Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/304/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201633 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201633.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: T. P., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, T., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP-P-114/DI-BCP-2010 zo dňa 27.07.2010, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.09.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP-P-114/DI-BCP-2010 zo dňa 27.07.2010, ktorým bolo na základe odvolania žalobcu zmenené rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV č.p.: ORP-P-396/IV-DI-BCP-2010 zo dňa 16.06.2010 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOP), ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako účastník cestnej premávky porušil § 3 ods. 2 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.), pretože dňa 29.04.2010 v čase o 04:15 hod. viedol v Bratislave motorové vozidlo ev. č. BA 643 VR po ulici Staré Grunty smerom ku križovatke s ulicou Mlynská dolina, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ, pričom pri kontrole bol vyzvaný na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu dychovou skúškou, čo odmietol a taktiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi a zároveň nemal u seba doklad predpísaný na premávku a vedenie vozidla a to vodičský preukaz. Správny orgán prvého stupňa uložil žalovanému podľa § 22 ods. 2 písm. a/ ZOP pokutu vo výške 800 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov od dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil výšku uloženej pokuty zo sumy 800 eur na sumu 400 eur a vo zvyšnej časti ponechal prvostupňové rozhodnutie bezo zmeny. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie nežaluje pre výšku pokuty alebo dlhú dobu zákazu viesť motorové vozidlo, ale preto, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, sa vôbec nestal a obe sankcie sú preto právne irelevantné. Namietal, že policajti s ním pri kontrole komunikovali vulgárne, odmietli mu poskytnúť prvú pomoc pri astmatickom záchvate, zakázali mu viesť motorové vozidlo a k lekárovi ho neodviezli. Tvrdil, že podrobiť sa vyšetreniu dychovou skúškou a odberom krvi mu bránili jeho vážne zdravotné problémy a to astma a abnormálny panický strach z odberu krvi. Tvrdil tiež, že policajtom na mieste navrhol vyšetrenie iného biologického materiálu, čo policajti podľa jeho vyjadrenia bezdôvodne zamietli. Žalobca vytýkal správnym orgánom, že nepreverili jeho tvrdenia o astmatickom záchvate a psychických problémoch v súvislosti s odberom krvi a nezaujali stanovisko k možnosti odberu iného biologického materiálu na vyšetrenie prítomnosti alkoholu v jeho krvi. Navrhol vykonať výsluch svedka P. P., bytom M. XX, T., ktorý mal byť spolujazdcom žalobcu v čase skutku a vyžiadať si znalecký posudok k jeho zdravotným problémom. Žalobca tiež namietal, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru mu v rozhodnutí zo dňa 16.06.2010 zaslalo chybné poučenie o možnosti odvolania sa. Neskoršie mu len zaslalo nové poučenie, pričom žalobca nemal možnosť tento spôsob zaobchádzania právne napadnúť, pretože aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že toto pochybenie nepovažuje za také, ktoré by odôvodňovalo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, nakoľko žalobcovi tým nevznikla žiadna ujma na jeho právach. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasil a uviedol, že v čase, keď rozhodoval odvolací správny orgán, museli okresné aj krajské riaditeľstvo vedieť o tom, že sa nemohol zo zdravotných dôvodov zúčastniť na ústnom pojednávaní konanom dňa 16.06.2010, pretože mal v tom čase vážny zdravotný problém, pre ktorý svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky ešte v ten deň (16.06.2010) vo večerných hodinách, keď mu to jeho zdravotný stav dovoľoval. Správnym orgánom žalobca vytýkal, že mu bolo odopreté právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a práve z dôvodu chyby v poučení uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí mu mali dať možnosť opätovne sa zúčastniť pojednávania, na ktorom by došlo k novému prejednaniu veci a k vydaniu nového rozhodnutia aj so správnym poučením. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca ako účastník cestnej premávky porušil v rozhodnutí uvedené právne povinnosti, keď bol vyzvaný príslušníkom polície, aby sa podrobil dychovej skúške za pomoci prístroja, ktorým sa určuje objemové percento alkoholu v dychu, čo odmietol vykonať a taktiež odmietol podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Žalovaný mal zato, že pokiaľ žalobcovi zdravotný stav neumožňoval podrobiť sa dychovej skúške požadovaným spôsobom, mal povinnosť žiadať sa na lekárske vyšetrenie na zistenie objemového percenta alkoholu v krvi. Žalovaný poukázal nato, že na mieste udalosti bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, do ktorej mohol žalobca uviesť svoje výhrady týkajúce sa správania a postupu policajtov, čo neurobil a uviedol len, že dychovú skúšku nevykoná, nakoľko je astmatik. Námietky žalobcu považoval žalovaný za účelové, v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa poučil žalobcu o tom, že v zmysle § 83 ods. 1 ZOP je jeho rozhodnutie preskúmateľné súdom, avšak uvedené paragrafové znenie nálezom Ústavného súdu SR č. 319/1998 Z.z. zo dňa 15.10.1998 dňom vyhlásenia stratilo účinnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že Národná rada SR do 6 mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov SR neuviedla citované ustanovenie do súladu s Ústavou SR, toto ustanovenie stratilo aj platnosť. Z tohto dôvodu správny orgán prvého stupňa podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku vydal dňa 21.07.2010 upovedomenie o oprave v písomnom vyhotovení rozhodnutia o priestupku, ktorým bola chyba v písaní odstránená a text v poučení rozhodnutia bol nahradený novým znením. Toto upovedomenie správny orgán prvého stupňa zaslal žalobcovi aj žalovanému. Nakoľko žalovaný nepovažoval toto pochybenie za také, ktoré by odôvodňovalo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia v časti alebo v celku a vzhľadom k tomu, že žalobcovi týmto nevznikla žiadna ujma na jeho právach, spôsob opravy rozhodnutia akceptoval. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní, konanom bez prítomnosti riadne predvolaného žalobcu, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že podľa správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spísanej na mieste skutku, žalobca nepredložil pri kontrole vodičský preukaz a javil známky požitia alkoholu, pričom následne odmietol dychovú skúšku aj lekárske vyšetrenie na prítomnosť alkoholu v krvi. Do správy žalobca uviedol, že nakoľko je astmatik, nemohol sa podrobiť dychovej skúške. Dňa 29.04.2010 spísal člen policajnej hliadky ppráp. Ozábal o skutku úradný záznam, do ktorého uviedol, že žalobca po zastavení vozidla javil známky požitia alkoholu, odmietol sa podrobiť dychovej skúške s tým, že je astmatik a dychovú skúšku vykonať nemôže. Odmietol predložiť potvrdenie od lekára o chorobe s tým, že on žiadne potvrdenie nepotrebuje. Po poučení, že môže požiadať o lekárske vyšetrenie na zistenie alkoholu v krvi žalobca uviedol, že sa bojí lekárskeho vyšetrenia. Nakoľko vzniklo podozrenie z priestupku, ďalšia jazda bola vodičovi zakázaná. Na ústne prejednanie priestupku sa žalobca napriek riadnemu predvolaniu, ktoré si prevzal na pošte v úložnej dobe dňa 08.06.2010, bez ospravedlnenia nedostavil. Na pojednávaní správny orgán prvého stupňa na vyššie opísanom skutkovom základe uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/, k/ ZOP a uložil mu sankciu - pokutu vo výške 800 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov. V písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa žalobcu poučil o tom, že proti rozhodnutiu sa môže odvolať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave cestou okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Uviedol, že včas podané odvolanie má odkladný účinok a rozhodnutie je možné podľa § 83 ods. 1 ZOP preskúmať súdom, pričom podľa § 83 ods. 2 tohto zákona návrh na jeho preskúmanie je možné podať až po využití riadneho opravného prostriedku. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na svoje zdravotné problémy a namietal, že nebol opätovne predvolaný na ústne prejednanie priestupku. Listom zo dňa 21.07.2010 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV upovedomilo žalobcu o oprave chyby v poučení v uvedenom prvostupňovom rozhodnutí a nanovo žalobcu poučilo, že rozhodnutie je podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmateľné súdom, pričom návrh na jeho preskúmanie je možné podať až po využití riadneho opravného prostriedku. Žalovaný rozhodnutím č.p. KRP-P-114/DI-BCP-2010 zo dňa 27.07.2010 zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že pokutu znížil zo sumy 800 eur na 400 eur s tým, že v ostatných častiach zostáva prvostupňové rozhodnutie nezmenené. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na skutkové zistenia policajných orgánov, stotožnil sa s ich právnym posúdením správnym orgánom prvého stupňa a okrem iného uviedol, že pokiaľ žalobca vedel, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje sa podrobiť sa dychovej skúške požadovaným spôsobom a túto skutočnosť uviedol aj policajnej hliadke, mal povinnosť vyplývajúcu z § 5 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov a žiadať sa na lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu na zistenie objemového percenta alkoholu v krvi. Žalovaný konštatoval, že zodpovednosti za porušenie § 3 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke žalobcu nezbavuje ani tá skutočnosť, že má panický strach a psychické problémy z odberu krvi, ktoré ho neoprávňujú ako účastníka cestnej premávky porušovať pravidlá cestnej premávky stanovené zákonom a inými právnymi normami. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca bol o termíne ústneho pojednávania riadne oboznámený, bol poučený o následkoch nedostavenia sa na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia a preto dodatočné vysvetlenie žalobcu o dôvodoch svojej neprítomnosti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov neakceptoval. Zmenu prvostupňového rozhodnutia v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty odôvodnil žalovaný tým, že žalobca sa od doby udelenia vodičského oprávnenia v roku 2008 dopustil len jedného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a preto dospel k záveru, že k náprave páchateľa priestupku postačuje uloženie sankcie pokuty vo výške 400 eur a sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 24 mesiacov. Vyjadril predpoklad, že zníženie sankcie bude mať pozitívny vplyv na ďalšie konanie žalobcu a začne bezvýhradne dodržiavať pravidlá bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 22 ods. 1 ZOP priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 22 ods. 2 ZOP za priestupok podľa odseku 1 a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov, b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov, c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov, d) písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov, e) písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur. Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z. vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno na požiadanie vykonať lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov. Zákon ukladá vodičovi v každej situácii mať pri sebe predpísané doklady na vedenie a premávku vozidla a uposlúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku policajta súvisiacu s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke, vrátane povinnosti podrobiť sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi vodiča. Vodič, ktorý uvedené povinnosti poruší, dopúšťa sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/, k/ ZOP. Správne orgány v prejednávanej veci bezpečne zistili, že žalobca uvedené povinnosti porušil, dostatočne zistili skutkový stav veci, tento i po právnej stránke správne posúdili a riadne umožnili žalobcovi realizovať jeho procesné práva účastníka konania. Z vymedzenia žalobných dôvodov vyplýva, že žalobca spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, nepoprel a svoju obranu postavil len na tom, že vykonaniu dychovej skúšky mu bránil astmatický záchvat a absolvovaniu lekárskeho vyšetrenia zase panický strach z odberu krvi. Tvrdenie o svojich zdravotných problémoch nijako nedoložil ani na mieste spáchania skutku, ani počas celého správneho konania a napokon ani v podanej žalobe. Nepreukázal, že by sa liečil na astmatické ochorenie a hlavne nevysvetlil, prečo by malo byť toto ochorenie, ak by ním aj naozaj trpel, prekážkou riadneho vykonania dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu. Na to, aby bolo možné astmu považovať za dôvod, pre ktorý sa vodič nesmie podrobiť dychovej skúške, by bolo potrebné odborne zdôvodnené stanovisko ošetrujúceho lekára, ktoré sa žalobca ani nepokúšal správnemu orgánu predložiť. Dôkazné bremeno v tomto smere nepochybne zaťažovalo žalobcu. Takisto údajný panický strach z lekárskeho vyšetrenia odberom krvi nemožno bez lekárskeho dobrozdania akceptovať ako legitímny dôvod odmietnutia lekárskeho vyšetrenia vodiča. Ak by aj existovala nejaká prekážka pre vyšetrenie odberom krvi, mohol by o odbere iného biologického materiálu rozhodnúť lekár, ktorý by vyšetrenie vykonal. V každom prípade ale platí, že ak sa vodič odmietne podrobiť dychovej skúške a zároveň sa chce vyhnúť zodpovednosti za spáchanie priestupku, musí absolvovať lekárske vyšetrenie na prítomnosť alkoholu. Argumentáciu žalovaného o zdravotných dôvodoch odmietnutia skúšky na alkohol preto považoval súd za účelovú a naivnú. K námietke žalobcu o porušení jeho procesných práv, ku ktorému malo dôjsť tým, že ho správny orgán opätovne nepredvolal na ústne prejednanie priestupku, súd uvádza, že žalobca bol na ústne prejednanie priestupku riadne a včas predvolaný a nakoľko sa bez ospravedlnenia na prejednanie nedostavil, nebránilo nič správnemu orgánu vo veci rozhodnúť. Keďže žalobca dodatočne tvrdené zdravotné dôvody jeho neprítomnosti na ústnom pojednávaní znovu ničím nedoložil, možno konštatovať, že o právo vyjadriť sa k veci na ústnom pojednávaní sa pripravil žalobca sám. Pokiaľ ide o opravu v poučení uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí, stotožňuje sa súd s názorom žalovaného, že vykonanou opravou nebol žalobca ničím ukrátený na svojich právach, pretože pôvodné poučenie uvedené v prvostupňovom rozhodnutí i jeho oprava obsahovali všetky relevantné informácie, ktoré umožňovali žalobcovi riadne uplatniť svoje práva. Vykonanie korekcie v poučení uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí preto nemalo nijaký vplyv na zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.