Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/246/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201173 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201173.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: PhDr. B. V., nar. XX.XX.XXXX, ul. Z. XX, O. G. Z., K., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SLV-126/PK-2009 zo dňa 13.11.2009,jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v O. dňa 08.01.2010, neskôr postúpenou tunajšiemu súdu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-126/PK-2009 zo dňa 13.11.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite č. PPZ-1-15/BOK-Šk-2009 zo dňa 12.09.2009, ktorým bolo určené, že žalobca zodpovedá za škodu v rozsahu 141.027,09 eura a bola mu uložená povinnosť zaplatiť 773,42 eura. Škodu mal žalobca služobnému úradu spôsobiť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby. Žalobca sa v značnej časti svojej žaloby venoval skutkovému stavu týkajúceho sa rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým bola určená zodpovednosť žalobcu za škodu podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Venoval sa ďalej podkladom týchto rozhodnutí, predovšetkým rozsudku Krajského súdu v O. sp. zn. XCo X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v O., sp. zn. 9C XXX/XX z XX.XX.XXXX, kde Slovenskej republike, Ministerstvu vnútra SR (žalovanému) bola uložená povinnosť zaplatiť T.. Q. V. sumu 4.000.000,- Sk ako nemajetkovú ujmu z titulu práva na ochranu osobnosti z dôvodu, že dňa 03.08.2001 pred budovou Colného úradu v O., kde bol Ing. Q. V. zamestnaný, pred očami zamestnancov, bol príslušníkmi polície za použitia donucovacích prostriedkov a to pút a hmatov pod hlavňami namierených zbraní a šokovaných okoloidúcich zadržaný a odvedený do auta a za použitia majákov cez plné ulice ľudí odvezený na výsluch do Z. Z., pričom o aký úkon voči jeho osobe išlo, mu nebolo známe a nevyplýva to ani z korešpondencie s orgánmi činnými v trestnom konaní. J. k tomuto podkladu rozhodnutia žalovaného uviedol, že sudcovia príslušných súdov v rámci konania o ochrane osobnosti, keď priznali finančnú náhradu, konali iba na základe podkladov, ktoré im doložil žalovaný z vyšetrovacieho spisu Y.: PPZ-35-BOK-S-2004 vedeného na Prezídiom PZ, Úradom boja proti korupcii, Odborom boja proti korupcii - stred v K. K., ktorý zahŕňa niekdajší vyšetrovací spis ČVS: KUJP-88/OVVK-2003 vedený Krajským úradom justičnej polície v J.. Žalobca nesúhlasil so záverom, že zadržanie Ing. V. a B.. A. a obmedzenie ich slobody bolo vykonané v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že správne orgány nevenovali pozornosť hodnoteniu obmedzenia osobnej slobody podozrivých osôb, hoci informácie získané operatívno-pátracou činnosťou a fyzicky sa nachádzajúce v utajovaných prílohách vyšetrovacieho spisu s ich prípadom plne spájajú a dokonca im priraďujú funkcie objednávateľa a sprostredkovateľa fyzického útoku proti spoločníkom vo firme s cieľom získať v nej väčší majetkový podiel. Žalobca polemizoval s odôvodnením rozsudkov vyššie uvedených súdov, pričom spochybnil intenzitu a závažnosť zásahu do práva na ochranu osobnosti Ing. Q. V. konštatovanú rozsudkami. Namietal, že žalovaný vychádzajúc z uvedených podkladov rozhodol nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný nevykonal všetky potrebné kroky k tomu, aby zamedzil nenáležitému vyplateniu nemajetkovej ujmy T.. V. a B.. A., resp. cielene pripustil uvedený patový stav až tak ďaleko, že sa tomu už nedalo zabrániť. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne dňa 13.08.2008, zotrval na svojom doterajšom právnom názore a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. K námietkam uvedeným v žalobe uviedol, že podkladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je vznik škody, porušenie povinnosti pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, zavinenie a právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. Zo spisového materiálu týkajúceho sa veci vyplýva, že všetky zákonom stanovené podmienky všeobecnej zodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu boli naplnené. Zo zadovážených dôkazov vyplýva, že dňa 22.01.2003 T.. Q. V. podal žalobu proti A. republike zastúpenej M. vnútra SR, ktorou sa domáhal ochrany osobnosti s poukázaním nato, že dňa 03.08.2001 pri zásahu príslušníkov PZ pred budovou Colného úradu v O. došlo k neopodstatnenému zásahu voči jeho osobe takým spôsobom, že týmto zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti jeho osoby v značnej miere, čím mu mala byť spôsobená nemajetková ujma závažného rozsahu. Ing. Q. V. bol v súdnom konaní úspešný a Okresný súd O. dňa 26.09.2005 rozsudkom sp. zn. 9C XXX/XXXX rozhodol o povinnosti nahradiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 4.000.000,- Sk (132 775,68 eur) a trovy právneho zastúpenia vo výške 248.582,-Sk ( 8 251,41 eur). Tento rozsudok potvrdil Krajský súd v O. rozsudkom sp. zn. XCo X/XXXX zo dňa 24.10.2006. Z rozsudkov vyplýva, že súd zistil a konštatoval, že vykonané zadržanie B.. P. A. a T.. Q. V. za asistencie príslušníkov PPU KR PZ v Prešove pred budovou Colného úradu v Prešove bez riadneho poučenia a za použitia donucovacích prostriedkov, keď tieto osoby boli podrobené osobnej prehliadke a následne predvedené na OO PZ vo Veľkom Z., kde neboli vyťažení vo veci operatívneho rozpracovania vedeného žalobcom, ale následne boli vypočutí v procesnom postavení svedkov v inej trestnej veci dokumentovanej policajným orgánom OO PZ O. - A.. O. OO PZ O. - A. o predvedenie podozrivých osôb nežiadalo, poškodení ani žiadnymi procesnými úkonmi neboli označení za podozrivých a v tomto štádiu vyšetrovania vystupovali len v procesnom postavení svedkov. Zo zadovážených dôkazov jednoznačne vyplynulo, že predmetnému policajnému zásahu dňa 03.08.2001 velili žalobca a npor. E. Z., ktorí boli v tom čase zaradení na odbore organizovanej kriminality - východ, Úradu organizovanej trestnej činnosti, Správy kriminálnej a finančnej polície, Prezídia Policajného zboru. Zo spisového materiálu vyplýva, že práve žalobca viedol jednania pred vykonaním samotnej akcie dňa 03.08.2001, vystupoval ako riadiaci akcie, uvedené osoby (poškodení) mali byť aj vyťažené do operatívneho rozpracovania vedeného žalobcom a zasahujúci policajný orgán sa mal riadiť pokynmi žalobcu. Žalovaný považoval za preukázané, že samotný postup akcie určoval práve žalobca. Žalovaný dodal, že žalobca v čase, keď mal výsledky svojej činnosti a návrh na ďalšie riešenie predložiť svojmu nadriadenému na kontrolu a schválenie navrhovaného postupu, tento sa na pracovisku nenachádzal a žiadosť na použitie PPU KR PZ O. podpísal za neho práve žalobca, ktorý bol v danom čase určený na zastupovanie vedúceho oddelenia v čase jeho neprítomnosti. Žalobca svojim podpisom na žiadosť o použitie PPZ KR PZ O. oficiálne deklaroval záväzok zastupovania vedúceho oddelenia. Bez konania žalobcu v danej veci by nedošlo k použitiu príslušníkov PPZ KRPZ O. za tých podmienok, ústroje, výzbroje, za ktorých k nemu došlo a nedošlo by k následnému obmedzeniu osobnej slobody a k vykonaniu zákroku voči JUDr. P. A. a T.. Q. V., na základe ktorého došlo k spôsobeniu nemajetkovej ujmy. Žalobca tým, že svojvoľne vykonal právomoc, ktorá mu neprináležala, keď svojvoľne ako osoba na takúto činnosť neoprávnená, posudzoval oprávnenosť zásahu PPU KR PZ O. a následne bez splnenia zákonných dôvodov požiadal o vykonanie zásahu týmito príslušníkmi voči B.. P. A. a T.. Q. V. (čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s poukazom na čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Ústavy SR s poukázaním na § 48 ods. 3 písm. a/ zákona, ako aj § 76 ods. 1 Trestného poriadku) zavinil z nedbanlivosti konanie, ktoré malo za následok spôsobenie nemajetkovej ujmy a tým predmetnej škody. Žalovaný považoval svoje rozhodnutie za dôvodné a vydané plne v intenciách platnej právnej úpravy a preto žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie predchodcu žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že na základe rozsudku Okresného súdu O. sp. zn. 9C XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v O. sp. zn. XCo X/ XXXX zo dňa 24.10.2006 žalovaný vyplatil T.. Q. V. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000.000,- Sk (132 775,68 eur) a náhradu trov konania vo výške 248.582,- Sk (8251,41 eur), celkovo vo výške 4.248.582,- Sk (141 027,09 eur). Súd v konaní o ochranu osobnosti konštatoval, že dňa 03.08.2001 v čase o 12:40 hod. bolo vykonané zadržanie B.. P. A. a T.. Q. V. za asistencie príslušníkov PPZ KR PZ O. pred budovou Colného úradu v O. bez riadneho poučenia a za použitia donucovacích prostriedkov, keď tieto osoby boli podrobné osobnej prehliadke a následne odvedené na OO PZ vo Veľkom Z., kde neboli vyťažení vo veci operatívneho rozpracovania vedeného žalobcom, ale následne boli vypočutí v procesnom postavení svedkov v inej trestnej veci dokumentovanej policajným orgánom OO PZ O., pričom toto o predvedenie podozrivých osôb nežiadalo. Obaja poškodení žiadnymi procesnými úkonmi neboli označený za podozrivých a v tomto štádiu vyšetrovania vystupovali len v procesnom postavení svedkov. Zo strany policajných orgánov dňa 03.08.2001 pri zadržaní a predvedení T.. Q. V. došlo k nezákonnému predvedeniu a porušeniu Trestného poriadku a zákona o policajnom zbore č. 171/1993 Z.z.. Dňa 12.08.2009 pod č. BPZ-1-15/BOK-Šk-2009 Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite vydalo rozhodnutie, ktorým určilo, že žalobca zodpovedá podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov v 100% rozsahu za škodu vo výške 141.027,09 eur, ktorú spôsobil služobnému úradu v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby a bola mu určená povinnosť v súlade s § 169 ods. 1 zákona uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 773,42 eur (jeden služobný plat) a to v lehote do 12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zvyšná časť škody vo výške 140.253,66 eur išla na ťarchu žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že jediné konanie, ktoré malo za následok nezákonný zásah polície voči poškodeným a ktoré bolo aj súčasne spôsobilé takýto zákrok vyvolať, bolo oficiálne požiadanie a vykonanie zákroku zo strany pracovníkov Odboru organizovanej trestnej činnosti. Škoda vznikla v príčinnej súvislosti so zákrokom, ktorý však ak by bol vyvolaný zákonnými dôvodmi, nebol by spôsobilý škodu spôsobiť. Za konanie, ktoré malo za následok vznik škody, je potrebné označiť vyhodnotenie podmienok na realizáciu zákroku a požiadanie o zákrok. Oficiálna žiadosť bola spísaná podľa podpisovej doložky vedúcim oddelenia mjr. M.. Z. M. a schválená bola riaditeľom Odboru organizovanej trestnej činnosti pplk. B.. B. K.. Konanie pracovníkov Odboru organizovanej trestnej činnosti Východ (žalobca a E. Z.), ktoré žiadosti predchádzalo, nebolo spôsobilé takýto zákrok vyvolať. Samotné prejednanie ďalšieho postupu prokurátorky, resp. nadriadeného na OO PZ aj napriek tomu, že sa nejednalo o osoby na takéto prejednanie príslušné, nebolo spôsobilé takýto nezákonný zákrok vyvolať, za predpokladu, ak by niektorí z pracovníkov Odboru organizovanej trestnej činnosti Východ nikdy nepožiadal nadriadeného o spracovanie požiadavky na zákrok. Samotný výkon zákroku, teda či počas zákroku boli JUDr. P. A. a T.. Q. V. pred obmedzením osobnej slobody poučení, resp. či boli použité donucovacie prostriedky, už nemal žiaden vplyv na to, či si o nich ostatné osoby začali myslieť, že sú páchateľmi trestnej činnosti. Skutočnosť, či príslušníci PPU KR PZ O. pri výkone niečo zanedbali alebo porušili je irelevantná s poukazom na vznik nemajetkovej ujmy. Takáto ujma by vznikla aj vtedy, ak by príslušníci PPU KR PZ O. poškodených na mieste zákroku riadne poučili a aj vtedy, ak by voči nim nepoužili donucovacie prostriedky. Nakoľko príslušníci PPZ KRPZ O. vykonávajú služobnú činnosť na základe žiadosti vždy v kuklách a čiernych uniformách, nie je možné ani tvrdiť to, že vďaka takejto ústroji sú príslušníci PPZ KR PZ Prešov zodpovední za vznik konštatovanej nemajetkovej ujmy. Ústroj bola určená štandardne na základe žiadosti a na základe vstupnej inštruktáže vykonanej žalobcom. Prvostupňový orgán preto vyvodil záver, že za konanie, ktoré malo za následok vznik nemajetkovej ujmy, je zodpovedný žalobca, predkladateľ vstupných podkladov a výsledkov operatívnej činnosti. V tomto prípade mal žalobca a Mgr. E. Z. informovať nadriadeného o zamýšľanom postupe a nepostupovať svojvoľne. Zo spisového materiálu vyplýva, že ako riadiaci akcie vystupoval v jednaniach žalobca, poškodení mali byť vyťažení do jeho údajného operatívneho rozpracovania a zasahujúci policajný orgán sa mal riadiť pokynmi žalobcu. Samotný postup akcie určoval žalobca, pričom v čase, keď mal výsledky svojej činnosti a návrh na ďalšie riešenie predložiť svojmu nadriadenému na kontrolu a schválenie navrhovaného postupu, tento nebol na pracovisku. Žiadosť na použitie PPU KR PZ O. podpísal za neho práve žalobca, ktorý bol v tom čase určený na zastupovanie vedúceho oddelenia v čase jeho neprítomnosti. Je pritom irelevantné, či na takýto postup ústne poverenie na zastupovanie vedúceho oddelenia je v súlade so zákonom, žalobca svojim podpisom na žiadosť o použitie PPZ KR PZ O. oficiálne deklaroval záväzok zastupovania vedúceho oddelenia. Bez konania žalobcu by nedošlo k použitiu PPZ KR PZ O. za tých podmienok, ústroje, výzbroje a podobne, za ktorých k nemu došlo a nedošlo by k následnému obmedzeniu osobnej slobody a k vykonaniu zákroku voči poškodeným JUDr. P. A. a T.. Q. Ducárovi, na základe ktorého došlo k spôsobeniu nemajetkovej ujmy. Žalobca tým, že svojvoľne vykonal právomoc, ktorá mu neprináležala, keď svojvoľne ako osoba na takúto činnosť neoprávnená, posudzoval oprávnenosť zásahu PPU KR PZ O. a následne bez splnenia zákonných dôvodov požiadal o vykonanie zásahu príslušníkov PPU KR PZ Prešov voči B.. P. A. a T.. Q. V., porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, s poukazom na čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Ústavy SR, s poukazom na § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. a s poukazom na § 76 ods. 1 Trestného poriadku a spôsobil konanie, ktoré malo za následok vznik nemajetkovej ujmy. Zároveň sa v rozhodnutí konštatovalo, že žalobca škodu spôsobil z nedbanlivosti. Správny orgán prvého stupňa vychádzal pritom z toho, že žalobca spoločne s Mgr. E. Z. konzultovali zamýšľaný postup vopred s príslušnou prokurátorkou a aj s nadriadeným príslušného policajného orgánu. Nemienili teda úmyselne vykonať nejakú nezákonnú činnosť, za akýmkoľvek nekalým účelom. Pri určení výšky náhrady správny orgán vychádzal z toho, že žalobca doposiaľ nebol súdne trestaný, ako príslušník PZ bol svojimi nadriadenými hodnotený kladne, nebol priestupkovo riešený v mieste svojho trvalého bydliska a taktiež zohľadnil spoločenský význam škody. Preto bola žalobcovi určená náhrada škody vo výške jedného služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej vznikla škoda. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 13.11.2009 rozhodnutím č. SLV-126/PK/2009, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Odvolací orgán sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, podľa ktorého na posúdenie skutočnosti, či bude tá ktorá osoba vystupovať v procesnom postavení osoby podozrivej zo spáchania trestnej činnosti, v tomto konkrétnom prípade bola založená iba na posúdení nepreveriteľných operatívnych záznamov. Samotný obsah tak z hľadiska presnosti a overiteľnosti informácií ako aj z hľadiska dôveryhodnosti zdroja operatívnych záznamov odôvodňoval dostatočným spôsobom tvrdenie, že sa skutočne jedná o páchateľov trestnej činnosti. V danom prípade však žalobca svojvoľne vykonal právomoc, ktorá mu neprináležala, keď bez splnenia zákonných dôvodov požiadal o vykonanie zásahu príslušníkmi PPZ KR PZ O. voči poškodeným B.. P. A. a T.. Q. V. aj napriek tomu, že mohol vedieť, že svojim neoprávneným konaním môže spôsobiť závažnú ujmu na právach uvedených osôb. Žalovaný považoval za odôvodnený záver, že ak by takúto právomoc odvolateľ nevykonal alebo ponechal by ju na oprávnenú osobu, s najväčšou pravdepodobnosťou by nedošlo k naplneniu následku, na základe ktorého poškodení žiadali náhradu škody za spôsobenie nemajetkovej ujmy. Žalovaný konštatoval, že z podkladov na rozhodnutie vyplýva, že žalobca zavinil škody z nedbanlivosti. Pri určovaní výšky náhrady škody žalovaný postupoval v zmysle § 160 ods. 1, 2,3 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom považoval za dostatočne odôvodnený záver, že sú splnené podmienky na to, aby žalobcovi bola určená náhrada škody na minimálnej úrovni, teda vo výške jedného služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorého vznikla škoda. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. (Trestný poriadok platný a účinný v čase rozhodnom pre posúdenie veci) osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže, ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 67), vyšetrovateľ zadržať, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu. Podľa § 166 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Podľa § 169 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou, než je skutočná škoda, alebo než je trojnásobok služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, náhradu škody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd. Podľa § 169 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností policajta, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery policajta. Podľa § 170 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Žalobou napadnutým rozhodnutím bolo určené, že žalobca zodpovedá podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov v 100% rozsahu za škodu vo výške 141.027,09 eur, ktorú spôsobil služobnému úradu v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby. Bola mu určená povinnosť v súlade s § 169 ods. 1 zákona uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 773,42 eur (jeden služobný plat) a to v lehote do 12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zvyšná časť škody vo výške 140.253,66 eur išla na ťarchu žalovaného. Súd ďalej v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade a správne aplikoval v danom prípade právne predpisy. Žalovaný služobný úrad žalobcu v prvom rade vychádzal z rozsudku Okresného súdu O. sp. zn. 9C XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v O. sp. zn. XCo X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX), ktorý v konaní na ochranu osobnosti určil žalovanému povinnosť vyplatiť Ing. Q. V. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000.000,- Sk (132 775,68 eur) a náhradu trov konania vo výške 248.582,- Sk (8251,41 eur), teda v celkovej výške 4.248.582,- Sk (141 027,09 eur). Súd vo svojom rozsudku konštatoval, že dňa 03.08.2001 v čase o 12:40 hod. bolo vykonané zadržanie B.. P. A. a T.. Q. V. za asistencie príslušníkov PPU KR PZ Prešov pred budovou Colného úradu v O. bez riadneho poučenia a za použitia donucovacích prostriedkov, keď tieto osoby boli podrobné osobnej prehliadke a následne odvedené na OOPZ vo Veľkom Z., kde neboli vyťažení vo veci operatívneho rozpracovania vedeného žalobcom, ale následne boli vypočutí v procesnom postavení svedkov v inej trestnej veci dokumentovanej policajným orgánom OO PZ O.. Pritom OO PZ O. - A. o predvedenie podozrivých osôb nežiadalo. Obaja poškodení žiadnymi procesnými úkonmi neboli označený za podozrivých a v tomto štádiu vyšetrovania vystupovali len v procesnom postavení svedkov. Zo strany policajných orgánov dňa 03.08.2001 pri zadržaní a predvedení Ing. Q. V. preto došlo k nezákonnému predvedeniu a porušeniu Trestného poriadku a zákona č. 171/1993 Z.z. Vznik škody mal správny orgán za preukázaný. Bol pri tom viazaný rozhodnutím súdu o tom, že došlo ku vzniku škody a že škoda bola spôsobená v dôsledku vyššie opísaného nezákonného zásahu polície voči JUDr. P. A. a T.. Q. V.. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poznamenať, že náhrada trov konania, ktorú zahrnul žalovaný do výpočtu náhrady škody, nemohla predstavovať takú škodu, ktorú by mohol služobný úrad žiadať nahradiť od žalobcu, i keď tento zodpovedal za škodu, ktorá bola predmetom samotného súdneho konania. Náhrada trov súdneho konania totiž nevzniká v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním policajta a preto nie je naplnený jeden z atribútov (pojmových znakov) vzniku zodpovednosti za škodu. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia chybné, avšak vzhľadom na celkový kontext výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, kde bola určená povinnosť žalobcovi nahradiť škodu len do výšky jednomesačného služobného platu, táto vada rozhodnutia nemá podstatný vplyv na práva a povinnosti žalobcu. Žalovaný mal za preukázané, že práve žalobca viedol jednania pred vykonaním samotnej akcie dňa 03.08.2001, vystupoval ako riadiaci akcie, poškodení B.. P. A. a T.. Q. V. mali byť aj vyťažení do operatívneho rozpracovania vedeného žalobcom. Predmetnému policajnému zásahu dňa 03.08.2001 velili žalobca a npor. Ľubomír Z.. Žalobca určoval postup akcie a zasahujúci policajný orgán sa mal riadiť jeho pokynmi. Žalobca nebol kompetentný posudzovať oprávnenosť zásahu PPU KR PZ O.. Vydaním pokynu na zásah konal svojvoľne. Zároveň o vykonanie zásahu voči B.. P. A. a T.. Q. V. požiadal bez splnenia zákonných dôvodov (§76 ods. 1 Tr. por.). Bez konania žalobcu v danej veci by nedošlo k použitiu príslušníkov PPU KR PZ O., nedošlo by k následnému obmedzeniu osobnej slobody a k vykonaniu zákroku voči JUDr. P. A. a T.. Q. V. a nedošlo k spôsobeniu nemajetkovej ujmy, ktorej výšku určil súd v konaní o ochranu osobnosti. V konaní napadnutom v žalobe boli teda preukázané vznik škody, porušenie právnej povinnosti žalobcom ako i príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a tiež zavinenie žalobcu. Otázku zavinenia žalovaný ustálil tak, že žalobca spôsobil škodu z nedbanlivosti. Vyplýva to z toho, že žalobca spoločne z Mgr. E. Z. konzultovali zamýšľaný postup vopred s príslušnou prokurátorkou a aj s nadriadeným OO PZ. G. teda úmyselne vykonať nejakú nezákonnú činnosť, za akýmkoľvek nekalým účelom. Služobný úrad v prípade zistenia, že došlo ku vzniku škody a kto ju spôsobil, je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. Ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou, než je skutočná škoda. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Žalovaný postupoval v zmysle zákonom ustanovených povinností a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť ním spôsobenú škodu v najnižšej možnej miere, do výšky jeho jednomesačného služobného platu. Pri určovaní výšky náhrady škody prihliadol na doterajšie plnenie služobných povinností, na spoločenský význam škody i na osobné pomery žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.