Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/15/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200092 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200092.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Z. Q., bytom Kollárova ul. č. 1250/23, Kolárovo, zastúpený B.. N. Z., advokátkou, Záhradnícka 16/2, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-XXXX/ XXXXX/TMC zo dňa 14.12.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.01.2011 domáha, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.12.2010 č. SVS-OP-2010/26322/TMC a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie ako aj zaplatenia trov konania. Žalobca uvádza, že voči nemu bolo začaté priestupkové konanie na základe toho, že oznamovateľka W. M. (ďalej iba oznamovateľka) podala oznámenie na polícii v ktorom uvádzala také okolnosti, ktoré sa nestali a ktoré objektívne ani neboli dokázané. Uviedla v oznámení, že dňa 28.02.2010 potom čo sa údajne dozvedel, že sa sťahuje z domu preč mal sa s ňou začať hádať, fyzicky ju napadnúť vo vnútri bytu, chytiť pod krk, tlačiť, sotiť ku stene, udrieť viac krát do ľavého boku a nadávať slovami „špinavá kurva“. Žalobca uvádza, že takéhoto konania sa voči oznamovateľke nikdy nedopustil. Bol konečne spokojný s tým, že sa oznamovateľka sťahuje z jeho bytu, pretože neoprávnene obývala rodinný dom. Žalobca uvádza, začiatkom roku 2010 ho oznamovateľka požiadala, či by sa nemohla k nemu prisťahovať, pretože v Kolárove si našla zamestnanie ale nie byt. Dňa 01.03.2009 sa k žalobcovi prisťahovala s tým, že môže tento dom užívať len do 01.04.2009. Napriek tomu, že bol stanovený termín na možné užívanie domu len do 01.04.2009 oznamovateľka bývala v tomto dome neoprávnene do 28.02.2010. Žalobca uvádza, že podľa udania oznamovateľky sa všetko malo odohrať v byte, preto svedkovia vypočutí v konaní nemohli a ani nepotvrdili jej fyzické napadnutie a nemohli ani počuť vulgarizmy zo strany žalobcu. Napriek tomu bol dňa 16.09.2010 žalobca uznaný vinným z priestupku ublíženia na cti a výrokom „špinavá kurva“ mal naplniť skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, druhovo urážkou. Žalobca uvádza, že k takémuto priestupku nikdy nedošlo z jeho strany. Bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že sa skutok stal, že ho spáchal žalobca. Žalovaný konštatuje v rozhodnutí, že svedkovia vymenovaní v rozhodnutí zhodne potvrdili, že žalobca sa voči oznamovateľke vulgárne správal tým, že mal povedať, že je „kurva“. Svedkovia tieto výroky nemohli počuť, pretože oznamovateľka uviedla, že udalosť sa odohrávala v byte a napriek tomu ich výpovediam žalovaný priznal absolútnu dôkaznú hodnotu. Žalovaný objektívne nevyhodnotil výpoveď svedkyne M. L. spochybnil túto výpoveď, pretože svedkyňa je jeho sestra a výpoveď môže byť ovplyvnená narušenými vzťahmi medzi žalobcom a oznamovateľkou. Žalovaný napriek tomu priznal dôležitosť výpovediam svedkov, ktorí sú však z oznamovateľkou v priateľskom vzťahu. Títo svedčili v jej prospech. Na základe uvedených skutočností, že žalobca sa nedopustil skutkovej podstaty priestupku a v skutočnosti sa žiaden skutok ani nestal žiada, aby súd uvedené rozhodnutie zrušil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. Pk-258/2010-KZ 3/2010/02674 zo dňa 16.09.2010. Týmto rozhodnutím bol uznaný žalobca vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, že dňa 28.02.2010 v nezistenom čase v poobedňajších hodinách v Kolárove na ulici Kollára 1250/23, počas hádky ublížil na cti oznamovateľke W. M., bytom Kolárovo, Kollárova 1250/23 prechodne Palárikovo, Štefánikova 19 a to slovami „špinavá kurva“ teda týmto úmyselným protiprávnym konaním sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. - druhovo urážkou. Žalovaný uvádza, že z predloženého spisového materiálu zistil, že dôvody za ktoré bola uložená pokuta žalobcovi boli tie, že na základe návrhu W. M., ktorý obsahovala správa o výsledkoch objasňovania priestupkov z Obvodného oddelenia Policajného zboru Kolárovo sa mal žalobca dopustiť priestupku tým, že oznamovateľka žila v spoločnej domácnosti od júla 2007 až do 28.02.2010, kde okolo 13,00 hod. počas odsťahovania ju fyzicky žalobca napadol, spôsobil jej ľahké zranenie a spôsobil jej aj ujmu na cti. Z dôvodu zistenia skutočného stavu veci prvostupňový správny orgán nariadil ústne pojednávanie na dni 11.05. a 16.09.2010 na ktorých vypovedali obvinený Z. Q., navrhovateľka W. M. a svedkovia B. O., M. L., M. M., Z. A., M. A. a M. V.. Z jednotlivých svedeckých výpovedí odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán v priebehu priestupkového konania vykonal dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci. Prvostupňový správny orgán dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. V priebehu konania prvostupňového správneho orgánu bolo zistené, že sa dopustil žalobca priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a to urážkou na cti, avšak nebolo preukázané fyzické napadnutie oznamovateľky. K námietke rozpornosti jednotlivých výpovedí uvádza odvolací orgán, že rozpory v jednotlivých výpovediach sa nachádzali, pretože traja svedkovia potvrdili vulgárne správanie obvineného voči oznamovateľke a objektívnosť výpovede M. L. správny orgán spochybnil z dôvodu, že sa jedná o sestru obvineného a jej výpoveď môže byť ovplyvnená narušenými vzťahmi medzi oznamovateľkou a obvineným, preto sa pri hodnotení dôkazov k jej výpovedi neprihliadol . Žalovaný uvádza, že na základe vykonaného dokazovania žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov vedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a verejne vyhlásil rozsudok podľa § 250f ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako bezdôvodnú zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V súlade s ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa k nemu pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd je povinný skúmať v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, či ich postupov bol v súlade so zák. č. 372/1990 Zb. Zo spisového materiálu súd zistil, že dňa 16.09.2010 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o priestupku č. Pk-258/2010-KZ z ktorého vyplýva, že žalobca že je vinný zo spáchania priestupku, že dňa 28.02.2010 presne v nezistenom čase v poobedňajších hodinách v Kolárove na ulici Kollára č. 1250/23 počas hádky ublížil na cti oznamovateľke a to slovami „špinavá kurva“, teda týmto úmyselným protiprávnym konaním sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. - druhovo urážkou. Za priestupok, ktorého sa dopustil žalobca sa mu ukladá podľa § 11 ods. 1 písm. b/ s použitím ust. § 49 ods. 2 v súlade s pravidlami a kritériami ustanovenými v § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. sankcia pokuta vo výške 10,- eur, taktiež je žalobca povinný zaplatiť trovy konania vo výške 16,- eur. Z prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, že vydal prvostupňový správny orgán toto rozhodnutie na základe ústneho prejednania priestupku podaného oznamovateľkou dňa 02.03.2010. V oznámení oznamovateľky je uvedené, že na základe dlhotrvajúcich nezhôd medzi žalobcom a ňou sa rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti. Odsťahovanie od žalobcu sa uskutočnil dňa 28.02.2010 v poludňajších hodinách. Ako náhle však sa dozvedel žalobca, že ide preč začal sa s ňou hádať. Najprv v byte ju napadol fyzicky tak, že ju chytil pod krk a pritlačil a sotil ju k stene a udrel ju viac krát do tvárovej oblasti ľavého boku. Nadával a povedal, že je „špinavá kurva“ a to opakoval viac krát. Uvedeným činom utrpela oznamovateľka ľahké zranenie. Následne prišla sťahovacia služba a na vozidlo naložila jej veci. Aj počas sťahovania došlo k hádke medzi ňou a žalobcom kvôli rozdeleniu majetku ale nejako sa jej podarilo vysťahovať. Dňa 29.03.2010 spísal prvostupňový správny orgán záznam o podaní vysvetlenia zo žalobcom, z ktorého vyplýva, že „od 26.06.2006 bývala so mnou v spoločnej domácnosti oznamovateľka. Žalobca nakupoval stravu a platil všetky režijné náklady. Na domácnosť prispela len dva krát raz so sumou 5000,- Sk a raz so sumou 3000,- Sk. Pre dlhotrvajúce nezhody sa dohodli, že sa oznamovateľka odsťahuje. Sťahovanie sa uskutočnilo na začiatku mesiaca marec 2009. Počas sťahovania sa žalobca s oznamovateľkou nepohádal, povedal jej len toľko nech si berie čo potrebuje a môže odísť. Žalobca uvádza, že fyzicky ani slovami jej neublížil a to je všetko čo k veci chce uviesť“. Dňa 02.03.2010 bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia s B. O., ktorá k veci uviedla, že s oznamovateľkou ani so žalobcom nie sú v príbuzenskom vzťahu. Uvádza, že má spoločný dvor s bytovou č. 23, kde býva žalobca s oznamovateľkou. Oznamovateľka bývala v spoločnej domácnosti so žalobcom od roku 2007. Nakoľko býva v spoločnom dome nechtiac počula hádky medzi nimi. Naposledy dňa 28.02.2010 oznamovateľka sa odsťahovala a bola medzi nimi hádka. Svedkyňa uvádza, že sedela vo svojom byte a počula, že sa medzi sebou oznamovateľka a žalobca hádajú a žalobca viac krát opakoval, že „zmizni odtiaľ ty špinavá kurva“. Potom počula nejaké buchoty a išla von na dvor, následne došiel syn oznamovateľky a pred domom oznamovateľka ukázala, že ju zbil žalobca. Ďalej bolo v spise založená lekárska správa oznamovateľky s ktorej vyplýva, že ide o malé pomliaždenie hrudníka, odrenina hornej pery, krvavé podliatiny stehien. Dňa 22.07.2010 bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia s M. A., z ktorej vyplýva, že trvalé bydlisko má na ul. Rábskej ale bez prihlásenia býva s manželom na ulici Kollárovej pod číslom 25. V susedstve býva žalobca pod číslom 23. So žalobcom bývala v spoločnej domácnosti oznamovateľka. Nakoľko býva v susedstve nechtiac občas počula hádky medzi nimi a viackrát sa oznamovateľka sťažovala, že ju žalobca zbil. Pamätá si na deň, keď koncom februára oznamovateľka sa odsťahovala, lebo už nevydržala u žalobcu. Aj v ten deň bola medzi nimi hádka ale na presné slová, ktoré odzneli si už nepamätá. Dňa 22.07.2010 bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia s pánom Z. A., z ktorej vyplýva, že ako už spomínala jeho manželka M. v susednom dome býval žalobca spolu v spoločnej domácnosti s oznamovateľkou. Nakoľko bývajú v susedstve viac krát počuli medzi nimi hádky a oznamovateľka sa viac krát sťažovala, že ju žalobca udrel. Takéto hádky medzi nimi boli pravidelné a väčšinou mu to spomínala manželka, ktorá rozprávala, že oznamovateľka sa vždy sťažovala na ťažký život. Z uvedenej zápisnice nevyplýva, že by počul hanlivé slová na adresu oznamovateľky. Dňa 22.07.2010 bola spísaná zápisnica s M. V., z ktorej vyplýva, že spolu s manželom býva na Kollárovej ulici č. 19. V ich susedstve býva žalobca pod č.23. Spolu v spoločnej domácnosti bývala oznamovateľka, nakoľko býva v susedstve viac krát počula medzi nimi hádku a tiež to, že oznamovateľka sa viac krát sťažovala, že ju žalobca udrel. Takéto hádky boli medzi nimi pravidelné týždenne cca 2 krát. Niekedy mala aj modriny a iné viditeľné zranenia na ruke, škrabance, modriny. V ten deň koncom februára, keď oznamovateľka sa konečne rozhodla, že sa odsťahuje bola medzi nimi hádka. Celý deň sa hádali, kričali hlavne kvôli rozdeleniu majetku. Videla ako žalobca sotil do oznamovateľky a ona spadla na pobalené veci, ktoré boli už prichystané na ulici. Potom sa hádali a žalobca jej vynadal „do kuriev“. Na deň 11.05.2010 bolo nariadené ústne pojednávanie priestupku, na ktorý bol predvolaný obvinený, oznamovateľka a svedkovia: Z. Q., W. M., B. O., M. A., Z. A., M. V.. Zo zápisnice o prejednaní priestupku spísanej dňa 11.05.2010 vyplýva, že žalobca ráno išiel domov od sestry a povedal oznamovateľke, aby sa odsťahovala. Následne sa začala baliť čo jej trvalo večer do 18.00 hod., avšak on jej vôbec nenadával a taktiež nie je pravdou, že ju fyzicky napadol. Naopak bol rád, že sa odsťahuje. Tiež uviedol, že počas sťahovania oznamovateľky sa zdržiaval v dome a taktiež na ulici nevidel kto bol prítomný, ktorý sused. V byte bola prítomná aj jeho sestra, žiada, aby bola vypočutá ako svedok. Dňa 16.09.2010 bolo do zápisnici uvedené žalobcom, že svedecké výpovede svedkov sú nepravdivé a on sa celý deň zdržiaval v dome. Oznamovateľka opísala celú situáciu ohľadne odchodu zo spoločnej domácnosti v zápisnici zo dňa 11.05.2010 z ktorej vyplýva, že jej žalobca nadával a prítomní pritom boli svedkovia, ktorí boli vypočutí a to pani M. A. s jej manželom a pani M. V.. Pritom ako jej žalobca nadával na dvore bola prítomná p. O. a jej syn. Tiež bol vypočutý svedok M. L. sestra žalobcu, ktorá vypovedala, že žiadne vulgarizmy na adresu oznamovateľky žalobca nepovedal a taktiež ju fyzicky nenapadol. Tiež uviedla, že na ulici počas sťahovania boli nejaký ľudia ale týchto ľudí nepozná. V spise sa nachádza výpoveď svedka M. M. syna oznamovateľky, ktorý uviedol, že za jeho prítomnosti žalobca nadával na jeho matku, avšak konkrétne slová nevie, nakoľko maďarsky nerozumie ale pravdepodobne to boli vulgarizmy a opísal vo svojej výpovedi priebeh sťahovania jeho matky z domácnosti žalobcu. Z výpovedi svedka M. V. vyplýva, že jej žalobca nadával na oznamovateľku vulgárnymi slovami a tiež opísala priebeh sťahovania oznamovateľky v kritický deň. Ďalej sa tu nachádza výpoveď M. A. z ktorej vyplýva, že žalobca použil na adresu oznamovateľky vulgarizmy a opísal priebeh sťahovania oznamovateľky z bytu žalobcu. Z výpovedi svedka Z. A. vyplýva, že žalobca použil na adresu oznamovateľky vulgarizmy a nazval ju „všelijakou kurvou“. Zároveň opísal priebeh sťahovania oznamovateľky z bytu žalobcu. Žalobca podal proti prvostupňovému správnemu orgánu zo dňa 16.09.2010 odvolanie v ktorom uvádza, že k danému skutku nedošlo a nikdy nepoužil uvedené vulgarizmy a tiež poukázal na to, že svedeckú výpoveď M. L., ktorá sa počas celého sťahovania oznamovateľky z jeho bytu sa v byte nachádzala, nebolo zo strany prvostupňového správneho orgánu prihliadnuté. Žalovaný po tom ako obdržal odvolanie proti prvostupňovému správnemu orgánu vydal dňa 14.12.2010 napadnuté rozhodnutie ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Z rozhodnutia vyplýva, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania a jednotlivých výpovedí svedkov dospel k záveru, že v priebehu priestupkového konania vykonal prvostupňový správny orgán dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci. Správny orgán dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a jednotlivo vo vzájomných súvislostiach. Na základe svedeckých výpovedí M. A., M. V. a Z. A. je možné konštatovať, že k spáchaniu priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. urážkou na cti bol žalobcovi preukázaný priestupok. K fyzickému napadnutiu W. M. sa uvedený svedkovia nevedeli vyjadriť, pretože o fyzickom napadnutí sa dozvedeli iba sprostredkovane od oznamovateľky a svedkyňa M. L. poprela napadnutie oznamovateľky žalobcom, teda fyzické napadnutie oznamovateľky žalobcom nebolo preukázané. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb., za priestupok podľa ods. 1 písm. a/ možno uložiť pokutu do 33 eur za priestupok podľa ods. 1 písm. b/ až d/ a písm. e/ pokutu do 99 eur a za priestupok podľa ods. 1 písm. e/ pokutu do 331eur. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., objasňovaním priestupku podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či: a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku stačí samotné prejednanie priestupku, d/ uloží ochranné opatrenie, e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Podľa § 79 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a/, b/, c/ alebo j/ uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupku všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 32 ods. 1/, 2/ Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať podstatné podklady pre rozhodnutie. Pri tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1/, 2/ Správneho poriadku, účastníkmi konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom aj znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť podkladom a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 ods. 1/, 2/ a 5/ Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Správny orgán vyhodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný postupovali v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí potvrdili, že zo strany žalobcu na adresu oznamovateľky boli uvedené vulgarizmy „špinavá kurva“. Žalovaný v rozhodnutí dospel k záveru, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k pochybeniu keď neprihliadol na výpoveď sestry žalobcu M. L., pretože vzťahy medzi ňou a oznamovateľkou boli narušené. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán vykonal všetko preto, aby riadne zistil skutkový stav a tento na základe výpovedi svedkov rozhodol v súlade so zák. č. 372/1990 Zb. Súd konštatuje, že hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ako vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory. V tomto prípade však žiadne rozpory medzi výpoveďami svedkov, ktorí počuli vulgarizmy na adresu oznamovateľky zo strany žalobcu. K námietke žalobcu uvedenej dňa 16.09.2010 v zápisnici z prejednania priestupku, že svedecké výpovede svedkov sú nepravdivé je treba poukázať na ust. § 35 ods. 1 Správneho poriadku (podľa ktorého svedok musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať), pretože sa nepreukázali iné skutočnosti, ich výpovede správne orgány dôvodne považovali za dôveryhodné a nezaujaté. Súd považuje tvrdenie žalobcu, že správnymi orgánmi nebola zohľadnená výpoveď jeho sestry. Súd takéto tvrdenie zo strany žalobcu považuje za nesprávne, pretože správne orgány zohľadnili pri vydávaní rozhodnutí nepoužitie svedeckej výpovede jeho sestry, nakoľko žalobca napriek tomu, že v zmysle § 34 ods., 3 Správneho poriadku mal ako účastník správneho konania povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe, tak neurobil a žiadne takéto dôkazy pred správnymi orgánmi nenavrhol. Súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo a zaoberal sa všetkými žalobnými námietkami a dospel k záveru, že žalobca sa priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. dopustil a preto žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní nemal úspech. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.