Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/327/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201971 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201971.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: L. D., štátna príslušnosť Bangladéšska ľudová republika, t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov L., zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SLV-G.-XX/XXXX zo dňa 30.08.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie č. SLV-G.-XX zo dňa 30.08.2010 zrušuje podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 467,60 eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.11.2010 sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra č. SLV- OLVS-18/2010 zo dňa 30.08.2010, ktorým minister vnútra zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu N.:MU-107-13/PO-Ž-2010 zo dňa 18.5.2010, ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len zákon o azyle) zastavené konanie vo veci žalobcovej žiadosti o udelení azylu na území Slovenskej republiky, a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a v konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle možno zastaviť azylové konanie po splnení dvoch kumulatívnych predpokladov, a to ak už existuje právoplatné rozhodnutie v konaní o žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a zároveň sa skutkový stav podstatným spôsobom nezmenil. V žalobcovom prípade už existuje právoplatné rozhodnutie ČAS:MU-413-25/PO-Ž/2008 zo dňa 08.08.2008, avšak žalobca namieta splnenie druhej podmienky, ktoré nevyplýva ani z napadnutého ani prvostupňového rozhodnutia. Má za to, že žalovaný sa nevysporiadal ani s jednou námietkou uplatnenou v rozklade, nezaoberá sa otázkou neprítomnosti právneho zástupcu pri pohovore, nevysvetľuje, prečo podľa jeho názoru bol skutkový stav zistený riadne, prečo je rozhodnutie správne a možno ho považovať za riadne odôvodnené. Obmedzuje sa iba na obsah tvrdení žalobcu obsiahnutých v zápisniciach o podaní vysvetlenia, avšak nevyplýva z neho žiadne zisťovanie skutkového stavu. Správne orgány oboch stupňov sú povinní skúmať splnenie podmienok udelenia azylu, a v prípade jeho neudelenia aj splnenie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany, k čomu je nevyhnutné skúmanie aktuálnej situácie v krajine žalobcu. Zistenie skutkového stavu ako bolo vykonané pri posudzovaní predchádzajúcej žiadosti nemožno považovať za postačujúce, keďže naposledy bola situácia v Bangladéši skúmaná k 08.08.2008. Žalobca síce uvádza, že nebola zistená žiadna podstatná zmena pomerov v krajine pôvodu žalobcu, toto svoje tvrdenie však žalovaný nijak neodôvodnil, preto má žalobca za to, že žalovaný zákonným spôsobom neskúmal skutkový stav, z čoho vyplýva tiež, e nemožno napadnuté rozhodnutie považovať za náležite odôvodnené podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaný v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku nesplnil povinnosť dať žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil, čo žalobca považuje za vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na tieto argumenty navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.01.2011 žalovaný uvádza, že žalobca vo svojej druhej žiadosti o udelenie azylu neuviedol žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné sa domnievať, že skutkový stav sa v prípade jeho žiadosti o udelenie azylu podstatne zmenil. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že postupoval zákonne, keď azylové konanie zastavil a preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dňa 28.05.2012 doručil žalobca tunajšiemu súdu vyjadrenie , v ktorom uvádza, že zásadným rozdielom v porovnaní s predchádzajúcim konaním je navrhovateľom uvedená informácia o situácií na mítingu členov BNP v meste N., na ktorý nečakane zaútočili členovia strany AL a zranili asi 10 ľudí. Vo vzťahu k tejto udalosti založil navrhovateľ do spisu fotokópiu sťažnosti, ktorú podal následne na polícií a potvrdenie okresnej mládežníckej organizácie strany BPN, pričom žalovaný sa k obsahu dokumentov nevyjadruje napriek tomu, že tieto zakladajú podstatnú zmenu skutkového stavu veci. Vo vzťahu k aktuálnej situácií v Bangladéši žalobca konštatoval, že sa obáva návratu do krajiny pôvodu, čím pozornosť žalovaného upriamil na bezpečnostnú situáciu v Bangladéši. Ani túto však správne orgány oboch stupňov neskúmali. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe(§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c) a e), keďže zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 06.07.2008 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné. Ako dôvod uviedol zlú ekonomickú situáciu domovskej krajiny a želanie žiť a pracovať v SR. Následne bol dňa 11.07.2008 vykonaný vstupný pohovor, v ktorom žalobca tvrdil, že dôvodom jeho odchodu z krajiny boli politické problémy, keď ako sympatizant politickej strany Bangladesh M. U. (ďalej len BPN) sa mal často dostávať do konfliktu s prívržencami politickej strany J. League (ďalej len AL), ktorí sa mu vyhrážali zabitím. Zároveň uviedol, že v januári 2008 mal byť na autobusovje stanici v rodnej obci napadnutý niekoľkými členmi AL. Podarilo sa mu ujsť a skrýval sa na rôznych miestach Bangladéša a po dohode s otcom sa rozhodol opustiť krajinu pôvodu a vycestovať do hociktorej krajiny v Európe, kde chcel požiadať o azyl. Rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra SR N.: MU-XXX-XX/PO-Ž- XXXX zo dňa 08.08.2008 nebol žalobcovi udelený azyl a zároveň mu nebola poskytnutá doplnková ochrana na území SR. Migračný úrad tiež rozhodol o neexistencií prekážky administratívneho vyhostenia do Bangladéša. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 10 Saz 6/2009-39 zo dňa 29.05.2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2009. Dňa 05.03.2010 žalobca opätovne požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany v SR. Vo vyhlásení cudzinca UHCP-XXX/UPZC-M-XXXX-U zo dňa 05.03.2010 uviedol, že o azyl žiada, pretože ako člena politickej strany BNP ho prenasledovali, vyhrážali sa mu zabitím a podávali naňho falošné žaloby. Domov sa nemôže vrátiť, keďže v súčasnosti je vo vláde strana AL, ktorá vyvíja nátlak na členov opozičných strán. V dotazníku žiadateľa o udelenie azylu ďalej medzi dôvodmi pre požiadanie o azyl alebo doplnkovú ochranu uviedol útok zo dňa 23.10.2007, kedy bol v meste Fenchugonj spolu s ďalšími účastníkmi mítingu BNP napadnutý členmi AL. Žalobca nebol zranený, pretože ušiel, ale uvádza, že pri incidente bolo 9-10 ľudí zranených. Predložil tiež fotokópiu trestného oznámenia, ktoré v uvedenej veci podal na polícií. Na otázku, prečo v prvom azylovom konaní uviedol, že sa so žiadosťou o pomoc neobrátil na oficiálne bangladéšske orgány, odpovedá, že tak urobil zo strachu. Uviedol tiež, že v čase jeho odchodu z krajiny pôvodu vládla úradnícka vlády, zatiaľ čo v súčasnosti je pri moci AL a žalobca sa od otca dozvedel, že bratia museli ujsť a skrývajú sa a jedného z nich zbili členovia AL. Podľa jeho tvrdení sa v Bangladéši nedá bezpečne žiť, preto žiada o medzinárodnú ochranu. Predložil tiež potvrdenie BNP, podľa ktorého je žalobca členom mládežníckej BNP strany a v súvislosti s tým, že bol obeťou falošných žalôb a prenasledovania. Rozhodnutím ČAS: MU-107-13/PO-Ž/2010 zo dňa 18.05.2010 bolo v žalobcovom prípade konanie o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR zastavené podľa §19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplývalo, že správny orgán má za to, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by sa skutkový stav v jeho prípade podstatne zmenil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím ministra vnútra č. SLV-OLVS-18/2010 zo dňa 30.08.2010. Podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle ministerstvo (vnútra) konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a ak v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného v konaní na prvom ako i druhom stupni bolo zistenie a preukázanie skutkového stavu veci nedostatočné a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Gramatickým výkladom ustanovenia § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle možno vyvodiť, že konanie o azyle sa zastaví iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené obe podmienky, teda ak súčasne s existenciou právoplatného rozhodnutia o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana, je vo veci skutkový stav, ktorý sa podstatne nezmenil. Žalobcu v opätovnom konaní o udelenie azylu, resp. doplnkovej ochrany, zaťažuje povinnosť tvrdiť, že k zmene skutkového stavu došlo, t.j. že sa naňho vzťahuje niektorý z azylovo relevantných dôvodov (že má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, že je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo je manželom, slobodným dieťaťom azylanta do 18 rokov veku alebo rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, obdobne pre poskytnutie doplnkovej ochrany vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, resp. dôvody na zlúčenie rodiny), ktorý nebol v predchádzajúcom konaní uplatnený alebo že existujú nové skutočnosti, preukazujúce relevantnosť už uplatneného azylového dôvodu. Na druhej strane je to žalovaný, kto má povinnosť zistiť v rozsahu uvedených dôvodov skutkový stav veci, a teda aj to, či došlo k jeho zmene. Súd zároveň zdôrazňuje povinnosť žalovaného podrobne sa zaoberať tvrdeniami žalobcu v azylovom konaní, pretože tieto sú základom pre ďalšie zisťovanie skutkového stavu a v konečnom dôsledku aj pre rozhodnutie vo veci samej. Nemožno tvrdiť, že žiadateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti len preto, že tvrdenia, uvádzané v opätovnom konaní sú obdobné tvrdeniam žiadateľa v konaní o ktorom sa už právoplatne rozhodlo. Každá nová a doplňujúca skutočnosť je spôsobilá podstatne zmeniť skutkový stav a k tomu, či sa tak aj stalo, je správny orgán rozhodujúci v azylovom konaní povinný vykonať náležité dokazovanie. Žalovaný teda pochybil, pokiaľ nezisťoval, či a ako podstatne sa skutkový stav zmenil vo vzťahu k novým žalobcovým tvrdeniam o vyhrážkach zabitím členmi strany AL, útoku v meste Fenchugonj zo dňa 23.10.2007, útoku na žalobcovho brata a skrývaní sa ostatných pred politickým násilím. Žalovaný tiež nezisťoval, ako relevantná by na žalobcov prípad mohla byť skutočnosť, že vládnucou stranou v Bangladéši sa po žalobcovom odchode stala AL, a to aj napriek tomu, že posledné skúmanie situácie v krajine pôvodu žalobcu sa vykonalo ku dňu 08.08.2008 a žalobca opätovne požiadal o azyl dňa 05.03.2010, t.j. v odstupe takmer 1 roka a 7 mesiacov. Napriek tomu, že žalobca preukázateľne tvrdil nové skutočnosti, čo vyplýva z administratívneho spisu predloženého žalovaným, tento nedostatočne zistil skutkový stav tak vo vzťahu k azylovo relevantným dôvodom (opodstatnenosť obáv pred prenasledovaním zo zákonom špecifikovaných dôvodov) ako aj vo vzťahu k doplnkovej ochrane ( prítomnosť vážnych dôvodov domnievať sa, že žalobca by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia). Súd tiež považuje za dôvodné tvrdenie, že nesplnením povinnosti umožniť žalobcovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by žalobcovi dal takúto možnosť) vznikla v konaní správneho orgánu vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že vecne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania predstavovanú náhradou trov právneho zastúpenia, pozostávajúcu z troch úkonov právnej služby ( prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) - 120,23 eur, podanie žaloby podľa §11 ods. 4 v spojení s §14 ods. 1 písm. b) vyhlášky - 120,23 eur, vyjadrenie k veci doručené tunajšiemu súdu dňa 28.05.2012 podľa §11 ods. 4 v spojení s §14 ods. 1 písm. b)vyhlášky - 127,16 eur), režijný paušál (2x 7,21 eur +7,63 eur) a DPH (77,93 eur), spolu 467,60 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.