Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/189/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200983 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200983.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, so sídlom Tupého 25/ A, Bratislava, zastúpené Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, so sídlom AK Národného povstania 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6010/2010 zo dňa 11.03.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Spr. 6010/2010 zo dňa 11.03.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 254,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr. Vladimíra Šárnika. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. marca 2010, č. Spr. 6010/2010 s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca, nestotožňujúc sa s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade požadované informácie sú údajmi týkajúcimi sa súkromia sudcov, ich osobno-súkromnou záležitosťou, keď ani jeden sudca neudelil povinnej osobe (Okresnému súdu Bratislava I) písomný súhlas na zverejnenie ich osobných údajov (ani vlastného mena a priezviska), či iných údajov týkajúcich sa podaných žalôb, mal za to, že požadované údaje sa netýkajú súkromia sudcov, ale predmetom súdnych konaní sú peňažné nároky uplatňované sudcami v súvislosti s ich sudcovskou funkciou a tieto pre prípad úspechu v súdnom konaní potom budú uspokojované zo štátneho rozpočtu a tiež, že v neposlednom rade sa jedná o konanie sudcov, ktoré možno označiť ako kontroverzné a vyvolávajúce intenzívnu verejnú diskusiu. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nezohľadnil ústavnoprávne aspekty práva na informácie, ktoré právo je v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR možné obmedziť iba v prípade nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti a výlučne v záujme ochrany taxatívne určených záujmov. Potom v prípade utajovania informácií o súdnych konaniach iniciovaných sudcami, ktorých predmetom sú peňažné nároky súvisiace s výkonom ich funkcie, a ktoré sú predmetom verejnej diskusie, je takýto postup treba považovať za neprípustný. Ďalšou námietkou žalobcu smerujúcou voči odôvodneniu napadnutého rozhodnutia chcel žalobca zrejme poukázať na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia žalovaného rozhodnutia, keď napr. žalovaný v odôvodnení analyzuje ochranu fyzickej osoby pred fyzickými útokmi spôsobujúcimi fyzickú ujmu, čo sa však vzhľadom na požadovanú informáciu žalobcovi javí ako celkom nesúvisiace. Odôvodneniu rozhodnutia žalobca ďalej vytýkal absenciu právnych predpisov, ktoré by mali upravovať tzv. „lustráciu veci“, na ktorú sa žalovaný vo svojom rozhodnutí odvoláva, keď žalovaný pripustil, že žalobca mal žiadať informácie v inom procesnom režime než podľa ustanovení zákona o slobode informácií. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.06.2010 chronologicky popísal skutkový stav veci od doručenia žiadosti žalobcu o informácie povinnej osobe dňa 11.02.2010 po rozhodnutie povinnej osoby, zároveň sa vyjadrujúc k jednotlivým námietkam žalobcu, s ktorými sa žalovaný nestotožnil a potom zotrvávajúc na svojom právnom názore ako je tento obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí žiadal, aby súd žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietol. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu správneho orgánu (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Týmto postupom sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou správny orgán realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR,3 slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Rozsah a podmienky k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len zákon o slobodnom prístupe k informáciám), podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sú sprístupnené bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 cit. zákona). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 cit. zákona), ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona a tiež právnické osoby založené povinnými osobami (§ 2 ods. 1 a 2 zákona). Zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po zlúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Podmienky obmedzenia prístupu k informáciám sú stanovené v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zákona). V predmetnej preskúmavanej veci bolo povinnosťou Krajského súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušného (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6010/2010 zo dňa 11. marca 2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.02.2010 o zamietnutí žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácii o konaniach s predmetom sporu „finančnej kompenzácie za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania nerovnakou výškou platov sudcov všeobecných súdov a špeciálneho súdu“ vedených u neho a skutočnostiach z nich vyplývajúcich, ktorých účastníkmi majú byť fyzické osoby z radov sudcov, v kontexte námietok žalobcu, či rozhodnutie skutočne vychádza z nesprávneho právneho názoru žalovaného, a či odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu. Z predloženého administratívneho spisu na vec sa vzťahujúceho súd zistil nasledovné: Dňa 11.02.2010 bola povinnej osobe - Okresnému súdu Bratislava I doručená žiadosť občianskeho združenia EUREA o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o súdnych sporoch vedených na Okresnom súde Bratislava I na základe žalôb sudcov, ktorými sa títo domáhajú finančnej kompenzácie za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania nerovnakou výškou platov sudcov všeobecných súdov a špeciálneho súdu. Žiadateľ informácie žiadal sprístupniť v rozsahu meno a priezvisko žalobcu a spisová značka konania. V zákonnej 8-dňovej lehote (§ 17 ods. 1 zákona) povinná osoba dňa 15.02.2010 vydala prvostupňové rozhodnutie, ktorým žiadosť o sprístupnenie požadovaných informácií zamietla, keď dospela k záveru, že z obsahu predmetnej žiadosti jednoznačne vyplýva požiadavka vykonania lustrácie súdnych konaní vedených u povinnej osoby, kde účastníkmi konaní majú byť fyzické osoby z radov sudcov, pričom predmet sporu pri každom z nich sa má týkať „finančnej kompenzácie za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania nerovnakou výškou platov sudcov všeobecných súdov a špeciálneho súdu“. Ďalej, že jeho žiadosť jednoznačne vykazuje znaky požiadavky o vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov. Potom povinná osoba mala za to, že žiadateľ nesprávne aplikoval na daný prípad zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré takto žiadané povinná osoba nemôže sprístupniť podľa žiadaného zákona z dôvodu dodržania postupu určeného zákonom o súdnych poplatkoch. Povinná osoba totiž zastáva názor, že informácie požadované žiadateľom predmetnou žiadosťou je možné získať výlučne za súdny poplatok v príslušnej výške, a to cestou obyčajnej žiadosti adresovanej informačnému centru zriadenému u povinnej osoby. Teda získanie požadovaných informácií v zmysle žiadosti žiadateľa je podľa názoru povinnej osoby podmienené právnou postupnosťou, a to práve primárnym aplikovaním zákona o súdnych poplatkoch. Včas podaným odvolaním sa potom žiadateľ napádajúc toto prvostupňové rozhodnutie domáhal vyhovenia jeho žiadosti, tu namietajúc nesprávny právny záver povinnej osoby s poukazom na to, že nežiada o vykonanie lustrácie súdnych konaní a ani o vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov, a preto jeho žiadosť nepodlieha režimu zákona č. 71/1992 Zb., ale požaduje poskytnutie obyčajnej informácie, nie úradne osvedčenej, ale súhrnnú informáciu o súdnych konaniach žalôb sudcov tak ako je uvedené v jeho žiadosti zo dňa 08.02.2010 doručenej povinnej osobe 11.02.2010. V zákonnej lehote (§ 19 ods. 3 zákona) bolo žalovaným vydané druhostupňové rozhodnutie, ktorým Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, keď dospel k záveru, že „povinná osoba postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o slobode informácií, v nadväznosti na citované ustanovenia súvisiacich zákonov, keď mala za to, že žiadosť žiadateľky zamietla rozhodnutím o nesprístupnení požadovaných informácií z neidentifikovaných súdnych konaní, pri uplatnení iných zákonov obmedzujúcich sprístupnenie požadovaných informácií a tým aj nesprávneho postupu žiadateľky smerujúceho k sprístupneniu takýchto informácií“. Uvedenému záveru odvolacieho orgánu predchádza podrobný právny rozbor veci s odkazom na jednotlivé ustanovenia ako zákona o slobode informácií (§ 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. d/), ďalej ustanovenia § 44 ods. 1 a 2 O.s.p., § 11ods. 1 a § 12 ods. 1 Obč. zák., § 79 a nasl. zák. č. 757/2004 Z.z. a vo vzťahu k ochrane osobných údajov citácia §3, § 4 ods. 5 zákona č. 363/2005 Z.z., keď druhostupňový orgán síce na strane 2 svojho rozhodnutia (ods. 6) pripustil, že podľa skutkového a právneho stavu obsahu odvolania žiadateľky podaného dňa 24.02.2010, a tiež žiadosti z hľadiska ich obsahu možno posúdiť (spadajú) podľa ust. zákona o slobode informácií, avšak na str. 6 svojho rozhodnutia už obdobne ako povinná osoba konštatuje, že žiadosťou boli požadované veci predstavujúce požiadavky žiadateľa ako neúčastníka konania spôsobom zámenným podľa ustanovení zákona o slobode informácií bez poplatku zadarmo obchádzaním tohto na vec sa vzťahujúceho zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. a potom mal odvolací orgán za to, že povinná osoba správne navzájom zosúladila ako aplikáciu zákona o slobode informácií, tak i zároveň pôsobiace príslušné ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. (položka 24a Sadzobníka súdnych poplatkov, v časti II). Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolnosti aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 250j ods.2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že v danom prípade je treba vyhovieť námietke žalobcu čo do vád odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď i podľa názoru súdu toto rozhodnutie sa javí nepreskúmateľným až nezrozumiteľným. Ako vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku ako procesného predpisu aplikovateľného podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám na konania podľa tohto zákona, v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. V rámci skutkových okolností má správny orgán uviesť ako sa s návrhmi i námietkami účastníkov vyrovnal a v právnom posúdení veci potom správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, pričom medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného je potom potrebné skonštatovať, že toto rozhodnutie požiadavkám preskúmateľnosti čo do jeho zrozumiteľnosti nezodpovedá, keď vytknúť je treba žalovanému nepresnosť, nezrozumiteľnosť a nedostatočnú konkretizáciu dôvodov jeho rozhodnutia, keď tento najprv priznáva žiadosti žalobcu povahu v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale v závere sa stotožňuje nie celkom zrozumiteľne už s právnym názorom povinnej osoby obsiahnutom v prvostupňovom rozhodnutí a potom aj odvolanie žiadateľa žalovaný zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Takémuto zdôvodneniu rozhodnutia žalovaného, napriek podrobnému rozboru ďalších i s vecou súvisiacich právnych noriem potom ako celku je treba vytknúť jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Ako aj vyplýva už z konštantnej judikatúry NS SR, napr. R 33/2006, za nepreskúmateľné je treba považovať aj také rozhodnutie, ktorého dôvody je síce možné vyvodiť z obsahu spisu, avšak dostatočne presne a zrozumiteľne tieto z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. A potom pre tieto vytýkané vady ani nebolo možné sa stotožniť s námietkou žalobcu ohľadne nesprávnosti právneho záveru žalovaného, ktorý súd považoval zo strany žalovaného za daných okolností ani nie za celkom jednoznačne ustálený. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd vyhovel len námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods.7 O.s.p. viazaný, aby tento sa s odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby č. Spr. 6010/2010 zo dňa 11. marca 2010 a všetkými námietkami žalobcu vznesenými v rámci ako správneho tak aj preskúmavacieho konania, riadne vysporiadal a vo veci vydal nové rozhodnutie, ktoré riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti tak ako sú vyššie uvedené a vyplývajúce z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku aj odôvodnil. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a súd tak priznal v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia celkom vo výške 254,88 €, ktorú sumu predstavuje: · odmena za 2 úkony právnej služby 1. prevzatie a príprava zastupovania dňa 11.05.2010 ......................... 120,23 € 2. podanie žaloby dňa 12.05.2010 ....................................................... 120,23 € Spolu odmena ........................................................................................ 240,46 € · režijný paušál k 2 úkonom právnej služby á 7,21 € ................................ 14,42 € Trovy právneho zastúpenia celkom .......................................................................... 254,88 €, náhradu ktorých trov súd zaviazal žalovaného zaplatiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu písomne na Najvyšší súd slovenskej republiky v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.