Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/31/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200315 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011200315.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariana Trenčana, v právnej veci žalobkyne: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, B. G. XX/X, K., zastúpená: JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, so sídlom Mestská 2/ A, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p..:KRP- P-207/DI-BCP-2010 zo dňa 03.01.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobkyni sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného Č.p..:KRP-P-207/DI-BCP-2010 zo dňa 03.01.2011, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II o priestupku č.p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V zo dňa 26.10.2010 potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím o priestupku bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona jej bola uložená pokuta 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov. Žalobkyňa bola predmetným rozhodnutím uznaná vinnou na tom skutkovom základe, že dňa 18.01.2010 o 06:40 h. na ceste I/50 v smere od Trenčína do Prievidze viedla motorové vozidlo tov. zn. S. N., ev. č. K. XXXDE, pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako i svojim schopnostiam, v miernej pravotočivej zákrute predchádzala pred ňou idúce nákladné motorové vozidlo ev. č. Y. XXXDB, ktoré viedol vodič H., napriek tomu, že sa nemohla bezpečne zaradiť pred predchádzané vozidlo a čelne narazila do protiidúceho nákladného motorového vozidla ev. č. V. XXXAP, ktoré viedol vodič P.. Po náraze vozidlo ev. č. K. XXXDE bolo odrazené do predchádzaného vozidla ev. č. Y. XXXDB. Motorové vozidlo ev. č. Y. XXXDB v dôsledku nárazu vytvorilo náhlu prekážku pre ďalšie mot. vozidlo ev. č. XM XXXXX vodiča X. H., idúceho v tom istom smere, následkom čoho došlo k zrážke. Týmto žalobkyňa porušila § 15 ods. 5 písm. b/, c/ , § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Žalobkyňa uviedla, že v rozhodnom čase viedla svoje vozidlo v mesiaci január v skorých ranných hodinách na zasneženej vozovke (na ceste bolo 6 cm snehu) rýchlosťou cca 50-60 km/ h. Nakoľko pred ňou jazdilo nákladné motorové vozidlo, rozhodla sa z bezpečnostných dôvodov predísť toto vozidlo a zvýšila rýchlosť vozidla na 75 km/h. V dôsledku poveternostnej situácie nebolo možné rozoznať vodorovné dopravné značenie na vozovke. Podľa žalobkyne, ak by sa jej vozidlo čelne zrazilo s nákladným automobilom, nielenže by žalobkyňa nehodu neprežila ale zostala by zakliesnená pod predmetným nákladným motorovým vozidlom. Tvrdenia správneho orgánu o čelnej zrážke žalobkyne, ktorá sa vraj nemala stihnúť zaradiť do svojho pruhu, považuje za nesprávne a nezodpovedajúce realite a logike. Poukazovala na výpovede účastníkov dopravnej nehody, ktoré podľa nej pôsobia rozporuplne. V spise sa nenachádza záznam o zdokumentovaní rýchlosti ostatných motorových vozidiel, pričom z fotodokumentácie vystávajú otázky o skutočnom umiestnení vozidiel v rozhodnom čase. Podľa žalobkyne nebol skutkový stav zistený dostačujúco na posúdenie veci. Zotrvala na názore, že nakoľko sa jej vozidlo nachádzalo v čase obhliadky miesta dopravnej nehody pred predchádzaným motorovým vozidlom ev. č. Y. XXXDB, je nepochybné, že po vykonaní predbiehajúceho manévru sa žalobkyňa úspešne vrátila do svojho jazdného pruhu, kde však dôsledku zlého stavu vozovky a zlých poveternostných podmienok najskôr nedokázala ovládnuť svoj automobil, v dôsledku čoho došlo k vychýleniu sa vlastného jazdného pruhu a k zrážke s protiidúcim motorovým vozidlom ev. č. V. XXXAS. Zdôraznila, že k nehode došlo v skorých ranných hodinách na ceste 1. triedy a stav cesty bol v značnom rozpore s očakávaním, nakoľko správca cestnej komunikácie túto neupravil, povrch vozovky bol neodhrnutý a neposypaný. Žalovaný si neobstaral všetky dôkazy potrebné na zistenie presného a úplného skutočného stavu veci, ktorý je nevyhnutný pre správne rozhodnutie. Tvrdenia účastníkov nehody o nezvládnutí predbiehajúceho manévru žalobkyne sú v rozpore s logickým priebehom danej situácie a konečným postavením vozidiel, a preto je podľa žalobkyne pravdepodobné, že mohlo dôjsť k neúmyselnému skresleniu informácií zo strany svedkov nehody. S poukazom na uvedené žiadala zrušiť napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. K tvrdeniu žalobkyne, že v dôsledku poveternostnej situácie nebolo možné rozoznať vodorovné dopravné značenie na vozovke, poukázal na fotodokumentáciu z miesta udalosti, z ktorej je preukázané, že okrem vodorovného dopravného značenia sa tam nachádza taktiež zvislé dopravné značenie (značka B XXA Zákaz predchádzania), ktorá zakazuje vodičovi predchádzať motorové vozidlo vľavo. Tento zákaz žalobkyňa nerešpektovala a v danom úseku aj napriek nepriehľadnej zákrute predbiehala pred ňou idúce motorové vozidlo. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa napriek zákazovej dopravnej značke počas predchádzania, s poukazom na nepriaznivé poveternostné podmienky, sa nemohla včas bezpečne zaradiť späť do svojho jazdného pruhu, v dôsledku čoho došlo k zrážke s oproti idúcim motorovým vozidlom. Následne bolo vozidlo žalobkyne odrazené do predchádzaného nákladného vozidla, ktoré viedol vodič H.. Žalovaný pri určovaní zavinenia spôsobenej nehody nevychádzal len z výpovedí účastníkov dopravnej nehody ale aj z fotodokumentácie z miesta DN, poškodených častí vozidiel, náčrtku a plánu z miesta udalosti. Navyše spontánne výpovede účastníkov dopravnej nehody sú prejavom obrazu objektívnej reality vedomí, ktoré ako stopy ostali v ich vedomí na základe reálneho zmyslového vnímania udalosti dopravnej nehody. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91) 1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci, ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ich definícia je uvedená v ustanovení § 22 zákona o priestupkoch. V danom prípade bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. V § 15 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vodičovi zakázané predchádzať: písm. b/ ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo, alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť, písm. c/ ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky. V § 16 ods. 1 cit. zákona je vodičovi uložená povinnosť prispôsobiť rýchlosť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy zákona o správnom konaní (správny poriadok). To znamená, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona a pri aplikácii vychádzať zo základných zásad konania. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať (§ 73 ods. 2 zákona o priestupkoch). Správne orgány v danom prípade dôsledne postupovali v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácii vychádzali zo základných zásad konania. Presne zistili aj skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Správne orgány sa nedopustili ani žiadnych procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnom priestupkovom konaní, ktoré je špecifickým druhom správneho konania, správne orgány objektívne zistili, že došlo k spáchaniu priestupku, že ho spáchala žalobkyňa a riadne odôvodnili aj sankciu, ktorú jej bolo potrebné ako páchateľovi priestupku uložiť. Ani súd po oboznámení sa s administratívnym spisom nezistil žiadne také dôvodné pochybnosti o spáchanom skutku, ktoré by sa mali vykladať v prospech obvinenej. Správne orgány riadne objasnili priestupok, t.j. spoľahlivo zistili a ustálili všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Na odôvodnenie správnych rozhodnutí súd v celom rozsahu poukazuje. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov súd zistil, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II, Okresný dopravný inšpektorát - Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, vydal dňa 26.10.2010 rozhodnutie o priestupku Č.p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V, ktorým rozhodol, že žalobkyňa dňa 18.01.2010 o 06:40 h. na ceste I./50 v km 128/03 v smere od Y. do K. viedla motorové vozidlo tov. zn. S. N., pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako i svojim schopnostiam, v miernej pravotočivej zákrute predchádzala pred ňou idúce nákladné motorové vozidlo ev. č. Y. XXXDB, ktoré viedol vodič H., napriek tomu, že sa nemohla bezpečne zaradiť pred predchádzané vozidlo a čelne narazila do protiidúceho nákladného motorového vozidla ev. č. V. XXXAP, ktoré viedol vodič P.. Po náraze bolo vozidlo žalobkyne odrazené do predchádzané motorového vozidla ev. č. Y. XXXDB, ktoré v dôsledku nárazu vytvorilo náhlu prekážku pre ďalšie motorové vozidlo ev. č. XM XXXXX, vodiča X. H., idúceho v tom istom smere, následkom čoho došlo k zrážke, pričom pri dopravnej nehode utrpela žalobkyňa zranenie a vznikla škoda na zúčastnených vozidlách. Žalobkyňa týmto konaním porušila § 15 ods. 5 písm. b/, c/, § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupku a bola jej uložená podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch pokuta vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní o priestupku z dôkazov tvoriacich obsah spisu: správa o výsledku objasňovania priestupku, záznam dopravnej nehody, plánik, fotodokumentácia, zápis o dychovej skúške, výpis z evidencie vodičov, lekárska správa, záznam o podaní vysvetlenia žalobkyňou, vodičov P., H., H., K., C., výpoveď žalobkyne, jej právneho zástupcu, fotografie a meteorologický posudok, ktorý predložil právny zástupca žalobkyne. Je nesporné, že v čase nehody bol na vozovke sneh, čo bolo zistené aj z obhliadky miesta dopravnej nehody a tiež to vyplýva z meteorologického posudku, podľa ktorého bolo v čase nehody v uvedenej oblasti teplota -3,0 °C a celková výška snehovej pokrývky bola 6cm (dňa 17.01.2010 bola snehová pokrývka vo výške 3cm). Žalobkyňa v žalobe sama uviedla, že nakoľko pred ňou jazdilo nákladné motorové vozidlo, rozhodla sa ho z bezpečnostných dôvodov predísť a zvýšila rýchlosť motorového vozidla na 75 km/h, ktorá rýchlosť bola rýchlosťou jej vozidla v čase vzniku dopravnej nehody, o čom jasne svedčí fotografia predmetného motorového vozidla so zaseknutým tachometrom z momentu nehody. Namietala tiež, že v dôsledku poveternostnej situácie nebolo možné rozoznať vodorovné dopravné značenie na vozovke, pričom spochybňovala aj fotografiu č. 4 zobrazujúcu vodorovné dopravné značenie, keďže táto nebola urobená v rozhodnom čase a nezodpovedala vrstve snehu na vozovke v čase nehody ako aj viditeľnosti. Súd k týmto tvrdeniam uvádza, že nezdieľa názor žalobkyne o potrebe predísť pred ňou jazdiace nákladné motorové vozidlo z bezpečnostných dôvodov, keď jednak žalobkyňa nevzala do úvahy vlastnosti svojho vozidla so zadným náhonom, poveternostné podmienky, stav a povahu vozovky a napokon tiež skutočnosť, že žalobkyňa nerešpektovala vodorovné dopravné značenie ako aj zvislé dopravné značenie (značka B 29a Zákaz predchádzania), ktorá zakazuje vodičovi predchádzať motorové vozidlo vľavo a napriek týmto značkám žalobkyňa v nepriehľadnej zákrute predbiehala pred ňou idúce motorové vozidlo. Tvrdenia žalobkyne súd považuje za účelové v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti, pričom si nebolo možné nevšimnúť, že samotná žalobkyňa vo svojom vysvetlení uviedla, že jazdila po zasneženej vozovke a do Prievidze sa ponáhľala, nakoľko ju tam čakali známy, s ktorými mala pokračovať v jazde do Popradu, pričom tiež uviedla, že v uvedený deň mala strach jazdiť, lebo videla, že je na ceste sneh a má ľahké auto so zadným náhonom. Na pojednávaní tiež žalobkyňa uviedla, že cestu dobre poznala, nakoľko v tom čase žila v Trenčíne a často chodievala do Prievidze. Tvrdenie žalobkyne, že zvislú dopravnú značku nevidela, nakoľko predbiehala kamión s prívesom, pričom na pojednávaní dokonca spochybnila existenciu tejto značky v januári 2010, keďže fotografia so značkou je až z mája 2010, súd uvádza, že tieto tvrdenia neobstoja a sú v rozpore s tým, že žalobkyňa cestu dobre poznala, keďže po nej často jazdila, a tvrdenie, že zvislá dopravná značka sa v mieste a v čase nehody nenachádzala a túto tam mohli dať až neskôr, súd považuje za vyslovene účelovú konštrukciu. V priestupkovom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla ako aj poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, pričom nešlo o náhlu a nečakanú zmenu poveternostných podmienok, keďže snehová prikrývka bola v tejto oblasti už deň predtým a za takýchto podmienok je aj rýchlosť cca 75 km/h, ako to uviedla samotná žalobkyňa, vyslovene neprimeraná s ohľadom na vlastnosti ľahkého vozidla s pohonom zadnej nápravy. Skutočnosť, že žalobkyňa predchádzala nákladné motorové vozidlo a nestihla sa včas zaradiť pred predchádzané vozidlo, čím ohrozila protiidúce vozidlo, bola jednoznačne preukázaná výpoveďami ostatných troch účastníkov dopravnej nehody, pričom toto viac menej potvrdila aj žalobkyňa aj jej právny zástupca na ústnom pojednávaní dňa 26.10.2010, kde uvádzali, že predchádzané vozidlo predišla, viac menej sa zaradila do pruhu pred toto vozidlo a následne po niekoľkých sekundách dostala šmyk, v dôsledku čoho ju vychýlilo z jazdného pruhu a tak narazila do protiidúceho vozidla...Je nepodstatná polemika ohľadne nárazových zón a konečného postavenia vozidiel po nehode, keďže treba vychádzať z nesporného faktu a tým je stav vozovky - sneh a ľad, na ktorom sú pravdepodobné šmyky a tzv. kolotoče vozidiel a preto sú aj konštrukcie žalobkyne v tomto smere irelevantné a súd ich považuje aj za účelové. Napokon treba uviesť, že keby aj súd prijal konštrukciu skutkového stavu tak, ako to tvrdila žalobkyňa v žalobe, t.j. že je nepochybné, že po vykonaní predbiehajúceho manévru sa žalobkyňa úspešne vrátila do svojho jazdného pruhu, kde však v dôsledku zlého stavu vozovky a zlých poveternostných podmienok najskôr nedokázala ovládnuť svoj automobil, v dôsledku čoho došlo k vychýleniu sa z vlastného jazdného pruhu a k zrážke s oproti idúcim motorovým vozidlom ev. č. V. XXXAS, nič to nemení na tom, že je to práve a len žalobkyňa, ktorá spôsobila dopravnú nehodu tým, že neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako i svojim schopnostiam, pričom porušila povinnosti uvedené v § 15 ods. 5 písm. b/, c/ a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.. Správne orgány správne uviedli, že žalobkyňa v danom úseku predbiehala pred ňou idúce vozidlo aj napriek zákazovej dopravnej značke, ktorú nerešpektovala a v dôsledku jej jazdy došlo k zrážke s oproti idúcim motorovým vozidlom, keď nevychádzali len z výpovedí účastníkov dopravnej nehody ale aj z dôkazov obsiahnutých v spisovom materiály - fotodokumentáciou z miesta dopravnej nehody, poškodených častí vozidiel, náčrtku a plánu z miesta udalosti, pričom spontánne výpovede účastníkov nehody urobené v relevantnom čase sú prejavom obrazu objektívnej reality vedomí, ktoré ako stopy ostali v ich vedomí na základe reálneho zmyslového vnímania udalosti dopravnej nehody. Žalobkyňa si v konaní viackrát protirečila, pričom aj na pojednávaní dňa 19.10.2011 uviedla, že sa časom rozpamätala na to, že kamión predbiehala asi 2 km pred dopravnou nehodou, čo znamená, že v čase nehody bola zaradená pred týmto kamiónom. Na túto skutočnosť si údajne spomenula až v marci 2011 a preto ju do žaloby neuviedla. Toto tvrdenie je však v zreteľnom rozpore s ostatnými tvrdeniami, či už žalobkyne, jej právneho zástupcu ako aj ostatných účastníkov dopravnej nehody. Okrem toho, že súd považuje toto tvrdenie za účelové a nepravdivé, nemá žiaden vplyv na to, že jedinou vinníčkou dopravnej nehody bola práve žalobkyňa, ktorá svojou nezodpovednou jazdou mohla ohroziť životy a zdravie aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Uložená sankcia bola náležite odôvodnená a nepochybne spĺňa tak preventívny ako aj represívny účel. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal žalobkyni právo na ich náhradu. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.