Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/179/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200911 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200911.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: ppráp. Y. Y., Y. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Vankom, Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: MV-SLV-1/PK-2010 zo dňa 25.02.2010 , takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.04.2010 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č.p. MV-SLV-1/PK-2010 zo dňa 25.02.2010, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu Ministra vnútra SR č. 459 zo dňa 25.11.2009, vo veci prepustenia žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru justičnej a väzenskej stráže SR a Železničnej polície (zákon o štátnej službe príslušníkov PZ) zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a napadnutý personálny rozkaz bol ako vecne správny potvrdený. Žalobca má za to, že napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú nezákonné, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobcovo konanie bolo nesprávne kvalifikované ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, keďže žalovanému postačoval na posúdenie veci záznam na DVD nosiči, ktorého správnosť, hodnovernosť a autentickosť nijako neoveroval a výpovede osôb, ktoré sa už v minulosti dopustili priestupkov proti majetku a hrozilo im trestné stíhanie. Túto skutočnosť považuje žalobca tiež za dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Za ďalší dôvod nezákonnosti považuje absenciu originálu podpisu Ministra vnútra Slovenskej republiky na personálnom rozkaze, ktorá podľa jeho mienky zakladá nulitu tohto rozhodnutia. Žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach, že peniaze od H. H., H. H. prevzali s práp. Q. ako od priestupcov za spáchaný skutok a nie ako úplatok a skutočnosť, že práp. Q. vypovedal, že ľutuje svoje konanie a že tieto peniaze prebrali nezákonne, si vysvetľuje jeho strachom zo straty zamestnania a psychickým tlakom. Za nezákonný dôkaz považuje žalobca videozáznam, vyhotovený zamestnancami TV Markíza, pričom je presvedčený, že zamestnanci médií majú za úlohu zvyšovať sledovanosť získavaním senzácií a káuz, pričom záznam bol pred jeho odvysielaním upravovaný technikmi televízie, a časť, v ktorej odmietli priestupcovia pokutové bloky, mohla byť napr. zamestnancami televízie vystrihnutá. Žalobca poukazuje na výpovede zamestnancov strážnej služby obchodného centra Kaufland, ktorí zhodne tvrdia, že privolaná hliadka PZ nebola ochotná pristúpiť na dohody s priestupcami. Žalobca má za to, že tým, že bol prepustený zo služobného pomeru pre dôvody uvedené v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ mu bola zo strany správneho orgánu vyslovená vina za skutok, ktorý je predmetom trestného konania, ktoré nie je právoplatne skončené a teda došlo k porušeniu prezumpcie neviny. Z týchto dôvodov žalobca navrhol, aby súd napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.06.2010 uvádza, že žalobca sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej disciplíny tým, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď zneužil svoje služobné postavenie i vzniknutú situáciu a spoločne s veliteľom hliadky prevzal od priestupcov finančné prostriedky za ich nerealizovanie v zmysle zákona a keď mu práp. N. Q. oznámil, že boli pri OC Lidl sledovaní, pokúsil sa svoje protiprávne konanie na radu práp. Q., ktorý mu vrátil aj prevzatých 40,- Eur, zakryť vykázaním skutku ako vyriešeného v blokovom konaní. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu práv občanov, ale sám do nich hrubým spôsobom zasiahol. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď si počas nej svedomito neplnil úlohy uložené mu zákonom (§ 2 ods. 1 písm. k/ zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore), nariadením nadriadeného (čl. 1 a 5 prílohy k nariadeniu Ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ) a rozkazom nadriadeného (časť I písm. a/ bod 7 rozkazu Ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ), čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ zákona, pretože sa počas štátnej služby nezdržal konania, ktoré viedlo k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, a ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Splnená bola aj podmienka spočívajúca v tom, že ponechanie žalobcu by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v PZ, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva priamo z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a s jeho povolaním je spojená aj požiadavka, aby bol vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Je teda nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý zneužije svoje služobné postavenie príslušníka PZ tým, že si vyžiada a následne prevezme finančnú hotovosť za to, že si nebude plniť svoje povinnosti v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný poukazuje na fakt, že žalobca odmietol podpísať prevzatie upovedomenia o začatí konania vo veci prepustenia a k veci sa vyjadriť. Takisto sa odmietol vyjadriť aj v zápisnici o jeho výsluchu ako účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru. K žalobnej námietke porušenia princípu prezumpcie neviny a prebiehajúceho trestného konania žalovaný uvádza, že v konaní nerozhodoval o vine a nevine žalobcu zo spáchania trestného činu, ale o tom, či zadováženými dôkazmi je žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázaný dôvod prepustenia uvedený v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Napadnutými rozhodnutiami sa rozhodovalo iba o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobcu a nie o tom, či spáchal alebo nespáchal trestný čin a teda sa jedná o dve samostatné konania. Žalobca je zo spáchania protiprávneho konania usvedčený výpoveďou práp. Q., výpoveďami priestupcov, ako aj obrazovo - zvukovým záznamom nasnímaným televíziou Markíza. Tento záznam zachytáva priebeh stretnutia hliadky PZ s priestupcami pred OC Lidl na Moldavskej ulici v Košiciach, vrátane preberania finančných prostriedkov od priestupcov za ich nerealizovanie v zmysle príslušných ustanovení právnych prepisov. K námietke oprávnenosti snímania záznamu žalovaný uvádza, že policajt, ako verejný činiteľ, je povinný strpieť jeho snímanie na audio alebo videozáznam počas výkonu služby a naopak, každý je povinný takýto záznam spracovať, ak je jeho objektom verejný činiteľ, čo policajt vo výkone služby nepochybne je. Plnenie služobných úloh počas výkonu štátnej služby policajtom nemožno považovať za prejav osobnej povahy tak ako to namieta žalobca, a teda videozáznam je zákonným dôkazom dokumentujúcim jeho činnosť na mieste verejnosti prístupnom. K absencií podpisu ministra žalovaný uvádza, že pokiaľ ide o výtlačky personálneho rozkazu, príp. rozhodnutia o podanom rozklade, tieto sa vyhotovujú ako odpisy s doložkou „v.r.“ k podpisovej doložke ministra vnútra a doložkou „za správnosť“, kde sa podpisuje príslušný zamestnanec žalovaného, ktorý odpis vyhotovil. Uvedený spôsob je v súlade s § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Žalobca v konaní o prepustení sám nepredložil žiaden hodnoverný a relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil a vyvrátil objektívne zistený skutkový stav veci, pričom odmietal využiť subjektívne práva vyplývajúce mu zo zákona. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 12.10.2009 bolo voči žalobcovi začaté konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru na základe toho, že žalobca sa stal dôvodne podozrivým, že porušil služobnú prísahu a zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú disciplínu tým, že dňa 09.10.2009 v čase okolo 12.30 hod. v Košiciach na ul. Popradskej pri nákupnom centre Kaufland, spoločným konaním s práp. Q., v čase výkonu štátnej služby zneužil svoje postavenie v PZ tým, že po prevzatí dvoch páchateľov priestupku proti majetku od strážnej služby nákupného strediska Kaufland požiadali úplatok za to, že listinné dôkazy o ich skutku a zadržaní zničia a ich prepustia. Keďže priestupcovia nemali so sebou peniaze, žalobca spolu s práp. Q. prijal úplatok neskôr, na dohodnutom mieste a priestupcov prepustili bez následnej realizácie v zmysle zákona o priestupkoch, resp. konania podľa Trestného poriadku. Konanie žalobcu ako aj práp. Q. bolo so súhlasom priestupcov zaznamenávané TV Markíza. Žalobca upovedomenie o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru pod č. ORP-394-1/ OPP-ZAP-2009 prevzal, avšak odmietol podpísať, čo vyplýva z úradného záznamu spísaného toho istého dňa riaditeľom OO PZ Košice Západ a riaditeľom OO PZ KVP. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby sa do 13.00 hod. dňa 13.10.2009 k veci vyjadril, čo odmietol. Personálnym rozkazom Ministra vnútra SR č. 459 zo dňa 25.11.2009 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, pričom dokazovanie sa vykonalo výsluchom priestupcov - H. H., H. H., npráp. C. V., nstržm. Y. Y., H. L., L. K., Y.. H. M., práp. N. Q. i žalobcu (zápisnica o výsluchu), videozáznamom z preberania úplatku, úradnými záznamami, pracovným posudkom žalobcu, záznamom zo služby hliadky PZ, fotokópiou knihy inštruktáží, hliadkovej knihy a záznamu zo služby na deň 09.10.2009, stanoviskom ZO OZP č. 10-03 Košice zo dňa 10.11.2009, fotokópiou dodatočne vypísaných dielov A pokutových na mená priestupcov, fotokópiou hliadkovej knihy žalobcu s dodatočne dopísanými výsledkami činnosti - uložení blokovej pokuty priestupcom, výsledky lustrácie H. H., úradnými záznamami, záznamami o oboznámení žalobcu s internými predpismi. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, v ktorom argumentoval tým, že televízny záznam bol urobený neoprávnene a preto nemôže byť ako dôkaz v konaní použitý, absenciou podpisu ministra na rozhodnutí a porušením zásady prezumpcie neviny. Rozhodnutím č. p.: MV- SLV-1/ PK-2010 zo dňa 25.02.2010, doručeným žalobcovi dňa 03.03.2010 Minister vnútra SR žalobcov rozklad zamietol a napadnutý personálny rozkaz ako vecne správny potvrdil. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 48 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt je povinný a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h/ dodržiavať služobnú disciplínu. Podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. Podľa § 238 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ (1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. (3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. (4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli jednak z predloženého administratívneho spisu žalovaného v konaní na prvom ako i druhom stupni bolo podľa názoru súdu v súlade so zákonom a obe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. Pri rozhodovaní v personálnom konaní správne orgány aplikujú princíp voľného hodnotenia dôkazov spočívajúci v tom, že v hodnotení výsledkov dokazovania je príslušný nadriadený oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, slobodný. V hodnotiacej činnosti je obmedzený iba pravidlami formálnej logiky, ktorým hodnotiace úsudky nesmú odporovať, skúsenosťami z aplikačnej praxe a povinnosťou hodnotiaci záver v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodniť. Zároveň má povinnosť prikloniť sa - za použitia už uvedených zásad logického myslenia - k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť. Výkon štátnej služby príslušníka Policajného zboru na verejnosti nie je možné považovať za prejav osobnej povahy ani za súčasť jeho základného práva na súkromie, preto nemožno aplikovať § 12 ods. 1 OZ a zhotovovanie obrazovo zvukových záznamov žalobcu pri výkone právomocí podmieňovať jeho súhlasom. Je totiž (ako už judikoval Ústavný súd SR napr. v náleze sp. zn. II. ÚS 44/00 z 5. januára 2001) otázkou verejného záujmu umožniť slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akými verejní činitelia vykonávajú svoje ústavou, resp. zákonmi zverené právomoci. Musia si byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a musia akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou. Súd teda zdôrazňuje, že kontrole výkonu právomocí verejných činiteľov nemožno klásť prekážky bezdôvodne rozširujúcim výkladom práva na súkromie, spôsobujúcim neprimerané zásahy do práva na informácie. Keďže nemožno dosiahnuť účinnú kontrolu verejnej moci bez možnosti prijímať informácie vzťahujúce sa na osoby, ktorým bol výkon verejnej moci zverený, je potrebné konštatovať, že právo na informácie aj v kontexte žalobcovho prípadu je jedným z najvýraznejších zábran zneužívania moci osobami zúčastnenými na jej výkone. Súd nepovažuje za dôvodné ani spochybnenie zákonnosti obrazovo-zvukového záznamu tvrdeniami o snahe televízneho spravodajstva vytvárať senzácie a o možnom manipulovaní s obsahom záznamu. Túto hypotézu žalobca nepodložil žiadnymi dôkazmi, podporujúcimi predpoklad, že udalosť prebehla odlišne, než bolo zaznamenané televíziou a pokiaľ vníma ako hlavnú úlohu televízneho spravodajstva tvorbu senzácií, ide o jeho subjektívne presvedčenie, na ktoré má iste právo, ktoré ale nie je spôsobilé ovplyvniť zákonnosť dôkazu v správnom konaní. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že médiá majú nezastupiteľnú úlohu pri praktickej kontrole verejnej moci, ktorá je, ako už bolo vyššie uvedené, jednou zo základných pilierov právneho a demokratického štátu. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na výpovede zamestnancov strážnej služby obchodného centra Kaufland, ktorí tvrdia, že príslušníci policajnej hliadky odmietli návrhy na „dohodu“, súd k tomu uvádza, že títo vypovedali len k udalostiam, ktorých sa sami zúčastnili, nemohli teda vedieť a vypovedať o konaní žalobcu nasledujúcom po prevzatí priestupcov hliadkou PZ a po ich odchode z obchodného centra. Žalovaný prvostupňovým ako aj napadnutým rozhodnutím rozhodol o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobcu, nie o jeho vine alebo nevine zo spáchania trestného činu. Túto skutočnosť je potrebné zdôrazniť preto, že trestné konanie ako celok je odlišným konaním než na ňom nezávislé personálne konanie, pričom pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu je potrebné, aby boli splnené všetky jej obligatórne znaky (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka), zatiaľ čo v personálnom konaní postačuje preukázanie skutku, ktorý bol dôvodom na prepustenie. Konanie policajta, ktorým porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom nemusí dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku, avšak je vždy dôvodom na postup podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Konanie žalobcu, ktorý prijal úplatok a priestupcov prepustil bez následnej realizácie v zmysle zákona o priestupkoch, resp. konania podľa Trestného poriadku, bolo dokázané obrazovo-zvukovým záznamom, výpoveďami priestupcov, ale aj vedúceho hliadky práp. N. Q. a súd považuje takéto zistenie skutkového stavu žalovaným za dostatočné. Spôsob doručovania rozhodnutí žalovaným uvedeným spôsobom považuje súd za v celom rozsahu súladný so zákonom. Súd sa celkom stotožnil s argumentáciou služobných orgánov, že v konaní žalobcu je potrebné vidieť porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, jeho prípadné ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z obsahu služobnej prísahy vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ patrí aj povinnosť svedomito si plniť úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu. Po preskúmaní postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného potom mal súd za to, že konanie žalobcu, uvedené v napadnutom rozhodnutí, je v rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedá ani uvedeným služobným povinnostiam príslušníka PZ, pretože by to bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z týchto uvedených dôvodov potom súd podanú žalobu považoval za nedôvodnú, a preto ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.