Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/9/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200068 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200068.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Ei 2/11-2 zo dňa 10.01.2011, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou súdu dňa 20.01.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Ei 2/2011-2 zo dňa 10.01.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. XKv XXX/XX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola odmietnutá žiadosť žalobcu podaná dňa 18.11.2010 na Ministerstvo vnútra SR, Prezídium PZ, Pribinova 2, Bratislava a následne odstúpená a doručená na Krajskú prokuratúru Bratislava dňa 09.12.2010 o sprístupnenie informácie týkajúcej sa všetkých procesných a meritórnych uznesení v trestných veciach, v ktorých figuroval ako obvinený advokát J. pre trestný čin vydierania - skutky tzv. vydierania účtovníčky a vydierania bratov V. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že osobitným predpisom v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. (ďalej aj len ZSI) zakazujúcim sprístupnenie rozhodnutia je Trestný poriadok, ktorý taxatívne určuje, ktorým osobám sa konkrétne rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní doručujú. § 215 ods. 5 Trestného poriadku nemá povahu ustanovenia zakazujúceho sprístupnenie informácií tretím osobám. Citované ustanovenie iba určuje, ktorým osobám rozhodnutie musí byť s procesnými účinkami doručené, neobsahuje nič, z čoho by vyplýval zákaz sprístupniť rozhodnutie aj inej osobe. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie Trestného poriadku, ktoré zakazuje sprístupnenie informácií, je vyjadrené v § 6, ktorý na jednej strane ukladá orgánom činným v trestnom konaní poskytovať informácie aj verejnosti, zároveň však určuje, ktoré informácie nemajú byť verejnosti poskytnuté. Záverom poukázal na znenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI, ktorý síce vylučuje zo sprístupnenia informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní, toto obmedzenie sa však nevzťahuje na informácie o rozhodnutí. Orgány činné v trestnom konaní rozhodujú uznesením, každé uznesenie týchto orgánov je teda rozhodnutím. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI nerozlišuje medzi rozhodnutiami meritórnymi a procesnými, povinnosť sprístupňovať sa teda v rovnakom rozsahu vzťahuje aj na procesné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 08.03.2011, zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutie oprel v prvom rade o ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI. Prokurátor ako orgán činný v trestnom konaní postupuje podľa zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, pričom je povinný rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. Účelom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ je chrániť informácie týkajúce sa (okrem iných) rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. Kategorické znenie citovaného ustanovenia predovšetkým samo o sebe bráni sprístupneniu takej informácie, ktorá sa týka priebehu trestného konania a postupov orgánov činných v trestnom konaní v konkrétnom trestnom konaní. Výnimkou je informácia o spôsobe skončenia tohto konania. Žalobca vo svojej žiadosti požadoval informácie, ktoré boli vydané v priebehu konkrétneho trestného konania. Sprístupnenie takýchto informácií ZSI ustanovením § 11 ods. 2 písm. d/ jednoznačne vylučuje. Žalobca nežiadal informáciu o výsledku trestného konania. Žalovaný dodal, že pojem „informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania“ je potrebné vykladať tak, že žiadateľ môže byť informovaný len o spôsobe rozhodnutia vo veci samej a o tom, podľa ktorého ustanovenia Trestného poriadku bolo konkrétne konanie skončené. Sprístupnenie informácie formou zaslania fotokópie akéhokoľvek rozhodnutia, ktorým sa skončilo trestné konanie, by bolo nad rámec vyššie označeného ustanovenia zákona. Ďalej uviedol, že odmietnutie požadovanej informácie bolo dôvodné aj s poukazom na znenie § 215 ods. 5 v spojení s § 179 Trestného poriadku, ktoré ustanovujú, ktorým osobám sa rozhodnutia doručujú (oznamujú). Ak osobitný zákon (Trestný poriadok) ustanovuje, komu sa doručujú rozhodnutia, kto má právo nazerať do spisu, robiť si z neho výpisy a odpisy, nemožno tieto ustanovenia vo vzťahu k ZSI chápať výlučne ako procesné ustanovenia. Zákonodarca nimi pochopiteľne aj obmedzuje okruh osôb, ktoré by mohli získať akékoľvek informácie týkajúce sa trestného konania. Preto jednoznačným označením osôb, ktorým sa rozhodnutia doručujú (oznamujú), Trestný poriadok obmedzuje právo na informácie a obsah týchto rozhodnutí iným osobám. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca listom zo dňa 18.11.2010, doručeným na Krajskú prokuratúru v Bratislave dňa 09.12.2010 postúpením z Ministerstva vnútra SR, žiadal o sprístupnenie všetkých procesných a meritórnych uznesení, v elektronickej forme alebo vo fotokópii, v trestných veciach, v ktorých figuroval ako obvinený advokát J. D. pre trestný čin vydierania - skutky tzv. vydierania účtovníčky a vydierania bratov V. Rozhodnutím sp. zn. 2 Kv XXX/XX-XXX zo dňa 20.12.2010 Krajská prokuratúra v Bratislave nevyhovela žiadosti žalobcu s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Ei 2/11-2 zo dňa 10.01.2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil obdobne ako písomné vyjadrenie k žalobe. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. 1 ZSI o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZSI povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § 6 ods. 1 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva. Podľa § 6 ods. 2 Tr. por. pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú. Podľa § 10 ods. 1 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Podľa § 215 ods. 5 Tr. por. uznesenie o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému. Uznesenie policajta treba doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 hodín. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Žalobca vo svojej žiadosti zo dňa 18.11.2010 žiadal o sprístupnenie všetkých procesných a meritórnych uznesení (v elektronickej forme alebo vo fotokópii) v trestných veciach, v ktorých figuroval ako obvinený advokát J. pre trestný čin vydierania - skutky tzv. vydierania účtovníčky a vydierania bratov V. Jedným zo zákonom definovaných trvalých obmedzení prístupu k informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitných predpisov. Pokiaľ oprávnená osoba žiada o sprístupnenie informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, môže povinná osoba žiadosti vyhovieť len do tej miery, že sprístupní informáciu o konkrétnom rozhodnutí alebo o výsledku určitého konania, avšak len za predpokladu, že sprístupnenie takejto obmedzenej informácie nezakazujú osobitné predpisy. Má sa tým na mysli, že povinná osoba informuje iba o tom, že vydala rozhodnutie a tiež, ako (s akým výsledkom) bolo konkrétne konanie skončené. Žalobca žiadal sprístupniť rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní v elektronickej forme alebo vo fotokópii. Súd je toho názoru, že sprístupnenie (doručenie) odpisu určitého rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní prekračuje rámec ZSI. Z tohto zákona nevyplývala žalovanému v postavení povinnej osoby právna povinnosť takejto žiadosti vyhovieť. Povinnosťou žalovaného v právnom režime ZSI mohlo byť len informovanie o výsledku predmetného trestného konania a spôsobe rozhodnutia vo veci, takúto informáciu však žalobca nepožadoval. Pokiaľ ide o Trestným poriadkom stanovený okruh subjektov, ktorým sa doručuje uznesenie o zastavení trestného stíhania, ustanovenie § 215 ods. 5 Tr. por. neumožňuje doručiť takéto uznesenie inej osobe ako obvinenému a poškodenému, prípadne prokurátorovi, ak ide o uznesenie policajta. Každé rozšírenie okruhu adresátov tohto rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní by sa dostávalo do kolízie s článkom 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Právo na informácie garantované článkom 26 Ústavy SR podľa názoru súdu dostatočne zabezpečujú ustanovenia § 6 ods. 1, 2 Tr. por., ktoré ukladajú orgánom činným v trestnom konaní povinnosť informovať verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom, za podmienok upravených v týchto ustanoveniach. Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného (i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu a keďže žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.