Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/36/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5009200470 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5009200470.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o. so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, zastúpený Úradom právnych služieb, Kutuzovova 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ŠbPeM-19-27/2009 zo dňa 20.04.2009, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. ŠbPeM-19-27/2009 zo dňa 20. apríla 2009 ako aj personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 1535 zo dňa 23. februára 2009 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím riaditeľa Personálneho úradu č. 1535 zo dňa 23.02.2009 bol podľa § 6 ods. 2 písm. b) zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) a podľa § 72 ods. 1 písm. a) a § 70 ods. 1 písm. h), bod 5 tohto zákona bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončí dňom 30.04.2009. Žalobca je v zálohe pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov PR RPÚ č. 574 z 27.01.2009. V zálohe je pripravený zastávať systemizované miesto vedúci starší dôstojník - špecialista, ČVO 968. V odôvodnení sa uvádza, že dňa 23. februára 2009 vedúci služobného úradu zistil dôvod na prepustenie na základe predloženého návrhu na prepustenie. Skončenie služobného pomeru prepustením sa vykonáva z dôvodu, že pre menovaného nie je v štátnej službe iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený a ide o profesionálneho vojaka, ktorému skončila lehota zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. g) citovaného zákona dňom 28. apríla 2009, a to na základe Personálneho rozkazu RPÚ č. 1277 z 18. februára 2009. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval druhostupňový správny orgán - Generálny štáb ozbrojených síl SR, ktorý rozhodnutím č. konania ŠbPeM-19-27/2009 zo dňa 20. apríla 2009 odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz potvrdil. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného šetrenia odvolacím orgánom bolo zistené, že funkcia vedúci starší dôstojník - špecialista ČVO 968, ktorú do 28.01.2009 odvolateľ vykonával, ku dňu 31.01.2009 zrušená nebola. Vo veci zníženia tabuľkových počtov u vojenskej polície bolo šetrením zistené, že na funkcii, ktorú odvolateľ vykonával pred skončením jeho dočasného vyčlenenia k termínu organizačných zmien, t.j. k 01. februáru 2009, nedošlo k organizačnej zmene, a teda v prípade odvolateľa nie je možné, aby bol jeho služobný pomer skončený podľa § 70 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Preto bolo skonštatované, že skončenie služobného pomeru odvolateľa podľa § 70 ods. 1 písm. h), bod 5 zákona z dôvodov skončenia lehoty jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. g) zákona bolo zákonné. Pokiaľ riaditeľ Personálneho úradu v odôvodnení personálneho rozkazu uvádza, že pre odvolateľa nie je v štátnej službe iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený, mal túto skutočnosť za preukázanú. Voči uvedenému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné dôvody uviedol: v rozpore s personálnym rozkazom č. 181 z 27.01.2009 bol žalobca personálnym rozkazom č. 574 z 27.01.2009 zaradený do personálnej zálohy v zmysle § 58 ods. 1 písm. b) zák. č. 346/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Následne po ukončení zaradenia personálnej zálohy bol v zmysle Personálneho rozkazu č. 1277 z 18.02.2009 personálnym rozkazom č. 1535 z 23.02.2009 zo služobného pomeru profesionálneho vojaka ku dňu 30.04.2009 prepustený. Nezákonné zaradenie podľa § 58 uvedeného zákona spôsobuje, že i rozhodnutie odvolacieho orgánu, spolu s rozhodnutím prvostupňového personálneho úradu, sú nezákonné. Okrem toho dôvodom prepustenia podľa § 70 ods. 1 písm. h), bod 5 tohto zákona je skončenie lehoty zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Podľa personálneho rozkazu č. 1277 z 18.02.2009 malo byť zaradenie do personálnej zálohy ukončené dňom 28.04.2009. Napriek tomu, že tento zákonný predpoklad nenastal, riaditeľ personálneho úradu vydal dňa 23.02.2009 personálny rozkaz, ktorým mal byť prepustený zo služobného pomeru. Skutočnosť, že prepustenie malo nastať až ku dňu 30.04.2009 nič nemení na veci, že pre vydanie takéhoto rozhodnutia neboli naplnené zákonné podmienky, preto žiadal rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR spolu s Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, ktoré nevyčíslil. K žalobe sa písomne vyjadril zástupca žalovaného - Úrad právnych služieb podaním zo dňa 17. augusta 2009. Uviedol, že Personálny rozkaz riaditeľa Vojenskej polície č. 181 z 27.01.2009 nemal žiadnu súvislosť so zaradením žalobcu do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Keďže v prípade žalobcu došlo k skončeniu jeho dočasného vyčlenenia na plnenie úloh Vojenskej polície a súčasne sa nerozhodlo ani o jeho ustanovení do inej funkcie v ozbrojených silách SR ani o prepustení zo služobného pomeru, riaditeľ personálneho úradu Personálnym rozkazom č. 574 zmenil žalobcovi dňa 29.01.2009 miesto výkonu štátnej služby a zaradil žalobcu do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Do tejto zálohy môže byť vojak podľa § 62 ods. 1 zákona zaradený najviac na tri mesiace. Z uvedeného dôvodu Personálnym rozkazom č. 1277 z 18.02.2009 riaditeľ personálneho úradu ukončil žalobcovi dňa 28.04.2009 zaradenie do personálnej zálohy. Rozhodujúci význam pritom nemá dátum vydania personálneho rozkazu, ale tá skutočnosť, aby k skončeniu služobného pomeru profesionálneho vojaka došlo po skončení zaradenia do personálnej zálohy. Z uvedených dôvodov žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s citovaným zákonom a neobsahuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/36/2009-100 zo dňa 09. februára 2010 bolo toto konanie prerušené do právoplatného ukončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/159/2009. V odôvodnení je uvedené, že v konaní na Krajskom súde v Bratislave prebieha prieskum personálneho rozkazu č. 574 zo dňa 27.01.2009, ktorým bol žalobca zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Skôr ako bude právoplatne rozhodnuté o zákonnosti tohto personálneho rozkazu, nemôže sa procesný súd zaoberať posudzovaním hmotnoprávnych podmienok relevantných na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru tak, ako sa to udialo napadnutým personálnym rozkazom č. 1535 zo dňa 23.02.2009. Z pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/159/2009 bolo zistené, že vo veci bol vydaný rozsudok prvostupňovým súdom č.k. 1S/159/2009-56 zo dňa 17.03.2011, ktorým krajský súd žalobu zamietol. Odvolací súd - Najvyšší súd SR zmenil tento rozsudok tak, že rozhodnutie žalovaného č. 574 zo dňa 27.01.2009 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 03.04.2012. Na toto pojednávanie sa právny zástupca ani žalobca nedostavili s tým, že právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil práceneschopnosťou, ktorý túto skutočnosť i doložil dôkazom. Neúčasť žalobcu nebola ospravedlnená žiadnou skutočnosťou a ani doložená žiadnym dôkazom. Právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti. Tejto žiadosti súd nevyhovel a prejednal vec v jeho neprítomnosti. Čo sa týka otázky opodstatnenosti odročenia pojednávania z dôvodu žiadosti účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu, túto otázku opodstatnenosti odročenia pojednávania posudzuje konajúci súd individuálne v každom konkrétnom prípade (nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS 68/1998 zo dňa 13.01.1999). Na rozdiel od občianskoprávnych sporov v preskúmavacom konaní podľa piatej časti O.s.p. ide o odlišný typ súdneho konania, ktorého podstatou je posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, pričom dôraz nie je na vykonávaní dokazovania, ale na posúdenie správnosti aplikácie právnych noriem na skutkový stav zistený a ustálený v správnom konaní. Dokazovanie sa v správnom súdnictve vykonáva skôr výnimočne, pričom ide o dôkazy na posúdenie tvrdení žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach. Na rozdiel od občianskoprávneho konania výsluch účastníka konania na pojednávaní pred správnym súdom spravidla nie je nevyhnutným dôkazom. Podkladom pre rozhodnutie súdu je napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a námietky proti tomuto rozhodnutiu uvedené v žalobe, pričom je v tejto súvislosti potrebné poukázať aj na koncentračnú zásadu, podľa ktorej je potrebné všetky námietky uviesť v lehote na podanie žaloby a tieto žalobné dôvody nemožno v ďalšom konaní rozšíriť. V správnom súdnictve tiež platí osobitná úprava zakotvená v § 250g ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti. V konkrétnej veci súd poukazuje na to, že prvej žiadosti právneho zástupcu žalobcu súd už vyhovel, a to v krátkom časovom odstupe od novej žiadosti (dňa 20.03.2012, kedy bolo vytýčené prvé pojednávanie vo veci). Zároveň súd poukazuje na to, že čo sa týka pojednávania v neprítomnosti právneho zástupcu, týmto úkonom súdu nebola žiadnym spôsobom odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom práve vzhľadom na to, že na pojednávaní nebolo vykonávané žiadne dokazovanie a ani predložené nové listinné dôkazy či nové skutkové tvrdenia alebo právne závery a preto, aj vzhľadom na už uvádzanú koncentračnú zásadu uvedenú v § 250h ods. 1 O.s.p., súd nepovažoval prítomnosť právneho zástupcu žalobcu za nevyhnutnú a nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania. Čo sa týka neprítomnosti žalobcu na pojednávaní, tento žiadnym spôsobom neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, mohol sa preto pojednávania zúčastniť. Len samotná skutočnosť, že sa na pojednávaní nezúčastnil jeho právny zástupca, mu nedáva právo vymieniť si odročenie tohto pojednávania na nový termín. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. a viazaný žalobnými námietkami v zmysle § 249 ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z nasledujúcich dôvodov: Personálnym rozkazom č. 181 z 27.01.2009 riaditeľ Vojenskej polície odvolal žalobcu z funkcie vo Vojenskej polícii z dôvodu dočasného vyčlenenia. Personálnym rozkazom č. 574 z 27.01.2009 riaditeľ Personálneho úradu dňom 29.01.2009 zaradil žalobcu do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Personálnym rozkazom č. 1277 z 18.02.2009 riaditeľ Personálneho úradu ukončil dňom 28.04.2009 zaradenie žalobcu do personálnej zálohy. Personálnym rozkazom č. 1535 z 23.02.2009 (napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie) riaditeľ Personálneho úradu rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka ku dňu 30.04.2009 podľa § 70 ods. 1 písm. h), bod 5 zákona č. 346/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom mal splniť nasledovné hmotnoprávne podmienky: - nebola pre neho v štátnej službe iná funkcia a - ide o profesionálneho vojaka, ktorému sa skončila lehota na jeho zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm.g) zák. č. 346/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPeM-19-27/2009 zo dňa 20. apríla 2009 bolo rozhodnutie - personálny rozkaz č. 1535 potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zák. č. 346/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 20.04.2009, vedúcim služobného úradu, ktorým je organizačná zložka ozbrojených síl určená podľa § 5 ods. 1 písm. a), je veliteľ organizačnej zložky. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, služobný úrad na účely tohto zákona je organizačná zložka ozbrojených síl určená ministrom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl, pre profesionálnych vojakov, ktorí majú byť dočasne vyčlenení podľa § 60 ods. 1, a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo dočasné vyčlenenie podľa § 60 ods. 2; to neplatí, ak ide o profesionálnych vojakov organizačných zložiek Vojenského spravodajstva a Vojenskej polície. Podľa § 62 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov vedúci služobného úradu zaradí profesionálneho vojaka najviac na tri mesiace, ak skončilo jeho dočasné vyčlenenie a súčasne sa nerozhodlo o jeho ustanovení do inej funkcie alebo o prepustení zo služobného pomeru. Podľa § 70 ods. 1 písm. h), bod 5 citovaného zákona, služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak nie je pre neho v štátnej službe iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený, a ide o profesionálneho vojaka, ktorému skončila sa lehota jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. g). Podľa § 72 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. a) až h) a o), § 70 ods. 2 a 7 a § 71 vedúci služobného úradu rozhodne bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Krajský súd v Žiline konštatuje, že žalobný dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, pretože im predchádzalo nezákonné rozhodnutie č. 574 zo dňa 27.01.2009 je v plnom rozsahu dôvodné. Krajský súd konštatuje, že vydanie Personálneho rozkazu č. 574 o zaradení do zálohy podľa § 58 ods. 1 písm. b) citovaného zákona bezprostredne súvisí s preskúmavaným rozhodnutím. Bezprostredný súvis s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní, t.j. personálnym rozkazom č. 1535, tkvie v tom, že personálnym rozkazom č. 1535 mohol riaditeľ personálneho úradu rozhodnúť o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 1 písm. h), bod 5 zákona len vtedy, ak boli kumulatívne splnené dve hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z tohto zákonného ustanovenia. Prvou podmienkou je, že pre profesionálneho vojaka nie je v štátnej službe iná funkcia a druhou je, že ide o profesionálneho vojaka, ktorému sa skončila lehota jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. g) zákona. Ak by rozhodnutie o zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. g) zákona bolo zrušené, t.j. neexistovalo by rozhodnutie o zaradení profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, nemohla by ani skončiť lehota tohto zaradenia do zálohy a tým by nebola naplnená druhá kumulatívna podmienka. V danom prípade tomu tak skutočne bolo, keď Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 4Sžo/22/2011 zo dňa 07. septembra 2011 zrušil personálny rozkaz žalovaného č. 574, ktorým bol žalobca zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Tým teda nemohla byť naplnená druhá kumulatívna podmienka na to, aby bolo rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru vôbec prijaté v súlade so zákonom. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 250i ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Je skutočne pravdou, že v čase vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia a tiež i druhostupňového správneho rozhodnutia bol Personálny rozkaz č. 574 vykonateľný, pretože k zrušeniu tohto personálneho rozkazu došlo až rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 07. septembra 2011. Na druhej strane však výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány v zmysle § 159 ods. 2, prvá časť vety pred bodkočiarkou v spojení s § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p.. Je preto viazaný aj výrokom vyššie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu, na ktorý v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. musí prihliadnuť, ak v čase vyhlásenia rozsudku takýto rozsudok existuje a má priamy vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto krajský súd prihliadol na rozsudok Najvyššieho súdu SR o zrušení Personálneho rozkazu č. 574 z 27.01.2009 a z tohto dôvodu konštatuje, že na vydanie Personálneho rozkazu č. 1535 z 23.02.2009 nebola splnená hmotnoprávna kumulatívna podmienka stanovená v § 70 ods. 1 písm. h), bod 5 zákona, a to, že žalobcovi skončila lehota jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov a táto mu ani nezačala plynúť, keďže rozhodnutie o zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov bolo zrušené. Napadnuté rozhodnutie, ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu sú napadnuté vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Touto vadou bolo nesplnenie zákonných hmotnoprávnych podmienok na vydanie týchto rozhodnutí, pričom táto vada nastala až po vydaní napadnutého rozhodnutia i prvostupňového správneho rozhodnutia. Preto bolo napadnuté rozhodnutie ako i prvostupňové rozhodnutie potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Druhý žalobný dôvod, spočívajúci v tom, že prvostupňové správne rozhodnutie č. 1535 bolo vydané dňa 23.02.2009, hoci zaradenie do personálnej zálohy malo byť ukončené až dňom 28.04.2009, žalobca neuviedol vo svojom odvolaní v správnom konaní. Preto sám o sebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom však na tú skutočnosť, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR bo zrušený personálny rozkaz č. 574 o zaradení žalobcu do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, ako bolo uvedené vyššie, krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie, pričom dôvodom tohto zrušenia je práve skutočnosť neexistencie hmotnoprávneho predpokladu pre rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, a to rozhodnutie o zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, pričom táto námietka nemohla byť žalobcom uplatnená v odvolaní, keďže k jeho zrušeniu došlo až po vydaní napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1, prvá veta O.s.p., v spojení s § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p. a § 151 O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto má právo na náhradu trov konania. Podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na náhradu trov konania (priamo v žalobe), a preto mu súd ich náhradu vo vyhlásenom rozsudku na pojednávaní konanom dňa 03. apríla 2012 priznal. Čo sa týka výšky trov, keďže právny zástupca nevyčíslil výšku týchto trov v priebehu súdneho konania, v zmysle § 151 ods. 1, druhá veta O.s.p. bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Právny zástupca žalobcu v tejto lehote náhradu trov konania nevyčíslil. V zmysle § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v tejto lehote trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade, keďže žalobca trovy v lehote nevyčíslil a zo spisu mu iné trovy okrem trov právneho zastúpenia nevyplývajú (žalobca je osobne oslobodený od súdnych poplatkov), súd v písomnom vyhotovení rozsudku nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pričom nie je viazaný svojim rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania vo vyhlásenom rozsudku na pojednávaní dňa 03.04.2012. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.