Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/142/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115217048 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115217048.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Q. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., okr. F. W., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, proti žalovanému: JPS.S, s.r.o., so sídlom Námestie SR 13/13, 014 01 Bytča, IČO: 36 826 596, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko s.r.o., so sídlom Námestie A. Hlinku 29/34, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 241 411, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 676,90 Eur s príslušenstvom, odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 289/2015-46 zo dňa 16.2.2016, takto r o z h o d o l : Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 289/2015-46 zo dňa 16.2.2016 o d m i e t a . Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom č.k. 19Cb 289/2015-46 zo dňa 16.2.2016 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 676,90 Eur od 3.3.2015 do 21.6.2015, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 6,70 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 215,42 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou, ktorá bola okresnému súdu doručená dňa 3.6.2015, žalobca navrhol, aby okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 676,90 Eur s príslušenstvom z titulu úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 676,90 Eur od 3.3.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a nahradiť trovy konania. Na odôvodnenie žalovanej pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých uzavrel so žalovaným zmluvu o výkone odbornej činnosti a pomoci, ktorou sa zaviazal v mesiaci január 2015 poskytovať žalovanému za úhradu odborno-technickú pomoc súvisiacu so stavebnými, ekonomickými a ďalšími činnosťami v rámci stavby „kanalizácia Štiavnik". Odmenu za poskytnuté služby vyúčtoval žalobca faktúrou č. 1/2015 zo dňa 31.1.2015 splatnou dňa 2.3.2015 v sume 676,90 Eur určenej podľa dohody účastníkov vo výške 5 Eur za meter kanalizačného potrubia. Uvedenú sumu žalovaný nezaplatil ani čiastočne a je so zaplatením svojho peňažného záväzku v omeškaní, v nadväznosti na čo si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Podaním zo dňa 26.6.2015 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 676,90 Eur s odôvodnením, že žalovaný uvedenú sumu dňa 22.6.2015 uhradil, čo preukázal záznamom spísaným právnym zástupcom žalobcu a podpísaným žalobcom i žalovaným. Zotrval na uplatnenom nároku v časti úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 676,90 Eur od 3.3.2015 do 21.6.2015 a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Uznesením č.k. 19Cb 289/2015-35 zo dňa 17.12.2015 bol žalovaný vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby k tejto vyjadril. Zároveň bol upovedomený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie za splnenia zákonných podmienok pre takéto rozhodnutie. Uvedené uznesenie bolo žalovanému riadne doručené a žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 2. Okresný súd s poukazom na ust. § 114 ods. 3, 4, 5, § 153b ods. 2 písm. b), ods. 3, § 157 ods. 4 O.s.p., § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, konštatoval splnenie zákonných podmienok pre možnosť rozhodnutia vo veci rozsudkom pre zmeškanie, verejne vyhláseným dňa 16.2.2016. Okresný súd uviedol, že žalobca vymedzil zostatok predmetu konania po čiastočnom späťvzatí svojimi skutkovými tvrdeniami ako právo na zaplatenie úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom o takto vymedzenom predmete konania bolo možné za splnenia zákonných podmienok rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žalobcom tvrdený skutkový stav vyhodnotil okresný súd ako nesporný. Právo na zaplatenie úroku z omeškania bolo žalobcovi priznané ako právo na zaplatenie zákonnej sadzby úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bolo žalobcovi priznané ako právo na zaplatenie zákonom stanovenej výšky náhrady podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom zástupcu odvolanie žalovaný v podaní zo dňa 18.marca 2016. S poukazom na ust. § 202 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b), e) a f) O.s.p. namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože bola žalovanému odňatá možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu prináležia; so zisteným skutkovým stavom a následne vyvodenými právnymi a skutkovými závermi sa žalovaný nestotožnil a tvrdil, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci. Uviedol, že okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie právnu vec, pri ktorej nenariadil pojednávanie. Podľa žalovaného nariadením pojednávania je súd obligatórne viazaný pri ďalšom postupe súdu po zrušení platobného rozkazu podľa § 174 ods. 2 O.s.p. a tento postup je obvyklý po zrušení platobného rozkazu podľa § 173 ods. 2 O.s.p.. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obo 198/2006 zo dňa 26.06.2008, judikát sp. zn. 21Co 450/2005, rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 14.12.2005. Uviedol, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz uplatnené neboli, ktoré žalovaný v odvolaní opísal. Navrhol, keďže neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b ods. 2 O.s.p., a týmto postupom okresného súdu odňatá možnosť žalovanému konať pred súdom, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 4. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 15. apríla 2016. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne, a preto žiada, aby podľa ust. § 219 O.s.p. bolo potvrdené vo výrokoch o úroku z omeškania, o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a o trovách konania a právneho zastúpenia. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného v odvolaní, pretože nevykonával práce v pozícii zamestnanca od 27.11.2014 do 02.01.2015. Za najpodstatnejšie považoval, že žalovaný zavinil vznik sporu, neuhradil vyfakturovanú čiastku, túto uhradil až následne po podaní žaloby na súd. Podľa žalobcu žalovaný zavinil zastavenie konania ohľadne istiny, a preto je povinný v zmysle § 142 ods. 1 a § 149 O.s.p. mu trovy uhradiť. 5. Vyjadrenie k odvolaniu bolo krajským súdom zaslané žalovanému prostredníctvom zástupcu (č.l. 71, 72 spisu). 6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") postupoval bez nariadenia pojednávania a odvolanie žalovaného odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 7. V predložení veci krajskému súdu sudkyňa okresného súdu uviedla, že podanie žalovaného zo dňa 18.3.2015 (č.l. 51 až 53 spisu) hodnotí výlučne ako odvolanie žalovaného proti rozsudku a nie ako návrh na zrušenie rozsudku podľa ust. § 114 ods. 6 O.s.p. (č.l. 69 spisu). 8. Primárne v procesnej rovine bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či boli splnené podmienky pre konanie odvolacieho súdu, keďže z obsahu spisového materiálu, napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia i poučenia bolo zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie (ďalej aj „kontumačný rozsudok") podľa ust. § 153b O.s.p. vo väzbe na ust. § 114 ods. 3, 4, 5 O.s.p., účinného do 30.06.2016. Z poučenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, avšak okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 202 O.s.p. účinného do 30.06.2016). Z obsahu podaného odvolania žalovaného bolo zistené, že odvolanie proti predmetnému kontumačnému rozsudku bolo podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Z tohto dôvodu sa krajský súd v odvolacom konaní mohol zaoberať, v rozsahu vymedzených odvolacích dôvodov (§ 380 ods. 1 CSP), len tým, či boli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej rozsudkom pre zmeškanie. 9. Pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd odkazuje na právnu úpravu platnú v čase konania pred okresným súdom, ktorú považoval za potrebné citovať. 10. Podľa ust. § 114 ods. 3 O.s.p. (účinného do 30.06.2016), ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť žalovanému uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má žalovaný bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril. 11. Podľa ust. § 114 ods. 4 O.s.p.(účinného do 30.06.2016), uznesenie podľa odseku 3 sa doručí žalovanému do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa ust. § 114 ods. 5 O.s.p., (účinného do 30.06.2016), ak žalovaný bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť žalovaný poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú. 13. Podľa ust. § 153b ods. 1 O.s.p., (účinného do 30.06.2016), ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. 14. Podľa ust. § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p., (účinného do 30.06.2016), rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2). 15. Podľa ust. § 153b ods. 3 O.s.p., (účinného do 30.06.2016), skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný. 16. Podľa ust. § 156 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou O.s.p.,(účinného do 30.06.62016), rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne. 17. Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., (účinného do 30.06.2016), vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. 18. Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., (účinného do 30.06.2016), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. 19. Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., (účinného do 30.06.2016), ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor. 20. Podľa § 356 písm. b) CSP (účinného od 1.7.2016), odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 21. Za aplikácie vyššie citovanej právnej úpravy a za vychádzania zo zisteného stavu vo veci podľa obsahu spisového materiálu, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade došlo k splneniu všetkých zákonom vyžadovaných podmienok pre rozhodnutie vo veci napadnutým rozsudkom pre zmeškanie. 22. Z citovaných ustanovení vyplývajú predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, ktorými sú: - súd riadne doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk spolu s uznesením, v ktorom mu uložil povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a zároveň ho poučil o tom, že v prípade, ak sa v určenej lehote k žalobe nevyjadrí, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, - žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe bez vážneho dôvodu nevyjadril. 23. K námietke nesplnenia súčasne všetkých podmienok pre rozhodnutie vo veci kontumačným rozsudkom odvolací súd uvádza, že v danej veci nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Okresný súd správne pri rozhodovaní vychádzal vo väzbe na ust. § 114 ods. 5 O.s.p. len z ust. § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p. (podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), podľa ktorého rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaný sa k doručenej žalobe a prílohám písomne nevyjadril v lehote do 15-dní odo dňa, keď mu boli doručené (t.j. do 13.01.2016), hoci ho súd prvej inštancie na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že súd prvej inštancie žalovanému uznesením č.k. 19Cb/289/2015-35 zo dňa 17.12.2015 uložil vyjadriť sa písomne do 15-dní od doručenia uznesenia k žalobe a náležite ho poučil i o možnosti vydania kontumačného rozsudku. Keďže žalovaný bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa § 114 ods. 3 O.s.p. (právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdom prvej inštancie), súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 114 ods. 5 O.s.p.; v tomto prípade sa ustanovenia § 153b ods. 1, 2 písm. a), c) nepoužijú. Relevantné bolo, že išlo o kontumačný rozsudok vydaný postupom primárne cez ust. § 114 ods. 3, 4, 5 O.s.p.. Preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že všetky podmienky vyžadované zákonnou úpravou pre vydanie kontumačného rozsudku splnené boli. Úplná nečinnosť žalovaného voči súdu prvej inštancie nemohla byť ani odvolacím súdom zhodnotená inak, len ako nezodpovedný prístup strany k ochrane svojich práv v danom civilnom sporovom konaní. 24. Pre úplnosť vo všeobecnej rovine odvolací súd uvádza, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia; ide o následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti strany konania. Vyjadrenie k žalobe predstavuje právo, ale aj základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, pričom absencia vyjadrenia - povinnosti tvrdenia žalovaného, predstavuje porušenie zákonom vyžadovanej súčinnosti súdu a strán konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria bdelým). Uvedená zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu, a predpokladá, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.01.2013, sp. zn. I. ÚS 25/2013). Bola to práve nečinnosť žalovaného v rozhodnom štádiu konania pred okresným súdom, ktorá viedla k rozhodnutiu vo veci rozsudkom pre zmeškanie, pričom odvolací súd všetky podmienky pre jeho vydanie súdom prvej inštancie považoval za súčasne splnené. 25. Žalovaným poukazované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júna 2008, sp. zn. 5 Obo 198/2006, pojednáva o povinnosti súdu, riadne a včas predvolať strany konania. Neznamená to však, že verejné vyhlásenie rozsudku sa musí uskutočniť na nariadenom pojednávaní, na ktoré sa predvolávajú strany sporu. Ak súd postupuje v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p. a žalovanému uloží, aby sa k veci písomne vyjadril a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť (v určenej lehote) nesplní, môže súd podľa ust. § 114 ods. 5 O.s.p. rozhodnúť kontumačným rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Občiansky súdny poriadok upravoval dva druhy kontumačných rozsudkov - podľa § 114 ods. 5 O.s.p. a podľa § 153b O.s.p.. V danom prípade išlo o rozsudok pre zmeškanie v zmysle § 114 ods. 5 O.s.p., ktorým môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Okrem toho Občiansky súdny poriadok v ust. § 115a O.s.p. upravoval možnosť rozhodnutia súdu bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu, pričom pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, čo bol i prípad prejednávanej veci, predmetom ktorej bol peňažný nárok nepresahujúci 1.000 Eur (§ 200ea O.s.p.). Okresný súd tak neporušil zákon, ak v danom prípade rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom (kontumačný) rozsudok verejne vyhlásil vo včas oznámenom termíne vyvesením na úradnej tabuli Okresného súdu Žilina, ako o tom svedčia údaje na č.l. 39 spisu. Obsah spisu má dávať hodnoverný obraz o priebehu súdneho konania. K vyveseniu oznámenia v uznesení č.k. 19Cb/289/2015-39 zo dňa 5.2.2016, o vyhlásení rozsudku dňa 16.02.2016 (utorok) o 11.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 5, Okresný súd Žilina, na úradnej tabuli Okresného súdu Žilina došlo dňa 5.2.2016, teda bola dodržaná lehota v ust. § 156 ods. 3 O.s.p.. Správnosť údajov o vyvesení oznámenia na úradnej tabuli Okresného súdu Žilina žalovaný nevyvrátil. Okresný súd Žilina nemal, okrem vykonaného oznámenia miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, povinnosť upovedomiť žalovaného. Občiansky súdny poriadok nevyžadoval, aby boli sporové strany osobitne predvolávané na verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania. Oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu zákonodarca v takomto prípade považoval za dostatočné na to, aby sa strany konania i verejnosť mohli o ňom riadne dozvedieť a následne sa tohto vyhlásenia - ak o to majú záujem - aj zúčastniť. Uvedené platí i v prípade, keď sa strany, resp. ich právni zástupcovia o týchto skutočnostiach vôbec nedozvedeli (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 81/2010 z 25. marca 2011, sp. zn. 4 Cdo 262/2009 zo dňa 18.augusta 2010). Keďže podľa obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že Okresný súd Žilina v danom prípade v súvislosti s verejným vyhlásením rozsudku dňa 16.2.2016 postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, žalovanému neodňal možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov bolo odvolanie žalovaného zhodnotené ako neprípustné v zmysle § 356 písm. b) CSP a podľa ust. § 386 písm. c) CSP došlo k jeho odmietnutiu. 26. Krajský súd v čase svojho konania a rozhodovania postupoval v zmysle Civilného sporového poriadku ust. 470 ods. 1 a odvolanie žalovaného odmietol podľa ust. § 386 písm. b) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v tom čase platným znením Občianskeho súdneho poriadku a ani podľa ust. § 356 písm. b) CSP. 27. Pokiaľ krajský súd v štádiu svojho konania a rozhodovania postupoval v zmysle zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, tak z dôvodu, že predmetný zákon nadobudol účinnosť 01. júla 2016 podľa § 474 CSP v spojení s § 470 ods. 1 CSP. 28. Z dôvodu, že žalovaný so svojim odvolaním nebol úspešný, podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania ako úspešnej strany v odvolacom konaní tak, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.