Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/120/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200770 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200770.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: Ľubica Kováčová - LUMIKO, Beňadiková 124, IČO: 34286365, právne zast.: JUDr. Jiří Martaus, advokát, so sídlom M. X. XXX/XX, XXX XX E. F., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. S/2014/01638-2.1 zo dňa 29.4.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 4.6.2014, doručenou na súd dňa 5.6.2014, domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. S/2014/01638-2.1 zo dňa 29.4.2014, ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce v Žiline (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 105/2014-IZA-1.2/pok/R/S zo dňa 5.3.2014. Prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni pokutu 2 000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce za porušenie povinnosti v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že správne orgány obidvoch stupňov vychádzali nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zistili a vyhodnotili skutkový stav. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že pokuta jej bola uložená ako zamestnávateľovi, ktorým by mohla byť podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov len vtedy, ak by krčmára zamestnávala v pracovnoprávnom vzťahu, ale dôvodom na uloženie pokuty bola skutočnosť, že krčmár s ňou v pracovnoprávnom vzťahu nebol. Žalobkyňa preto nemohla porušiť povinnosť zamestnávateľa vo vzťahu ku krčmárovi, ak podľa inšpektorátu práce krčmár jej zamestnancom nebol. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že pán O. dňa 11.10.2013 nevykonával závislú prácu, pretože s poukazom na ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislou prácou je práca vykonávaná za mzdu alebo odmenu, pričom dňa 11.10.2013 menový nevykonával práce za odplatu, ale išlo len o krátkodobý záskok počas neprítomnosti žalobkyne na prevádzke, ktorý považovala za kamarátsku nezištnú výpomoc, pretože s pánom O. sa pozná už dlhé roky, nakoľko už v minulosti vykonával pre ňu prácu krčmára vo výčape, a to vždy na základe uzavretej dohody o vykonaní práce. V žalobe ďalej uviedla, že X. O. sa dňa 11.10.2013 dostavil do prevádzky v Beňadikovej z dôvodu, že sa so žalobkyňou mal dohodnúť ohľadne opätovného vykonávania prác krčmára. Ústne sa predbežne dohodli, že bude pre žalobkyňu opätovne pracovať a zároveň sa mali dohodnúť, že cez víkend žalobkyňa vyhotoví potrebné doklady a návrh dohody o vykonaní práce. Písomnú dohodu v piatok 11.10.2013 nevyhotovovala z dôvodu, že pán O. nevedel žalobkyni presne uviesť na akú dobu, a preto túto okolnosť si mal tiež do pondelka rozmyslieť. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že nikdy predtým nekonala v úmysle nelegálne zamestnávať fyzickú osobu. Táto skutočnosť je podľa nej preukazovaná aj dohodami o vykonaní práce, z ktorých vyplýva, že pán X. O. už v minulosti trikrát pre ňu vykonával práce čašníka v krčme v Beňadikovej, a to každý rok počínajúc rokom 2010, pričom v každom roku to bolo na základe dohody o vykonaní práce. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že správne orgány obidvoch stupňov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zistili a vyhodnotili skutkový stav. Žalovaný sa k žalobe písomné vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa 11.10.2013 v čase o 17:40 hod. u žalobkyne na prevádzke Krčma POHODA, Beňadiková 59, kde závislú prácu vykonávala fyzická osoba: X. O., nar. X.X.XXXX., ktorý vykonával prácu krčmára vo výčape. S vyššie uvedeným zamestnancom nemala žalobkyňa založený žiadny pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. X. O. v zápisniciach o podaní informácie potvrdil, že pre žalobkyňu vykonáva prácu krčmára - výčap v čase od 15:00 do 18:00, prácu mu zadáva žalobkyňa a s ním sa aj na práci dohodla. Vyššie menovaný zamestnanec samostatne zaúčtoval inšpektorom práce pri kontrolnom nákupe objednaný tovar a vydal o tom doklad o zaplatení. Tvrdenie žalobkyne o tom, že X. O. dňa 11.10.2013 nevykonával závislú prácu, pretože menovaný nevykonával prácu za odplatu, ale išlo len o krátkodobý „záskok“ počas jej neprítomnosti, odvolací orgán neakceptoval. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že naplnenie znakov závislej práce je potrebné vždy posudzovať vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a dbať pritom, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Všetky znaky závislej práce sú vymedzené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce sú podstatné, ale možno ich rozdeliť na tie, ktoré samy o sebe obsahovo vytvárajú pojem závislá práca a tie ktoré predstavujú doplňujúci indikátor tohto pojmu (teda podmienky výkonu závislej práce). Ak absentujú doplňujúce znaky napriek tomu, že sú naplnené primárne znaky závislej práce, prichádza do úvahy porušenie, resp. obchádzanie Zákonníka práce. Nedojednanie povinností v právnom vzťahu (napr. zmluvné strany sa nedohodli na dĺžke pracovného času) ešte nemusí znamenať, že nebol naplnený znak závislej práce v pracovnom čase, ale môže ísť o porušenie zákona dojednať takúto povinnosť (napr. dĺžku pracovného času). Uvedené platí aj v prípade nedojednania odplaty. Ak by fyzická osoba vykonával závislú prácu bezodplatne, okrem rozporu s § 1 ods. 2 Zákonníka práce, by to bol súčasne postup v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný ďalej uviedol, že Zákonník práce nepozná termín krátkodobý „záskok“, ani nedáva inú možnosť práce na skúšku bez toho, aby danému zamestnancovi bola vyplácaná mzda, resp. odmena. Jediný inštitút oprávňujúci zamestnávateľa „odskúšať“ prácu zamestnanca je upravený v ust. § 45 Zákonníka práce, avšak aj počas tejto skúšobnej doby patrí zamestnancovi mzda. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že úmysel žalobkyne využívať závislú prácu X. O. v čase výkonu inšpekcie práce možno deklarovať z podkladov tvoriacich spisový materiál, z ktorého vyplýva, že táto mala s X. O. v priebehu rokov 2010 - 2013 opakovane uzatvárané dohody o výkone prác na výkon práce čašníka v kontrolovanom subjekte s jasne dohodnutou odmenou za vykonanú prácu. Vzťah medzi účastníkom konania a vyššie uvedeným zamestnancom bol teda preukázateľne dlhodobo charakterizovaný odplatnosťou, resp. závislou prácou a nie kamarátskou nezištnou výpomocou, ako sa ju snažila interpretovať žalobkyňa. Žalovaný ďalej uviedol, že taktiež potrebuje za potrebné poukázať na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt obdobne nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne o tom, že jej bola uložená pokuta ako zamestnávateľovi, ktorým by mohla byť podľa ust. § 7 ods. 2 Zákonníka práce len vtedy, ak by krčmára zamestnávala v pracovnoprávnom vzťahu, ale dôvodom na uloženie pokuty bola skutočnosť, že krčmár s ňou s pracovnoprávnom vzťahu nebol, žalovaný konštatuje, že žalobkyni bola uložená pokuta za to, že využívala závislú prácu fyzickej osoby X. O., nar. X.X.XXXX, ktorý vykonával prácu krčmára vo výčape a s ktorým nepreukázala založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce). Podľa názoru žalovaného porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní boli zo strany žalobkyne jednoznačne preukázané a dôkazovo podložené. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že boli splnené procesné podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.1.2016. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálne práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 82/2005 Z. z.) nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2). 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 2) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2a ods. 1 zák. č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, 1) vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, 8a) je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov 8a) alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. Podľa § 2a ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, 1) príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, 8a) je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov 8a) alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 8a) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 26)Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákonník práce) závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Súčasťou správneho spisu je Zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku - X. O.. Zo zápisnice vyplýva, že O. X. vykonával na pracovisku druh práce krčmár - výčap, prácu vykonával na základe výpomoc 11.10.2013, prácu vykonával od 15:00 hod. do 18:00 hod. a prácu mu zadávala Ľubica Kováčová, platený ako výpomoc. Inšpektorát práce spísal aj Zápisnicu o podaní informácie, ktorú podala Ľubica Kováčová - LUMIKO. Do zápisnice uviedla, že s X. O. sa dohodla tak, že 11.10.2013 o 15:00 hod. príde si pozrieť prevádzku, kde ho asi zamestná, na základe ústnej dohody chce s ním uzavrieť písomnú dohodu, bude vykonávať prácu výčapníka. Vzhľadom na zistené skutočnosti inšpektorát práce začal konanie o uložení pokuty č. 105/2014-IZA-1.2/ pok/oz/S zo dňa 11.2.2014. V oznámení o začatí konania inšpektorát práce žalobkyni oznámil, že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, konkrétne za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) tým, že dňa 11.10.2013 o 17:40 hod. počas výkonu inšpekcie práce na prevádzke Krčma POHODA, Beňadiková 59 využívala závislú prácu fyzickej osoby X. O., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, ktorý vykonával prácu krčmára vo výčape a s ktorým nebol preukázaný pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z.). Za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z. z. Inšpektorát práce Žilina uloží v zmysle ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. a zákona č. 82/2005 Z. z. pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne najmenej 5 000 eur. Žalobkyňa sa k začatiu konania o uložení pokuty č. 105/20014-IZA-1.2/pok/oz/S zo dňa 24.2.2014 uviedla, že podľa jej názoru X. O. dňa 11.10.2013 nevykonával závislú prácu, pretože s poukazom na ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislou prácou je práca vykonáva za mzdu alebo odmenu, pričom dňa 11.10.2013 menovaný nevykonával prácu za odplatu, ale išlo len o krátkodobý záskok počas jej neprítomnosti, ktorý považovala za kamarátsku nezištnú výpomoc. Inšpektorát práce Žilina rozhodnutím dňa 5.3.2014 č. k. 105/2014-IZA-1.2/pok/R/S rozhodol tak, že účastníkovi konania Ľubica Kováčová - LUMIKO, Beňadiková 124, IČO: 34286365 uložil za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. v čase výkonu inšpekcie práce, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. a zákona č. 82/2005 Z. z., ktorý bol vykonaný v dňoch 11.10.2013 a 15.10.2013 na prevádzke Krčma POHODA, Beňadiková 59, spočívajúce v porušení ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. tým, že dňa 11.10.2013 o 17:40 hod. počas výkonu inšpekcie práce na prevádzke Krčma POHODA, Beňadiková 59 využívala závislú prácu fyzickej osoby X. O., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, ktorý vykonával prácu krčmára vo výčape a vo vzťahu k tejto osobe nebol preukázaný pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z.) pokutu vo výške 2 000 eur. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že bol vykonaný výkon inšpekcie práce v prevádzke účastníka konania v dňoch 11.10.2013 a 15.10.2013, kedy orgán inšpekcie práce zistil nedostatky, ktorými bol porušený zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Z protokolu o výkone inšpekcie zo dňa 15.10.2013, ktorý tvorí podklad tohto rozhodnutia vyplýva, že postihovaný zamestnanec porušil zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Na základe toho bolo začaté správne konanie, pričom k oznámeniu o začatí správneho konania sa účastník vyjadril tak, že podľa nej X. O. dňa 11.10.2013 nevykonával závislú prácu, pretože s poukazom na ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislou prácou je práca vykonávaná za mzdu alebo odmenu, pričom však dňa 11.10.2013 menovaný nevykonával práce za odplatu, ale išlo len o krátkodobý záskok počas jej neprítomnosti. Uviedla, že dňa 11.10.2013 ani nikdy predtým nekonala v úmysle nelegálne zamestnávať fyzickú osobu. Túto skutočnosť dokazuje aj priloženými dohodami o vykonaní práce, ktorými preukazuje, že aj X. O. v minulosti už trikrát vykonával práce čašníka v krčme v Beňadikovej, a to každý rok počínajúc rokom 2010, pričom v každom roku to bolo na základe dohôd o vykonaní práce. K výške uloženej pokuty prvostupňový správny orgán uviedol, že zobral do úvahy poľahčujúcu okolnosť, že sa jedná o prvú pokutu, ktorú účastníkovi konania ukladá a o jediný zistený prípad nelegálneho zamestnávania, a preto rozhodol o uložení pokuty na spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, t. j. 2 000 eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. S/2014/01638-2.1O-119/2014 o dňa 29.4.2014, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie účastníka zamietol. Stotožnil sa s názorom inšpektorátu práce, že bolo jednoznačne preukázané, že účastníčka využívala závislú prácu vo výroku rozhodnutia uvedenej fyzickej osoby, nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) ani iný právny vzťah, že došlo z jej strany k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa uvedených ustanovení platných právnych predpisov. Úmyselnosť, či neúmyselnosť konania vo vzťahu k tomuto správnemu deliktu je irelevantná, jedná sa o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje iba porušenie právnych povinností zo strany účastníka konania a nie zavinenie, čo znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému nedostatku, či k porušeniu zákona došlo bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Krajský súd v Žiline konštatuje, že v danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky na plnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu stanovený v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z.. Žalobkyňa porušila zákaz nelegálneho zamestnávania, pričom jej za toto porušenie bolo možné uložiť pokutu od 2 000 eur. V danom prípade bola žalobkyni uložená pokuta 2 000 eur, pretože bolo zistené, že sa jednalo o jej prvé takéto pochybenie ako zamestnávateľa a zamestnávaná len jedna fyzická osoba, nemohlo byť rozhodnuté o uložení nižšej výšky pokuty. Čo je nelegálne zamestnávanie stanovuje § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.. Podľa neho je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je podľa poznámky 2) Zákonník práce a Zákon o štátnej službe č. 400/2009 Z. z.. Keďže teda žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorá je podnikateľkou a v jej prevádzke vykonávala prácu v čase výkonu kontroly fyzická osoba, s ktorou preukázateľne nemala založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, sporným momentom zostalo, či táto fyzická osoba podnikateľ využíval jeho závislú prácu. Práve v tom spočívala základná žalobná námietka žalobkyne, ktorá tvrdila, že neboli splnené podmienky kogentného charakteru ustanovenia Zákonníka práce na konštatovanie, že sa jednalo o závislú prácu, najmä, že ju X. O. vykonával v rámci priateľskej výpomoci, čiže ju vykonával dobrovoľne, kamarátsku nezištnú výpomoc a nebola vykonávaná za mzdu alebo odmenu. Definícia závislej práce je vedená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Je to práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa názoru súdu dôkazy nachádzajúce sa v správnom spise dostatočným spôsobom preukazujú, že X. O. pre žalobkyňu vykonával závislú prácu v zmysle vyššie uvedenej definície. Prácu vykonával ako fyzická osoba podľa pokynov žalobkyne v jej prevádzke a v pracovnom čase od 15:00 hod. do 18:00 hod.. Čo sa týka námietky, že nie je možné hovoriť o závislej práci, pretože nebola X. O. platená žiadna odmena za vykonávanie práce, súd konštatuje, že v zmysle definície závislej práce podľa Zákonníka práce odplata nie je obligatórny zákon závislej práce, preto na uvedenú námietku súd nemohol prihliadať ako na dôvodnú. Podľa názoru súdu išlo opakovane o vykonávanú činnosť podľa pokynov žalobkyne, ktorá fyzickej osobe prácu prideľovala vo svojom mene, v konkrétne určenom nepravidelnom pracovnom čase a osobne vykonávanou touto fyzickou osobou. Z uvedeného vyplýva, že všetky dôkazy svedčia o tom, že boli splnené všetky znaky definície závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce a súčasne nebol založený pracovnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a X. O., čím bola naplnená definícia nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 80/2005 Z. z.. V zmysle § 3 ods. 2 citovaného zákona pritom platí zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, za porušenie ktorej inšpektorát práce má povinnosť uložiť pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. najmenej vo výške 2 000 eur. Prípadne inšpektorát práce nemá len možnosť pokutu uložiť, t. j. môže ju uložiť fakultatívne, ale naopak má povinnosť pokutu uložiť, t. j. je povinný ju obligatórne uložiť, preto krajský súd konštatuje, že pokiaľ prvostupňový správny orgán uložil pokutu za týchto skutkových okolností, jeho rozhodnutie je zákonné. Pretože výška pokuty bola uložená v minimálnej možnej sadzbe, nie je možné, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu neprimerane vysokej výšky uloženej sankcie, prípadne, aby pristúpil k moderačnému oprávneniu na zníženie uvedenej pokuty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Žiline návrh žalobkyne zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p. V Žiline, dňa 20. januára 2016 JUDr. Veronika Poláčková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková