Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sp/42/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200563 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200563.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. na V. č. d. XX, v rade 2/ E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX D., v rade 3/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. na V. č. d. XXX, právne zast. slc partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava, v rade 4/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. R. XXXX/XX, XXX XX A. I., právne zast. JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, so sídlom J. D. D. XXX/X, XXX XX A. I., proti odporcovi: Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Pavla Mudroňa 45, 036 01 Martin, za účasti účastníka konania: v rade 1/ Slovenská národná knižnica Martin, so sídlom Námestie J. C. Hronského č. 1, 036 01 Martin, IČO: 361 385 17, právne zast. JUDr. Marianou Dobríkovou, Advokátskou kanceláriou, so sídlom S. X, XXX XX K., v rade 2/ Železnice Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 313 645 01, v rade 3/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor, so sídlom Bottova 23, 036 01 Martin, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OÚ-MT- PLO-2016/000939-BLA-P zo dňa 25.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Martin č. OÚ-MT-PLO-2016/000939-BLA-P zo dňa 25.04.2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľom v rade 1/ - 4/ a účastníkom konania v rade 1/ - 3/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol vo vzťahu k dedičom po oprávnenej osobe - navrhovateľom v rade 1/ - 4/, a to tak, že podľa výroku I. rozhodnutia nespĺňajú podmienky podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.. Vo výroku II. napadnutého rozhodnutia navrhovateľom nepriznal vlastnícke právo, ani právo na náhradu za nehnuteľnosti: a) pozemky v kat. úz. A. z vložky 536, parc. č.113/2, záhrada, o výmere 0,8708, stav podľa C-KN 662/1, 666, 667/1-5, 689/1, 689/8, 660/1-2, 664, 658/1-3, parc. č. 114/2, záhrada, o výmere 0,0840, stav podľa C-KN 662/4, 622/6, 660/1, 661, parc. č. 119, stodola, o výmere 0,0216, stav podľa C-KN 663/2, parc. č. 120, dom, o výmere 0,1958, stav podľa C-KN 663/3, 662/5-6, 663/1, b) trvalé porasty v kat. úz. A. - listnaté stromy vzácnejšie, rok výsadby 1839, počet 5, c) stavby v kat. úz. A. - vložka č. 536 - parc. č. 119, stodola, stav podľa C-KN 663/2, parc. č. 120, kaštieľ, stav podľa C-KN 663/1, parc. č. 113/2-120, ploty, stav podľa C-KN 662/1, 662/4, 622/6, 663/2-3, 664, vonkajšie úpravy, stav podľa C-KN 663/3, 662/1. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na to, že oprávnená osoba - O. N. prostredníctvom komerčného právnika vyzval listom zo dňa 05.12.1992 podľa § 9 ods. 1 zákona povinnú osobu - Maticu slovenskú na uzatvorenie dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 2 zákona. Zároveň uvedenú výzvu podal aj na Pozemkový úrad Martin. Povinná osoba listom zo dňa 16.12.1992 oprávnenej osobe oznámila, že požadované nehnuteľnosti odmieta vydať. Listami zo dňa 08.12.1992 a 31.12.1992 uplatnila si oprávnená osoba O. N. prostredníctvom komerčného právnika podľa § 9 ods. 1 zákona na pozemkovom úrade nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré boli odňaté pôvodným vlastníkom, a to T. N. podľa § 6 ods. 2 konfiškovaním podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia SNR č. 64/1946 Zb.. Na základe rozhodnutia Ministerstva kultúry SR č. MK-1086/2000-1 zo dňa 27.06.2000 bola podľa zákona č. 183/2000 Z.z. zriadená Slovenská národná knižnica, následne Matica slovenská previedla predmetné nehnuteľnosti na Slovenskú národnú knižnicu, ktorá sa stala povinnou osobu v reštitučnom konaní. Táto oznámila oprávnenej osobe, že O. N. nepreukázal oprávnenosť svojich nárokov. Uviedla, že nehnuteľností nevydá, nakoľko nebolo preukázané právne nástupníctvo O. N. po pôvodnom vlastníkovi, ako aj včasné uplatnenie reštitučného nároku. Následne bolo vydané rozhodnutie dňa 23.08.2007, podľa ktorého rozhodnutia bolo priznané oprávnenej osobe vlastnícke právo aj právo na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné pre zákonné prekážky vydať. Proti tomuto rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline pod č. k. 23Sp/55/2008, ktoré napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom mal posúdiť otázku zmeny stavebno-technického charakteru stavby. V priebehu konania oprávnená osoba O. N. zomrel a v zmysle 8D/121/2012 jeho dedičmi sú manželka a deti, ktorí pokračovali v reštitučnom konaní. Následne správny orgán rozhodnutím pod č. ObPÚ-2015/000887- BLA-P zo dňa 08.04.2015 priznal O. N. ako oprávnenej osobe právo na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné pre zákonné prekážky vydať. Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 29Sp/67/2015 zo dňa 20.11.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní mal správny orgán vyhodnotiť a aplikovať ust. § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.. Správny orgán preskúmal návrh a k nemu priložené doklady, pričom zistil, že pkn. parc. č. 113/2, 114/2, 119 a 120 zapísané v pkn. vložke č. 287, kat. úz. A. bola pôvodným vlastníctvom T. N. v 1/1. Na základe žiadosti ONV Martin č. D3-162/1-1945 zo dňa 25.09.1945 bola na uvedené nehnuteľnosti poznačená národná správa. Tento úkon bol do pozemkovej knihy poznamenaný pod čd 798/1945. Následne na základe rozhodnutia Konfikačnej komisie ONV Martin č. Kon.408/46-II/XV zo dňa 11.09.1946 boli uvedené nehnuteľnosti podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia SNR č. 64/1946 Zb. pôvodnému vlastníkovi konfiškované ku dňu 01.03.1945. Uvedený úkon bol do pozemkovej knihy zapísaný pod čd 2822/47. Na základe výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 10.391/48 zo dňa 08.05.1948 boli uvedené parcely pridelené do vlastníctva Čsl. štátu v správe Ministerstva školstva a národnej osvety. Na základe čd 381/1951 bolo na predmetné nehnuteľnosti poznačené výkupové pokračovanie podľa zákona č. 46/1948 Zb.. Následne na základe rozhodnutia ONV Turčianske Teplice, odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. Pôd-1753/1959 zo dňa 01.10.1959 bolo ustálené, že nehnuteľnosti boli pôvodnému vlastníkovi konfiškované a sú vo vlastníctve Čsl. štátu v správe ONV Turčianske Teplice a súčasne bola z pozemkovej knihy vymazaná poznámka konfiškácie, nútenej správy a výkupu. Tento úkon bol v pozemkovej knihe poznačený pod čd 283/1959. Na základe rozhodnutia Povereníctva školstva a kultúry č. 9-822/1959-D-III zo dňa 10.04.1959 boli predmetné nehnuteľnosti odpísané do pkn. vložky č. 536 v kat. úz. A. a bola prevedená správa na Maticu slovenskú. Z uvedených skutočnosti je nesporné, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby konfiškovaním podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia SNR č. 64/1946 Zb., t.j. podľa ust. § 6 ods. 2 zákona, a to ku dňu 01.03.1945, resp. najneskôr k 28.05.1945. Nakoľko sa jednalo o konfiškáciu nehnuteľnosti, odporca skúmal, či oprávnenej osobe vznikol nárok na vyňatia poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie. Právny názor ohľadom vyňatia poľnohospodárskeho majetku vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudkoch 1Sžr/75/2013, 10Sžr/3/2012 a 1Sžr/58/2011 zo dňa 14.02.2012. Najvyšší súd vyslovil, že teologickým výkladom, to znamená sledovaním účelu Reštitučného zákona nie je možné dospieť k záveru, že by všetky akty konfiškácie mali podliehať zámeru zákonodarcu vysloveného v ust. § 6 ods. 2, ale naopak iba tie akty, ktoré boli osobitnými zákonmi napr. prostredníctvom § 38 zákona č. 330/1991 Zb. vyňaté spod konfiškácie. Nezodpovedanou otázkou pri splnení akých podmienok získa osoba zákonodarcom uvedená v § 6 ods. 2 zákona a súčasne si uplatňujúca reštitučný nárok právne postavenie oprávnenej osoby. Aj pre Najvyšší súd SR je nepochybné z ust. § 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., že z konfiškácie podľa osobitných predpisov - odkaz na § 1 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. sa vynímajú, ak nejde o prípady uvedené v odsekoch 1 a 2 a vydajú - odkaz na § 6 zákona č. 229/1991 Zb. v rozsahu podľa odseku 1 nehnuteľnosti, ktoré boli skonfiškované na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo zboru povereníkov vydaného po 25. februára 1948 s výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov - odkaz na nariadenie SNR č. 33/1945 Zb.. Ďalej uviedol, že v období rokov od 25.02.1948 až do konca roku 1989 dochádzalo k vedomému alebo hrubému porušovaniu základných princípov demokratického právneho štátu, medzinárodných zmlúv, ako aj zákonnosti na viacerých úsekoch aplikácie práva, k výskytu neprimeranej tvrdosti v používaní represie proti nositeľom iných názorov k cieľavedomému ničeniu tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, k zničeniu tradičných princípov vlastníckeho práva, a to prostredníctvom prenasledovania alebo hrozbou perzekúcie voči nim samotným i rodinám a blízkym. Uvedená charakteristika obdobia od 25.02.1948 až do konca roku 1989 je súhrne označovaná ako obdobie neslobody. Naopak obdobie od konca druhej svetovej vojny až po 25.02.1948 takéto znaky negatívne poňatého výkonu štátnej moci a politickej perzekúcie vtedajšieho štátneho režimu proti jednotlivcovi nenesie. Je síce pravdou, že v tomto období boli prijaté prezidentské dekréty, ktoré mimoriadnou právnou formou zasiahli do právnych vzťahov určitých skupín jednotlivcov. Avšak právny názor, že dekréty č. 12/1945 Zb. a č. 108/1945 Zb. sa mohli stať prostriedkom politickej perzekúcie a vyvolať krivdy v zmysle Zákona o pôde, je možné zaujať iba pre tie právno - aplikačné akty z nich vychádzajúce až po dátume 25.02.1948 vo forme konfiškačných výmerov vydávaných príslušnými konfiškačnými komisiami alebo zborom povereníkov. Ust. § 6 ods. 2 zákona nerieši posun rozhodujúceho obdobia pred dátum 25.02.1948, ale svojim obsahom rozširuje len okruh oprávnených osôb, ktorým za predpokladu splnenia ďalších podmienok možno priznať status oprávnenej osoby, a to tých, ktorí prišli o vlastníctvo k poľnohospodárskemu majetku konfiškáciou, a to za predpokladu, že im vznikol nárok na jeho vyňatie podľa osobitných predpisov. Samo o sebe nie je osobitným predpisom zakladajúcim a vymedzujúcim nárok na vyňatie majetku spod konfiškácie z hľadiska vecného, časového a ďalších hľadísk. Neupravuje predpoklady vyňatia spod konfiškácie, ale len predpoklady po stránke subjektu, jeho neopomenuteľné, znaky, vlastnosti subjektu, ktorý prišiel o vlastníctvo konfiškáciou pre vydanie nehnuteľnosti. Toto ustanovenie ako neúplné (jednoznačne blanketného charakteru) nemožno aplikovať bez použitia osobitných predpisov, na ktoré odkazuje - predpisy upravujúce podmienky vyňatia spod konfiškácie. Za tohto stavu, keď sa v § 4 ods. 1 Zákona o pôde hovorí, že oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti je štátny občan, ktorého majetok prešiel na štát spôsobom podľa § 6 ods. 1 zákona v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1989 a keď pri vydaní nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 2 sa postupuje obdobne, je treba mať za to, že uvedená doba je tiež podmienkou pre vydanie nehnuteľností, ktoré prešli na štát konfiškáciou, t.j. nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reštitučnej žiadosti O. N. boli konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. pôvodnému vlastníkovi maďarskej národnosti rozhodnutím konfiškačnej komisie ONV Martin č. Kon.408/46-II/XV zo dňa 11.09.1946 ku dňu 01.03.1945, avšak stalo sa tak pred rozhodným obdobím uvedeným v § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., preto jemu, resp. jeho dedičom nevzniká právo na vyňatie z konfiškácie, a teda ani právo na priznanie vlastníckeho práva, resp. práva na náhradu. Proti predmetnému rozhodnutiu podali navrhovatelia v rade 1/ - 3/ opravný prostriedok, a to prostredníctvom splnomocneného zástupcu Mgr. Miroslava Vrbana a prostredníctvom advokátskej kancelárie slc partners, s.r.o., advokátska kancelária riadne a včas. Navrhovatelia napádajú rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny predchodca navrhovateľov O. N. bol oprávnenou osobou a spĺňal všetky podmienky zákona na priznanie vlastníckeho práva, resp. práva na náhradu. Reštitučný nárok bol uplatnený včas a v prekluzívnej lehote stanovenej zákonom. Namietajú, že skutkový stav odporcom nebol zistený dostatočne, čoho výsledkom je aj tvrdenie uvedené v odôvodnení rozhodnutia, že je nesporné, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby konfiškovaním podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia SNR č. 64/1946 Zb., t.j. podľa § 6 ods. 2, a to ku dňu 01.03.1945, resp. najneskôr k 28.05.1945. Týmto mal odporca v úmysle preukázať, že nehnuteľnosti boli navrhovateľom odňaté pred rozhodným obdobím v zmysle § 4 Zákona o pôde s poukazom na špecifiká daného obdobia od 25.02.1948 do 01.01.1990. Časový okamih správny orgán uviedol ku dňu 01.03.1945, resp. najneskôr 28.05.1945, pričom je zrejmé, že tieto informácie nie sú jednoznačné. Podľa názoru navrhovateľov je vyššie uvedená citovaná situácia označená odporcom ako nesporná, naopak sporná a viacerými následnými okolnosťami a dokumentmi spochybnená. Pokiaľ došlo aj k vydaniu rozhodnutia o konfiškácii podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia č. 64/1945 Zb. z dôvodu maďarskej národnosti pôvodného vlastníka nehnuteľností, odporca dostatočným spôsobom neskúmal, či sa Čsl. štát skutočne stal ku dňu 01.03.1945, resp. najneskôr k 28.05.1945 z uvedeného titulu vlastníkom nehnuteľnosti a hoci bol na to v zmysle zákona - Správneho poriadku povinný, ani dostatočne neskúmal a nevysporiadal sa s otázkou prečo a z akých okolností následne až 08.05.1948 bol vydaný výmer Povereníctvom pôdohospodárskej a pozemkovej reformy v Bratislave o tom, že vlastníkom nehnuteľností sa stáva Čsl. štát a správcom Ministerstvo školstva a národnej osvety - práve na tento výmer nadväzujú ďalšie úkony týkajúci sa nehnuteľnosti v rozhodnom období, ako aj so skutočnosťou, že uvádzané rozhodnutie konfiškačnej komisie bolo spochybnené v roku 1951, kedy bolo na nehnuteľnosti poznačené výkupové pokračovanie podľa zákona č. 46/1948 Zb.. Odporca ako aj Krajský súd v Žiline v predmetnej veci bez náležitého zdôvodnenia stroho konštatuje, že zápis k nehnuteľnostiam v príslušnej pozemkovej knihe pod B26 vykonaný podľa zákona č. 46/1948 Zb. je bezpredmetný, pretože bol vykonaný až po konfiškácii nehnuteľností podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia č. 64/1946 Zb.. Odporca sa nezaoberal skutočnosťou, že rozhodnutie konfiškačnej komisie mohlo byť zrušené a nehnuteľnosti následne boli odňaté do vlastníctva Čsl. štátu až podľa zákona č. 46/1948 Zb., t.j. v rozhodnom období od 25.02.1948 do 01.01.1990, a teda v zmysle § 4 Zákona o pôde. Dôvod, pre ktorý navrhovatelia tvrdia, že rozhodnutie konfiškačnej komisie z 11.09.1946 nemožno považovať za platné a účinné, je najmä, že dňa 26.07.1947 Okresný národný výbor v Turčianskom Sv. Martine na žiadosť pôvodného vlastníka nehnuteľností T. N. vydal v zmysle § 2 Dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Zb. osvedčenie, že pôvodný vlastník T. N. bol vyňatý zo všetkých opatrení proti Nemcom a Maďarom a jeho majetok nepodlieha zabaveniu. Uvedené osvedčenie bolo vydané teda až po spomínanom rozhodnutí konfiškačnej komisie a podľa názoru navrhovateľov malo za následok, že rozhodnutie konfiškačnej komisie nenadobudlo, resp. stratilo účinnosť. Následne z vyššie spomenutých úkonov - výmer povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy z 08.05.1948, poznačenie výkupového pokračovania z roku 1951 podľa zákona č. 46/1948 Zb. a iných vydaných až v rozhodnom období v zmysle § 4 zákona, je zrejmé, že nehnuteľnosti sa nepovažovali za skonfiškované k 01.03.1945 ani k 28.05.1945, ale boli odňaté do vlastníctva Čsl. štátu až podľa zákona č. 46/1948 Zb., a teda k faktickej a právnej strate vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov k nehnuteľnostiam v prospech štátu došlo v rozhodnom období od 25.02.1948 do 01.01.1990 v zmysle § 4. Vzhľadom na uvedené navrhovatelia majú za to, že je daný reštitučný nárok podľa § 6 zákona. Napadnuté rozhodnutie bolo teda vydané v rozpore so zákonom a došlo ním k ukráteniu navrhovateľov na ich právach. Zároveň poukázali aj na konania vedené pred KS v Žiline rozsudok sp. zn. 10Sp/43/2006 zo dňa 14.09.2007, v ktorom nebol spor o existencii, či neexistencii reštitučného nároku O. N. v zmysle zákona a Krajský súd v Žiline tento jeho nárok nespochybnil. Predmetom sporu bolo len určenie povinnej osoby podľa zákona, za ktorú povinnú osobu bola konečne určená spoločnosť Lesostav, spol. s r.o.. V tejto súvislosti poukázali navrhovatelia aj na svoje legitímne očakávanie a predvídateľnosť správnych a súdnych rozhodnutí vydávaných v rámci zásad spravodlivého správneho a súdneho konania. Zároveň poukázali aj vo veci zákonných prekážok uvedených v § 11 zákona, v dôsledku ktorých nie je možné priznať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, resp. ich nemožno vydať. Navrhovatelia majú za to, že zákonné prekážky nevydania nehnuteľnosti v zmysle § 11 zákona nie sú naplnené pri všetkých nehnuteľnostiach, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok. Vo vzťahu ku kaštieľu a hospodárskej stavbe na parc. č. 663/3 správny orgán v minulosti na základe znaleckého posudku Ing. Katarínou Bažíkovou pod č. 3/2015 konštatoval, že stavby zásadnou prestavbou stratili svoj pôvodný stavebno- technický charakter, takže nesúvisia s predmetom poľnohospodárskej výroby, a teda je daná zákonná prekážka priznania vlastníckeho práva navrhovateľov k týmto nehnuteľnostiam. Navrhovatelia majú za to, že v prípade kaštieľa neboli naplnené kumulatívne podmienky vzniku zákonnej prekážky priznania vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti oprávneným osobám. Mali za to, že vo vzťahu k stavbám a nimi zastavaným pozemkom boli naplnené všetky zákonné podmienky zmierenia následkov majetkových krívd naturálnou reštitúciou týchto nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené žiadali rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. V opravnom prostriedku podanom právnym zástupcom navrhovateľov v rade 1/ až 3/ títo namietali, že rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce a je v rozpore s obsahom spisov. Uviedli, že podľa výsledkov doterajšieho konania v predmetnom prípade je kľúčové zodpovedanie otázky, či možno vykladať ust. § 6 ods. 2 zákona ako osobitné ustanovenie, ktoré rozširuje časovú pôsobnosť citovaného zákona aj pred tzv. rozhodné obdobie. V predmetnej veci došlo ku konfiškácii nehnuteľností podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. pôvodnému vlastníkovi maďarskej národnosti rozhodnutím Konfiškačnej komisie ONV Martin č. Kon.40846-II/XV zo dňa 11.09.1946 ku dňu 01.03.1945. Dňa 25.09.1945 bola na predmetné nehnuteľnosti poznačená národná správa, čo bolo zapísané aj do pozemkovej knihy. Taktiež bolo v konaní preukázané, že bolo dňa 11.09.1946 zo strany konfiškačnej komisie vydané rozhodnutie na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia SNR č. 64/1946 Zb. o konfiškácii nehnuteľností pôvodnému vlastníkovi ku dňu 01.03.1945. Toto rozhodnutie bolo do pozemkovej knihy zapísané pod č. 2822/1947. K vydaniu výmeru, ktorým boli nehnuteľnosti pridelené do vlastníctva Čsl. štátu a správy Ministerstva školstva a národnej osvety došlo až dňa 08.08.1948. Následne v roku 1951 bolo na nehnuteľnosti poznačené výkupové pokračovanie podľa zákona č. 46/1948 Zb.. Až v roku 1959 na základe rozhodnutia ONV Turčianske Teplice zo dňa 01.10.1959 bol ustálené, že nehnuteľnosti boli pôvodnému vlastníkovi skonfiškované a sú vlastníctva Čsl. štátu a v správe ONV Turčianske Teplice. Zároveň bola v pozemkovej knihe vymazaná poznámka konfiškácie nútenej správa a výkupu. Z uvedených skutočností teda nepochybne vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností sa stal Čsl. štát už dňom 01.03.1945, resp. najneskôr 28.05.1945, čo je deň účinnosti nariadenia SNR č. 64/1945. Túto skutočnosť však správny orgán nevzal žiadnym spôsobom do úvahy. Nebolo jednoznačne preukázané, že k účinnému rozhodnutiu o konfiškácii na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. došlo pred rozhodným obdobím ako to tvrdí správny orgán. Až 08.05.1948 bol totiž vydaný výmer Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, na základe ktorého sa Čsl. štát stal vlastníkom nehnuteľností. Skutočnosti, že rozhodnutím konfiškačnej komisie ONV Martin neprešlo vlastnícke právo na Čsl. štát nasvedčuje následný postup relevantných orgánov, keď v roku 1948 došlo k vydaniu výmeru na nehnuteľnosti a v roku 1951 bolo začaté konanie o výkupe nehnuteľností. Až výmer Povereníctva poľnohospodárskej a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 08.05.1948 bol pritom považovaný za skutočnosť, na základe ktorej nadobudol Čsl. štát vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Navrhovatelia majú za to, že za osobitné ustanovenie predpokladané ust. § 6 ods. 2 možno považovať aj nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb., ktoré upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie, ktorým sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie treba považovať aj štátnych občanov Českej a Slovenskej federatívnej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území tejto republiky a ktorým sa konfiškoval majetok podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb.. Ďalej poukázal na ust. § 1 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., § 1 nariadenia č. 26/1948 Zb. a taktiež na ust. § 38 ods. 1, 3 zákona č. 330/1991 Zb.. Napriek skutočnosti, že konfiškačná komisia vydala rozhodnutie o konfiškácii ešte pred ňom 25.02.1948, platnosť, resp. účinnosť tohto rozhodnutia bola spochybnená ďalším postupom relevantných orgánov. Správny orgán neposudzoval a nevyhodnotil listinné dôkazy, ktoré osvedčujú, že pôvodný vlastník spĺňal predpoklady vyňatia poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie v zmysle § 2 nariadenia SNR č. 26/1948 Zb., a to vrátane osvedčenia vydaného ONV Turčiansky Sv. Martin na základe žiadosti pôvodného vlastníka zo dňa 09.02.1946. Ide o osvedčenie podľa § 2 Dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Zb. o dočasnom zachovaní štátneho občianstva. Z predmetného osvedčenia vyplýva, že pôvodný vlastník T. N. bol vyňatý zo všetkých opatrení proti Nemcom a Maďarom a je pod ochranou československých úradov, nepodlieha odsunu, jeho majetok a byt nepodlieha zabaveniu a v pracovnom pomere a zásobovaní je postavený na roveň československým občanom českej alebo slovenskej národnosti. Predmetné osvedčenie bolo vydané dňa 26.07.1947, teda až po rozhodnutí konfiškačnej komisie totožného ONV Turčiansky Sv. Martin zo dňa 11.09.1946. Z uvedených skutočností je zrejmé, že nie je možné rozhodnutie konfiškačnej komisie posudzovať ako platné, resp. účinné, z ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že poľnohospodársky majetok bol konfiškovaný ešte pred rozhodným období, t.j. pred 25.02.1948. Taktiež poukazujú na ust. § 30 zákona, podľa ktorého pre postup podľa druhej časti tohto zákona sa za majetok uvedený v § 1 ods. 1 považuje aj majetok, ktorý sa v čase odňatia vlastníckeho práva na tieto účely užíval. Týmto ustanovením sa žalovaný, resp. odporca vôbec nezaoberal. Podľa názoru navrhovateľov až následnými rozhodnutiami vydanými po dni 25.02.1948 došlo k úplnej strate a konfiškácii poľnohospodárskeho majetku pôvodného vlastníka. Vzhľadom na uvedené žiadali rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Proti rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok aj zo strany navrhovateľa v rade 4/. V opravnom prostriedku poukazuje na to, že je nesporné, že rozhodnutie odporcu je v plnom rozsahu založené na právnom názore Krajského súdu v Žiline, ktorý sa opiera aj o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/3/2012, 1Sžr/75/2013, 1Sžr/58/2012. Podľa názoru navrhovateľa je nesporné, že dňa 25.09.1945 bola na predmetné nehnuteľnosti na základe žiadosti ONV poznačená národná správa, čo bolo uvedené aj do pozemkovej knihy. Je nesporné, že konfiškačná komisia 11.09.1946 na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. konfiškovania pôvodnému vlastníkovi predmetné nehnuteľnosti k 01.03.1945. Toto rozhodnutie bolo do pozemkovej knihy zapísané pod č. 2822/1947. Až 08.05.1948 bol vydaný výmer o vlastníctve z pôdy Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, týmto výmerom sporné nehnuteľnosti boli pridelené do vlastníctva Čsl. štátu správe Ministerstva školstva a národnej osvety. V roku 1951 bola na nehnuteľnosti poznačené výkupové pokračovanie podľa zákona č. 46/1948 Zb. a až následne na základe rozhodnutia ONV Turčianske Teplice 01.10.1959 bolo ustálené, že nehnuteľnosti boli pôvodnému vlastníkovi konfiškované, sú vo vlastníctve Čsl. štátu v správe ONV Turčianske Teplice. Vtedy bola v pozemkovej knihe vymazaná poznámka konfiškácie, nútenej správy a výkupu. Navrhovateľ nemôže súhlasiť s názorom, že na základe týchto listinných dôkazov sa stal Čsl. štát vlastníkom k 01.03.1945, resp. najneskôr dňa 28.05.1945, čo je deň účinnosti nariadenia SNR č. 64/1964 Zb.. Pokladá totiž za jednoznačné v danej kauze ide o prípad, kedy k rozhodnutiu o konfiškácii nehnuteľností na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. došlo pred rozhodným obdobím, teda pred 25.02.1948. Až na výmer Povereníctva poľnohospodárskej a pozemkovej reformy v Bratislave 08.05.1948 nadväzujú ďalšie akty ako napr. Rady KNV v Žiline zo dňa 03.08.1956, rozhodnutie ONV Turčianske Teplice z 01.10.1959 a iné. Aj keď v predmetnej veci konfiškačná komisia vydala rozhodnutie o konfiškácii ešte pred 28.02.1948, myslí si, že rozhodnutie bolo spochybnené ďalšími krokmi tak, ako poukázal. Taktiež namietal, že v doterajšom konaní sa neposudzovali a nevyhodnocovali listinné doklady, ktoré v prílohe tohto návrhu predkladá, a ktoré osvedčujú, že pôvodný vlastník v plnom rozsahu spĺňal predpoklady vyňatia poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie v zmysle § 2 nariadenia č. 26/1948 Zb.. Poukázal na osvedčenie, ktoré vydal ONV Turčiansky Sv. Martin na základe žiadosti pôvodného vlastníka z 09.02.1946. Z tohto osvedčenia vyplýva, že pôvodný vlastník T. N. bol vyňatý zo všetkých opatrení proti Nemcom a Maďarom a je pod ochranou československých úradov, nepodlieha odsunu, jeho majetok a byť nepodlieha zabaveniu a o pracovnom pomere a zásobovaní je postavený na roveň československým občanom českej alebo slovenskej národnosti. Toto osvedčenie bolo vydané dňa 26.07.1947, teda po kritickom rozhodnutí komisie toho istého ONV Turčiansky Sv. Martin 11.09.1946. Z tohto dôvodu nemožno rozhodnutie konfiškačnej komisie z 11.09.1946 považovať za platné, ktoré by osvedčovalo, že poľnohospodársky majetok pôvodného vlastníka bol skonfiškovaný ešte pred obdobím pred 25.02.1948. Podľa názoru navrhovateľa až na základe rozhodnutí po 25.02.1948 došlo k definitívnej strate vlastníctva poľnohospodárskeho majetku pôvodného vlastníka T. N.. Rozhodne sa tak nemohlo stať na základe rozhodnutia konfikačnej komisie z roku 1946 s účinnosťou od 01.03.1945. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie odporcu zrušil a vrátiť na ďalšie konanie. Odporca podal písomné vyjadrenie k opravným prostriedkom jednotlivých navrhovateľov, pričom sa stotožnil so skutkovým a právnym stavom vo veci a žiadal predmetné rozhodnutie potvrdiť. Účastník konania v rade 1/ uviedol, že doteraz vykonané dokazovanie považuje za dostatočné a rozhodnutie odporcu považuje za právne správne a riadne preukázané a dokladované. Žiadal rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdiť. Účastník konania v rade 2/ sa písomne k opravným prostriedkom navrhovateľov nevyjadril. Účastník konania v rade 3/ sa k opravným prostriedkom navrhovateľov písomne nevyjadril. Na pojednávaní navrhovatelia resp. ich právny zástupcovia zotrvali na dôvodoch uvedených v opravných prostriedkoch, žiadali rozhodnutie odporcu ako nezákonné zrušiť. Poverený zamestnanec odporcu žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Právna zástupkyňa účastníka konania v rade 1/ a poverený zamestnanec účastníka konania v rade 2/ žiadali rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu, v rozsahu danom opravnými prostriedkami navrhovateľov dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je vydané v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb. ako aj č. 71/1967 - Správny poriadok , vo veci správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a preto rozhodnutie odporcu ako súladné so zákonom potvrdil a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len „pôda“), b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, f) vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), g) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, h) zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni, i) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, j) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť, k) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, l) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, o) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, r) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, t) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu, alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, u) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi družstva boli aj fyzické osoby. Na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy, v) prechodu na štát podľa osobitného predpisu, ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu Javorina; § 11 ods. 1 písm. g) sa nepoužije. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov (napr. nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie). Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov (napr. nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNS), treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorým sa skonfiškoval (nariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, Dekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a o Fondoch národnej obnovy) poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov (nariadenie SNR č. 33/1945 Zb. o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva). Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Zbor povereníkov. Podľa § 1 ods.1 nariadenia č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie, pôdohospodársky majetok (§ 2 nariadenia) osôb maďarskej národnosti, ktorý nebol pridelený podľa konfiškačných predpisov, sa čiastočne vyníma z konfiškácie za podmienok podľa § 2. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 26/1948 Zb. SNR výmera majetku vyňatého z konfiškácie (ods. 1) nesmie presahovať 50 ha; do tejto výmery sa započítava pôdohospodársky majetok rodinných príslušníkov (§ 3). Podľa § 1 ods. 3 nariadenia č. 26/1948 Zb. SNR rozhodnutie o vyňatí majetku z konfiškácie (ods. 1) vydá povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Podľa § 2 nariadenia č. 26/1948 Zb. SNR Ustanovenie § 1 ods. 1 vzťahuje sa len na majetok osôb, ktoré a) nadobudli československé štátne občianstvo podľa zákona č. 245/1948 Sb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti, a b) pracovali (pracujú) na tomto majetku so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem že by pre okolnosti nezávislé na ich vôli (napr. pre starobu, maloletosť, chorobu, vdovstvo alebo invaliditu) samy neboli mohli (nemohli) na ňom pracovať. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. nehnuteľnosti vyňaté z konfiškácie podľa osobitných predpisov (§ 1 ods. 11 nariadenia č. 104/1945 Sb. a nariadenia č. 26/1948 Sb.) sa vydajú (podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.), ak nárok nebol uspokojený podľa týchto predpisov, a to aj vtedy, ak boli pridelené po 28. februári 1948. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. konfiškácie podľa osobitných predpisov sa vynímajú, ak sa tak nestalo už skôr (uznesenie predsedníctva SNR z 3.1.1965 č. 17) a vydajú sa (§ 6 ods. 2 zákona č. 229/1992 Zb.) rodinné domčeky s priľahlým dvorom a záhradou, ak pôvodný vlastník alebo iná oprávnená osoba § 4 zákona č. 229/1991 Zb.) v domčeku doteraz býva ako vo vlastnom; o vyňatí rozhodujú a úlohu pozemkového úradu pri vydávaní nehnuteľností oprávneným osobám plnia okresné úrady. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. z konfiškácie podľa osobitných predpisov (§ 1 ods. 1 pís. a),b),c) nariadenia č. 104/1945 Zb.) sa vynímajú, ak nejde o prípady uvedené v odsekoch 1 a 2, a vydajú sa (§ 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.) v rozsahu podľa odseku 1 nehnuteľnosti, ktoré boli skonfiškované na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov vydaného po 25. februári 1948 s výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov (nariadenie č. 33/1945 Zb.). O vyňatí rozhodujú okresné úrady. Krajský súd v Žiline zdôrazňuje, že v predmetnej veci boli v správnom konaní vydané skoršie rozhodnutia, a to 1. rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Martine č. ObPÚ-2007/00690-Sn zo dňa 23.08.2007, a to s poukazom na to, že podľa § 4 ods. 2 písm. e) citovaného zákona a § 6 ods. 1 písm. b) zákona bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo vzťahu k oprávnenej osobe nachádzajúcej sa v kat. úz. A. podľa stavu pozemkovej knihy vo vzťahu k parc. č. 113/2, 114/2, 119 - stodola o výmere 216 m2, ako aj vo vzťahu k stavbe, a to domu postavenom na pozemku č. 120 zapísaná vo vložke č. 287/536 kat. úz. A.. Predmetné rozhodnutie Krajský súd v Žiline pod č. k. 23Sp/55/2008-89 rozsudkom zo dňa 20.10.2008 zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p., a to pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2008. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že záver správneho orgánu, že je daný reštitučný nárok podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb., teda že predmetné nehnuteľnosti prešli na štát z pôvodného vlastníka T. N. podľa zákona č. 46/1948 Zb. nie je správny. Z iných listín v správnom spise bolo preukázané, že predmetný poľnohospodársky majetok prešiel podľa názoru súdu na štát na základe skorších právnych noriem, a to nariadenie č. 104/1945 Zb. a č. 64/1946 Zb., potom ako vyplýva z predložených listinných dôkazov záver správneho orgánu, že O. N. je oprávnenou osobou a je mu daný reštitučný nárok podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona nie je správny a nevyplýva z vykonaného dokazovania. Súd uviedol, že vzhľadom na účinnosť nariadení SNR č. 104/1945 a č. 64/1946 potom aj samotný zápis podľa § 10 ods. 2 zákona č. 46/1948 pod B26 v pozemkovej knihe vo vzťahu k vložke č. 287 kat. úz. A. je bezpredmetný a bol vykonaný potom na základe nariadení č. 104/1945 a č. 64/1946 prešiel skonfiškovaný majetok z T. N. na Československý štát. V danom prípade bolo potrebné, aby sa správny orgán vysporiadal s ust. § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a vyložiť toto ustanovenie vo vzťahu k momentu, teda dobe, ku ktorej k odňatiu vlastníctva pôvodného vlastníka (ku konfiškácii majetku) T. N. došlo, pričom je evidentné, že to bolo pred 25.02.1948. V tomto smere bolo potrebné, aby opätovne bolo posúdené, či sú splnené podmienky vo vzťahu k O. N. ako oprávnenej osobe na uplatnenie reštitučného nároku podľa § 6 zákona č. 229/1991 Zb. vzhľadom na ustálenie momentu, ku ktorému k odňatiu, a teda prechodu vlastníctva na Čsl. štát došlo. Týmito skutočnosťami sa správny orgán nezaoberal a vyhodnotil dôkazy a zápisy v PK knihe odlišne od obsahu listín, ktoré boli súčasťou správneho spisu, a ktoré aj predložil navrhovateľ v opravnom prostriedku. Správny orgán opätovne o reštitučnej žiadosti rozhodol, a to rozhodnutím pod č. OÚ-MT- PLO-2015/000887-BLA-P zo dňa 08.04.2015, na základe ktorého dedičom po oprávnenej osobe, resp. uviedol, že dedičia po oprávnenej osobe spĺňajú podmienky zákona uvedené v § 6 ods. 2 a zároveň im priznal právo na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné pre zákonné prekážky priznať vlastnícke právo. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté opravným prostriedkom, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom pod č. k. 29Sp/67/2015 zo dňa 20.11.2015, a to tak že predmetné rozhodnutie odporcu zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2015. V rozsudku skonštatoval, že v danom prípade správny orgán nesprávne vyhodnotil a aplikoval ust. § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. na danú konkrétnu prejednávanú vec. Uviedol, že v danom prípade bolo preukázané z administratívneho spisu, že pkn. parc. č. 113/2, 114/2, 119 a 120 zapísané v PK vložke č. 287 v kat. úz. A. bola pôvodným vlastníctvom T. N. v 1/1. Na základe žiadosti ONV Martin zo dňa 25.09.1945 bola na uvedené nehnuteľnosti poznačená národná správa. Tento úkon bol zaznamenaný do pozemkovej knihy pod čd 798/1945. Ďalej bolo zistené podľa rozhodnutia konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Turčianskom Sv. Martine pod č. Kon.408/46-II/XV zo dňa 11.09.1946, a to vo vzťahu k vlastníkovi T. N. podľa nariadenia č. 104/1945 v znení nariadenia č. 64/1946 Zb., že tento bol považovaný podľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 104/1945 Zb. za osobu maďarskej národnosti, a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia citovaných nariadení o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku. Na základe uvedeného rozhodnutia konfiškačnej komisie považuje sa majetok v rozsahu § 2 nariadenia č. 104/1945 Zb. patriaci vlastníckym právom na území Slovenska osoby uvedenej v bode 1 tohto rozhodnutia za skonfiškovaný dňom 1. marca 1945, pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha (30 ha poľnohospodárskej pôdy a 20 ha lesnej pôdy). Proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať sťažnosť na Najvyšší správny súd. Uvedený úkon bol do pozemkovej knihy zapísaný pod čd 2822/47. Práve účinnosťou právnych noriem, teda nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945, ktoré nadobudlo platnosť práve dňa 1. marca 1945 a nariadenie SNR č. 64/1946 Zb., ktoré ho menilo a doplnilo, nadobudlo účinnosť dňa 28.05.1946, vydaným rozhodnutím komisie podľa článku IX nariadenia SNR č. 64/1946, účinnosťou tohto nariadenia bol skonfiškovaný poľnohospodársky majetok patriaci T. N., ktorý bol považovaný za osobu maďarskej národnosti. Vzhľadom teda na predložené listinné dôkazy došlo na základe konfiškácie k prechodu nehnuteľností do vlastníctva Československého štátu ku dňu 01.03.1945, resp. najneskôr k 28.05.1945. O uvedenom svedčí nielen rozhodnutie vyššie citovanej konfiškačnej komisie z 11. septembra 1946, ale aj rozhodnutie odboru poľnohospodárstva, lesného hospodárstva Rady ONV Turčianske Teplice č. Pôd 1.753/1959 z 1. októbra 1959, ako aj z obsahu uznesenia Ľudového súdu v Trenčianskych Tepliciach čd. 283/1959 z 05.11.1959 na základe nariadenia č. 104/1945 v znení nariadenia SNR č. 64/1946 ku konfiškácii majetku pôvodného vlastníka T. N. vo vzťahu k reštituovaným nehnuteľnostiam, pričom zápis v pozemkovej knihe mal v tomto prípade iba deklaratórny charakter. Z rozhodnutia poľnohospodárskej správy Rady KNV v Žiline zo dňa 3. augusta 1956 č. Pôd-614/1956 vyplýva, že z dôvodov verejného záujmu sa nehnuteľnosti prideľujú do vlastníctva Československého štátu v operatívnej správe povereníctva kultúry. Rozhodnutie sa týka nehnuteľností bývalého vlastníka T. N. nachádzajúci sa v kat. úz. A., a to parc. č. 120, 119, 114/2, 113/2. Predmetné nehnuteľnosti sa prideľujú bez tiarch. Z rozhodnutia odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Turčianskych Tepliciach pod č. Pôd 1.753/1959 zo dňa 01.10.1959 vyplynulo, resp. bolo ustálené, že nehnuteľnosti na základe právoplatného rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Martine zo dňa 1. septembra 1946 vo vzťahu k T. N. zapísané v kat. úz. Obce A. špecifikované v PK stave vo vložke č. 287 boli právoplatne konfiškované nariadením č. 104/1945 Zb.. Z inventáru zkonfiškovaných majetkov - zistenie pod č. 3547/1949 zo dňa 28.09.1949 pracovná skupina pre pozemkovú reformu Obvodný úrad MNV v Malom Čepčíne, okres Turčianske Teplice oznámil nasledovné veci vo veciach inventárneho majetku v Obci Diviaky vo vzťahu k bývalému vlastníkovi T. N., ktoré boli skonfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR, meno bývalého vlastníka: T. N., 2. meno obce, kde sa kaštieľ nachádza: Diviaky, starý kaštieľ m.č. 204, nový kaštieľ m.č. 120. Na základe rozhodnutia Povereníctva školstva a kultúry č. 9-822/159-D-III zo dňa 10.04.1959 boli nehnuteľnosti odpísané do PK vložky č. 536 v kat. úz. A. a bola prevedená správa na Maticu slovenskú. Krajský súd v predmetnom prípade skonštatoval s poukazom aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/75/2013, 10Sžr/3/2013 a 1Sžr/58/2011, že v danom prípade nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reštitučnej žiadosti oprávnenej osoby boli konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. pôvodnému vlastníkovi maďarskej národnosti rozhodnutím konfiškačnej komisie zo dňa 11.09.1946 ku dňu 01.03.1945, najneskôr ku dňu 28.05.1945, avšak stalo sa tak pred rozhodným obdobím uvedeným v § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., a preto podľa názoru súdu odporca pri nesprávnom výklade príslušných zákonných ustanovení dospel k nesprávnemu záveru o vzniku reštitučného nároku oprávnených osôb, resp. dedičov po oprávnenej osobe podľa ustanovení zákona č. 229/1991 Zb.. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že dedičia po oprávnenej osobe nespĺňajú podmienky zákona uvedené v § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a z tohto dôvodu im nebolo priznané vlastnícke právo ani právo na náhradu za špecifikované nehnuteľnosti vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd poukazuje na to, že proti predmetnému rozsudku sa žiadny z účastníkov konania neodvolal, preto správny orgán vychádzal z právoplatného rozhodnutia súdu. Krajský súd v Žiline vyslovil svoj právny názor v totožnej veci už rozsudkom pod č. k. 29Sp/67/2015 zo dňa 20.11.2015, pričom nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napr. zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodového zjednocovacieho stanoviska). Konkrétne k tejto právnej otázke súd opätovne uvádza a poukazuje na nasledovné: Účelom Zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 - 1989 (konkrétne obdobie od 25.02.1948 do 01.01.1990). Zákonodarca novelou zákona č. 229/1991 Zb. a to zákonom č. 93/1992 Zb. rozšíril okruh oprávnených osôb, ktoré majú nárok na vydanie nehnuteľností o fyzické osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, napr. nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR. Pokiaľ ide o konfiškáciu poľnohospodárskeho majetku odvoláva sa zákon na nariadenie SNR č. 104/1945 Zb. SNR a pokiaľ ide o odsúdenie podľa osobitných predpisov na nariadenia SNR č. 33/1945 Zb. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov. Otázkou, či priznanie reštitučného nároku podľa Zákona o pôde je možné podľa § 6 ods. 2 zákona aj v prípadoch, keď ku konfiškácii nehnuteľnosti došlo v čase pred rozhodným obdobím definovaným v § 4 ods. 1 zákona riešil aj Najvyšší súd SR napr. v rozsudku pod sp. zn. 1Sžr/58/2011 zo dňa 14.02.2012, ktorý zaujal taký právny názor, že je celkom jednoznačné nielen vzhľadom k historickému, ale aj právnemu hodnoteniu minulosti, že v období od 25.02.1948 do konca roku 1989 dochádzalo k vedomému alebo hrubému porušovaniu základných princípov demokratického právneho štátu, medzinárodných zmlúv ako aj zákonnosti na viacerých úsekov aplikácie práva, výskytu neprimeranej tvrdosti v používaní represii proti nositeľom iných názorov, k cieľavedomému ničeniu tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, k zničeniu tradičných princípov vlastníckeho práva, a to prostredníctvom prenasledovania alebo hrozbou perzekúcie voči ním samotným i rodinám blízkym. Uvedené charakteristika obdobia od 25.02.1948 až do konca roku 1989 je súhrne označovaná ako obdobie neslobody. Naopak obdobie od konca druhej svetovej vojny až po 25. februára 1948 takéto znaky negatívne poňatého výkonu štátnej moci a politickej perzekúcie vtedajšieho štátneho režimu proti jednotlivcovi nenesie. Je síce pravdou, že v tomto období boli prijaté prezidentské dekréty, ktoré mimoriadnou právnou formou zasiahli do právnych vzťahov určitých skupín jednotlivcov. Avšak právny názor, že dekréty č. 12/1945 Zb. a č. 108/1945 Zb. sa mohli stať prostriedkom politickej perzekúcie a vyvolať krivdy v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., je možné zaujať iba pre tie právno - aplikačné akty z nich vychádzajúce až po dátume 25. februára 1948, tzn. vo forme konfiškačných výmerov vydávaných príslušnými konfiškačnými komisiami alebo Zborom povereníkov. Ust. § 6 ods. 2 Zákona o pôde nerieši posun rozhodujúceho obdobia pred dátum 25.02.1948, ale rozširuje len okruh oprávnených osôb, ktorým za predpokladu splnenia ďalších podmienok možno priznať status oprávnenej osoby. Krajský súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M-Sždov/3/2003, z ktorého vyplýva, že teologickým výkladom, to znamená sledovaním účelu Reštitučného zákona (tu je najmä dôraz na odstránenie krívd v čase neslobody), nie je možné dospieť k záveru, že by všetky akty konfiškácie mali podliehať zámeru zákonodarcu vyslovenom v § 6 ods. 2 Zákona o pôde, ale naopak iba tie akty, ktoré boli osobitnými zákonmi, napr. prostredníctvom § 38 zákona č. 330/1991 Zb. vyňaté spod konfiškácie. Najvyšší súd SR ďalej v tomto rozsudku uviedol, že ust. § 6 ods. 2 Zákona o pôde nie je samostatnou normou komplexne riešiacou reštitučný nárok, nárok na vydanie nehnuteľností. Svojim obsahom len rozširuje okruh subjektov, definuje, a to stanovenie kritérií, ďalšiu skupinu oprávnených osôb na vydanie nehnuteľností, a to tých, ktorí prišli o vlastníctvo poľnohospodárskeho majetku konfiškáciou, a to za predpokladu, že im vznikol nárok na jeho vyňatie podľa osobitných predpisov. Ako neúplné (vymedzujúce len nový subjekt v súlade s odsekom 1) s väzbou na spôsob straty vlastníctva konfiškáciou s tým, že oprávnenou osobu je len ten z nich, ktorému súčasne vznikol nárok (podľa osobitných predpisov) na vyňatie spod konfiškácie a nebol odsúdený. Samo o sebe nie je osobitným predpisom, zakladajúcim a vymedzujúcim nárok vyňatia majetku spod konfiškácie z hľadiska vecného, časového a ďalších hľadísk. Neupravuje predpoklady vyňatia spod konfiškácie, ale len predpoklady po stránke subjektu, jeho neopomenuteľné znaky, vlastnosti subjektu, ktorý prišiel o vlastníctvo konfiškáciou pre vydanie nehnuteľností. Toto ustanovenie ako neúplné (jednoznačne blanketného charakteru) nemožno aplikovať bez použitia ďalších ustanovení Zákona o pôde a tiež bez použitia osobitných predpisov, na ktoré odkazuje. Keď v § 4 ods. 1 Zákona o pôde hovorí, že oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti je štátny občan, ktorého majetok prešiel na štát (spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1) v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 a keď pri vydaní nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 2 sa postupuje obdobne ako v § 6 ods. 1 (teda odňatie spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 musí byť uskutočnené v zmysle § 4 ods. 1 v rozhodnom období), je treba mať za to, že uvedená doba je tiež podmienkou pre vydanie nehnuteľnosti, ktorá prešla na štát konfiškáciou. Uvedené je podporené aj ďalšími rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Sžr/58/2011 zo dňa 14.02.2012, 1Sžr/75/2013 a 10Sžr/3/2012. Krajský súd v Žiline jednoznačne vyhodnocuje jednotlivé námietky navrhovateľov uvedené v opravných prostriedkoch v celom rozsahu za nedôvodné. Vo vzťahu k námietke navrhovateľov v rade 1/ - 3/, ktoré poukazujú na osvedčenie, ktoré bolo vydané na základe žiadosti T. N., a to podľa § 2 Dekrétu prezidenta republiky zo dňa 2. augusta 1945 č. 33, pričom osvedčenie bolo vydané dňa 26.07.1947. Toto osvedčenie je možné chápať ako osvedčenie o zachovaní československého štátneho občianstva, ide o osvedčenie o dočasnom zachovaní štátneho občianstva. Súd poukazuje na to a opätovne zdôrazňuje, že v danom prípade bol majetok konfiškovaný podľa rozhodnutia Konfiškačnej komisie ONV v Turčianskom Sv. Martine č. Kon. 408/43-II/XV zo dňa 11. septembra 1946 vo vzťahu k T. N., a to podľa § 1 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 104/1945 Zb. v znení článku 1 nariadenia č. 64/1946 Zb.. Zároveň z rozhodnutia vyplynulo, že proti rozhodnutiu podľa § 11 ods. 7 nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR nebolo možné podať sťažnosť na Najvyšší správny súd. Nedôvodné sú aj námietky navrhovateľov, čo sa týka ďalších tvrdení o neplatnosti rozhodnutia konfiškačnej komisie, resp. že toto nenadobudlo právoplatnosť, resp. stratilo účinnosť s poukazom aj na výmer povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z 08.05.1948. Podľa výmeru, ktorý bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, tento bol vydaný o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. o vlastníctve pôdy na Čsl. štát (Ministerstvo školstva a národnej osvety) Povereníctvo školstva a národnej osvety v Bratislave. Súd však poukazuje, že jednoznačne už v konaní pred krajským súdom pod č. k. 23Sp/55/2008 a neskôr aj v konaní pod sp. zn. 29 Sp/67/2015 bolo konštatované, že vzhľadom na účinnosť nariadení č. 104/1945 a č. 64/1946 Zb. SNR aj samotný zápis podľa § 10 ods. 2 zákona č. 46/1948 Zb. pod B26 v pozemkovej knihe vo vzťahu k vložke 287 kat. úz. A. je bezpredmetný a bol vykonaný potom na základe nariadení č. 104/1945 a č. 64/1946 pričom prešiel skonfiškovaný majetok z T. N. na Čsl. štát. To znamená, že už v uvedenom rozsudku Krajský súd v Žiline konštatoval, že nie je možné na daný prípad aplikovať ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb., a teda že k prechodu vlastníctva na štát došlo podľa zákona č. 46/1948 Zb.. Nariadenie č. 104/1945 Zb. bolo účinné v období pred 25.02.1948 a bolo možné na základe neho konfiškáciou stratiť vlastnícke právo. Strata vlastníckeho práva konfiškáciou na základe predpisov z roku 1945 teda aj na riadenia č. 104/1945 Zb. SNR, ktorými sa po vojne riešili majetkové pomery osôb maďarskej, nemeckej národnosti a osôb považovaných za zradcov a nepriateľov slovenského národa, nebola zásadne produktom komunistickej nadvlády, preto nie je možné ani konštatovať, že akákoľvek konfiškácia podľa uvedeného nariadenia môže byť dôvodom na navrátenie takto odňatého vlastníckeho práva, pretože nemusí byť súladná s účelom Zákona o pôde. Účelom Zákona o pôde ako výslovne hovorí v preambule je zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 - 1989, teda v období komunistickej nadvlády, pokiaľ teda ku konfiškácii došlo pred týmto rozhodným obdobím a logicky nie je možné hovoriť o tom, že by navrátením vlastníctva odňatým pred začatím obnovy a nadvlády komunistov zmiernili sa následky práve majetkových krívd vzniknutých počas komunistickej nadvlády. Samozrejme je možné, že odňatím vlastníckeho práva konfiškáciou pred rozhodným obdobím došlo k majetkovej krivde, avšak táto prípadná krivda nemohla byť spôsobená komunistickou nadvládou, a preto nemôže byť odškodnená Zákonom o pôde č. 229/1991 Zb., ktorý výslovne odškodňuje len takéto (aj to len niektoré) krivdy. Čo sa týka námietok navrhovateľov rade 1/ - 3/ vo vzťahu k ust. § 6 ods. 2 Zákona o pôde, že za osobitné ustanovenie predpokladané ust. § 6 ods. 2 Zákona o pôde možno považovať aj nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb., súd konštatuje a dáva v tomto smere navrhovateľom za pravdu aj s poukazom na ust. § 38 ods. 1 a 3 zákona č. 330/1991 Zb., v tomto smere súd zotrváva na právnom názore vyslovenom už v rozsudku 29Sp/67/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť, vo vzťahu ku ktorému nebolo podané zo strany účastníkov konania odvolanie, že pre účely Zákona o pôde sa takto stali zreteľa hodné len niektoré tie straty poľnohospodárskeho majetku konfiškáciou, ktoré dotknutým osobám vzniklo z aplikácie týchto predpisov v rozhodnom čase, alebo keď nedošlo k uspokojeniu právne založených nárokov na vyňatie spod konfiškácie. Za osobitné predpisy, ktoré má na mysli ust. § 6 ods. 2 zákona, teda je predovšetkým potrebné považovať zákon č. 330/1991 Zb. a to v ust. § 30 ods. 1, 2, 3. Týmto predpisom došlo fakticky k využitiu zhmotnenia stanoveného v § 1 ods. 11 nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. k zákonnému vymedzeniu ďalších nárokov na vyňatie poľnohospodárskeho majetku spod konfiškácie, ako dovtedy len pre osoby maďarskej národnosti upravovalo len nariadenie vlády č. 26/1948 Zb.. S poukazom na ust. § 38 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. nebolo preukázané, že došlo k vyňatiu z konfiškácie postupom podľa nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Sb. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie, nakoľko s poukazom na ust. § 1 ods. 3 predmetného nariadenia bolo potrebné k vyňatiu majetku z konfiškácie rozhodnutie o vyňatí majetku z konfiškácie, ktoré mal vydať povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ktoré nenahrádza doklad o dočasnom zachovaní štátneho občianstva resp. osvedčenie vydané T. N. zo dňa 26.7.1947, na ktoré poukazujú navrhovatelia. Súd poukazuje aj na ust. § 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., že v danom prípade nebolo preukázané, že by v danom prípade išlo o rozhodnutie konfiškačnej komisie alebo zboru povereníkov, ktoré bolo vydané po 25. februári 1948. Z tohto dôvodu vydaniu v režime Zákona o pôde podliehajú len tie nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát konfiškáciou na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo zboru povereníkov vydaného po 25.02.1948 s výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby postihnuté podľa osobitných predpisov. Pôvodný vlastník aj keď by spĺňal predpoklady na vzňatie poľnohospodárskeho majetku (§ 1 ods. pís. a), b) a c) nar. č. 104/1945 Zb., muselo by ísť o rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov vydaného po 25.02.1948, čo v danom prípade vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo splnené. Vo vzťahu ku konštatovaniu navrhovateľov, že v danom prípade išlo teda o akty, resp. že až ďalšími rozhodnutiami po 25.02.1948 došlo k úplnej strate a konfiškácii poľnohospodárskeho majetku, súd sa s týmto názorom nestotožňuje vzhľadom na uvedené skutočnosti. Pokiaľ sa týka ďalších námietok navrhovateľov v rade 1/ - 3/, čo sa týka, že v uvedenej obdobnej veci už bolo rozhodnuté, a to kladným spôsobom v spore pod sp. zn. 10Sp/43/2006 a 22Sp/9/2011, v ktorom nebol spor o existencii, či neexistencii reštitučného nároku O. N., k tejto námietke súd udáva, že v danom prípade v danej prejednávanej veci súd rozhoduje vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam, resp. predmetom konania je preskúmanie napadnutého správneho rozhodnutia ohľadne nehnuteľností, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého správneho rozhodnutia. Pokiaľ sa teda Krajský súd v Žiline daným rozsudkom odchýlil od právneho názoru vysloveného právneho názoru správnym orgánom v inom rozhodnutí, ktoré bolo predmetom preskúmania v inom súdnom konaní, podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vyargumentoval svoj právny názor opierajúc sa aj o príslušné ustanovenia zákona a relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, potom podľa jeho názoru ide o postup zákonný. V danom prípade na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok navrhovateľov, ako aj s prihliadnutím na právne závery obsiahnuté vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí a rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré riešia danú právnu problematiku, krajský súd nezistil relevantný dôvod, aby sa v danej veci odchýlil aj od svojho predchádzajúceho názoru uvedeného v rozsudku pod č. k. 29Sp/67/2015 zo dňa 20.11.2015 a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario v spojení s § 250 l ods. 2 O.s.p.. Navrhovatelia v konaní neboli úspešnými účastníkmi konania, preto im nepatrí právo na náhradu trov konania. Ostatní účastníci konania zo zákona nemajú právo na náhradu trov konania, keďže ust. § 250k ods. 1 O.s.p. priznáva právo na náhradu trov konania len navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.