Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/95/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200399 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200399.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: I. J., nar. XX. X.. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom V. XXX, XXX XX V. G. V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2014 (správne 5. marca 2014) v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2014 (správne 5. marca 2014) podľa § 142 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 14. januára 2002. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal nesprávnosť v dátume vyhotovenia rozhodnutia a dátume vzniku nároku na starobný dôchodok. Na základe námietok navrhovateľa vydala odporkyňa zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2014, ktorým bolo pozmenené napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 5. júna 2014 v časti odôvodnenia a dátume vydania rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí bolo nedopatrením uvedený nesprávny dátum vystavenia rozhodnutia, namiesto 5. júna 2014 mal byť uvedený dátum 5. marca 2014. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol nesprávne uvedený údaj, že nárok na starobný dôchodok vznikol od 1. júna 1999, čo je dátum priznania výsluhového príspevku podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Správny dátum vzniku nároku na starobný dôchodok je 14. januára 2002, t. j. dovŕšením 55 rokov veku, vzhľadom na výkon zamestnania v služobnom pomere zaradenom do I. pracovnej kategórie v rozsahu najmenej 20 rokov. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku odporkyňa poukázala na § 132 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení - z dôvodu, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení dňa 14. januára 2002, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.. Vzhľadom na výkon zamestnania v služobnom pomere zaradenom do I. pracovnej kategórie v rozsahu najmenej 20 rokov nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol 14. januára 2002, čo je podľa § 94 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala piata časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Rovnako odporkyňa poukázala na to, že je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na ust. § 142 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení Sociálna poisťovňa nie je príslušná rozhodnúť o tomto nároku. Navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to ani s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Pretože odporkyňa nie je príslušná rozhodnutie o starobnom dôchodku podľa § 132 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení, navrhovateľova žiadosť bola zamietnutá podľa nej správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 5. júna 2014 (správne 5. marca 2014) v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 11. júna 2014 ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľ na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho písomne podaného opravného prostriedku. Poukázal na to, že od 1. júna 1999 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý mu je vyplácaný do dnešného dňa. Na otázku sudkyne, či bol nepretržite zamestnaný do 31. 12. 2003 uviedol: Nepretržite zamestnaný do konca roku 2003 nebol. Do konca roku 2002 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Nakoľko splnil všetky podmienky podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení, vykonával službu v I. kategórii funkcií 31 rokov a asi 140 dní vrátane základnej vojenskej služby + civilné zamestnania, žiadal, aby mu odporkyňa priznala starobný dôchodok. Navrhovateľ súdu predložil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré je podľa neho vydané v obdobnej veci č. k. 9So/157/2011 zo dňa 30. januára 2013. Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia vo veci zo dňa 24. júna 2014 a vzhľadom k dôvodom v ňom uvedených navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne spolu so zmenovým rozhodnutím zo dňa 11. júna 2014 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ žiadosťou o dôchodok spísanou 11. novembra 2013 si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 14. januára 2002. V konaní bolo preukázané, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol navrhovateľovi priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 31 rokov a 114 dní. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru od 9.10. 1966 do 24. 9. 1968 v I. kategórii funkcií - základná vojenská služba a od 1. 2. 1970 do 31. 5. 1999 v I. kategórii funkcií - služobný pomer v PZ. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výsluhový príspevok navrhovateľa, priznaný podľa zákona č. 73/1998 Z. z. nie je výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 328/2002 Z. z., iba sa za taký považuje. Doba služby príslušníka PZ, teda navrhovateľovi nezaložila nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., preto túto dobu treba považovať za obdobie dôchodkového poistenia získané do 31. decembra 2003 podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Je zrejmé, že navrhovateľ, nar. 14. 1. 1947, dosiahol vek 55 rokov dňa 14. januára 2002 a k tomuto dňu bol zamestnaný viac ako 25 rokov a splnil aj podmienku výkonu služby zaradenej do I. kategórie funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov. Dňom 14. januára 2002 teda splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nebol zamestnaný (dôchodkovo poistený). Z § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku. Podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Keďže nárok navrhovateľa na starobný dôchodok vznikol pred 1. januárom 2004, v konaní o tomto nároku je potrebné postupovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, teda podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V zmysle § 114 ods. 2 a § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje Ministerstvo vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia. Orgánom Ministerstva vnútra SR je v danom prípade odbor sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa podľa názoru krajského súdu postupovala správne, keď sama nerozhodovala o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, lebo vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, ako to predpokladá ust. § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nebola a nie je za daných okolností príslušná o takej žiadosti rozhodnúť. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX. XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2014 (správne 5. marca 2014) v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne zo dňa 11. júna 2014 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR (9So/103/2011 zo dňa 26. 9. 2012, 9So/180/2011 zo dňa 31. októbra 2012). Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.