Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/211/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201134 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201134.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci žalobcu: G. A., F. XX, W., zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom, AK Škultétyho 1, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Šagátová 1, 813 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. k. GR ZVJS-3-9-3/14-2010 zo dňa 19.04.2010, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. GR ZVJS-3-9-3/14-2010 zo dňa 19.04.2010 a rozhodnutie Ústavu na výkon väzby, Chorvátska 5, Bratislava- služobné hodnotenie zo dňa 05.03.2010 zrušuje podľa §250j ods. 2 písm. b/ a d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 389,67 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.06.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. GR ZVJS-3-9-3/14-2010 zo dňa 19.04.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie - Služobné hodnotenie príslušníka ZVJS zo dňa 05.03.2010, ktorým bol žalobca vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú menej zodpovednú funkciu. Služobné hodnotenie bolo odôvodnené tým, že žalobca porušil interné predpisy a pokyny nadriadených a porušil § 48 ods. 3 písm. a/, b/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej iba zák. č. 73/1998 Z.z.), čo má za následok stratu spoľahlivosti a spôsobilosti na zodpovedný výkon funkcie vedúci odborný referent referátu zamestnávania, výroby a odbytu. Strata spoľahlivosti a spôsobilosti na zodpovedný výkon funkcie mala spočívať v tom, že znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov boli u žalobcu nedostačujúce na výkon zastávanej funkcie, lebo dňa 04.02.2010 ako člen umiestňujúcej komisie, ktorá prerokovala a následne schválila návrh na zaradenie odsúdeného F. F. do diferenciačnej skupiny „A“ a jeho umiestnenie do otvoreného oddelenia napriek tomu, že odsúdený nespĺňal kritériá vyhl. č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody a kritériá Rozkazu GR č. 37/2009 o umiestňovaní a premiestňovaní obvinených do útvarov na výkon väzby a odsúdených do ústavov na výkon trestu odňatia slobody (dispečerský rozkaz). Žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné a tvrdí, že dňa 04.02.2010 vykonával štátnu službu riadne a zodpovedne, v zmysle všeobecných aj interných predpisov nie povrchne, ako tvrdí žalovaný. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa od začiatku konania snažil o minimalizovanie žalobcovej obrany, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že na spracovanie námietok mu bola poskytnutá lehota v trvaní len tri hodiny. Má za to, že z náplne práce či iného predpisu mu nevyplýva povinnosť oboznamovať sa s dokumentáciou odsúdeného. Z organizačného poriadku ÚVV Bratislava č. ÚVV-149/11-2009 v § 18 písm. j/ referátu zamestnávania vyplývala povinnosť stanovovať požiadavky na zaraďovanie obvinených a odsúdených do práce podľa potrieb jednotlivých pracovísk a zúčastňovať sa procesu zaraďovania obvinených a odsúdených do práce, nie na umiestnenie do otvoreného oddelenia. Ani z platného organizačného poriadku ani z náplne práce mu nevyplývala povinnosť skúmať, či obvinený alebo odsúdený spĺňa psychologické, pedagogické alebo bezpečnostné kritériá pre umiestnenie do otvoreného oddelenia. Žalobcova činnosť v komisií bola ustálená na zabezpečenie obsadenia voľných pracovných miest vo vnútornej prevádzke. K zaradeniu odsúdeného F. F. na pracovisku na otvorenom oddelení sa vyjadril len v tom zmysle, či spĺňa kvalifikačné predpoklady na prácu, ktorú mal vykonávať. Nie je teda pravdou, ako tvrdí žalovaný, že žalobca navrhol preradenie odsúdeného F. F. na otvorené oddelenie. Toto preradenie navrhol pedagóg. Žalobca nemal, ako tvrdí žalovaný, kompetenciu navrhovať odsúdených na jednotlivé pracoviská, už vonkoncom nie do otvoreného oddelenia. Žalobca ďalej uvádza, že z jeho pracovného zaradenia nemá prístup do osobnej karty odsúdených a toto oprávnenie majú niektorí iní členovia komisie. Ak teda správanie odsúdeného F. F. nevykazovalo trvalé pozitívne zmeny osobnosti, mal na to v komisií upozorniť buď pedagóg alebo príslušník bezpečnosti. Argumentuje tiež tým, že nadriadený ho počas kontrol, ktoré vykonával aj na komisiách nikdy neupozornil na prípadné nedostatky pri práci v komisii, napriek tomu ho nadriadený už dňa 05.03.2010 vyhodnotil ako nespôsobilého vykonávať doterajšiu funkciu. Odporúčanie komisie preskúmavajúcej zaradenie odsúdených do otvoreného oddelenia zo dňa 09.03.2010 pod písmenom c/ navrhuje vydať rozkaz riaditeľa ústavu, ktorý bude určovať zloženie a upravovať činnosť umiestňujúcej komisie spolu s určením kompetencií jednotlivých členov. Toto odporúčanie potvrdilo tvrdenie žalobcu, že do 26.02.2010 nebola činnosť komisie a zodpovednosť jej jednotlivých členov upravená. V tejto komisií pracoval žalobca aj po tom, čo podľa služobného hodnotenia nespĺňal predpoklady na vykonávanie doterajšej funkcie. Podľa žalobcu nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že činnosť komisie bola dostatočne upravená existujúcimi predpismi. Až dňa 15.04.2010 bol vydaný Rozkaz GR č.27 s prílohami, ktorý vydáva vzorový popis činností pre jednotlivých členov komisie, pričom člen komisie za referát zamestnávania, výroby a odbytu informuje o potrebe skladby a počtoch obvinených alebo odsúdených v jednotlivých strediskách, o zisteniach získaných príslušníkmi ZVJS ktoré môžu mať vplyv na vznik mimoriadnej udalosti, zaradenia odsúdeného do práce alebo ich zmien, členov komisie informuje o ďalších relevantných poznatkoch. Člen komisie za referát zamestnávania teda nemá povinnosť poznať a aplikovať dispečerský rozkaz. Žalobca tiež argumentuje, že nebol oboznámený so žiadnym interným predpisom, najmä nie Rozkazom GR č. 37/2009 a Rozkazom GR č.18/2009, ktoré mal podľa služobného hodnotenia porušiť. Ďalším argumentom žalobcu je skutočnosť, že žalovaný dňa 29.03.2010 určil zloženie senátu poradnej komisie GR ZVJS v súlade so zrušeným rozkazom GR č. 16/2008. Žalobca má za to, že žalovaný nevyhľadal všetky dôkazy tak, aby zistil skutočný stav veci, ale žalobcom navrhnuté dôkazy nevykonal, resp. ich vyhodnotil tendenčne. Konanie vo veciach služobného pomeru je ovládané zásadou materiálnej pravdy, rozhodnutie preto musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný sa vôbec nezaoberali jeho pripomienkami k služobnému hodnoteniu ani námietkami uplatnenými ním v odvolaní. Napadnuté rozhodnutia boli vydané bez presne a úplne zisteného skutočného stavu veci na základe úvah prvostupňového správneho orgánu a žalovaného bez riadne vykonaného dokazovania a preto je nezákonné. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu a navrhuje preto, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 31.05.2011 žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán postupoval pri spracovávaní návrhu služobného hodnotenia v súlade so zákonom, keď žalobcovi umožnil podať písomné pripomienky k návrhu služobného hodnotenia v ním určenej lehote a uvedenými námietkami sa zaoberal aj odvolací orgán v rámci odvolacieho konania. Ďalej uvádza, že príslušník zboru, ktorý má v akomkoľvek rozsahu posudzovať podmienky na zákonnú zmenu zaradenia odsúdeného, musí si splnenie týchto podmienok osobne overiť. Príslušník zboru musí pristupovať k plneniu svojich služobných povinností zodpovedne a pokiaľ má pochybnosti o svojom úsudku pri rozhodovaní nemôže mechanicky vyjadriť súhlas. V § 3 ods. 1 Rozkazu riaditeľa Ústavu č. 73/2008 je uvedené, že umiestňujúca komisia je poradným orgánom riaditeľa ústavu pri rozhodovaní o umiestnení odsúdeného v ústave a o jeho zaradení, prípadne zmene zaradenia do práce. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca je povinný sa oboznámiť s dokumentáciou, resp. spisom odsúdeného. Žalovaný zdôrazňuje, že voči všetkým členom umiestňujúcej komisie boli prijaté obdobné personálne opatrenia. Ak žalobca namieta, že nenavrhol preradenie odsúdeného F. F. na otvorené oddelenie, argumentuje žalovaný tým, že návrh na preradenie odsúdeného F. F., o ktorom rozhoduje riaditeľ ústavu, podala umiestňovacia komisia, ktorej členom bol aj žalobca. K tvrdeniu žalobcu, že činnosť umiestňujúcej komisie bola nedostatočne upravená, čo mal potvrdiť aj Rozkaz generálneho riaditeľa č. 27/2010 z 15.04.2010, ktorým sa vydáva vzorový popis služobných činností členov umiestňujúcej komisie, žalovaný uvádza, že do vydania tohto rozkazu bola zodpovednosť členov umiestňujúcej komisie pri rozhodovaní o umiestnení odsúdeného, resp. obvineného v ústave a jeho zaradení, prípadne zmene zaradenia do práce určená rovnou mierou. Čo sa týka oboznamovania s internými predpismi, žalobca mal povinnosť sa zúčastňovať takéhoto oboznamovania, ktoré sa konalo za prítomnosti všetkých príslušníkov a zamestnancov Ústavu na výkon väzby v Bratislave každý prvý piatok v mesiaci. Žalobca mal tiež prístup na portál s internými normami Zboru väzenskej a justičnej stráže. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný sa vôbec nevenovali pripomienkam k služobnému hodnoteniu a námietkam ktoré uviedol v odvolaní, v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vyjadril ku každej námietke žalobcu vznesenej o odvolaní. Žalovaný má za to, že napadnutým rozhodnutím nebolo priamo zasiahnuté do práv a povinností žalobcu, keďže služobné hodnotenie je len podkladom pre vydanie personálneho rozhodnutia, ktoré nie je v tejto veci predmetom preskúmavania. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom na § 249 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť v súlade s § 250j ods. 2 písm. b/, a d/ O. s. p. a vec vrátiť na ďalšie konanie , pretože po preskúmaní rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V intenciách § 244 ods. 1,2,3, O. s. p., v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných aj hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 250i ods. 1 O. s. p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1,2 O.s.p., podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu bolo v predmetnej veci preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci služobného hodnotenia podľa §27 ods. 4 písm. d/ zák. č. 73/1998 Z. z. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol dňa 01.03.2009 ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zaradený na funkcií vedúci odborný referent referátu zamestnávania, výroby a odbytu Ústavu na výkon väzby v Bratislave. Služobným hodnotením zo dňa 05.03.2010 bol žalobca hodnotený ako nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej dôležitú funkciu, čo bolo odôvodnené tým, že jeho znalosti všeobecne záväzných právnych a interných predpisov a ich uplatňovanie pri výkone štátnej služby sú nedostačujúce na výkon zastávanej funkcie na základe toho, že dňa 04.02.2010, kedy bol žalobca členom umiestňujúcej komisie, ktorá prerokovala a schválila návrh na zaradenie odsúdeného F. F. do diferenciačnej skupiny „A“ a jeho umiestnenie do otvoreného oddelenia i napriek tomu, že tento nespĺňal kritériá určené vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody a jeho umiestnenie, bolo v rozpore s dispečerským rozkazom. Žalobca má okrem iného v popise služobnej činnosti stanovené povinnosti úzko spolupracovať s vedúcimi oddelení a príslušnými kompetentami pri výbere a zaraďovaní odsúdených a obvinených do práce a ich vyraďovaní z práce, je členom výberovej komisie pre ponechanie odsúdených na výkon trestu v ústave a úzko spolupracuje s pedagógmi pri ich zaraďovaní a vyraďovaní z práce, je členom zaraďovacej komisie a vykonáva samostatnú odbornú činnosť pri riešení a prerokovaní sporných prípadov pracovného zaradenia väznených osôb zaradených do práce. K zaradeniu odsúdeného F. F. nevzniesol žalobca námietky, hoci mal za povinnosť oboznámiť sa s dokumentáciou odsúdeného a teda nevykonal štátnu službu riadne a následkom zanedbania povinnosti, resp. povrchným vykonávaním služobných úloh bolo nedovolené vzdialenie sa odsúdeného z pracoviska. Toto odborné zlyhanie, resp. povrchnosť v konaní preukazujú podľa služobného hodnotenia stratu spoľahlivosti a spôsobilosti žalobcu na zodpovedný výkon zastávanej funkcie. Žalobca proti návrhu služobného hodnotenia podal pripomienky, ktorým nebolo vyhovené a návrh služobného hodnotenia bol schválený. Proti služobnému hodnoteniu podal žalobca dňa 22.03.2010 odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-3-9-3/14-2010 zo dňa 19.04.2010 zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie - služobné hodnotenie potvrdené s odôvodnením, že pochybenia žalobcu ako člena umiestňujúcej komisie v súvislosti s prípadom vzdialenia sa odsúdeného svedčia o skutočnosti, že znalosti všeobecne záväzných právnych a interných predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby nie sú u žalobcu dostačujúce na výkon zastávanej funkcie. Rovnako ako služobné hodnotenie poukazuje na nedôslednosť a povrchnosť pri plnení služobných povinností. Administratívny spis tiež obsahuje Rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave č. 73/2008 o zriadení umiestňovacej komisie v Ústave na výkon väzby v Bratislave zo dňa 03.11.2008, Organizačný poriadok Ústavu na výkon väzby v Bratislave č. ÚVV-149/11-2009 zo dňa 14.11.2009, časť o referáte zamestnávania, výroby a odbytu, Náplň práce a popis pracovnej činnosti žalobcu zo dňa 03.11.2008, Popis služobnej činnosti žalobcu zo dňa 19.03.2010, Zoznam úloh - kolégium riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave č. 11 z 18.12.2007. Zákon č. 73/1998 Z.z. kladie na policajtov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. V konečnom dôsledku to znamená, že vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejšie ako iné zákony. Podľa § 27 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 73/1998 Z.z., služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. V hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Podľa § 233 ods.1 zák. č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Podľa § 233 ods. 2 zák. č., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 248 zák. č. 73/1998 Z.z., policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným. Služobné hodnotenie síce samo osebe nezakladá a nemení práva a povinnosti žalobcu, avšak v zmysle § 248 zák. č. 73/1998 Z.z. môže policajt podať na súde návrh na preskúmanie akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia nadriadeného týkajúceho sa služobného pomeru. Ak žalobca nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím, postupoval správne keď podal na súde návrh na jeho preskúmanie. Ak by právo na podanie návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyužil, nebolo by už možné jeho preskúmanie v inom konaní preskúmať aj služobné hodnotenie vzhľadom na §245 ods. 1 O.s.p. Z náplne práce ani žalovaným predloženého Organizačného poriadku Ústavu na výkon väzby, časti týkajúcej sa referátu zamestnávania, výroby a odbytu, žalobcovi nevyplýva povinnosť oboznamovať sa s dokumentáciou odsúdeného ani kompetencia navrhovať preradenie odsúdených na jednotlivé pracoviská, čiže ani do otvoreného oddelenia. Rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave č. 73/2008 o zriadení umiestňovacej komisie v Ústave na výkon väzby v Bratislave zo dňa 03.11.2008, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, síce zriaďuje umiestňovaciu komisiu, avšak kompetencie jednotlivých jej členov neustanovuje. Spisový materiál žalovaného, predložený súdu tiež neobsahuje žiaden dokument dokladajúci, že žalobca bol poučený o Rozkaze GR č. 37/2009 a Rozkaze GR č.18/2009, ktoré mal podľa služobného hodnotenia porušiť. Zoznam úloh - kolégium riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave č. 11 z 18.12.2007 síce uvádza ako jednu z úloh oboznamovanie všetkých zamestnancov a príslušníkov ústavu s internými predpismi a s personálnymi rozkazmi, avšak nič nedokladá, že by k takému oboznámeniu žalobcu s nimi skutočne aj došlo. Ak sa teda v prvostupňovom rozhodnutí - služobnom posudku, ktorý bol potvrdený napadnutým rozhodnutím, tvrdí, že k zaradeniu odsúdeného F. F. nevzniesol žalobca námietky, hoci mal za povinnosť oboznámiť sa s dokumentáciou odsúdeného a teda nevykonal štátnu službu riadne je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádza, je v rozpore s obsahom spisov, následkom čoho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalobca, ako vyplýva zo spisu, bol členom zriadenej umiestňovacej komisie, ktorá je poradným orgánom riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave. Je potrebné konštatovať, že komisia je kolektívnym orgánom, ktorý vydáva svoje rozhodnutie ako odporúčacie a riaditeľ je kompetentný v zmysle rozkazu o zriadení komisie rozhodnúť o umiestnení osoby F. F.. Súd konštatuje, že oba správne orgány sa nezaoberali námietkami uvádzanými žalobcom k pripomienkam služobnému hodnoteniu zo dňa 05.03.2010 ani uvádzanými v odvolaní proti služobnému hodnoteniu zo dňa 19.04.2010. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov, súd na základe doterajších výsledkov dokazovania dospel k záveru, že existujú pochybnosti a rozpory v dôkazoch. Ak sa správny orgán prikloní k skupine dôkazov podporujúcich jedno skutkové zistenie a nezaoberá sa rovnako dôkazmi, z ktorých vyplýva opak, vybočuje tým zo zákonných medzí, ktoré mu zákon pre hodnotenie dôkazov vymedzil. Keďže správne orgány nepostupovali v súlade s § 233 ods. 1 a 2 zák. č. 73/1998 pochybili pri vyhodnocovaní dôkazov a nepostupovali jednotným spôsobom v súlade s právom. O trovách konania rozhodol súd v zmysle §250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania predstavovanú trovami právneho zastúpenia v sume 389,67 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú tri úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, z toho za dva úkony vykonané v roku 2010 (Prevzatie a príprava zastúpenia podľa, a podanie žaloby ) á 120, 23 eur a jeden úkon právnej služby za rok 2012 ( účasť na pojednávaní na tunajšom súde ) á 127,16 eur a trikrát režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2x 7,21 eur + 1x 7,63 eur), spolu v sume 389,67 eur. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné, sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.