Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/178/2003 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1003899466 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1003899466.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: D. Z., R. XXXX/XX, M., zastúpený: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna 52, Bratislava, proti žalovanému: G. riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová 23, Bratislava, za účasti F. V., J. XX, X. a spoločnosti LIVAS, IČO: 121187419, so sídlom Viršuliškiu st. 79-32, 051 18, Vilnius, Litovská republika, zastúpená opatrovníčkou U. D., pracovníčkou J. súdu M. I, C. XX, M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. 46303/2002 zo dňa 04.07.2003, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 46303/2002 zo dňa 04.07.2003, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie F. V. proti prvostupňovému rozhodnutiu Colného úradu Bratislava zn. 14164/2002-520110/31-15 zo dňa 31.07.2002 a zároveň toto rozhodnutie potvrdil. Žalobca v žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav, na základe čoho dospel správny orgán k nesprávnym zisteniam. Podľa žalobcu správny orgán nepreukázal, že tovar, z ktorého vymeral colný dlh, bol dovezený na územie SR. Skutočnosť, že tovar bol vyložený na území SR vyplýva len z výpovede vodiča kamiónu, pričom žalobca zdôraznil, že vodič túto skutočnosť neoznámil policajným orgánom. Z napadnutých rozhodnutí nie je ďalej zrejmé, akým spôsobom postupoval správny orgán pri samotnom určení colného dlhu. Správne orgány vychádzali iba z domnienky, že na územie SR bol dovezený čistiaci prostriedok s 94,7% koncentráciou etylakoholu. Správny orgán teda nepreukázal konkretizáciu tovaru, z ktorého uvedený colný dlh vymeral. Správny orgán tiež nepreukázal pasívnu legitimáciu žalobcu ako účastníka konania, pričom poukázal na § 397 ods. 6 Colného zákona č. 238/2001 Z.z. Jediným dôkazom je podľa žalobcu výpoveď F. V. v súvisiacom trestnom konaní, v tom čase službukonajúceho colníka, ktorý sa priznal, že vpustil na územie SR nákladné motorové vozidlo uvedené v rozhodnutí s tým, že zmanipuloval colné doklady, ktoré následne zničil a zároveň potvrdil, že tak urobil na základe žiadosti žalobcu, ktorý mu za to vyplatil odmenu 20.000,- Sk. Túto výpoveď F. V. považuje žalobca za klamlivú. Žalobca namietal, že nemá k dispozícii ani prvostupňové rozhodnutie, nakoľko mu toto nebolo doručené a preto navrhol súdu preskúmať spôsob doručenia prvostupňového rozhodnutia. Colný úrad podľa žalobcu uprednostnil prezumpciu viny a rozhodol bez jediného priameho dôkazu. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Colného úradu v Bratislava a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že túto navrhuje zamietnuť. Poukázal na riadne zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu, pričom ako listinný dôkaz použil výpoveď vodiča Ceslavasa Semenasa, ktorý potvrdil, že tovar mu bol naložený v Rumunsku a po vstupe na územie SR bol prinútený odviezť tovar na neznáme miesto. Poukázal tiež na listinný dôkaz - výpoveď F. V., ktorý potvrdil, že dňa 14.06.2000 sa s ním kontaktoval žalobca, od ktorého prevzal potrebné doklady na deklarovaný tovar a na žiadosť žalobcu uviedol na colné vyhlásenie číslo registra odoslaného tovaru (ROT) o 10 väčšie ako malo byť uvedené a následne kamióny prepustil na územie SR. Za uvedené dostal odmenu 20.000,- Sk od žalobcu. F. V. nemohol považovať údaje uvedené v tranzitnom vyhlásení, ktoré prevzal od žalobcu za správne, keďže tento nebol služobne zaradený na uvedený colný úrad. Samotná skutočnosť, že žalobca dal colníkovi V. 20.000,- Sk svedčí o tom, že išlo o úplatok za nezákonnú činnosť a nie za činnosť, na ktorú bol colník povinný podľa zákona. Žalovaný ďalej poukázal na § 397 ods. 6 Colného zákona, keď colnú hodnotu tovaru určil na základe faktúry prevodnou metódou s použitím kurzu vyhláseného NBS platného pre deň 11.05.2000. K výpovedi colníka F. V. žalovaný uviedol, že túto považuje za dôveryhodnú, nakoľko si táto osoba svojou výpoveďou privodila nielen trestné stíhanie ale tiež sa stala dlžníkom colného dlhu. Žalovaný sa taktiež vyjadril aj k spôsobu doručovania, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené do Ústavu na výkon väzby v Nitre, a žalobca toto výslovne odmietol prevziať. Uznesením zo dňa 16.09.2004 krajský súd konanie zastavil a v dôvodoch uznesenia sa zaoberal aj doručením prvostupňového rozhodnutia, keď v súlade s § 24 ods. 3 správneho poriadku mal za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené. V súvisiacej veci vedenej pod sp. zn. 1S 157/03 sa súd rovnako zaoberal otázkou doručenia prvostupňového rozhodnutia, pričom s jeho názorom, že toto rozhodnutie bolo riadne doručené, sa v odvolacom konaní stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Uznesením zo dňa 13.03.2006 súd pribral do konania ako účastníkov F. V. a spoločnosť LIVAS. Uvedení účastníci sa na pojednávanie nedostavili. Rozsudkom č.k. 1 S 178/03-82 zo dňa 11.02.2009 krajský súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5 Sžf 62/2009 zo dňa 27.07.2010 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V intenciách predmetného uznesenia NS SR súd zistil správne údaje o spoločnosti LIVAS, ktorej sa však nepodarilo doručiť písomnosti na známu adresu v cudzine a preto jej súd ustanovil opatrovníčku uznesením č.k. 1S 178/03-140 zo dňa 03.01.2012. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný na konanie podľa § 244 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Zo spisu správnych orgánov vyplýva, že Colný úrad Bratislava rozhodnutím zn. 14164/2002-520110/31-15 zo dňa 31.07.2002 oznámil podľa § 397 ods. 7 písm. b/ Colného zákona č. 238/2001 Z.z. ako spoločným a nerozdielnym dlžníkom spoločnosti UAB LIVAS, F. V. a D. Z. colný dlh v celkovej výške 8.554.887,- Sk. Colný dlh vznikol dňa 15.06.2000 spôsobom uvedeným v § 397 ods. 6 colného zákona č. 238/2001 Z.z. nezákonným odňatím tovaru s obchodným pomenovaním „DONESTOS - CLUJ“ čistiaci roztok pre potravinársky priemysel, ktorý bol do tuzemska dovezený dňa 14.06.2000 cez hraničný priechod Bratislava - Rusovce - cesta, spod colného dohľadu. Uvedené rozhodnutie vychádzalo z toho, že dňa 14.06.2000 vstúpilo na územie SR nákladné motorové vozidlo s ev. č. J. pričom z nákladného listu CMR vyplýva, že dopravcom bola spoločnosť UAB LIVAS a ako vývozca bola uvedená spoločnosť S.C. PRODVINALCO S.A., Cluj - Napoca. O vstupe nákladného vozidla do SR svedčí jednak vážny list č. 52683 ako aj kontrolný list č. 752792, v ktorom je F. V. uvedené číslo odoslaného tovaru 0201044, pod ktorým je ale v skutočnosti evidovaný iný tovar prepravovaný iným dopravcom. O tom, že bol prevážaný tovar s označením DONESTOS - CLUJ svedčí nákladný list CMR ako aj faktúra č. 4827. Vozidlo vstúpilo na územie Poľskej republiky dňa 15.06.2000 prázdne. Z výpovede vodiča Ceslavasa Semenasa vyplýva, že tovar mu bol naložený na motorové vozidlo v Rumunsku a po vstupe na územie SR mal byť prinútený odviesť tovar na neznáme miesto, kde bol vyložený a on následne opustil s prázdnym vozidlom územie SR. Žalovaný vychádzal tiež z výpovede F.., ktorý uviedol, že dňa 14.6.2000 sa s ním kontaktoval žalobca, ktorý mu ukázal dva kamióny nachádzajúce sa v colnom priestore a povedal mu, že má u seba doklady k týmto kamiónom. Za prepísanie č. ROT z týchto dokladov na kontrolné lístky dostal od žalobcu odmenu 20.000,- Sk. Po ubezpečení žalobcom, že všetko je v poriadku, F. tranzitné doklady zničil a vyhodil. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie iba F. V.. Toto odvolanie žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 46303/2002 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Námietka žalobcu týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol skutkový stav zistený spoľahlivo, pričom správne orgány svoje rozhodnutia aj riadne odôvodnili. K námietke uvedenej žalobcom v žalobe pod č. 1 súd uvádza, že je preukázané, že dňa 14.06.2000 vstúpilo na územie SR nákladné motorové vozidlo s O. OVP XXX/A XXXX, dopravcom bola spoločnosť UAB LIVAS. O vstupe tohto nákladného vozidla do SR svedčí vážny list č. 52683 ako aj kontrolný list č.752792, v ktorom je colníkom- F. V. uvedené číslo odoslaného tovaru, pod ktorým je ale v skutočnosti evidovaný iný tovar prepravovaný iným dopravcom. O tom, že bol prevážaný tovar s označením DONESTOS - CLUJ, svedčí jednak nákladný list CMR, ako aj faktúra č. 4827. Bolo tiež zistené, že motorové vozidlo vstúpilo na územie Poľskej republiky dňa 15.06.2000 prázdne. V danom prípade išlo o kamión z Litovskej republiky, pričom v tejto súvislosti treba poukázať na výpoveď vodiča Ceslavasa Semenasa, ktorú správne orgány v danom prípade použili ako listinný dôkaz a ktorá podrobne dokumentuje priebeh nakládky tovaru, jeho prevozu a dovozu do Slovenskej republiky s následnou vykládkou na neznámom mieste, pričom tomuto vodičovi sa vyhrážali likvidáciou. Táto výpoveď je podrobne obsiahnutá v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia na stranách 3 a 4. Skutočnosť, že vozidlo bolo naložené tovarom teda vyplýva nielen z výpovede uvedeného vodiča, ale aj z výpovede colníka V. a tiež z dokladov zahraničných colných správ Rumunska a Maďarska. Spochybňovanie výpovede svedka G.a V. žalobcom nie je dôvodné. Tento sa neobrátil na policajné orgány zrejme aj z dôvodu hrozby jeho fyzickej likvidácie. Podľa § 397 ods. 6 Colného zákona colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám, vznikne jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu. Podľa ods.7 uvedeného ustanovenia colný dlh vznikne v okamihu nezákonného odňatia tovaru spod colného dohľadu, pričom dlžníkom je podľa písmena b/ osoba, ktorá sa podieľala na nezákonnom odňatí tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám, spod colného dohľadu a ktorá vedela alebo mala vedieť, že tovar bol odňatý spod colného dohľadu. K žalobným námietkam uvedeným v bode 2. žaloby súd uvádza, že prvostupňový správny orgán určil colnú hodnotu tovaru na základe faktúry č. CONTR.4827/30.VII.1999, Invoice - No.18 prevodnou metódou s použitím kurzu vyhláseného NBS platného pre deň 11.05.2000. Správny orgán sa touto otázkou podrobne zaoberal na strane 9 a 10 prvostupňového rozhodnutia, na ktoré dôvody súd poukazuje. Tvrdenia žalobcu, že rozhodnutie sa opiera o skúšku Rumunskej colnej správy č. 1/1999 nie je dôvodné. Uvedený doklad totiž nevystavila Rumunská colná správa ale sám dodávateľ tovaru spoločnosť S.C. PRODVINALCO S.A. Tento dokument špecifikuje povahu tovaru a odvoláva sa na neho aj vyššie uvedená faktúra. K tretiemu žalobnému bodu - k výpovedi F. V. v súvisiacom trestnom konaní, ktorú žalobca považuje za klamlivú a účelovú, súd uvádza, že nezdieľa názor žalobcu. Správne orgány vyhodnotili výpoveď colníka F. V. ako vierohodnú a súd sa s nimi stotožňuje. Treba si uvedomiť, že táto osoba si svojou výpoveďou ako svedok nielen že privodil neskôr trestné stíhanie, ale stal sa tiež dlžníkom colného dlhu a na obsahu svojej výpovedi zotrval aj po obvinení z trestnej činnosti, pričom obvinením žalobcu nemohol získať žiadnu výhodu. Z výpovede F. V. vyplýva, že dňa 14.06.2000 sa s ním skontaktoval žalobca, ktorý mu ukázal dva kamióny nachádzajúce sa v colnom priestore a povedal mu, že má u seba doklady k týmto kamiónom - doklady TSK, kontrolné lístky, faktúry a nákladné listy CMR. Tieto od žalobcu F. V. ako colník prevzal a za prepísanie č. ROT z týchto dokladov na kontrolné lístky dostal od žalobcu odmenu 20.000,-Sk. Po potvrdení predmetných dokladov boli kamióny vpustené na územie SR, a po ubezpečení žalobcom, že všetko je v poriadku, F. V. tranzitné doklady zničil. Treba tiež uviesť, že F. V. sa odmietol zúčastňovať na ďalších nezákonných dovozoch a to napriek neskorším kontaktom a naliehaniu žalobcu. Samotný F. V. nemal považovať údaje uvedené v tranzitnom vyhlásení, ktoré prevzal od vtedajšieho colníka - žalobcu za správne, keďže tento nebol služobne zaradený na dotknutý colný úrad a preto ani nebol oprávnený vykonávať činnosti colníka v prebiehajúcom colnom konaní. O nezákonnej činnosti žalobcu svedčí aj poskytnutie sumy 20.000,-Sk colníkovi F. V.. K údajnému opomenutiu správnych orgánov pribrať do konania aj ďalších účastníkov- dodávateľa, odberateľa a iných, treba uviesť, že Colný úrad Bratislava začal správne konanie voči všetkým známym účastníkom konania v súlade s § 18 Správneho poriadku a vychádzal z toho, že dodávateľ nenaplnil pojmové znaky postavenia dlžníka, pričom totožnosť osôb skutočných príjemcov tovaru a ďalších osôb, ktoré tovar colnému dohľadu odňali, zatiaľ nebola nepochybne zistená. K námietkam týkajúcim sa nemožnosti navrhovať dôkazy, nakoľko bol od 05.04.2001 do 18.12.2002 v kolúznej väzbe súd uvádza, že tieto námietky nie sú dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bolo umožnené navrhovať dôkazy, bol oboznámený s výsledkami konania ako aj s dôkazmi, o ktoré sa výsledky opierajú a zároveň bol vyzvaný, aby sa k veci vyjadril a navrhol dôkazy, čo však žalobca nevyužil. Podľa názoru NS SR sa súd mal vyporiadať aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Napriek tomu, že krajský súd nezdieľa tento názor, nakoľko súd preskúmava rozhodnutie a postup správneho orgánu len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), t.j. v medziach žaloby a nie v medziach odvolania, ohľadne vznesených námietok poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie a ďalej dodáva, že colné orgány nepochybne preukázali vstup tovaru dovezeného na nákladnom motorovom vozidle ev. č. OVP 361/A 0077 na územie Slovenskej republiky jednak nákladným listom CMR, vážnym listom č. 52683 a kontrolným listom č. 752792. K rozporom v nomenklatúrnom zatriedení tovaru na nákladom liste CMR a vážnom a kontrolnom liste treba uviesť, že tieto doklady nie sú dôkazmi o nomenklatúrnom zatriedení predmetného tovaru. Na územie SR mal byť dovezený čistiaci prostriedok DONESTOS - CLUI, avšak údaje o tovare uvedené na dokladoch sú nepravdivé. V skutočnosti sa v sudoch nachádzal etylalkohol. Keďže colník V. pochybil a neodobral vzorky dovezeného tovaru, nemohlo dôjsť k aplikácii § 69 ods. 7 Colného zákona. Napokon treba poukázať aj na žalovaným spomenutú skutočnosť ohľadne trasy dopravy, ktorú si dopravca nelogicky zvolil tak, že musel absolvovať cca 1000 km naviac, čo zrejme účelovo urobil preto, že mu išlo o miesto nezákonného ponechania tovaru na území SR a konkrétne určený hraničný priechod. Podľa názoru súdu bol postup žalovaného správneho orgánu zákonný a napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ako aj žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov konania a pribratým účastníkom konania žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.