Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/80/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200567 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200567.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej, JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: DRUSUR, s.r.o., Jána Jančeka 346/6, 034 01 Ružomberok, IČO: 36425281, zast. advokátom: Mgr. Martin Alušic, H. X/A, XXX XX K., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/101951/2015 zo dňa 5.3.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.5.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/101951/2015 zo dňa 5.3.2015, kedy bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9515401/5/4967661/2014 zo dňa 7.11.2014, ktorým bol vyrubený podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 12 386,84 €. Žalobca v žalobe namietal rozpor napadnutého rozhodnutia o odvolaní a prvostupňového správneho rozhodnutia so zákonom č. 563/2009 Z.z. Pre správne určenie daňovej povinnosti v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon zák. č. 222/2004 Z.z.) a v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane predložil v protokole tieto zistenia a dôkazy: Kontrolovaný daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, ani žiadne iné dôkazy (evidenčné čísla motorových vozidiel, dodacie listy, ktoré vyhotovil dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu na dodávky podľa jednotlivých motorových vozidiel), ktorými by reálne preukázal, že skutočným dodávateľom fakturovaných zdaniteľných plnení bol platiteľ DANA CARS s.r.o. Správca dane nedostatočne preveril a vyhodnotil skutkový stav, daňovým subjektom boli predložené všetky relevantné dôkazy - jednak predložené doklady, ktoré sú pravé (pravosť dokladov nebola nijakým spôsobom spochybnená), boli vypísané, vypracované a podpísané oprávnenými osobami, teda na jednej strane dodávateľom a na druhej strane odberateľom (faktúry, dodacie listy, pokladničné a iné doklady) a sú podložené a podporené inými dôkaznými prostriedkami, ako výpoveďami svedkov a inými predloženými listinnými dôkazmi. Kontrolovaný daňový subjekt predložil ku kontrole a v priebehu daňovej kontroly z jeho strany všetky potrebné účtovné doklady preukazujúce uskutočniteľné daňové plnenia. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že správca dane porušil ust. § 25 ods. 4 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu a z ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, resp. služby, ktoré mu reálne boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Žalobca uviedol, že v danom prípade jednoznačne preukázal skutočnosť, že mu bol tovar dodaný dodávateľom spoločnosť DANA CARS s.r.o., čo dokázal nielen predloženými účtovnými dokladmi, či už pri daňovej kontrole, alebo aj v priebehu daňového konania, ale i všetkými svedeckými výpoveďami a inými dôkazmi, ktorých obsahy reálne neodporujú tvrdeným skutočnostiam, ale v plnej miere ich podporujú, pričom tieto ďalšie dôkazy neboli v priebehu daňového konania spochybnené ani správcom daní ani odvolacím orgánom. Nevznikli ani pochybnosti o osobe, ktorá tovar dodala, teda konateľovi spoločnosti DANA CARS s.r.o., nakoľko tento vo svojich výpovediach vždy potvrdil dodanie predmetného tovaru žalobcovi. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nepostupoval objektívne a jeho postup nebol v súlade s ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku, nakoľko nezistil, čo najúplnejšie všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, nakoľko nepovažoval správca dane za potrebné v rámci súčinnosti požiadať príslušného správcu dane o vykonanie daňovej kontroly v spoločnosti DANA CARS s.r.o., čím by sa získali podstatné dôkazy, či bol predmetný zdaniteľný obchod reálne uskutočnený, či príslušné doklady boli riadne zaúčtované v tejto spoločnosti, nevyjadril sa ani ku tej skutočnosti, či vôbec bola v spoločnosti DANA CARS s.r.o. vykonaná za predmetné obdobie daňová kontrola. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že si oprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane a správcom dane neboli v priebehu daňovej kontroly zistené také uvedené skutočnosti, ktoré by neboli v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. Daňový subjekt okrem iného mal faktúry od platiteľa vyhotovené podľa § 71 a daň mal uvedenú v záznamoch podľa § 70 citovaného zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), d) a e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.9.2015. Vo vyjadrení uviedol, že žalobu žiada zamietnuť ako neopodstatnenú z týchto dôvodov: Správca dane vykonal na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 661/320/41016/2011/Ben-L/90 zo dňa 31.10.2011 a Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 661/320/44096/2011/Ben zo dňa 28.11.2011 u žalobcu DRUSUR kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9515401/5/3645808/2013 zo dňa 1.8.2013, ktorý bol doručený s Výzvou č. 9515401/5/3703801/2013 na prerokovanie protokolu dňa 16.8.2013. Na základe vykonanej kontroly správca dane rozhodnutím č. 9515401/5/4469893/2013 zo dňa 2.10.2013 vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 12 386,84 €. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval skutočnosti týkajúce sa oprávnenosti uplatnenia odpočítania dane na základe faktúr č. 509/2008 (R 8006) zo dňa 27.8.2008 a č. 519/2008 (R 8008) zo dňa 29.8.2008 od dodávateľa DANA CARS s.r.o., Nemocničná 14, Veľký Krtíš (od 1.4.2009 SNP 33, Veľký Krtíš), za nákup druhotných surovín „CU NOVA, CU MIX". Faktúra č. 509/2008 (R 8006) zo dňa 27.8.2008 bola vystavená na celkovú sumu 1 356 254, 90 Sk, z toho DPH vo výške 216 544,90 Sk, faktúra č. 519/2008 (R 8008) zo dňa 29.8.2008 bola vystavená na celkovú sumu 980 940,80 Sk, z toho DPH vo výške 156 620, 80 Sk. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval predmetný zdaniteľný obchod tiež prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií dožiadaním č. 9515401/5/987631/2012 zo dňa 11.6.2012 a požiadal o vypočutie svedka - konateľa spoločnosti DANA CARS s.r.o., ktorým bol v čase od 2.2.2007 do 30.12.2008 Attila Ispán, K. O.t XX, L. H-XXXX, Maďarská republika. Bývalý konateľ uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov, ani skladové priestory a vybavenie na spracovanie kovošrotu. S výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti Attilu Ispána správca dane oboznámil daňový subjekt dňa 6.5.2013 na ústnom pojednávaní, o čom vyhotovil Zápisnicu z ústneho pojednávania č. 9515401/5/1724972/2013. Správca dane na návrh daňového subjektu tiež vypočul ako svedkov osoby a to Z. H., A. P. ml. a A. P. st. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že k preprave tovaru im neboli odovzdané žiadne prepravné doklady, ktoré by deklarovali prevážaný tovar v čase nakladania tovaru, v čase jeho prepravy a vyskladnenia v spoločnosti DRUSUR. Nevedeli označiť dodávateľa, ktorý odovzdal tovar na prevoz, nebolo im známe miesto, kde tovar bol naložený, pretože tento bol prevzatý na benzínovej pumpe Attilom Ispánom. Na základe týchto zistených skutočností správca dane prijal záver, že odpočítanie dane z predmetných faktúr od spoločnosti DANA CARS s.r.o. bolo neoprávnené, pretože dodávateľom tovaru nebolo preukázané ako a kedy nadobudol dodávky tovaru, ktoré boli fakturované daňovému subjektu, nebolo preukázané kedy a ako prešlo právo na spoločnosť DANA CARS s.r.o. nakladať s konkrétnym tovarom ako vlastník a nebola dostatočným spôsobom preukázaná preprava tovaru. Len ústne vyhlásenie bývalého konateľa dodávateľa tovaru ako svedka, že nejaký tovar dodal bez predloženia relevantných dôkazov nie je splnením dôkaznej povinnosti o skutočnom dodaní predmetných zdaniteľných obchodov dodávateľom deklarovaným na predmetných faktúrach. Správca dane v pokračujúcom vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu č. 1100308/1/57588/2014 zo dňa 30.1.2014 opätovne zaslal žiadosť v rámci medzinárodnej výmeny informácií č. 9515401/5/1204552/Ben zo dňa 28.3.2014 na preverenie zdaniteľných obchodov a vypočutie bývalého konateľa spoločnosti DANA CARS s.r.o. Attilu Ispána v súlade s ust. § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Maďarská daňová správa vo svojej odpovedi oznámila, že vypočula svedka Attilu Ispána, ktorého vyjadrenia neobsahovali žiadne nové skutočnosti majúce vplyv na výsledky daňovej kontroly. Z výpovede bývalého konateľa Attilu Ispána vyplynulo, že konateľom spoločnosti bol do 12/2008, keď obchodný podiel bol predaný občanovi Maďarskej republiky Rolandovi Vargovi. Ďalšie jeho vyjadrenia boli všeobecné, nevedel uviesť, v ktorom meste na území Slovenska má spoločnosť, od ktorej mal byť tovar nadobudnutý, svoje sídlo a ani jej obchodný názov. Uviedol, že kontakt so spoločnosťou DRUSUR bol nadviazaný okolo roku 2008 a predtým nikdy žiadnu meď od tohto dodávateľa nekúpil (odberateľa označil za dodávateľa). O nadobudnutí tovaru nevedel poskytnúť žiadne informácie. Svedok k účtovným dokladom uviedol, že tieto sa nachádzajú v účtovnej spoločnosti MIDINET s.r.o., Veľký Krtíš. V závere vyjadrenia uviedol, že z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary resp. služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z predložených faktúr ale aj iných dokladov, aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou, ak vzniknú pochybnosti o osobe, ktorá je uvedená na faktúre, či tento tovar dodala, ktorý iný dodávateľ tovar dodal. Žalobca nevedel preukázať žiadnymi inými dôkazmi, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru spoločnosťou DANA CARS s.r.o., Veľký Krtíš. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a trvá na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil predmetné odpočítanie dane oprávnene. Správcom dane bol dostatočne zistený skutkový stav veci, vykonal dokazovanie čo najúplnejšie, mal k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia a zistil, že daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď nepreukázal, že daň z pridanej hodnoty uvedená na faktúrach bola voči nemu uplatnená platiteľom uvedeným na faktúre t.j. spoločnosť DANA CARS s.r.o. Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch uvedených v žalobe. Dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.01.2016. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Podľa § 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 222/2007 Z.z., platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj po zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetná služba alebo tovar boli dodané obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ žalobcu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa - žalobcu. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal daňovú kontrolu u žalobcu za zdaňovacie obdobie február, marec, apríl, august 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9515401/5/3645808/2013 zo dňa 01.08.2013. Správca dane dňa 19.09.2013 prerokoval protokol č. 9515401/5/4290580/2013 so žalobcom. Výsledkom daňovej kontroly bolo rozhodnutie správcu dane - Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok č. 9515401/5/4967661/2014 zo dňa 07.11.2014. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 12.386,84 €. Kontrolou zdaňovacieho obdobia august 2008 správca dane zistil, že žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z prijatých faktúr na nákup druhotných surovín spoločnosti DANA CARS s. r. o. v takých objemoch a cenách, ako je uvedené na faktúrach: D509/2008 (R8006) zo dňa 27.08.2008 na 1 356 255,00 Sk, z toho DPH 216 545,00 Sk, D519/2008 (R8008) zo dňa 29.08.2008 na 980 941,00 Sk, z toho DPH 156 621,00 Sk. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, ani žiadne iné dôkazy (evidenčné čísla motorových vozidiel, dodacie listy, ktoré vyhotovil dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu na dodávky podľa jednotlivých motorových vozidiel), ktorými by reálne preukázal, že skutočným dodávateľom fakturovaných zdaniteľných plnení bol platiteľ DANA CARS s. r. o. predložil dodávateľské faktúry, dodacie listy k faktúram a výdavkové pokladničné doklady, ktoré boli vyhotovené až po prevzatí druhotných surovín v spoločnosti kontrolovaného daňového subjektu. V priebehu kontroly bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt využíval na prepravu odpadových surovín vlastné vozidlá ako aj vozidlá zapožičané na základe zmluvy o výpožičke Milan Kuchár - DRUSUR Ružomberok zo dňa 05.01.2005. Kontrolou evidencie jázd nákladných vozidiel v roku 2008 nebolo preukázané, že vyššie uvedené nákladné vozidlá uskutočnili prepravu fakturovaného tovaru a v účtovníctve daňového subjektu nebola fakturovaná preprava obstaraného tovaru inými dodávateľmi, ktorá by sa vzťahovala k obstaraniu medeného a mosadzného šrotu v období, kedy bol tento dodaný od vyššie uvedeného dodávateľa. Na základe preverovaného skutkového stavu vznikli u správcu dane pochybnosti v dôveryhodnosť daňových dokladov - predmetných faktúr vystavených dodávateľom DANA CARS s. r. o.. Správca dane vykonal preverovanie zdaniteľných obchodov u dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane požiadal v rámci medzinárodnej výmeny informácií dožiadanie č. 9515401/5/987631/2012 zo dňa 11.06.2012 vypočuť ako svedka Attilu Ispána, ktorý bol v čase realizácie tohto obchodu konateľom spoločnosti DANA CARS, s. r. o., prostredníctvom Maďarskej finančnej správy. Vypočul aj navrhnutých svedkov žalobcom Z. H., A. P. st., A. P. ml.. Na základe uvedených dôkazov správca dane konštatoval, že preverované faktúry, dodacie listy a pokladničné doklady, ktoré boli vyhotovené v spoločnosti DRUSUR, s. r. o. a na ktorých je uvedený ako dodávateľ spoločnosť DANA CARS, s. r. o. boli vyhotovené neoprávnene osobou, ktorá tieto dodávky neuskutočnila. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len žalovaný) rozhodnutím č. 1100308/1/101951/2015 zo dňa 05.03.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Žilina č. 9515401/5/4967661/2014 zo dňa 07.11.2014, ktorým bol vyrubený podľa ust. § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 12 386,84 €. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval skutočnosti týkajúce sa oprávnenosti uplatneného odpočítania dane na základe faktúr č. 509/2008 (R8006) zo dňa 27.08.2008 a č. 519/2008 (R8008) zo dňa 29.08.2008 od dodávateľa DANA CARS, s. r. o., Nemocničná 14, Veľký Krtíš (od 01.04.2009 SNP 13, Veľký Krtíš) za nákup druhotných surovín „CU NOVA, CU MIX". Faktúra č. 509/2008 (R8006) zo dňa 27.08.2008 bola vystavená na celkovú sumu 1 356 254,90 Sk, z toho DPH vo výške 216 544,90 Sk, faktúra č. 519/2008 (R8008) zo dňa 29.08.2008 bola vystavená na celkovú sumu 980.940,80 Sk, z toho DPH vo výške 156 620,80 Sk. Na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly správca dane dospel k záveru, že preverované faktúry, dodacie listy a pokladničné doklady, ktoré boli vyhotovené u odvolávajúceho sa DRUSUR, s. r. o. a na ktorých je uvedený ako dodávateľ spoločnosť DANA CARS, s. r. o., boli vyhotovené neoprávnenou osobou, ktorá tieto dodávky neuskutočnila. Ako uviedol správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, dodávateľovi odvolávajúce sa nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovarov a odvolávajúcemu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. V rámci rozsiahleho šetrenia správca dane preveroval predmetný zdaniteľný obchod tiež prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií dožiadaním č. 9515401/5/987631/2012 zo dňa 11.06.2012 a požiadal o vypočutie svedka - konateľa spoločnosti DANA CARS, s. r. o., ktorým bol v čase 02.02.2007 do 30.12.2008 Attila Ispán, K. O.t XX, L. H-XXXX, Maďarská republika. Správca dane vypočul aj svedkov navrhnutých žalobcom. Taktiež bol predvolaný Attila Ispán v rámci medzinárodnej výmeny informácií. S výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti správca dane oboznámil žalobcu dňa 06.05.2013 na ústnom pojednávaní, o čom vyhotovil Zápisnicu z ústneho pojednávania č. j. 9515401/5/1724972/2013. Z výpovedí svedkov A. P. ml. a A. P. st. vyplynulo, že k preprave tovaru neboli odovzdané žiadne prepravné doklady, ktoré by deklarovali prevážaný tovar a v čase nakladania tovaru, v čase jeho prepravy a vyskladnenia v spoločnosti DRUSUR, s. r. o. nevedeli označiť dodávateľa, ktorý odovzdal tovar na prevoz, nebolo im známe miesto, kde bol tovar naložený, pretože tento bol prevzatý na benzínovej pumpe Attilom Ispánom. Svedok A. P. ml., ktorý pomáhal Attilovi Ispánovi tlmočiť sa vyjadril, že o dodávateľovi tovaru pre spoločnosť DANA CARS, s. r. o. nikdy nepočul. Tiež uviedol, že faktúry, ktoré Attila Ispán vyhotovil za spoločnosť DANA CARS, s. r. o. pre spoločnosť DRUSUR, s. r. o. nikdy nevidel, svedok Z. H. do zápisnice uviedol, že od prepravcov tovaru nikdy nepreberal prepravné doklady ani žiadne iné doklady o druhotných surovinách, ktoré boli spoločnosti dodané. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol k námietke žalobcu, že správca dane nevykonal žiadne úkony, aby zabezpečil príslušné účtovné doklady v spoločnosti DANA CARS, s. r. o., uviedol, že správca dane na zabezpečenie dokladov o realizácii predmetných zdaniteľných obchodov uplatnil všetky zákonné postupy na zabezpečenie dokladov a preverenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov spoločnosťou DANA CARS, s. r. o.. Miestne príslušnému správcovi dane zaslal dožiadanie č. 661/320/54655/2011/Jn-N/58 zo dňa 19.12.2011. Miestne príslušný správca dane daňovému subjektu DANA CARS, s. r. o. zaslal na adresu sídla spoločnosti výzvu na predloženie dokladov č. 9600401/126/12/Slá zo dňa 16.01.2012, ktorá bola správcovi dane vrátená z dôvodu, že adresát bol neznámy. Správca dane chcel zabezpečiť aj účtovné doklady spoločnosti DANA CARS, s. r. o. aj v účtovnej firme MINIDET, s. r. o., Nemocničná 14, Veľký Krtíš. Správca dane vykonal v sídle tejto spoločnosti miestne zisťovanie, o čom vyhotovil Zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 9611401/5/4832422/2014/Bec zo dňa 30.10.2014. Z vykonaného miestneho zisťovania bolo zistené, že účtovná spoločnosť nedisponuje účtovnými a daňovými dokladmi spoločnosti DANA CARS, s. r. o., nakoľko tieto boli dňa 12.10.2010 vrátené konateľovi Attilovi Ispánovi, a ktorý pri svedeckých výpovediach ich taktiež nepredložil. Správca dane postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku a vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správcom dane bol dostatočne zistený skutkový stav veci. Vykonal dokazovanie čo najúplnejšie, mal k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia a zistil, že daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 71 Zákona o DPH, keď nepreukázal, že daň z pridanej hodnoty uvedená na faktúrach bola voči nemu uplatnená platiteľom uvedeným na týchto dokladoch. Žalobca žalobou zo dňa 27.05.2015 napadol druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 2 ods. 3 Zákona o správe daní) ale i zásada (a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní) prejednávacia zásada. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť podkladom pre rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť vykonať dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam i spôsobu ich získavania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1995 Zb.), aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1995 Zb.), pričom ako dôkaz mohol použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi normami. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, ohlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod., svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim). Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Sud sa predovšetkým nestotožňuje s názorom žalobcu, že s poukazom na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 71 Zákona o DPH je jediným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH je existencia faktúry. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladov ani za dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, podľa názoru súdu musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce, pokiaľ si uplatňuje platiteľ nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba predloženie tejto faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené. Predovšetkým poukazuje tiež na to, že ust. § 49 ods. 1 Zákona o DPH je premietnutím článku čl. 167 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty do nášho právneho systému. Taktiež ust. § 71 ods. 2 písm. f) Zákona o DPH je premietnutím článku čl. 226 ods. 6 Smernice Rady do nášho právneho systému. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/121/2013 zo dňa 29.01.2015, v ktorom Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že „samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bez ohľadu na to, že takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia." Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte." Primárne je nevyhnutné niesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene, za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dôkazov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Žalobca v žalobe namieta, že žalovaný porušil ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. V tomto smere bolo hrubo porušené právo daňového subjektu z dôvodu, že daňový subjekt mal byť jasne informovaný správcom dane včas o druhom výsluchu svedka Attilu Ispána v Maďarskej republike v rámci MVI, mal by možnosť predložiť písomne správcovi dane otázky, na ktoré by mal svedok Attila Ispán odpovedať, predložiť účtovné doklady, ku ktorým by sa vyjadril, čo však kontrolovanému daňovému subjektu nebolo umožnené. K tejto námietke súd uvádza nasledovné: správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval predmetný zdaniteľný obchod tiež prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií dožiadaním č. 9515401/5/987631/2012 zo dňa 11.06.2012 a požiadal o vypočutie svedka - konateľa spoločnosti DANA CARS, s. r. o., ktorým bol v čase od 02.02.2007 do 30.12.2008 Attila Ispán K. O.t XX, L. H-XXXX, Maďarská republika. V odpovedi č. 02873 doručenej správcovi dane dňa 15.02.2013 bolo oznámené, že predvolaný Attila Ispán sa dostavil a vypovedal nasledovné: k predloženým preverovaným dokladom sa vyjadril, že sú to doklady o predaji kovošrotu, predmetnú činnosť vykonával sám, nemal žiadneho zástupcu, ani dočasne. Pri rokovaní mu asistoval jeden známy A. P., nakoľko nehovorí po slovensky. Predložené faktúry vystavil a podpísal sám v spoločnosti DRUSUR, s. r. o.. Ďalej uviedol, že tovar prepravoval sám do prevádzky spoločnosti. Čo sa týka transakcií uviedol, že A. P. mu pomohol nájsť spoločnosť, ktorej bolo možné tovar predať. V tom čase spoločnosť DANA CARS, s. r. o. nemala ani tovar ani dodávateľov, od ktorých by mohla tento tovar nadobudnúť. Nevedel sa vyjadriť kto mu odporučil dodávateľa, vedel len, že tovar bol nadobudnutý na Slovensku a že tovar mu bol odovzdaný na čerpacej stanici v obci Slovenské Ďarmoty. Uviedol tiež, že spoločnosť nemala zamestnancov, ani skladové priestory a vybavenie na spracovanie kovošrotu. Milana Kuchára ml. nepozná, možno že to bol konateľ, ktorý sa nachádzal v prevádzkových priestoroch spoločnosti DRUSUR, s. r. o.. O výpovedi bývalého konateľa spoločnosti Attilu Ispána správca dane oboznámil daňový subjekt dňa 06.05.2013 na ústnom pojednávaní, o čom vyhotovil Zápisnicu z ústneho pojednávania č. 9515401/5/1724972/2013. Správca dane opätovne zaslal žiadosť v rámci medzinárodnej výmeny informácií č. 9515401/5/1204552/Ben zo dňa 28.03.2014 na preverenie zdaniteľných obchodov a vypočutie bývalého konateľa spoločnosti DANA CARS, s. r. o. Attilu Ispána v súlade s § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Maďarská finančná správa v odpovedi č. 61838-44709 správcovi dane oznámila, že bývalý konateľ a jediný zástupca spoločnosti DANA CARS, s. r. o. Attila Ispán sa dostavil na daňový úrad a vypovedal v zmysle ustanovenia č. 8 maďarského zákona o pravidlách zdaňovania, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt iného členského štátu nemusí byť informovaný ohľadom svedeckej výpovede. Na základe článku 7 ods. 5 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty by bolo možné získať požadované informácie alebo vykonať požadované administratívne vyšetrovanie, žiadaný orgán alebo administratívny orgán, na ktorý sa žiadaný orgán obráti, postupuje, akoby konal sám za seba alebo na požiadanie ďalšieho orgánu svojho vlastného členského štátu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade žiadosti zaslania na základe článku 7 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 získali maďarské daňové orgány požadované informácie uplatňujúc maďarské procesné právo, na základe ktorého je možné odpovedať na žiadosť a tým vybaviť. To znamená, že procesné ustanovenia iných členských štátov uplatnené nemôžu byť, maďarské daňové orgány uplatňovali pri získaní požadovaných informácii maďarské procesné právo, čiže vyjadrenia boli všeobecné, nevedel uviesť, v ktorom meste na území Slovenska mal spoločnosť, od ktorej mal byť tovar nakúpený, svoje sídlo a nie obchodný názov. Účtovné doklady sa majú nachádzať v účtovnej spoločnosti MIDINET, s. r. o. Veľký Krtíš. Vzhľadom na výpoveď bývalého konateľa Attilu Ispána krajský súd detailne preskúmal faktúry, a to č. D509/2008 (R8006) zo dňa 27.08.2008 a faktúru č. D519/2008 (R8008) zo dňa 29.08.2008 a zistil, že faktúru D519/2008 vypísala osoba, ktorá má technické vzdelanie, t. j. je vypísaná technickým písmom. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie bývalého konateľa Attilu Ispána sa nezakladá na pravde. Predmetné faktúry vyhotovili dve rôzne osoby. Súd preskúmal aj príjmové doklady, na základe ktorých boli uhradené predmetné faktúry. Zistil, že príjmový doklad zo dňa 27.08.2008 a príjmový doklad z 28.08.2008 podpísal za príjemcu P. a jeden príjmový doklad z 02.09.008 podpísal a vyhotovil Ispán Attila. Súd však konštatuje, že písmo na príjmovo pokladničnom doklade nie je totožné s písmom ani na jednej z uvedených faktúr. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca mohol z vlastnej iniciatívy vyzvať, resp. osloviť bývalého konateľa Ispána Attilu a požiadať ho ako svojho bývalého obchodného partnera o podanie svedeckej výpovede na daňovom úrade v Slovenskej republike a mohol byť aj on prizvaný na pojednávanie zo svedkov a klásť mu otázky, ktoré považoval za dôležité pre rozhodnutie vo veci. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca navrhol vypočuť svedkov, a to Z. H., A. P. ml. a A. P. st.. S Z. H. vykonal ústne pojednávanie dňa 02.07.2013, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9515401/5/3194235/2013, s A. P. ml. vykonal ústne pojednávanie dňa 02.07.2013, o čo vyhotovil zápisnicu č. 9515401/5/3183586/2013 a s A. P. st. vykonal ústne pojednávanie, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9515401/5/319916/2013. Z výpovedí svedkov A. P. ml. a A. P. st. vyplynulo, že k preprave tovaru im neboli odovzdané žiadne prepravné doklady, ktoré by deklarovali prevážaný tovar v čase nakladania tovaru, v čase jeho prepravy a vyskladnenia v spoločnosti DRUSUR, s. r. o.. Nevedeli označiť dodávateľa, ktorý odovzdal tovar na prevoz, nebolo im známe miesto, kde tovar bol naložený, pretože tento bol prevzatý na benzínovej pumpe Attilom Ispánom. Svedok A. P. ml., ktorý pomáhal Attilovi Ispánovi tlmočiť, sa vyjadril, že o dodávateľovi tovaru pre spoločnosť DANA CARS, s. r. o. nikdy nepočul. Tiež uviedol, že faktúry, ktoré Attila Ispán vyhotovil za spoločnosť DANA CARS, s. r. o. pre spoločnosť DRUSUR, s. r. o. nikdy nevidel. Svedok Z. H. v zápisnici uviedol, že od prepravcu tovaru nikdy nepreberal prepravné doklady ani žiadne iné doklady o druhotných surovinách, ktoré boli spoločnosti dodané. On spoločnosti DRUSUR, s. r. o. preberal priamo v prevádzke dodávky tovaru, o čom viedol podrobnú evidenciu. Uviedol, že iba v jednom prípade tovar doviezol kamión s ťahačom, avšak Attila Ispán na takomto motorovom vozidle dodávky tovaru nerealizoval. Podľa názoru súdu základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane od príjemcu tovaru alebo služby je skutočnosť, že pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému platiteľovi. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemusí vzniknúť ani nárok na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. Deň, kedy vznikne právo na odpočítanie dane, je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť. Nevyhnutným predpokladom pre vznik nároku a práva na odpočítanie dane je aj preukázanie, že doklad má povahu faktu, teda že tovar alebo služba deklarovaná na faktúre boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Právo na odpočítanie dane vzniká až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať a za správnosť ktorých zodpovedá daňový doklad z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie použiteľnej veci, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.. Krajský súd vzhľadom na horeuvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobca nepreukázal žiadnymi vierohodnými dôkazmi existenciu tovarov a služieb, nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie predmetného tovaru v zmysle § 8 Zákona o DPH, preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 Zákona o DPH a následne odberateľovi uvedenom na faktúre (žalobca) nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH v nadväznosti na § 51. Predložené faktúry vzhľadom k všetkým zisteniam nie sú relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu, ktoré je uvedené na faktúre, v skutočnosti aj došlo. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdeniami, ktorými by preukázal splnenie zákonných podmienok na odpočet DPH, preto žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p. V Žiline, dňa 20. januára 2016 JUDr. Veronika Poláčková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková