Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/272/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201417 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201417.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: SCHEIDEGGER TRAINING INSTITUTE EUROPE, s.r.o., Hviezdoslavova 4052/59, Poprad, IČO: 36 488 445, zastúpený: JUDr. Andrej Danko, advokát, Mlynské nivy 73/a, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6261/2010-8.1 zo dňa 25.05.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.07.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6261/2010-8.1 zo dňa 25.05.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 1/2009/00890-012/JL zo dňa 08.12.2009 o zamietnutí žiadosti žalobcu o zriadenie ochranného pásma Geotermálneho vrtu VSČ-1 v Popradskej kotline v k.ú. obce R. J.. Žalobca v žalobe uviedol, že na predmetný vrt bol vypracovaný podrobný hydrogeologický prieskum, ktorý vo svojom závere odporučil z hľadiska ochrany využiteľného množstva termálnych vôd stanoviť ochranné pásmo v kruhu s polomerom 5km od vrtu. Užívanie vrtu ako vodnej stavby bolo povolené rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Prešove o povolení vodnej stavby vydaným dňa 14.10.2008. Žalobca uviedol, že pri formulovaní žiadosti o určenie ochranného pásma vychádzal z uvedeného záveru a odporúčania hydrogeologického prieskumu vrtu, pričom navrhnutá vzdialenosť ochranného pásma nebola pre správny orgán záväzná a tento ju mohol podľa svojej voľnej úvahy a na základe vyžiadaných dokumentov zmeniť. Žalovaný sa však podľa žalobcu touto otázkou v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a na jej posúdenie si nezaobstaral žiadne dokumenty. Žalobca ďalej uviedol, že sa nebránil určeniu ochranného pásma vodnej stavby v inom rozsahu (v menšom alebo väčšom), pokiaľ by táto skutočnosť bola žalovaným správnym orgánom dostatočne zdôvodnená. Poukázal na to, že okrem záverečnej správy bolo ochranné pásmo vo vzdialenosti 5km doporučené aj v odbornom posudku vypracovanom S.. I. R. zo dňa 05.09.2009. Žalovaný sa však podľa názoru žalobcu so žiadosťou nevysporiadal správne a vec nesprávne právne posúdil, keďže sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal predmetom žiadosti, ktorej účelom bolo určenie ochranného pásma vodnej stavby a vôbec nehodnotil účelnosť a vhodnosť zriadenia ochranného pásma. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa nevysporiadal ani s otázkou ochrany množstva geotermálnej vody. Poukázal na rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Košiciach (právoplatné dňa 10.10.2008) o určení pásma ochrany vodných stavieb „Geotermálne stredisko Ďurkov“, „Geotermálne stredisko Olšovany“ a „Geotermálne stredisko Bidovce“, vydané na základe žiadosti podľa § 55 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov (ďalej len Vodný zákon) za účelom zabezpečenia trvalej výdatnosti vrtov vylúčením hĺbenia ďalších exploatačných vrtov v rozsahu vymedzeného územia ochranného pásma inými organizáciami. Naproti tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nemožno ochrániť kvantitu geotermálnej vody ani podľa § 55 ods. 2 ani podľa § 32 Vodného zákona. Žalobca ďalej poukázal na povinnosti stanovené vlastníkovi vodnej stavby Vodným zákonom tvrdiac, že žalovaný sa vôbec nezaoberal otázkou týchto zákonných povinností na zabezpečenie prevádzkyschopnosti a ochrany vodnej stavby, ani otázkou potreby prijatia opatrení, ktoré by žalobcovi umožnili zabezpečiť riadny chod vodnej stavby, jej prevádzku a ochranu. Žalobca mal zato, že bez určenia ochranného pásma vodnej stavby - geotermálneho vrtu - nie je možné naplniť ustanovenia zákona, ktoré mu ako vlastníkovi stavby určujú povinnosti za účelom zabezpečenia ochrany a prevádzky vodnej stavby. Tieto skutočnosti žalovaný podľa názoru žalobcu vôbec neposúdil a žiadosť žalobcu zamietol na základe gramatického výkladu Vodného zákona bez zhodnotenia predmetu a účelu ustanovení tohto zákona o zabezpečení prevádzky a ochrany vodnej stavby. Žalobca napokon poukázal na skutočnosť, že na vybudovanie predmetného vrtu investoval už značné finančné prostriedky a za účelom naplnenia jeho funkcie bude musieť v budúcnosti investovať ďalšie finančné prostriedky, k čomu však potrebuje garanciu a istotu možnosti 100% využívania predmetného vrtu a nie právne a garančné vákuum, ktoré momentálne v tejto oblasti existuje. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v žiadosti o určenie ochranného pásma vodnej stavby požadoval také určenie ochranného pásma, v rámci ktorého by v záujme ochrany využiteľného množstva geotermálnych vôd o polomere 5km od vrtu nebolo možné povoliť ďalšie prieskumné územie pre hydrogeologický prieskum križňanského a chočského príkrovu Popradskej kotliny. Tento nástroj ochrany vôd a vodných pomerov sa podľa § 32 Vodného zákona využíva iba v prípade tých útvarov podzemnej vody alebo útvarov povrchovej vody, ktoré sú určené na odber pre pitnú vodu (t.j. ochranné pásma vodárenských zdrojov). Žalobca nepreukázal v doložených podkladoch v rámci vodoprávneho konania žiadne konkrétne požiadavky a opatrenia na ochranu vodnej stavby ako takej, ktoré by viedli k potrebe určiť pásmo ochrany vodnej stavby v zmysle § 55 ods. 2 Vodného zákona. Podľa názoru žalovaného právne predpisy na úseku ochrany vôd a vodného hospodárstva neumožňujú orgánom štátnej vodnej správy určovanie tzv. pásiem ochrany kvality a využiteľného množstva geotermálnych vôd podľa § 55 ods. 2 Vodného zákona, či už v menšom alebo väčšom rozsahu. Námietku žalobcu o tom, že navrhnutá vzdialenosť tzv. ochranného pásma vodnej stavby nebola záväzná a preto ju mohol žalovaný podľa svojej voľnej úvahy posúdiť a zmeniť, označil žalovaný za zavádzajúcu. Dôvodil tým, že žalobca nepochopil odlíšenie účelu ochrany vodnej stavby podľa § 55 ods. 2 Vodného zákona a účelu ochrany vodárenského zdroja podľa § 32 tohto zákona. Pásmo ochrany vodnej stavby podľa § 55 Vodného zákona môže orgán štátnej vodnej správy určiť na návrh vlastníka vodnej stavby, pričom jeho účelom je chrániť existujúcu vodnú stavbu pred poškodením a v tejto súvislosti chrániť jej funkciu formou zákazu alebo obmedzenia výstavby niektorých stavieb a činností vo vymedzenom území pásma ochrany vodnej stavby. Na určenie žalobcom požadovanej ochrany geotermálneho vrtu neexistuje podľa názoru žalovaného zmocnenie vo Vodnom zákone. K odkazu žalobcu na vyššie uvedené rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Košiciach vydané v obdobnej veci žalovaný uviedol, že začal konanie vo veci preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia v mimodvolacom konaní z vlastného podnetu, pričom dôvodom preskúmania je práve zákonnosť postupu Krajského úradu životného prostredia v Košiciach v konaní o určení pásma ochrany vyššie uvedených vodných stavieb podľa § 55 ods. 2 Vodného zákona. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 07.07.2009 začal Krajský úrad životného prostredia v Prešove konanie vo veci požadovaného zriadenia ochranného pásma Geotermálneho vrtu VSČ - 1 v Popradskej kotline podľa § 55 ods. 2 Vodného zákona. Žalobca žiadal ustanovenie ochranného pásma o polomere 5 km, v rámci ktorého by nebolo možné povoliť ďalšie prieskumné územie pre hydrogeologický prieskum križňanského a chočského príkrovu Popradskej kotliny, pričom sa odvolával na predchádzajúce povolenie a kolaudáciu vrtu VSČ-1 Veľký Slavkov orgánom štátnej vodnej správy, na plánovaný účel využitia geotermálnej vody a na pripojený odborný posudok k rozsahu navrhovaného ochranného pásma predmetného vrtu. Krajský úrad životného prostredia v Prešove rozhodnutím č. 1/2009/00890-012/JL zo dňa 08.12.2009 žiadosť žalobcu zamietol z dôvodu, že ochrana vodných stavieb podľa § 55 ods. 2 Vodného zákona slúži k bezprostrednej ochrane vodnej stavby a na zabezpečenie jej prevádzkyschopnosti, nie na ochranu využiteľného množstva geotermálnych vôd s tým, že uvedené ustanovenia Vodného zákona chráni vodnú stavbu ako takú, nie však kvantitu podzemných vôd a preto neumožňuje orgánu štátnej vodnej správy určením pásma ochrany vodnej stavby chrániť kvantitatívne parametre podzemných vôd. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie tvrdiac, že nedostatočné množstvo geotermálnej vody z dôvodu vplyvu iných prieskumných území a vrtov ohrozuje prevádzku predmetnej vodnej stavby - geotermálneho vrtu a preto je potrebná ochrana tejto vodnej stavby zriadením ochranného pásma podľa ustanovenia § 55 ods. 2 Vodného zákona, ktoré podľa názoru žalobcu umožňuje ochranu využiteľného množstva geotermálnej vody. Žalovaný rozhodnutím č. 6261/2010-8.1 zo dňa 25.05.2010 rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Prešove zo dňa 08.12.2009 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že kvantitatívnu ochranu geotermálnych vôd, ktoré nie sú podzemnými vodami prednostne určenými na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, nemožno riešiť cez § 55 ods. 2 Vodného zákona, v zmysle ktorého je orgán štátnej vodnej správy oprávnený v záujme ochrany vodnej stavby určiť pásmo ochrany podľa jej povahy a zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých stavieb alebo činností, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom poškodzovať samotnú vodnú stavbu a jej funkciu, pričom v prípade geotermálneho vrtu ide o najmä zamedzenie poškodzovania meracích prístrojov a odberného zariadenia, ako aj zariadení slúžiacich na jeho prevádzku. Poukázal na to, že žiadosť žalobcu neobsahuje opatrenia na ochranu predmetnej vodnej stavby, jeho snahou je chrániť kolektor geotermálnej vody z hľadiska vplyvu ďalších povoľovaných prieskumných území a vrtov. Takéto zdôvodnenie podľa názoru žalovaného nie je v súlade s podmienkami ustanovenými aj v § 55 Vodného zákona. Uzavrel, že platný Vodný zákon ani jeho vykonávacie predpisy neobsahujú úpravu, ktorá by umožňovala určiť ochranné pásmo vodnej stavby - geotermálneho vrtu z hľadiska ochrany množstva geotermálnych vôd. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 55 ods. 2 Vodného zákona v záujme ochrany vodnej stavby, ak nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, môže orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby určiť pásmo ochrany vodnej stavby a podľa jej povahy zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých stavieb alebo činností. V pásme ochrany vodnej stavby je vlastník vodnej stavby povinný poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Na podklade administratívneho spisu je treba na úvod konštatovať, že Geotermálny vrt VSČ-1 Veľký Slavkov je nepochybne vodnou stavbou na účely Vodného zákona, ktorá bola právoplatne povolená a skolaudovaná. Nesporné je aj to, že v zmysle záverov hydrogeologického prieskumu vrtu i žalobcom predloženého odborného posudku RNDr. I. R. sa v záujme ochrany využiteľného množstva termálnych vôd z tohto vrtu odporúča stanoviť ochranné pásmo v kruhu s polomerom 5km od vrtu, v ktorom nebude možné ovplyvňovanie jestvujúcich zásob geotermálnej vody novými vrtmi. Je pochopiteľné, že v zmysle uvedených záverov sa žalobca podanou žiadosťou domáhal ochrany využiteľného množstva geotermálnych vôd prostredníctvom zriadenia ochranného pásma geotermálneho vrtu v navrhovanom rozsahu, s cieľom dosiahnuť vylúčenie možnosti realizácie podobných aktivít, ktoré by na danom území mohli ovplyvniť využiteľnosť zdrojov geotermálnych vôd. Z obsahu žalobcovej žiadosti i jeho argumentácie v správnom konaní a napokon aj z obsahu žaloby je zrejmé, že k tomuto smerovala požiadavka na zriadenie ochranného pásma geotermálneho vrtu ako vodnej stavby uplatnená v zmysle § 55 ods. 2 Vodného zákona. Hoci je požiadavka žalobcu na zabezpečenie ochrany využiteľného množstva geotermálnych vôd v súvislosti s vybudovanou vodnou stavbou legitímna, je súd v zhode so žalovaným toho názoru, že kvantitatívnu ochranu geotermálnych vôd nie je možné zabezpečiť stanovením pásma ochrany vodnej stavby v zmysle uvedeného ustanovenia Vodného zákona. Súd sa teda stotožnil s právnym posúdením veci správnymi orgánmi, pokiaľ ide o možnosti aplikácie § 55 ods. 2 Vodného zákona pri stanovovaní ochranného pásma vodnej stavby, ktorou geotermálny vrt nepochybne je. Účelom tohto ustanovenia je ochrana vodnej stavby ako vopred schváleného výsledku investičnej činnosti vlastníka stavby a to prostredníctvom určenia pásma ochrany vodnej stavby a stanovenie príslušných zákazov alebo obmedzení stavebných alebo iných činností. Inštitút stanovenia pásma ochrany vodnej stavby podľa § 55 ods. 2 Vodného zákona teda nemôže slúžiť na ochranu množstva geotermálnych vôd, na využitie ktorých je stavba geotermálneho vrtu zriadená. Pokiaľ v zmysle platnej právnej úpravy nie je možné zabezpečiť ochranu využiteľného množstva geotermálnych vôd určením ochranného pásma vodnej stavby - geotermálneho vrtu, mohol súd len konštatovať, že orgány štátnej vodnej správy postupovali v súlade so zákonom. Je treba poznamenať, že rovnaký prístup zabezpečil žalovaný využitím mimoriadnych opravných prostriedkov aj v obdobných konaniach, na ktoré sa odvolával žalobca. Otázkou zabezpečenia prevádzkyschopnosti a ochrany vodnej stavby geotermálneho vrtu z hľadiska využiteľnosti množstva geotermálnych vôd sa za daného legislatívneho stavu môžu orgány štátnej vodnej správy zaoberať až pri prípadnom povoľovaní ďalších odberov geotermálnych vôd v danom území. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný posúdil vec po právnej stránke správne a svoje závery aj náležite odôvodnil. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.