy aj súdnu prax, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/12/2013 z 28.01.2014, v ktorom sa uvádza, že jednou zo základných podmienok vykonania dobrovoľnej dražby ak je predmetom dražba nehnuteľnosti , je znalecký posudok pri stanovení splnenia ďalších zákonom predvídaných skutočností, že zákon ako podmienku vykonania dobrovoľnej dražby striktne vyžaduje znalecký posudok a teda len znalecký posudok môže určiť hodnotu dražby. Mal teda za nepochybné, aj v prejednávanom spore, že zákon ako podmienkou vykonania dobrovoľnej dražby striktne vyžaduje znalecký posudok a teda len znalecký posudok môže určiť hodnotu dražby. Je potrebné, o. i. dodať, že Ministerstvo spravodlivosti SR sa nevyjadrilo k obsahovej stránke odborného posudku, ktorý obsah je kľúčovým pre posúdenie posudzovaného znaleckého úkonu, ale len k jeho formálnej stránke z hľadiska jeho členenia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že žalovaný v 1. rade nesplnil elementárnu zákonnú povinnosť, vykonať dražbu nehnuteľnosti na podklade znaleckého posudku, pričom znalecký posudok nemôže nahradiť žiaden iný úkon znaleckej činnosti, a to ani v prípade, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožni vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. 19. Odvolací súd, okrem iného dodáva, že podľa zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalecký posudok je zák. upravený v § 17 tohto zákona a ostatné úkony znaleckej činnosti v § 18 zák. Podľa § 18 cit. zák. na vykonanie ostatných úkonov znaleckej činnosti sa primerane použije ust. § 17 ods. 5. V § 17 ods. 5 cit. zák. sa konkrétne uvádza, čo obsahuje titulná strana znaleckého posudku, úvod, posudok, záver a podklady, z ktorých znalec vychádzal. Z toho možno vyvodiť, že znalecký posudok a ostatné úkony znaleckej činnosti majú obdobnú štruktúru. Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnene, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Odborné stanovisko spadá pod znaleckú činnosť uvedenú v § 16 zák. č. 382/2004 Z.z. , avšak nejde o znalecký posudok, ktorý je osobitným úkonom znaleckej činnosti a nie je ho možné zamieňať s odborným stanoviskom, resp. odborným posudkom. 20. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, čo súd vyhodnotil a uviedol vo svojich záveroch, že znalec Ing. Jurko pred orgánmi činnými v trestnom konaní pri svojom výsluchu 30.04.2014 ako znalec vypovedal, že je pravdou, že vypracoval odborný posudok č. 2/2010 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu odhadom pre účely dražby a že predmet dražby ocenil na základe približných hodnôt, bez podania akejkoľvek informácie zo strany vlastníčky predmetu dražby, pričom v odbornom posudku stanovil len cenu približnú a že jednoznačne uviedol, že nevypracoval znalecký posudok. Z uvedených dôvodov sú výhrady žalovaných ohľadom toho, že odborný posudok spĺňa odborné predpoklady pre znalecký posudok, bezpredmetné a bez právneho významu. 21. Ani odvolacie námietky žalovaného v 2. rade nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že investoval do nehnuteľnosti nemalú finančnú hotovosť, približne 30.000,- eur, že žalobkyňa neumožnila znalcovi urobiť obhliadku rodinného domu, nie sú dôvodom na spochybnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho výrokovej časti o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. 22. Odvolanie žalovaného v 3. rade je tak isto nedôvodné. Súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, z ktorých vyvodil správne právne závery o tom, z akého dôvodu odborné posúdenie nepovažoval za znalecký posudok v súlade s vykonaným dokazovaním ,ktorého závery vyplynuli aj zo samotného vyjadrenia znalca Ing. Jurka, ktorý pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že vypracoval iba odborný posudok, v ktorom znalec sám uvádza, že predmet dražby ocenil približne, bez podania akejkoľvek informácie zo strany vlastníčky predmetu dražby, že v odbornom posudku stanovil len cenu približnú, že nevypacoval znalecký posudok. Žalovaným uvádzané súdne rozhodnutia, z odôvodnenia ktorých citoval, sa týkajú výšky ohodnotenej nehnuteľnosti znaleckými posudkami, ktorá bola predmetom dražby, ktoré v prejednávanom spore nie sú relevantné, nakoľko dôvodom neplatnosti dražby v tejto veci bola skutočnosť, že vykonaná dražba nehnuteľnosti nebola vykonaná na podklade znaleckého posudku, pričom znalecký posudok nemôže nahradiť žiaden iný úkon znaleckej činnosti, a to ani v prípade, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. Námietka žalovaného v 3. rade, že došlo k zmene vlastníka vydraženej nehnuteľnosti, nemá vplyv na vecnú pasívnu legitimáciu na strane žalovaných. Podľa § 21 ods. 4 zák. o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania a neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. Okruh žalovaných zodpovedá zák. vymedzeniu uvedenému v § 21 ods. 4 zák. 23. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci sú všetky vady prejavujúce sa v inom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 24. V odvolaní žalovaní neuvádzajú žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho dôvodu, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný. 25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p. 26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p. 27. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý vyčerpávajúco dáva odpovede na všetky spochybňované skutočnosti uvádzané žalovanými v odvolaní, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd. 28. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 29. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaných, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. 31. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech a žalovaní boli neúspešní, preto žalobkyni bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 32. Výsledok hlasovania - pomer hladov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).