Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/57/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200531 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200531.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. Bc. V. Z., Dojč 27, zastúpený: PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o. Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/030272/2011-23 zo dňa 03.02.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: MF/030272/2011-23 zo dňa 03.02.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 380,18 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2011 domáhal, aby sú zrušil rozhodnutie žalovaného č.: MF/030272/2011-23 zo dňa 03.02.2011, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie o odvolaní z funkcie vedúceho oddelenia daňového dozoru a daňovej kontroly odboru spotrebných daní Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, služobného úradu colné riaditeľstvo SR, miesto výkonu služby Bratislava č. 483/2010-1460/GR zo dňa 26.11.2010 a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca uvádza, že je zamestnaný v colnej správe od roku 1996. Dňom 22.03.2005 bol žalobca poverený vedením oddelenia daňového dozoru a daňovej kontroly na Colnom riaditeľstve SR, od 01.07.2005 bol vymenovaný do funkcie vedúceho oddelenia daňového dozoru a daňovej kontroly na Colnom riaditeľstve SR a bola mu prepožičaná hodnosť colný radca (podplukovník). Po organizačných zmenách bola funkcia zástupcu riaditeľa odboru spotrebných daní spojená s iným oddelením tohto odboru, takže žalobca zostal od 01.10.2009 v samostatnej funkcii vedúceho oddelenia daňového dozoru a daňovej kontroly Colného riaditeľstva SR. Prvostupňový správny orgán bez uvedenia dôvodu, alebo bez predchádzajúceho vyslovenia akejkoľvek výhrady voči žalobcovi, odvolal žalobcu dňom 30.11.2010 podľa § 33 ods. 3 až 4 zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 200/1998 Z.z.) z funkcie vedúceho oddelenia daňového dozoru a daňovej kontroly Odboru spotrebných daní Colného riaditeľstva SR, služobného úradu Colného riaditeľstva SR, miesto výkonu štátnej služby Bratislava a tým istým rozhodnutím dňom 01.12.2010 bol preložený k služobnému úradu Colný úrad Trnava. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom namietal, že na preložení colníka musí byť splnená podmienka, že nie je možné prevedenie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby. Ďalej tvrdil, že v danom prípade táto podmienka splnená nebola a jasne poukázal na skutočnosť, že v relevantnom čase boli preukázateľné voľné funkcie, z ktorých niektoré boli k 01.12.2010 obsadené colníkmi iných colných úradov. Tiež uviedol, že so svojím odvolaním nesúhlasí, avšak akceptuje ho ako oprávnenie nadriadeného zo zákona. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu napadnutým rozhodnutím a odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že na preloženie colníka do iného služobného úradu musí byť splnená podmienka, že nie je možné prevedenie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby. Žalovaný sa s touto námietkou žalobcu v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ani sa s ňou nezaoberal. Žalobca uviedol, že námietku týkajúcu sa nesplnenia podmienky pre preloženie do iného služobného úradu žalovaný vybavil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, že citoval ust. § 34 ods. 1 písm. f/ zák. č. 200/1998, ktoré vlastne namietanú nesplnenú podmienku obsahuje na inom mieste odôvodnenie napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by preukázali nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia a nepoukázal na žiadny rozpor napadnutého rozhodnutia zo zák. č. 200/1998. Žalobca mal informácie, že v čase jeho odvolania z funkcie boli na Colnom riaditeľstve SR, teda na tom istom mieste výkonu služby, voľnej inej funkcie, do ktorých mohol byť žalobca prevedený a ktorej nepochybne viac zodpovedali jeho kvalifikácii, vzdelaniu a skúsenostiam, ako funkcia do ktorej bol žalobca ustanovený na Colnom úrade v Trnave. Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné aj z dôvodu, že v rozpore s § 230 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z.z., nie je napadnuté rozhodnutie podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho kto ho vydal. Napadnuté rozhodnutie je podpísané v zastúpení zástupcom, ktorého meno, priezvisko a funkcia nie sú uvedené. Žalobca ďalej uvádza, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie nerešpektovalo podmienku pre preloženie colníka do iného miesta výkonu služby podľa § 34 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z.z., v rozpore s § 230 ods. 3 zák. č. 200/1998 Z.z. neobsahuje ani odôvodnenie k výroku o preložení žalobcu k Colnému úradu Trnava, čím sa mala podľa jeho názoru zakryť skutočnosť, že na Colnom riaditeľstve SR bola pre žalobcu v čase jeho odvolania vytvorená možnosť prevedenia na inú funkciu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pri vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia vychádzal žalovaný zo skutočnosti, že prvostupňový správny orgán v súlade s ust. § 33 ods. 3 až 4 zák. č. 200/1998 Z.z. odvolal žalobcu z funkcie vedúceho oddelenia daňového dozoru a daňovej kontroly, odboru spotrebných daní Colného riaditeľstva SR, služobného úradu Colného riaditeľstva SR, miesto výkonu štátnej služby Bratislava, nakoľko generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR je oprávnený podľa § 33 ods. 4 zák. č. 200/1998 Z.z. colníka, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa § 33 ods. 3 zák. č. 200/1998 Z.z. odvolať aj bez uvedenia dôvodu. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa jeho preloženia do iného služobného úradu oprávnený nadriadený konal v súlade s § 34 ods. 1 písm. f/ zák. č. 200/1998 Z.z., kedy sa colník v služobnom pomere prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, ak to nie je možné, preloží sa na tú istú alebo inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby, alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože bol odvolaní z funkcie do ktorej bol vymenovaný. Výkon funkcie a následne plnenie služobných úloh určených organizačným poriadkom je na každom odbornom útvare špecifický a vyžaduje si znalosti odborného charakteru. Na základe uvedeného je nevyhnutné, aby nadriadený pri ustanovení colníka do funkcie prihliada aj na jeho kvalifikačné predpoklady pre výkon príslušnej funkcie, spôsobilosť, schopnosť vykonávať požadované činnosti špecifického charakteru. Tvrdenie žalobcu o tom, že po jeho odvolaní z funkcie mal byť prevedený na inú voľnú funkciu na Colnom riaditeľstve SR, nemôže platiť, nakoľko v praxi by následne dochádzalo k situácii, že na miesto s požadovanou špecializáciou by automaticky musel byť zaradený akýkoľvek colník s vysokoškolským vzdelaním, ale iného odborného zamerania, ktorý bol odvolaný z inej funkcie. Vzhľadom na neexistenciu dôvodov pre zrušenie rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR žalovaný následne v súlade s ust. § 232 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z.z., napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a podľa § 232 ods.4 zák. č. 200/1998 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol. Jednou z výhrad žalobcu je i skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nemá zákonné náležitosti v zmysle § 230 ods. 1 zák.č. 200/1998 Z.z. , nakoľko absentuje meno, priezvisko, funkcia a hodnosť toho, kto rozhodnutie vydal. V tomto smere dáva do pozornosti súdu, že z napadnutého rozhodnutia je nepochybne zrejmé, že toto bolo vydané osobou oprávnenou v zmysle zák. č. 200/1998 Z.z. - podpredsedom vlády a ministrom financií SR, teda z rozhodnutia je zrejmé, kým bolo vydané. Nakoľko v rozhodnom období nebol minister v úrade prítomný, v zmysle organizačného a podpisového poriadku ministerstva financií SR bolo napadnuté rozhodnutie podpísané v zastúpení štátnym tajomníkom Ing. I. Y.. Vzhľadom na uvedené súd žiada, aby žalobu žalobcu zamietol. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. MF/030272/2011-23 zo dňa 03.02.2011 a či uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave výzvou doručenou žalovanému dňa 29.04.2011 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a na predloženie administratívneho spisu, ako podklad na preskúmanie zákonnosti podľa § 250d ods. 1 O.s.p. a vo výzve súdu bolo uvedené, čo je pod spisom potrebné rozumieť, t.j. úplný zažurnalizovaný a originálny zväzok listín, týkajúci sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. Žalovaný dňa 30.05.2011 doručil súdu príslušnú dokumentáciu a to: interný riadiaci akt MF SR č. 32/2008; podpisový poriadok MF SR v znení dodatku č. 1 účinného od 10.07.2009 a dodatku č. 2 účinný od 01.11.2009; interný a riadiaci akt MF SR č. 7/2008; organizačný poriadok MF SR s účinnosťou od 01.03.2008; prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 26.11.2010, ktoré prevzal žalobca dňa 30.11.2010 s priložením odvolaním proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie žalovaného. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, alebo ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Žalovaný výzve súdu nevyhovel a nepredložil administratívny spis tak ako bol k tomu súdom poučený, čím ani nebolo umožnené náležité preskúmanie veci, potom súd podľa § 250j ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 3 O.s.p. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania podľa § 11 ods. 4 zák. č. 655/2004 Z.z. a to za dva úkony právnej služby á 123,50 eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia; žaloba) a dva krát režijný paušál á 7,41 eur, zaplatený súdny poplatok 66,- eur a 20% DPH vo výške 52,36eur čo spolu predstavuje čiastku 380,18 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.