Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/4/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200029 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200029.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: C. M., A. XXXX/X, K., zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát, Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-100/DI-BCP-2010 zo dňa 29.11.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súd dňa 11.01.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.p. KRP-P-100/DI-BCP-2010 zo dňa 29.11.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava II č. ORP-P-1020/V-OBCP-2010 zo dňa 16.09.2010. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca je vinný zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, pretože dňa 02.05.2010 v čase o 20.53 hod. v Bratislave po diaľničnom obchvate D1 viedol motorové vozidlo značky Ford, evidenčné číslo BA-159VE v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil požitím alkoholu. Elektronickým meračom Alcotest 7410, ev. č. ARXL-0136 bola nameraná koncentrácia etanolu vo vydychovanom vzduchu 0,70 mg/l. Podľa § 22 ods. 2 písm. b/ Zákona o priestupkoch bola obvinenému uložená sankcia - pokuta vo výške 200,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €. Žalobca udáva, že už v odvolaní namietal spísanie správy policajnou hliadkou bez toho, že by vec so žalobcom prejednala, pričom žalobca nebol poučený o svojich právach a policajná hliadka od neho žiadala podpísanie zadržania vodičského preukazu z dôvodu, že žalobca mal prekročiť maximálnu povolenú rýchlosť. Odvolací orgán sa touto námietkou ani nezaoberal. Žalobca si nebol vedomý prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti, pričom príslušníci policajného zboru ho neupovedomili o práve ihneď sa vyjadriť k tomu, čo sa mu kladie za vinu. Podrobil sa dychovej skúške, avšak policajná hliadka netvrdila, že mal nameranú prítomnosť alkoholu, preto nemal dôvod žiadať odber krvi na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi. Pokiaľ sa v spise nenachádza spis o dychovej skúške s obsahom alkoholu vdychu 0,70 mg/l, nie je táto skúška jeho. Za rozporné so zákonom považuje žalobca zadržanie vodičského preukazu napriek tomu, že hliadka nemala dôkaz o prekročení rýchlosti. Odvolací orgán sa vôbec nezaoberal námietkami žalobcu a konštatoval iba, že jeho obrana je účelová, avšak z rozhodnutia nie je zrejme, na základe čoho dospel k záveru, že odvolanie je potrebné zamietnuť. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a neodôvodnené a navrhuje, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 09.03.2011 uviedol, že počas kontroly hliadka policajného zboru zistila, že žalobca viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil požitím alkoholu. Elektronickým meračom Alcotest 7410, ev. č. ARXL-0136, číslo merania 0138 bola žalobcovi nameraná koncentrácia alkoholu vo vydychovanom vzduchu 40 mg/l. Hliadka PZ spísala so žalobcom správu o výsledku objasňovania priestupku, ktorú žalobca odmietol podpísať, ako aj sa nej vyjadriť. Hliadkou bolo ďalej spísané potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu číslo AA057186, ktoré si žalobca taktiež odmietol prevziať a podpísať. Tieto listinné dôkazy preukazujú spáchanie priestupku žalobcom. Ku skutku sa mal žalobca možnosť vyjadriť priamo na mieste do správy o výsledku objasňovania priestupku, svoje právo nevyužil a odmietol správu podpísať. Z tvrdení žalobcu, že odmietol podpísať správy o výsledku objasňovania priestupku, lebo si nebol vedomý prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti vyplýva, že hliadka PZ nespísala predmetnú správu bez toho, aby vec prejednala so žalobcom a aby ho poučila o jeho právach. Ide o zjavné protirečenie v tvrdeniach žalobcu. Žalobca mal tiež možnosť do správy o výsledku objasňovania priestupku uviesť, že žiada odber krvi v súvislosti s vyšetrovaním na prítomnosť alkoholu, pokiaľ si nebol vedomý požitia alkoholu. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 02.05.2010 vyplýva, že žalobca viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil požitím alkoholu, ako aj, že prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť po diaľnici v obci o 59 km/h, ale vzhľadom na skutočnosť, že fotodokumentácia preukazujúca prekročenie rýchlosti bola nepoužiteľná, nebola založená do spisu, a preto správny orgán prvého stupňa priestupok týkajúci sa prekročenia rýchlosti nebral v úvahu. Žalovaný ako odvolací orgán mal v konaní zistené a obsahom spisového materiálu dostatočne preukázané, že žalobca porušil povinnosti uložené vodičovi v § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho sa dopustil priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie a v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 26.08.2010 začal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V. konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktoré bol podozrivý žalobca - M. C.. Pri ústnom pojednávaní o priestupku dňa 16.09.2010 rozhodol, že žalobca dňa 02.05.2010 v čase o 20.53 hod. viedol motorové vozidlo značky Ford Scorpio, evidenčné číslo BA-169VE v Bratislave po diaľničnom obchvate D1 smerom jazdy do Senca, kde zišiel z diaľnice k OD Hypernova a následne ho v pozemných garážach zastavila a kontrolovala hliadka policajného zboru. Na mieste kontroly hliadka PZ vyzvala vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom. Počas kontroly hliadka PZ zistila, že menovaný vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil požitím alkoholu, keď bol podrobený dychovej skúške elektronickým prístrojov Alcotest 7410, ktorý z jeho dychu vyhodnotil 0,70 mg/l alkoholu. Následne hliadka PZ s menovaným spísala správu o výsledku objasňovania priestupku. Po spísaní správy a poučení na mieste kontroly sa na odber krvi spojený s vyšetrením na alkohol nežiadal a odmietol sa písomne k veci vyjadriť a podpísať. Vodičovi na mieste kontroly hliadka PZ zadržala vodičský preukaz. Správny orgán vychádzal zo zisteného a zdokumentovaného skutkového stavu veci pri svojom rozhodovaní, ktorý obsahuje spisový materiál, ktorými sú správa o výsledku objasňovania priestupku, záznam hliadky PZ, zápis o dychovej skúške, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú v spise správneho orgánu prvého stupňa a preukazujú spáchanie priestupku obvineným, ktoré však na mieste kontroly odmietol podpísať. Ku skutku sa mal možnosť písomne vyjadriť do správy o výsledku objasňovania priestupku. Svoje právo nevyužil, ani správu nepodpísal. Tvrdenie obvineného vo výpovedi, že sa mu hliadka nevyjadrila, že skúška na alkohol bola pozitívna, správny orgán považuje za účelovú obranu. Obvinenému hliadka PZ na mieste kontroly predložil potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, ktoré odmietol podpísať. Na potvrdení bol uvedený dôvod zadržania vodičského preukazu - alkohol. Na základe takto zisteného skutkového stavu správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie o priestupku dňa 16.09.2010 č. ORP-P-1020/V-OBCP-2010, ktorým rozhodol, že obvinený z priestupku M. C. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 22 ods. 2 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. bola žalobcovi uložená sankcia, a to pokuta vo výške 200,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12-ich mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 28.6.2010 č.p. KRP-P-100/DI-BCP-2010-S, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaný nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. V administratívnom spise sa ďalej nachádza správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 02.05.2010, výsledok dychovej skúšky, evidenčná karta Michala C., potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, odpis registra trestov, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 12.05.2010, odvolanie proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 02.06.2010, plná moc udelená advokátovi JUDr. M. Y., ako aj ďalšie písomné doklady. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 ods. 1 definuje priestupok tak, že: priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tom alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie (§3 citovaného zákona). V danom prípade žalobca bol uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení účinnosť v danom čase, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy správneho poriadku. To znamená, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti v intenciách, ktoré je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovávať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotno-právne. Musí postupovať v konaní tak, aby správny orgán zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a 47 ods. 3 Správneho poriadku). Výrok rozhodnutia musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom podľa § 58 ods. 1 písm. a/, b/, objasňovaním priestupku podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu, najmä o tom, či: a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu. Krajský súd dospel k záveru, že obidva správne orgány pri rozhodovaní postupovali podľa ustanovení § 32 a 47 ods. 3 Správneho poriadku. Súd po preskúmaní spisovaného materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Podľa názoru súdu nemožno mať pochybnosti o hodnovernosti úradného záznamu členov hliadky PZ o priebehu priestupku tak, ako to vyplýva z administratívneho spisu žalovaného. Súčasťou administratívneho spisu je aj výstup Alcotestu žalobcu, ktorý je v rámci konštantnej judikatúry Najvyššie súdu považovaný ako hodnoverný dôkaz. V administratívnom spise je priložené aj potvrdenie o zadržaní vodičského oprávnenia pána C.. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako je výber dôkazných prostriedkov, vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní, ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v Zákone o priestupkoch založené a tiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta Správneho poriadku). K hodnoteniu dôkazov v zmysle tejto zásady môže pristúpiť správny orgán len po tom, ako vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Ich hodnotením dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov pre rozhodnutie významnejších a zákonných možno považovať za pravdivé a ktoré pravdivé nie sú. Je nevyhnutné, aby na základe vykonaných dôkazov a dôkazov navrhnutých účastníkom konania náležite zistili všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pretože len vtedy môže byť vydané rozhodnutie, ktoré je nielen v súlade so zákonom, ale aj spravodlivé. Žalobca vo svojom odvolaní, ako aj v žalobe, vyjadril nesúhlas s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko považuje za nezákonné, nakoľko priestupku tak, ako sa jemu kladie za vinu, sa nedopustil. Žalobca uviedol, že najskôr sa mu kládlo za vinu, že prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy 90 km/h o 59 km/h, a to dňa 02.05.2010 o 20.51 hod. a že na základe tejto skutočnosti mu bol zadržaný vodičský preukaz. Ďalej mu bolo kladené za vinu, že viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si mal privodiť požitím alkoholu. Ďalej žalobca uviedol a napáda tú skutočnosť, že hliadka PZ ho nepoučila o jeho právach a neupozornili ho na to, že sa má právo vyjadriť k tomu, čo sa mu kladie za vinu priamo na mieste. Súd má za preukázané, že v administratívnom spise sa nachádzajú všetky listinné dôkazy preukazujúce spáchanie priestupku žalobcom. Ku skutku sa mal možnosť písomne vyjadriť priamo na mieste do správy o výsledku objasňovania priestupku, ale svoje právo nevyužil a odmietol správu podpísať. Námietku žalobcu, týkajúcu sa spísania správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 02.05.2010 hliadkou PZ bez toho, aby obvineného poučili, vecne prejednali, súd berie ako účelovú, nakoľko z administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že bol poučený, ale svoje právo nevyužil. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 02.05.2010 vyplýva, že žalobca viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil požitím alkoholu, ako aj, že prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť po diaľnici v obci o 59 km/h. Vzhľadom na skutočnosť, že fotodokumentácia preukazujúca prekročenie rýchlosti bola nepoužiteľná, nebola založená do spisu, a preto správny orgán prvého stupňa priestupok týkajúci sa prekročenia rýchlosti nebral v úvahu. K uloženej sankcii súd zastáva názor, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcií a určení ich druhov a výšky postupoval v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom v danom čase. Správny orgán prvého stupňa určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy pri určovaní druhu sankcie a jej výmery postupoval v súlade s § 22 ods. 2 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a rozhodol o uložení sankcie v dolnej hranici, ktorú pre žalobcu považoval za dostačujúcu. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, sa vo svojich rozhodnutiach vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadali s obranou žalobcu. Súd posúdil formálne aj obsahové náležitosti rozhodnutia oboch správnych orgánov a nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto podľa jeho názoru sú náležité a podrobne odôvodnené. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu vznesenými v jeho odvolaní. Tvrdenia žalobcu, ktorými sa snaží spochybniť zákonnosť postupu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu. Vzhľadom na uvedené, Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodnili zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.