Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/66/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200293 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200293.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu PM IMMOBILIEN, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, Partizánska 224/B, IČO: 36 336 947, právne zastúpeného JUDr. Vierou Vaňkovou, advokátkou, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Radlinského 578/11 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/48380/2014/5193 zo dňa 24. januára 2014, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/48380/2014/5193 zo dňa 24. januára 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p.. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 451,29 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/48380/2014/5193 zo dňa 24. januára 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9316301/5/4595731/2013 zo dňa 10.10.2013. Potvrdeným rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) zák.č. 563/2009 Z.z. vyrubený úrok z omeškania v sume 2915,40 eur za nezaplatenie rozdielu dane z príjmov právnických osôb, ktorý bol žalobcovi vyrubený platobným výmerom č. 639/230/951/11/Urb. zo dňa 20.1.2011 za zdaňovacie obdobie roku 2008. Správne orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní zo zistenia, že vyrubený rozdiel dane mal byť uhradený do 25.2.2011, avšak k takejto riadnej a včasnej úhrade zo strany žalobcu nedošlo. Následne boli vykonané čiastočné úhrady tejto pohľadávky, a to kompenzáciami podľa § 63 ods.8 zák.č. 511/1992 Zb., ktoré uskutočnil správca dane dňa 27.3.2011 vo výške 3080,76 eur, dňa 24.4.2011 v sume 1677,99 eur a dňa 26.5.2011 v sume 3705,08 eur. Na základe žiadosti žalobcu bolo rozhodnutím č. 639/230/10058/11/Urb zo dňa 30.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2011 povolené zaplatenie dane v pravidelných mesačných splátkach. Vo výrokovej časti rozhodnutia je pritom výslovne uvedené, že v prípade nedodržania stanovenej podmienky platiť splátky riadne a včas, sa stáva splatným celý nedoplatok v zostávajúcej výške a správca dane vyrubí sankčný úrok. Ďalej správne orgány mali za nesporné, že žalobca v júni 2011 riadne zaplatil prvú splátku v zmysle povoleného splátkového kalendára. Následne sa so splátkou za mesiac júl 2011 omeškal o 1 deň. Celý zostatok rozdielu dane následne doplatil v mesiaci august 2011 (v dvoch splátkach). Žalovaný, ako aj správca dane na základe tohto skutkového stavu, dospeli k záveru, že v dôsledku uvedeného jednodňového omeškania s druhou splátkou rozdielu dane je žalobca povinný zaplatiť úrok z omeškania (predtým podľa zák.č. 511/1992 Zb. sankčný úrok). Výšku sadzby tohto úroku určili prvotne podľa zák.č. 511/1992 Zb. pri následnom rozhodovaní podľa § podľa 156 zák.č. 563/2009 Z.z., a to vo výške 15 %. Úrok bol potom určený z celkovej sumy vyrubeného rozdielu dane v zmysle platobného výmeru č. 639/230/951/11/Urb. zo dňa 20.1.2011, pričom pri výpočte sa určil počet dní omeškania s prihliadnutím na dni vykonaných kompenzácii a jednotlivých úhrad žalobcu. Za splatnosť pohľadávky sa považoval deň 25.2.2011, ktorý predstavuje posledný deň lehoty na dobrovoľnú úhradu rozdielu dane podľa vyššie uvedeného platobného výmeru. Takto bol sankčný úrok určený celkovo na sumu 2936,90 eur. Žalobca vo včas podanej žalobe namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, taktiež skutkový stav, z ktorého rozhodnutie vychádzalo je v rozpore s obsahom spisov a rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Predovšetkým poukazoval na to, že nedodržaním splátkového kalendára sa stal splatný dlh len v zostávajúcej výške a povolením splátok na základe rozhodnutia správcu dane bola určená nová splatnosť. Zákon ani rozhodnutie o povolení splátok nestanovuje, že sa obnovuje pôvodný termín splatnosti celej daňovej povinnosti. Výslovne poukázal na znenie žalobou napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje, že nedodržaním splátkového kalendára sa stáva splatným celý nedoplatok v zostávajúcej časti. Taktiež mal žalobca za to, že správca dane nikdy nevydal rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o povolení platiť daňovú povinnosť v splátkach. K takejto zmene nedošlo podľa zákona a ani rozhodnutia správcu dane. Vyslovil záver, že nie je možné uplatňovať úrok z omeškania aj na tú časť záväzku, ktorú predstavujú povolené splátky zaplatené v súlade rozhodnutím správcu dane o splátkovom kalendári. Postup správcu dane, podľa ktorého mu bol vyrubený úrok z omeškania aj za obdobie, kedy plnil v súlade so splátkovým kalendárom nemá oporu v zákone. Taktiež namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa správny orgán vyporiadal s touto jeho argumentáciou a prečo ju považuje za nesprávnu. Z tohto pohľadu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4SžoKS/65/2006 zo dňa 21.2.2007, v ktorom rozhodnutí Najvyšší súd konštatoval, že rozhodnutím o povolení zaplatiť daň v splátkach je konštitutívne určená nová splatnosť dane a nie je možné prihliadať na pôvodnú splatnosť. Dôsledky porušenia určeného splátkového kalendára nastávajú ex nunc. Takýmto dôsledkom je splatnosť celého nedoplatku v zostávajúcej výške, ktorý nedoplatok je potom základom pre vyrubenie sankčného úroku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na vyššie uvedené rozhodnutie poukazoval už počas administratívneho konania a domnieval sa, že minimálne žalovaný ako odvolací orgán bude vo veci postupovať v zmysle záverov, ktoré z tohto rozhodnutia vyplývajú. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zopakoval, že rozhodnutím o povolení platiť daň v splátkach zo dňa 30.5.2011, ktorým bolo vyhovené žiadosti žalobcu, povolil dňom doručenia tohto rozhodnutia postupné splatenie vyrubeného rozdielu dane. Žalobca však druhú splátku neuhradil v lehote určenej v rozhodnutí a stal sa splatný dlh v celej jeho zostávajúcej časti. Tento zostatok žalobca uhradil dňa 10.8.2011 v sume 29 175,87 eura, a dňa 24.8.2011 v sume 2072,13 eura. Nedodržanie podmienok uvedených v rozhodnutí o povolení zaplatiť daň v splátkach bolo podľa žalovaného v zmysle ust. § 156 ods.1 písm. a) zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dôvodom na vyrubenie úroku z omeškania. Sporným v predmetnej veci zostal len dátum, od ktorého bol správca dane povinný žalobcovi úrok z omeškania vyrubiť. Správca dane zastal názor s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, že takýto úrok je potrebné vyrubiť odo dňa splatnosti dane, teda v danom prípade od 26.2.2011. Uvedený dátum vychádza z rozhodnutia č. 639/230/951/11/Urb zo dňa 20.1.2011, voči ktorému sa žalobca neodvolal a preto mu dňa 26.2.2011 vznikol daňový nedoplatok. Poukázal na to, že sa nejedná o splátky zo zákona, nakoľko žiadne ustanovenie zákona č. 563/2009 Z.z. , 511/1992 Zb. a ani zák.č. 595/2003 Z.z. neumožňovalo úhradu rozdielu dane v splátkach. Podľa názoru žalovaného bola síce rozhodnutím o povolení splácať rozdiel dane v splátkach určená nová splatnosť rozdielu dane, avšak len pre prípad, že žalobca uhradí všetky splátky vo výške a v lehote uvedenej v tomto rozhodnutí. Keďže však žalobca druhú splátku uhradil o deň neskôr, nie je možné na novú splatnosť dane prihliadať a platí pôvodná splatnosť, t.j. 25.2.2011. Správca dane nebol povinný o tejto skutočnosti, vydávať žiadne rozhodnutie a ani meniť splátkový kalendár. Mal za to, že podmienky za ktorých platila nová splatnosť dane boli jednoznačne definované v rozhodnutí o povolení platiť daň v splátkach, tieto však žalobca nedodržal. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval žalobca uviedol, že sa k nemu nevyjadroval a ani nevyjadruje, pretože nemá k dispozícii podklady pre posúdenie veci vo všetkých jeho špecifických súvislostiach. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.). Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/48380/2014/5193 zo dňa 24. januára 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9316301/5/4595731/2013 zo dňa 10.10.2013. Potvrdeným rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) zák.č. 563/2009 Z.z. vyrubený úrok z omeškania v sume 2915,40 eur za nezaplatenie rozdielu dane z príjmov právnických osôb, ktorý bol žalobcovi vyrubený platobným výmerom č. 639/230/951/11/Urb. zo dňa 20.1.2011 za zdaňovacie obdobie roku 2008. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Daňový úrad Bánovce nad Bebravou rozhodnutím - dodatočným platobným výmerom č. 639/230/951/11/Urb zo dňa 20.1.2011 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 50 135,72 eur. Žalobca bol zaviazaný zaplatiť tento rozdiel dane od 15 dní od právoplatnosti vyššie uvedeného dodatočného platobného výmeru. Vzhľadom na to, že dodatočný platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 10.2.2011, bol žalobca povinný zaplatiť rozdiel dane najneskôr do 25.2.2011. Listom zo dňa 8.3.2011 správca dane oznámil žalovanému kompenzáciu nadmerného odpočtu vo výške 3080,76 eur, ktorú si žalobca uplatnil dodatočným daňovým priznaním dňa 25.1.2011 za zdaňovacie obdobie december 2010. V zmysle uvedeného listu bola kompenzácia, vykonaná ku dňu 27.3.2011 použitá na daňový nedoplatok z dane z príjmov právnickej osoby, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti. Dňa 22.3.2011 bola správcovi dane doručená žiadosť o splátkový kalendár, ktorou žalobca žiadal postupné splácanie rozdielu dane v pravidelných mesačných splátkach po 4177,98 eur. Na výzvu správcu dane bola táto žiadosť doplnená o požadované doklady. Listom zo dňa 5.4.2011 správca dane oznámil žalovanému kompenzáciu nadmerného odpočtu vo výške 1677,99 eur, ktorú si žalobca uplatnil riadnym daňovým priznaním dňa 25.2.2011 za zdaňovacie obdobie január 2011. V zmysle uvedeného listu bola kompenzácia, vykonaná ku dňu 24.4.2011 použitá na daňový nedoplatok z dane z príjmov právnickej osoby, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti. Listom zo dňa 9.5.2011 správca dane oznámil žalovanému kompenzáciu nadmerného odpočtu vo výške 3705,08 eur, ktorú si žalobca uplatnil riadnym daňovým priznaním dňa 25.3.2011 za zdaňovacie obdobie február 2011. V zmysle uvedeného listu bola kompenzácia, vykonaná ku dňu 26.5.2011 použitá na daňový nedoplatok z dane z príjmov právnickej osoby, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti. Rozhodnutím č. 639/230/10058/11/Urb zo dňa 30.5.2011 správca dane povolil žalobcovi platiť daň v 8 pravidelných mesačných splátkach. Výška prvej splátky bola určená na sumu 5215,89 eur, všetky nasledujúce v sume 5208 eur. Podmienkou takéhoto povolenia bolo „platenie dane v splátkach vo výške a v určenej lehote“. V prípade nedodržania stanovenej podmienky sa mal stať splatný celý nedoplatok v zostávajúcej časti a správa dane mal vyrubiť sankčný úrok. Žalobca riadne uhradil prvú splátku, z druhou sa jeden deň omeškal. V mesiaci august doplatil celú sumu rozdielu dane. Následne dňa 7.9.2011 vydal Daňový úrad Bánovce nad Bebravou rozhodnutie č. 639/230/18429/11/Urb, ktorým žalobcovi vyrubil sankčný úrok v sume 2936,90 eur za nezaplatenie dane vyrubenej dodatočným platobným výmerom č. 639/230/951/11/Urb zo dňa 20.1.2011 za zdaňovacie obdobie 2008 v lehote splatnosti určenej správcom dane v dodatočnom platobnom výmere. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že správca dane vychádzal pri svojom rozhodovaní zo zistenia, že žalobca vykonal úhradu rozdielu dane čiastočnými úhradami, a to dňa 27.3.2011 v sume 3080,76 eur, dňa 24.4.2011 v sume 1677,99 eur, dňa 26.5.2011 v sume 3705,08 eur, dňa 24.6.2011 v sume 5215,89 eur, dňa 26.7.2011 v sume 5208 eur, dňa10.8.2011 v sume 29 175,87 eur, dňa 24.8.2011 v sume 2072,13 eur. Výška sankčného úroku bola určená podľa § 35b ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb. ako 15 % p.a., za deň splatnosti bol určený deň 25.2.2011. Následne bol v závislosti odo dňa realizácie jednotlivých úhrad určený počet dní omeškania a celková suma sankčného úroku. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a pritom poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4SžoKS/65/2006 zo dňa 21.2.2007, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie o povolení zaplatiť daň v splátkach nedodržaním podmienok stanoveného splátkového kalendára nezaniká s účinkami ex tunc, ale v zmysle s účinkami ex nunc nastávajú ním určené dôsledky, a to splatnosť celého nedoplatku v zostávajúcej výške. Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo SR napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie z dôvodu, že v rozhodnutí absentuje uvedenie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Následne správca dane opätovne o veci rozhodol rozhodnutím č. 9316301/5/117325/2013 zo dňa 10.1.2013 tak, že bol znova žalobcovi vyrubený úrok v sume 2936,90 eur. Vzhľadom na ustanovenie § 165 ods.7 zák.č. 563/2009 Z.z. však už išlo o úrok z omeškania a nie sankčný úrok. Uvedené rozhodnutie vychádzalo z rovnakej sadzby úroku z omeškania, dlžnej sumy a počtu dní omeškania ako prvotné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené odvolacím orgánom. Žalobca podal opätovne odvolanie, ktoré odôvodnil zhodne so v žalobe uplatnenými dôvodmi. Rozhodnutie správcu dane bolo žalovaným znova zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom takéhoto postupu bola povinnosť správcu dane postupovať podľa prechodného ustanovenia § 165 ods.2 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov za bodkočiarkou. Správca dane mal najprv vypočítať úrok z omeškania podľa ustanovení zák.č. 511/1992 Zb. a následne aj podľa ustanovení zák.č. 563/2009 Z.z. a porovnať čo je pre daňový subjekt výhodnejšie. Až na základe takéhoto porovnania môže o vyrubení úroku z omeškania rozhodnúť. Správca dane vydal po tomto zrušujúcom rozhodnutí žalovaného dve rozhodnutia, pričom rozhodnutím č. 9316301/5/4595731/2013 zo dňa 10.10.2013 žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 2915,40 eur a rozhodnutím č. 9316301/5/4541963/2013 zo dňa 8.10.2013 mu vyrubil úrok zo sumy povolenej splátky vo výške 14,20 eur za zdaňovacie obdobie 2008. Pri rozhodovaní o úroku zo sumy povolenej splátky, správca dane vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobcovi bolo povolené splácať daň v splátkach. Prvá splátka bola splatná dňa 27.6.2011 a bola žalobcom uhradená dňa 24.6.2011. Vzhľadom na takto riadne vykonanú platbu v súlade so splátkovým kalendárom určeným rozhodnutím správcu dane, bol žalobcovi z tejto splátky vyrubený úrok podľa § 57 ods.5 zák.č. 563/2009 Z.z. Uvedené rozhodnutie nebolo napadnuté odvolaním žalobcu a následne ani žalobou, takže jeho správnosť a zákonnosť nie je predmetom súdneho prieskumu. Rozhodnutím č. 9316301/5/4595731/2013 zo dňa 10.10.2013 bol po tretíkrát žalobcovi vyrubený úrok zo sumy vyrubeného rozdielu dane, ktorý bol podľa dodatočného platobného výmeru splatný dňa 25.2.2011. V tomto rozhodnutí vychádzal správca dane z tých istých skutkových zistení, avšak oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu posúdil vec podľa ust. § 165 ods.2 zák.č. 563/2009 Z.z. a dospel k záveru, že skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala pred 31.12.2011 a výška úroku a súčasne aj celkový výpočet sumy úroku z omeškania sú rovnaké pri postupe podľa zák.č. 511/2002 Z.z. a aj podľa zák.č. 563/2009 Z.z.. Na základe uvedeného postupoval vo veci podľa zák.č. 563/2009 Z.z. V uvedenom rozhodnutí bol vyrubený žalobcovi úrok z omeškania aj zo sumy 5215,89 eur, ktorá suma predstavuje prvú splátku uhradenú žalobcom riadne a včas podľa splátkového kalendára. Takto správca dane z tej istej splátky vyrubil tak úrok z povolenej sumy splátky ako aj úrok z omeškania. Na odvolanie žalobcu žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 9316301/5/ 4595731/2013 zo dňa 10.10.2013. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia zopakoval, že v predmetnej veci daňovému subjektu vznikol daňový nedoplatok na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane. K vzniku nedoplatku došlo dňa 25.2.2011. Splátky tohto rozdielu dane boli žalobcovi povolené na základe jeho žiadosti, nejde o splátky zo zákona. Konštatoval, že správca dane bol povinný vyrubiť úrok z omeškania odo dňa vzniku daňovej povinnosti. Takýmto postupom dodržal § 156 ods.1 písm. a) a ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane vyrubil úrok z omeškania z celého vyrubeného rozdielu, t.j. zo sumy 50 135,72 eura, a to z dôvodu, že žalobca nedodržal podmienky uvedené v rozhodnutí o povolení platiť daň v splátkach. Z tohto dôvodu nemohol správca dane prihliadnuť na splátky, kde termíny splátok boli dodržané, a to pri splátkach uhradených dňa 27.3.2011, 24.4.2011, 26.5.2011. Zopakoval, že k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval žalobca v podanom odvolaní sa nebude vyjadrovať, nakoľko nemá k dispozícii podklady pre posúdenie veci vo všetkých jeho špecifických súvislostiach. Podľa § 165 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 165 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Podľa § 165 ods. 7 zák.č. 563/2009 Z.z sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona. Podľa § 59 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. v znení platnom ku dňu vydania rozhodnutia správcu dane o povolení platiť daň v splátkach, na žiadosť daňového subjektu môže správca dane, ktorým je obec, povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo platenie tejto dane v splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie dane spojené s vážnou ujmou daňového subjektu. Ak ide o inú daň ako podľa prvej vety, môže daňový úrad alebo colný úrad povoliť na základe žiadosti daňového subjektu odklad platenia tejto dane alebo jej platenie v splátkach, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 59 ods. 3, 4, 5 zák.č. 511/1992 Zb. v znení platnom ku dňu vydania rozhodnutia správcu dane o povolení platiť daň v splátkach, ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu platenia dane z príjmov alebo dane z pridanej hodnoty, alebo spotrebných daní, alebo o povolenie platenia týchto daní v splátkach, predloží analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení platenia dane v splátkach. Podľa § 59 ods. 7 zák.č. 511/1992 Zb. v znení platnom ku dňu vydania rozhodnutia správcu dane o povolení platiť daň v splátkach počas odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok z odloženej sumy vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok z odloženej sumy sa vyrubí za celú dobu povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote kratšej, ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy je splatný do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia; úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach. Podľa § 35 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb. v znení platnom ku dňu vydania rozhodnutia správcu dane o povolení platiť daň v splátkach a nedodržania splátkového kalendára, správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia nadmerného odpočtu, ktorý správca dane vrátil daňovému subjektu. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 63; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e). Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty. Súd konštatuje, že medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobcovi bol správcom dane vyrubený rozdiel dane na dani z príjmov právnických, ktorý bol povinný zaplatiť do 25.2.2011. V uvedenej lehote si túto povinnosť nesplnil. K čiastočnému zániku tohto záväzku došlo na základe kompenzácii vykonaných správcom dane podľa § 63 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb., dňa 27.3.2011 vo výške 3080,76 eur, dňa 24.4.2011 v sume 1677,99 eur a dňa 26.5.2011 v sume 3705,08 eur. Takto zostalo žalobcovi k úhrade ešte 41 671,89 eur. Žalobca požiadal správcu dane o možnosť postupného hradenia vyrubeného rozdielu dane, ktorý v tom čase predstavoval sumu 41 671,89 eur. Rozhodnutím č. 639/230/ 10058/11/Urb zo dňa 30.5.2011 správca dane umožnil žalobcovi platiť daň v mesačných splátkach určených vo výroku tohto rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie sa týkalo len zostatku neuhradeného rozdielu dane. Správca dane v rozhodnutí súčasne určil, že povolené platenie v splátkach sa podmieňuje tým, že žalobca zaplatí všetky tieto splátky v určenej výške a lehote. V prípade nedodržania tejto podmienky sa mal stať splatným celý nedoplatok v zostávajúcej časti. Je nesporné, že žalobca zaplatil prvú určenú splátku riadne a včas, s druhou sa však o jeden deň omeškal. Na základe uvedeného mu vznikla povinnosť zaplatiť úrok z omeškania (v tej dobe sankčný úrok). Sporné medzi stranami zostalo, či sa po povolení splátok dane na základe rozhodnutia správcu dane a následnom nedodržaní splátkového kalendára obnovila pôvodná splatnosť dlhu, tak ako bola určená právoplatným rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane. Sporným zostalo aj to či základom pre výpočet tohto úroku je celá suma rozdielu dane. Súd má za to, že na uvedený prípad dopadajú závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 4SžoKS/65/2006 zo dňa 21.2.2007, podľa ktorých rozhodnutím o povolení zaplatiť daň v splátkach došlo k určeniu novej splatnosti dane a na pôvodnú splatnosť už viac nie je možné prihliadať. Toto rozhodnutie o splátkovom kalendári v prípade nedodržania stanovených podmienok určeného splátkového kalendára nezaniká s účinkami ex tunc, ale v zmysle rozhodnutia správcu dane s účinkami ex nunc nastávajú ním určené dôsledky jeho porušenia, a to splatnosť celého nedoplatku v zostávajúcej výške. Vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu vychádzajú z právnej úpravy platnej podľa zák.č. 511/1992 Zb. Aj v prejednávanej veci bolo postupné platenie rozdielu dane povolené podľa § 59 zák.č. 511/1992 Zb. a následky nedodržania povoleného splátkového kalendára nastali ešte počas účinnosti tohto zákona. Dôsledky jeho porušenia nastali ex nunc a na uvedenom závere potom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že neskôr začali správne orgány vec posudzovať podľa zák.č. 563/2009 Z.z. (po posúdení výšky úrokovej sadzby podľa zák.č. 563/2009 Z.z. a č. 511/1992 Zb.). Súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci je taktiež zo znenia výrokovej časti rozhodnutia správcu dane č. 639/230/10058/11/Urb zo dňa 30.5.2011 zrejmé, že samotný správny orgán stanovil, že nedodržaním podmienky riadneho a včasného platenia jednotlivých splátok sa stane splatným nedoplatok na dani v zostávajúcej časti. Z uvedeného je teda možné v súlade so závermi Najvyššieho súd SR dovodiť, že na splátky zaplatené podľa stanoveného splátkového kalendára sa hľadí ako na úhrady vykonané riadne a včas. Pôjde o plnenia vykonané v súlade s rozhodnutím o povolení splátok, ktorých sa následky nedodržania splátkového kalendára nedotknú a podliehajú režimu podľa ust. § 57 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z., teda z nich žalobca platí úrok z povolenej splátky. Za tejto situácie nie je možné uvažovať o obnovení pôvodnej splatnosti takto uhradených splátok a už vôbec nie je možné (tak ako to učinili v prejednávanej veci správne orgány) z takto zaplatenej splátky vyrubiť daňovému subjektu tak úrok z povolenia splátok, ako aj (sankčný) úrok z omeškania. Uvedený postup sa logicky vylučuje. V danej veci je podľa názoru súdu potrebné rozlišovať medzi úhradami (vykonanými kompenzáciami), ktoré boli realizované pred vydaním rozhodnutia o povolení splátok a teda nová splatnosť daňového záväzku sa ich nedotýka. Na tieto platby sa vzťahuje pôvodná splatnosť dane a v pri výpočte úroku z omeškania sa počet dní omeškania určí podľa dodatočného platobného výmeru, ktorým došlo k vyrubeniu rozdielu dane. Zostávajúci nedoplatok, pri ktorom bolo rozhodnutím správcu dane povolené postupné splácanie následne podlieha režimu založenému týmto rozhodnutím s konštitutívnymi účinkami. Vzťahuje sa na neho novo určená splatnosť dlhu a na pôvodnú splatnosť už nie je možné prihliadať, a to ani v prípade nedodržania splátkového kalendára. S poukazom na vyššie uvedené závery, správne orgány nesprávne vec právne vyložili a svoje rozhodnutie zaťažili vadou podľa podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., čo viedlo k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktorá predstavuje náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur a trov právneho zastúpenia v celkovej sume 381,29 eur. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta navrhovateľa je podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 134 eur pre rok 2014 a 143 pre rok 2016 eur a výška režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky je 8,04 pre rok 2014 a 8,58 eur pre rok 2016, v ktorých boli úkony právnej pomoci vykonané. Žalobca si však uplatnil za jeden úkon právnej pomoci 111,21 eura. Súd mu teda v zmysle jeho uplatnenia trov priznal odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia (tarifná odmena 111,21 eura + 8,04 eur), vypracovanie žaloby (111,21 eura + 8,04 eur) a tarifná odmena v sume 111,21 eur + 8,58 eur za účasť na pojednávaní konanom dňa 27.1.2016. Súd žalobcovi priznal v rámci trov právneho zastúpenia aj náhradu cestovných výdavkov v sume 14,40 eur a náhradu za stratu času za cestu z miesta sídla jeho advokátskej kancelárie (Bánovce nad Bebravou) do sídla súdu (Trenčín) 2 polhodín x 14,30 eur t.j. 28,60 eur. Uvedená cesta bola vykonaná za účelom účasti na vytýčenom pojednávaní. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.