Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sp/16/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200735 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011200735.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky F. D., nar. XX.G. XXXX, bytom Q., U.. Q. č. XXX/XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne č. 46513-2/2011-BA zo dňa 15.augusta 2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. 46513-2/2011-BA zo dňa 15.augusta 2011. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : V preskúmavanej veci odporkyňa citovaným rozhodnutím ako organizačná zložka príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. a/ prvého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci nároku na úrazovú rentu rozhodla tak, že p. F. D., nar....., ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27.11.2000 podľa § 88 zákon 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú rentu. Výrok citovaného rozhodnutia odôvodnila tým, že poukázala na zákon č. 461/2003 Z.z., konkrétne ustanovenie § 83 a § 88 ods. 1, podľa ktorých poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona (ďalej len pokles pracovnej schopnosti ) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Dôvodila tiež tým, že z ustanovenia § 272 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na zárobku, ktoré sa vyplácali k 31.decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú za úrazovú rentu a to v sume, v akej patrili do 31.decembra 2003. Odporkyňa predovšetkým akcentovala, že navrhovateľke ako poškodenej strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti k dňu 31.decembru 2003 nevznikla a nebola preradená na inú prácu. Pri posudzovaní uplatneného nároku odporkyňa vychádzala z podkladov a to oznámenie poistnej udalosti zo dňa 14.3.2001, záznam o úraze zo dňa 28.11.2000, potvrdenie o výške denného vymeriavacieho základu zo dňa 12.5.2011, popis pracovnej činnosti zo dňa 16.5.2011, pracovná zmluva zo dňa 18.7.1973, dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.1999, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 25.3.2004, oznámenie o ukončení pracovného pomeru zo dňa 29.11.2004, list zamestnávateľa zo dňa 25.5.2011, list poškodenej zo dňa 13.5.2011 - námietky k návrhu o nároku na úrazovú rentu v dôsledku uznaného pracovného úrazu zo dňa 27.11.2000, lekárska správa - nález zo dňa 15.12.2005, lekárska správa zo dňa 27.6.2011, zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 4.7.2011, oznámenie o predĺžení lehoty zo dňa 4.7.2011. Navrhovateľka si uplatnila nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočke vo Svidníku dňa 29.4.2011 a Sociálnej poisťovni, pobočke v Banskej Bystrici 9.5.2011. Z lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník, ktorá bola vyhotovená dňa 27.6.2011, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia a po preštudovaní celej zdravotnej dokumentácii mala odporkyňa zistené, že nedošlo u poškodenej v súvislosti s pracovným úrazom k zhoršeniu zdravotného stavu v období po 1.1.2004. Poukázala na to, že posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty na 0%, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky nároku na priznanie úrazovej renty. Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave uviedla, že navrhovateľka má ukončené Stredné odborné učilište pôšt a telekomunikácií, od 16.7.1973 pracovala v Slovenskej pošte X. ako administratívna pracovníčka a vedúca pošty. K pracovnému úrazu došlo dňa 27.11.2000, kedy pri odkladaní cenín navrhovateľka potrebovala zísť dole schodmi, pričom došlo k pádu na pravú stranu a tým došlo k poraneniu pravej dolnej končatiny v oblasti členka. Bolo dôvodené tým, že pri posudzovaní bolo zistené, že úraz z uvedeného obdobia nezanechal žiadne trvalé následky, lebo hybnosť v pravom členkovom kĺbe je vo všetkých smeroch zachovaná, končatina bola bez opuchu. Úraz pravého členkového kĺbu, ktorý navrhovateľka utrpela v roku 2000, neovplyvnil jej ďalšiu pracovnú činnosť, naďalej pracovala na pôvodnom pracovisku bez obmedzení a to od roku 2002 do 2004 vykonávala aj prácu doručovateľky, dokonca krátkodobo vykonávala prácu doručovateľky aj v roku 2001. Na základe takto zisteného objektívneho stavu nespĺňa navrhovateľka podmienky na uznanie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27.11.2000 je 0%. Odporkyňa uzavrela, že na základe uvedených skutočností mala preukázané, že u navrhovateľky ako poškodenej nenastala podstatná zmena pomerov v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 27.11.2000, nevznikla žiadna nová právna skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na priznanie úrazovej renty podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným návrhom na jeho preskúmanie navrhovateľka, ktoré doplnila na základe výzvy súdu uznesením zo dňa 5.10.2011 a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutie a posudky odporkyne, MUDr. L. F., riaditeľky sekcie nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej posudkovej činnosti a posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník MUDr. X. X. považuje za nesprávne, zavádzajúce, preto žiada nové vyšetrenie vo vzťahu k zdravotnému stavu s uznaným pracovným úrazom zo dňa 27.11.2000. Poukázala na to, že súvislosť s úrazom spočíva v tom, že došlo k pádu zo schodov na pravú stranu celým telom, okrem vyvrtnutia členka na pravej nohe, na ktorej stále pretrvávajú opuchnutia a bolesti, ešte na predkolení sú výrazné žily - varixy, ktoré sú bolestivé a ktoré sú predmetom celoživotnej liečby a sledovania, z ktorých je možná tvorba krvných zrazením, a ktoré sú veľmi nebezpečné a smrteľné pre pľúcnu embóliu, z tohto dôvodu musí užívať kompresívne pančuchy, má bolesti bedrového kĺbu, poškodenú pravú obličku, na ktorej sa pri USG zistili zvýraznené cievky, čiže oblička je oslabená a nepracuje na 100%. Podľa dostupných USG nálezov zo dňa pred pracovným úrazom, kde USG nepreukazuje poškodenie pravej obličky. Uviedla, že má vysunutú platničku, ktorá jej tlačí na miechu, v dôsledku čoho ide o dlhotrvajúci prejav dráždenia nervov, svalov, poruchu statiky a dynamiky chrbtice, následne dochádza k bolesti záhlavia a závratom a jej zdravotný stav pre účely úrazovej renty mal vypracovať skúsený špecialista - lekár. Posudky boli vypracované neobjektívne a to len z toho dôvodu, že si povedala svoj názor. Posudkoví lekári jej zdravotný stav bagatelizujú. Došlo k pádu zo schodu na zem celým telom. Posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky vo Svidníku MUDr. X. boli ignorované ňou predložené zdravotné nálezy, ktoré s úrazom súvisia, čiže poškodenie iných častí tela a orgánov ako poškodenie pravej obličky, ktorá už nepracuje na 100%, varixy predkolenia pravej nohy, opuchy a bolesti členka, spadnutá klenba pravej nohy, čo znamená, že kosť, ktorá jej tlačí na chodidlo pri chôdzi, jej prekáža a spôsobuje jej veľké bolesti, v dôsledku čoho ide o stav, ktorý je treba operovať, trpí bolesťami bedrového kĺbu, kríva, má skoliózu úseku Th chrbtice, šikmú panvu, blok 1. rebra, na krčnej chrbtici výrazne zúžené stavce, vysunutú platničku, ktorá výrazne tlačí na miechu a všetky tieto nálezy vyplývajú z lekárskych správ. Vytýkala sociálnej poisťovni, že posudkoví lekári sociálnej poisťovne rozhodujú neobjektívne, lebo hája záujmy sociálnej poisťovne, pretože šetria na úkor zdravia invalidov. Poukázala na to, že nie je vylúčené podplácanie, korupcia, ktorú je ťažko dokázať. O jej nepriaznivom zdravotnom stave svedčia aj viaceré hospitalizácie na neurologickom oddelení, internom oddelení, ORL, či Rehabilitačnom oddelení vo Q. a iných mestách, kde bola upozornená na to, že jej zdravotný stav je nezvratný a príslušnou liečbou napr. infúziami sa zdravotný stav stabilizoval a to v dôsledku zvýšenej dávky analgetík atď., pričom z lekárskych nálezov vyplýva, že aj po komplexnej liečbe infúznej, analgetickej, myorelaxačnej, RHB a pod. bola vždy prepustená do domáceho liečenia bez výraznejšieho zlepšenia s dočasným stabilizovaním. Poukázala tiež na to, že pre uvedené zdravotné problémy z 9.9.2005 navštívila v A. Kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie s výsledkom, že nesplnila kritéria pre priznanie choroby z povolania, či uznania pracovného úrazu. Je nesporné, že k úrazu došlo. Konštatovala, že zápisnicu z 27.6.2011 odmietla podpísať, pretože nesúhlasila s názorom posudkového lekára MUDr. X. a tento ju opakovane bez prečítania nútil podpísať aj II. časť posudku napísanú týmto posudkovým lekárom, lebo je absolútne vymyslená, vykonštruovaná na jej škodu. Pri pracovnom úraze pri páde na pravú stranu vznikli aj skryté poranenia, ktoré neboli dostatočne vyšetrené tým, že riešili sa len viditeľné vonkajšie poranenia. Ak posudkový lekár MUDr. X. tvrdí, že po úraze sa neliečila na bolesti chrbtice a závraty, napriek tomu, že má lekárske správy, že tieto problémy mala a liečila sa, z nepochopenia jedného lekára, ktorý ukončil liečbu a jej všeobecný lekár musel ju uznať za práceschopnú, ale ako úradníčka, kde to potvrdil aj v poštovom zápisníku bezpečnosti práce. Zamestnávateľ bol voči nej zaujatý, aj keď odmietala z donútenia v dôsledku vyhrážok prepustenia, musela pracovať ako vedúca pošty a vykonávať doručovanie. Poukázala na to, že každý skúsený odborný lekár na slovo vzatý pochopí, čo to znamená po úraze pracovať vonku, denne chodiť 5 km, potom 10-12 km denne. Vyvrtnutý členok mala na pravej nohe 27.11.2000 a na ľavej nohe bez pádu cestou do práce v autobuse 18.6.2003, keď vodič pravdepodobne musel prudko zabrzdiť, teda oba členky na nohách má opuchnuté, ale na pravej nohe spojené aj s bolesťami, v predkolení s bolestivými varixami. Vo vzťahu k posudku posudkového lekára sociálneho poistenia MUDr. X. Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník uviedla, že jednotlivé vyšetrenia posudkový lekár odpisoval z jej predložených fotokópií, avšak len to, čo chcel a to nepodstatné, ale podstatné v každom prípade úmyselne vynechával. Posudkový lekár jej problém nepovažuje za natoľko vážny, keďže nepoužíva pri chôdzi pomôcku. Podľa názoru iných odborných lekárov vzhľadom na to, že trpí závratmi a slabosťou v rukách a nohách, jej palička nepomôže ale skôr ublíži. Akcentovala, že na inú prácu nebola preradená nie vlastnou vinou, ale z donútenia zamestnávateľa a to napriek tomu, že mala vážne zdravotné problémy, nebola nikdy pochopená. Nepriaznivé zdravotné podmienky oznámila aj Národnému inšpektorátu práce Košice, ktorý však poveril kontrolou Inšpektorát práce Prešov, ktorý vykonal kontroly na poštách ale nie na tých, ktoré označila za problematické a výsledok šetrenia inšpektorátu práce bol vykonštruovaný. Je toho názoru, že tak vážne rozhodovanie, ako je posudzovanie pracovného úrazu, by mal vykonávať zásadne skúsený odborník na slovo vzatý a nie obyčajný posudkový lekár. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a nepriznať navrhovateľke náhradu trov konania. Okrem iného poukázala na to, že z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky Slovenskej pošty Banská Bystrica zo dňa 25.5.2011 vyplýva, že navrhovateľka z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 27.11.2000 nebola preradená na inú menej platenú prácu a z tohto dôvodu jej po skončení práceneschopnosti nevznikla strata na zárobku. Poukázala na to, že z lekárskej správy zo dňa 27.6.2011 vyplýva, že navrhovateľka po úraze 27.11.2000 nebola preradená na inú prácu, od roku 2002 až do roku 2004 vykonávala aj prácu doručovateľky, krátkodobo doručovala aj v roku 2001, t.č. od roku 2004 nepracuje a 12.8.2005 bol jej zdravotný stav prehodnotený na základe žiadosti o invalidný dôchodok. Bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% od 13.7.2005. Na základe prehodnotenia zdravotného stavu dňa 13.10.2010 bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% od 13.10.2010. Odporkyňa poukázala na posudok zo dňa 27.6.2011, realizáciu ústneho pojednávania Sociálnou poisťovňou, pobočkou vo Svidníku dňa 4.7.2011, kedy bola navrhovateľka oboznámená s podkladmi ku konaniu o žiadosti o úrazovej rente s mierou poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky, ktorá bola určená posudkovým lekárom sociálnej poisťovne pobočky. Po podaní návrhu na preskúmanie bol posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Košiciach dňa 9.12.2011 vypracovaný nový posudok, ktoré časti odporkyňa citovala. Vo vyjadrení uzavrela, že po kompletnom preštudovaní celej zdravotnej dokumentácie navrhovateľky podľa posudkového lekára ústredia konštatuje, že od 1.1.2004 u navrhovateľky nedošlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom v roku 2000, a preto nespĺňa podmienky na uznanie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vyslúchol účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave bolo vydané na základe posudku zo dňa 27.6.2011 posudkovým lekárom Sociálne poisťovne, pobočky vo Svidníku, ktorý na základe vlastného vyšetrenia konštatoval, že navrhovateľka na dolných končatinách má deformitu, vybočenie palcov oboch nôh, vpravo je hybnosť v členkovom kĺbe vo všetkých smeroch zachovaná, ľavá dolná končatina je v členku zhrubnutá, v priemere o 1,5 cm, rovnako aj vo vzťahu k ľavej dolnej končatine sa konštatuje deformita palcov nôh, obojstranné vybočenie a v oblasti popliteálnej jamy flebektázie a hybnosť v kolenných kĺboch je zachovaná, rovnako aj v bedrových kĺboch. Ďalej boli posúdené predložené nálezy a to hematologické nálezy zo dňa 19.10.2010, rehabilitačné vyšetrenia, viaceré, posledné z 26.10.2010, urologické vyšetrenie zo dňa 29.11.2010, neurologické vyšetrenia od 6.11.200í až po 27.7.2010, ORL vyšetrenie zo dňa 10.8.2010, ortopedické vyšetrenia viaceré, posledné z 30.8.2010, neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 26.6.2010, kontrolné neurologické vyšetrenie zo dňa 14.9.2010, vrátane MRI úseku LS chrbtice a psychiatrického vyšetrenia zo dňa 27.10.2010, psychologického vyšetrenia z 12.7.2010, angiologického vyšetrenia zo dňa 4.10.2010, hematologického vyšetrenia zo dňa 9.10.2010, kardiologických vyšetrení od 7.3.2011 až 18.4.2011, z ktorých vyplýva, že u navrhovateľky je stoj a chôdza o širšej báze, avšak bez pomôcky, u navrhovateľky ide o vrstvový syndróm horný aj dolný, skrížený syndróm, početné blokády v oblasti posturálnych svalov chrbta, obličky sú bez patologického nálezu. Na dolných končatinách je Lasseque negatívny, chôdza je šetriaca, z MRI vyšetrenia úseku C chrbtice bola zistená vyrovnaná krčná lordóza, v oblasti C3/4 sú osteoprodukcie mediolaterálne I.dx s možným tlakom na prebiehajúce neuroštruktúry C3/4 I.dx, C4/5, C5/6, so zarovnaným zadným okrajom disku, v úseku C6/7 je hernia disku mediolaterálne I.dx, vyplňujúca predný epidurálny priestor s tlakom na neuroštruktúry v úrovni C6/7 I.dx. Podľa MR úseku LS chrbtice boli zistené hemangiómy tiel stavcov Th10, Th 12, L1, L2, bulging disku L3-4 s kompresiou ľavého koreňa L4 (II. stupňa), mierna protrúzia disku L4-5 s ľahkým kontaktom s oboma koreňmi L5 (I. stupeň kompresie), pri zhrubnutých ligamentách flava v úrovni L3-4 a L4-5, bez kompresného efektu. Podľa EMG vyšetrenia parametre vodivosti nervu medianus obojstranne a nervu ulnaris obojstranne a nervu radialis I. sin je v norme, bez radikulárnej symptomatiky. Vo vzťahu k horným končatinám sa konštatuje, že ramená sú symetricky konfigurované, kľudné, eutermické, v terminálnej polohe, periférne kĺby horných končatín s primeraným nálezom, z denzitometrického vyšetrenia vyplýva T-skóre -1,74. Podľa neurochirurgických nálezov je konštatované, že ide o herniu disku C6/C7, ktorý indikuje operačné riešenie, pričom navrhovateľka s operáciou nesúhlasila a podľa MRI vyšetrenia úseku LS chrbtice je nález minimálne s prominenciami disku L3-4 centrálne, s prominenciami disku L3/4 centrálne a z neurologického hľadiska operačná liečba úseku L chrbtice nebola indikovaná. Podľa angiologického vyšetrenia zo dňa 4.10.2010, vrátane USG vyšetrenia karotíd je extrakraniálny úsek v norme a kardiologické vyšetrenia konštatujú stav bez cyanózy, pri vezikulárne čistom dýchaní, s pravidelnou akciou srdca. Podľa ergometrického vyšetrenia navrhovateľka záťaž tolerovala bez ťažkostí a test bol ukončený pri záťaži 50W, pre bolesti chrbtice. Pri dosiahnutej záťaži známky ischemickej choroby srdca neboli zistené a podľa ECHOKG vyšetrenia ide o ejekčnú frakciu ľavej komory 60%, srdcové dutiny bez zväčšenia, pri koncentrickej hypetrofii ľavej komory s tým, že ide diastolickú dysfunkciu a ejekčná frakcia ľavej komory je zachovaná. Na základe uvedeného bolo konštatované, že u navrhovateľky ide o podvrtnutie pravého členkového kĺbu zo dňa 27.11.2000. Podľa výroku posudku navrhovateľka nie je poškodená na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40% pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti bola stanovená na 0%. Posudkový lekár uviedol, že navrhovateľka dňa 27.11.2000 pri odkladaní cenín potrebovala zísť dole schodmi, nastal pád na pravú stranu a tým došlo k poraneniu pravej dolnej končatiny v oblasti členka. Pri posudzovaní bolo zistené, že úraz z uvedeného obdobia nezanechal žiadne trvalé následky. Hybnosť v pravom členkovom kĺbe je vo všetkých smeroch zachovaná, končatina je bez opuchu a úraz pravého členka, ktorý utrpela v roku 2000, neovplyvnil jej ďalšiu pracovnú schopnosť, navrhovateľka pracovala ďalej na pôvodnom pracovisku bez obmedzení a v neskoršom období vykonávala prácu doručovateľky. Na základe objektívneho stavu navrhovateľka nespĺňa podmienky na uznanie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty a pokles schopnosti na účely úrazovej renty v dôsledku úrazu zo dňa 27.11.2000 je 0%. Z predloženého spisu je nesporné, tak ako uvádza odporkyňa, že navrhovateľka žiadosťou, ktorá bola sociálnej poisťovni, pobočke vo Svidníku doručená dňa 29.4.2011, odporkyni 9.5.2011, podala žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zo záznamu o úraze z 28.11.2000 vyplýva, že u navrhovateľky pri ukladaní cenín, potrebovala zísť dole schodmi, nastal pád na pravú stranu a došlo k poraneniu pravej dolnej končatiny v oblasti členku a podľa správy ošetrujúceho lekára zo dňa 8.2.2011 išlo o diagnózu dystorsio ATB I.dx grav. s tým, že je uvedené, že úraz zanechá trvalé následky a to v podobe obmedzenia hybnosti v pravom členku. Z oznámenia škodovej udalosti k zákonnému poisteniu pracovno-právnej zodpovednosti podľa ustanovenia vyhlášky č. 280/1993 Zb. zo dňa 14.3.2001 vyplýva, že išlo o pracovný úraz a obsah poranení je označený ako výron pravej dolnej končatiny v oblasti členka. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka s Východoslovenským riaditeľstvom spojov Košice uzavrela pracovnú zmluvu dňa 18.7.1973 na výkon práce spojová manipulantka. K dohode o zmene pracovnej zmluvy došlo dňa 11.12.1999 k vykonávaniu funkcie referent 3. a k ukončeniu pracovného pomeru došlo výpoveďou v dôsledku zrušenia funkcie vedúci pošty, poštový doručovateľ, pracovisko Pošta L. z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 25.3.2004. Tak, ako uvádzala odporkyňa, z potvrdenia Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica zo dňa 18.5.2011 vyplýva, že navrhovateľka bola vedená vo funkcii administrátor pôšt. Z tejto pozície vyplýva, že zastupovala vedúcich pôšt, kde to bolo potrebné, a preto nebolo potrebné ju preraďovať na funkciu vedúcej pošty. Z podania navrhovateľky datovaného dňom 26.8.2002, ktoré navrhovateľka doručovala Stredisku poštovej prevádzky X., označené ako žiadosť o pracovné preradenie, vyplýva, že žiadala o preradenie na pracovné miesto pracovníčka v hlavnej pokladni Pošta Q., ktorú žiadosť odôvodnila tým, že na tomto pracovnom mieste by rada pracovala natrvalo po jeho uvoľnení. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľka neuvádzala žiadne zdravotné ťažkosti za účelom preradenia. Z obdobia kratšom po utrpení pracovného úrazu a to nálezu MUDr. F. A., ortopedická ambulancia NZZ Q. zo dňa 30.9.2005 sa konštatuje objektívny nález palpačná bolesť a funkčný postih chrbtice cervikálnej, so závratom s tým, že u navrhovateľky ide o chronický cervikálny a algický syndróm s vertigom a vzdialenými príznakmi na dolných končatinách, s MR nálezom ťažkých degeneratívnych zmien v zmysle tvorby, dorzálnych osteofytov, od C3/4 po C6/7, osteochondróza C5/6, hypertenzného ložiska v úrovni C6/7, pravdepodobne počínajúca myelopatia, so záverom porucha cervikálnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou, osteochondróza chrbtice v dospelosti, syndróm vertebrobaziliárnej artérie. Z lekárskej správy MUDr. K. zo dňa 15.12.2005 vyplýva záver, že navrhovateľka dňa 14.12.2005 bola v kolektíve lekárov na regionálnom konzultačnom dni pracovného lekárstva za účasti zástupcov RÚVZ hodnotená kompletná zdravotná dokumentácia so záverom, že nie sú splnené kritéria pre priznanie choroby z povolania, klinická diagnóza VAS, C chrbtice. Z kópie lekárskej správy - nálezu zo dňa 9.9.2005 Fakultnej nemocnice L. Pasteura v A. bolo zistené, že je konštatovaná anamnéza doteraz bežné ochorenia, operácie negované, od roku 1996 sa lieči na C chrbticu, ambulantne aj hospitalizačne vo Q. na ortopédii, v roku 1996 DG a ST chrbtice, absolvovala opakovane rehabilitačnú liečbu. Súčasne sa konštatuje, že navrhovateľka od apríla 2004 má závraty, pri neistej chôdzi, bolesť v záhlaví, s hospitalizáciou na ORL oddelení, neurologickom oddelení, FR oddelení vo februári 2005 a na neurologickom oddelení v Banskej Bystrici s kompletnejším vyšetrením a realizovaným MR vyšetrením úseku C chrbtice, kde sa konštatujú degeneratívne zmeny v zmysle tvorby dorzálnych osteofytov od priestoru C3/4 až po C6/7, osteochondróza intervertebrálne disku v priestore C5/6, hyperintenzívne ložisko v úrovni C6/C7, vs myelopatia, demyelinizácia, so záverom chronický cervikálny algický syndróm s vertigom a vzdialenými príznakmi na dolných končatinách s MR nálezom. Vo vzťahu k dolným končatinám sa konštatuje súčasne nález bez deformít, opuchov, s varixami obojstranne. Iný záver nevyplýva ani zo správy z hospitalizácie na Neurologickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.R. v B. B. zo dňa 7.3.2005, kde vo vzťahu k dolným končatinám sa konštatuje (citácia): „Tonus aj turgor sú symetrické, sila uchovaná vo všetkých segmentoch, aktívna i pasívna hybnosť bez obmedzenia, konfigurácia je primeraná, symetrická, Mingazzini bez poklesu, retardačné javy negatívne, reflexy šľachovo-okosticové, L2/S2 sú symetricky výbavné, Babinski pozitívny, taxia je správna, neudáva odchýlku algickej citlivosti, dolné meningeálne javy negatívny, provokujú bolesť v LS oblasti, chôdza strnulá, bez paretickej alebo ataktickej zložky II., neistá.“ V ustanovení § 83 zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodeného definuje tak, že poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Podľa § 88 ods. 1 citovaného zákona - poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 88 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení - pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení - pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a/ zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi... . Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 153 ods. 1 upravuje, že lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a/ nemocenského poistenia, b/ dôchodkového poistenia, c/ úrazového poistenia. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa a/ posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. Lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa ods. 2 písm. b/ (ide o dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca) je určený zamestnanec sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Z citovaných ustanovení teda nesporne vyplýva, že úrazová renta patrí poškodenému, u ktorého bolo preukázané, že v dôsledku utrpeného pracovného úrazu došlo k poklesu pracovnej schopnosti. Navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi aj podľa názoru súdu nepreukázala, že utrpený pracovný úraz,ktorý je medzi účastníkmi konania nesporný, mal za následok pokles pracovnej schopnosti, pretože z potvrdení zamestnávateľa navrhovateľky nevyplýva, že by bola preradená na inú prácu. Jej tvrdenia o tom, že napriek poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku utrpeného úrazu musela vykonávať prácu pridelenú jej zamestnávateľom pod hrozbou ukončenia pracovného pomeru, súd považuje za nepreukázané, pretože zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by navrhovateľka po pracovnom úraze požiadala o preradenie na inú prácu alebo namietala, že prideľované práce nie je schopná vykonávať. Z lekárskych nálezov nevyplýva pokles pracovnej schopnosti, je jednoznačne preukázané, že u navrhovateľky ide o poškodenie chrbtice v dôsledku ťažkých degeneratívnych zmien ako sú protrúzia, čo je vytlačenie, vystúpenie, vysunutie dopredu, resp. hernia disku, čo rovnako predstavuje vyklenutie medzistavcovej platničky a v prípade vyklenutia do chrbticového kanála dochádza k tlaku na vystupujúci nervový koreň. Je nepochybné, že k poklesu pracovnej schopnosti u poškodeného musí dôjsť v dôsledku pracovného úrazu, teda pracovný úraz a pokles pracovnej schopnosti musia byť v príčinnej súvislosti. Z vyššie citovaných lekárskych nálezov tento záver v žiadnom prípade nevyplýva. V súlade so zákonom teda postupovala odporkyňa, ak napadnutým rozhodnutím rozhodla, že navrhovateľka ako poškodená nemá nárok na úrazovú rentu, pretože nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi utrpeným úrazom, ktorý by mal za následok pokles pracovnej schopnosti. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní nemala úspech a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.