Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/58/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200551 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200551.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: A. Z., P. XX/X, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Štefan Dostál, advokát, Nám. oslobodenia 13, P.O.Box 93, 905 01 Senica, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-171/2010 zo dňa 17.02.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.03.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR č. SLV-PS-PK-171/2010 zo dňa 17.02.2011, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra č. 494 zo dňa 29.11.2010, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej „zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe vo funkcii referent oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava Ružinov - letisko, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, a to z dôvodu, že žalobca porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom tým, že nebol čestný a disciplinovaný, keď napriek oboznámeniu so sprísnenými opatreniami v súvislosti s používaním alkoholu sa ako vodič motorového vozidla bezdôvodne odmietol podrobiť dychovej skúške i lekárskemu vyšetreniu a odberu krvi na zistenie alkoholu, hoci reálne vzniklo podozrenie, že riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu. Žalobca tým mal porušiť aj základnú povinnosť policajta ustanovenú v § 48 ods. 3 písm. g/ zákona č. 73/1998 Z.z., pretože sa mimo službu nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Žalobca uvádza, že dôvody uvedené v personálnom rozkaze, ako aj v rozhodnutí o rozklade, nezodpovedajú skutočnému stavu veci, a preto sú obe rozhodnutia nezákonné a neodôvodnené. Z konania kladeného mu za vinu priznáva len to, že riadil motorové vozidlo bez príslušných dokladov, ktoré omylom nechal v rodičovskom dome. Konanie zo strany správneho orgánu považuje za neobjektívne z dôvodu, že tento sa dôkazmi, ktoré svedčia v jeho prospech zaoberal len okrajovo a celé šetrenie vykonal jednostranne s úmyslom spracovať len také závery, ktoré následne mali viesť k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru. Pri výsluchoch svedkov N. P. a O. I., potvrdzujúcich žalobcovu výpoveď, nedal oprávnený orgán svedkom možnosť plynule a podrobne sa k veci vyjadriť. Postup oprávneného orgánu, ktorý svedkom Z. M., T. G. a B. C. predložil záznam o vypočutí svedka N. P., aby sa k nemu vyjadrili a tiež aby sa vyjadrili k žalobcovmu návrhu na výsluch O. I., vyvoláva pochybnosti o objektívnom šetrení veci. Služobná hliadka polície žalobcu nepredviedla na políciu k overeniu totožnosti a výsluchu a po vykonanej kontrole nebolo žalobcovi zabránené v ďalšej jazde a hliadka polície bez akýchkoľvek opatrení z miesta odišla. Žalobca nesúhlasí s tvrdením ministra vnútra, že do spisu bolo zabezpečené CD s úplnou nahrávkou prejednávania priestupku žalobcu na mieste kontroly. Nejde jednak o úplnú nahrávku prejednávania priestupku žalobcu a kvalita záznamu je nízka, obraz rozostrený a rozhovor nezrozumiteľný. Za pochybenie zo stany polície tiež považuje, že táto ho na nahrávanie neupozornila, ako to podľa § 69 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore urobiť mala. Žalobca má za to, že jeho protiprávne konanie sa nepreukázalo a dôkazy zabezpečené a vykonané správnym orgánom neboli hodnotené v zmysle právnych predpisov. Správny orgán prekročil pri hodnotení skutkového a právneho stavu veci medze správnej úvahy. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.06.2011. Argumentuje, že príslušný nadriadený v medziach zákona v súlade s povolenou právnou úvahou posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcu a v súlade so zákonom rozhodol. Protiprávne konanie bolo žalobcovi preukázané dôkazmi, ktoré boli zhromaždené a vyhodnotené v súlade so zákonom. Žalovaný ako dôkazy využil najmä správu o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky č. ORPZ-SE-OPP4-P-468/2010 zo dňa 09.10.2010 s úradným záznamom hliadky PZ zo dňa 10.10.2010, audio-videozáznam z miesta kontroly a evidenčnou kartou vodiča - žalobcu, zápisnice o výsluchu osôb na zistenie skutočného stavu veci T. G., Z. M., B. C., N. P., O. I. i žalobcu, ako účastníka konania, jeho vyjadrenie i úradné záznamy, stanovisko OZP v SR č. 8/8 č. ZO-8/8-638/ BA-1-2010 zo dňa 03.11.2010, zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu a jeho prehľad o odmenách a trestoch, prezenčnú listinu a o jeho oboznámení s internými predpismi a úradné záznamy. Žalobca bol oboznámený so všetkými internými predpismi upravujúcimi zákaz viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, ako aj s povinnosťou podrobiť sa na výzvu či už dychovej skúšky alebo lekárskemu vyšetreniu a odberu krvi za účelom možného zistenia prítomnosti alkoholu, teda vedel, že ak sa u neho pri vedení motorového vozidla zistí prítomnosť alkoholu, bude zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1988 Z.z. Služobnú prísahu bolo potrebné chápať aj s ohľadom na rozkaz ministra č. 2/2002 v znení rozkazu č. 63 zo dňa 14.05.2003, z ktorého vyplýva, čo sa rozumie pod zvýšenou disciplínou vo vzťahu k používaniu alkoholu a aký je následok jej porušenia. Žiadne procesné ustanovenie žalovanému neukladá, akú dôkaznú silu má tomu-ktorému dôkazu priznať, je iba obmedzený pravidlami formálnej logiky, ktorým by hodnotiace úsudky nemali odporovať, skúsenosťami z aplikačnej praxe a povinnosťou hodnotiaci záver jasne odôvodniť. Príslušný nadriadený žalobcu zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré boli ministrom vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu. Žalobcovu verziu potvrdili nim navrhnutí svedkovia N. P. a O. I., ktorí sú žalobcovi známi, a preto ich výpovede nemožno považovať za nestranné objektívne a neovplyvnené snahou pomôcť žalobcovi. Žalovaný posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy v súlade so zákonom a v rámci povolenej správnej úvahy, keď skonštatoval, že protiprávne konanie žalobcu napĺňa stupeň intenzity hrubého porušenia služobnej prísahy za súčasného splnenia podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitým záujmom štátnej správy. Námietke, že žalovaný nepreveril zákonnosť postupu členov hliadky policajného zboru, žalovaný uvádza, že v personálnom konaní nie je oprávnený preverovať postup príslušníkov policajného zboru voči žalobcovi. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 09.10.2010 asi o 23.35 hod. hliadka OO PZ Šaštín Stráže v rámci celokrajskej dopravno-bezpečnostnej akcie so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu používania alkoholu a iných návykových látok vodičmi pred alebo počas vedenia vozidla a dodržiavania ustanovených alebo obmedzených rýchlosti jazdy vozidiel zastavila motorové vozidlo zn. Škoda Favorit ev. č. SE 200-BA, ktoré vyšlo z príjazdovej cesty medzi obcou Borský Svätý Jur a rekreačnou oblasťou Tomky na hlavnú cestu smerom do obce Borský Svätý Jur. Po zastavení bol vodič vozidla hliadkou PZ vyzvaný k vypnutiu motorového vozidla a k predloženiu dokladov potrebných na premávku a vedenie motorového vozidla. Nakoľko vodič uviedol, že uvedené doklady u seba nemá, bol vyzvaný k vystúpeniu z vozidla a oznámeniu svojich osobných údajov potrebných na zistenie jeho totožnosti. Vodič následne vystúpil, nestabilnou tackavou chôdzou prešiel za vozidlo a odpovedal, že požadované údaje nepovie a hliadka si ich má zistiť previerkou v príslušných evidenciách podľa evidenčného čísla vozidla, z ktorého vystúpil a ktorého je majiteľom. Po poučení o oprávnení predviesť ho na OO PZ Šaštín Stráže za účelom zistenia totožnosti, vodič uviedol, že je kolega, nevie sa však preukázať, nakoľko svoj služobný preukaz príslušníka PZ zabudol doma. Hoci bol opakovane hliadkou vyzvaný k uvedeniu jeho osobných údajov, toto odmietol. Požadované údaje uviedol až po príchode hliadkou privolaného zástupcu riaditeľa ODI OR PZ Senica, ktorý bol určený za riadiaceho dopravno-bezpečnostnej akcie. Previerkou uvedených údajov bolo zistené, že sa jedná o žalobcu. Keď bol následne opakovane vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúške, odpovedal, že nie je ochotný sa jej podrobiť. Preto bol poučený o možnosti žiadať lekárske vyšetrenie a odber krvi na zistenie alkoholu, čo taktiež odmietol. Na základe uvedených skutočností bola so žalobcom spísaná správa o objasňovaní priestupku, do ktorej sa odmietol vyjadriť a podpísať ju. Ďalšia jazda mu bola zakázaná. Situácia na mieste kontroly bola od okamihu príchodu zástupcu riaditeľa ODI OR PZ Senica zaznamenaná podľa § 69 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. služobnou kamerou na videozáznam. V spise sa nachádza správa o výsledku o objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 09.10.2010 s úradným záznamom hliadky PZ zo dňa 10.10.2010, audio-videozáznam z miesta kontroly a evidenčnou kartou vodiča, zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, a to nstržm. T. G., stržm. Z. M., stržm. B. C., N. P., O. I. a žalobcu, ako účastníka konania, jeho vyjadrenie i úradné záznamy, stanovisko OZP v SR zo dňa 03.11.2010, zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu a jeho prehľad o odmenách a trestoch, prezenčná listina o jeho oboznámení s internými predpismi, úradné záznamy a ďalšie písomné podklady. Na základe uvedených zistených skutočností bol žalobca prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 494 zo dňa 29.11.2010, proti ktorému podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 17.02.2011 č. SLV-PS-PK-171/2010 tak, že rozklad zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby, ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa I. časti písm. a bod 2 a 9 Rozkazu M.V. č. 6/1997 sa ukladá všetkým policajtom zdržať sa pri výkone služobnej činnosti konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru občanov v tento zbor a nenastupovať pod vplyvom alkoholických nápojov do výkonu služby. Podľa I. časti bod 3 Rozkazu M.V. č. 2/2002 v znení rozkazu č. 63/2003 sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak sa u policajta pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Podľa § 233 uvedeného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné doklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 238 zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorým možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb, vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácii, listiny, veci a obhliadka. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úlohou súdu v danom konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a či konaním žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona z hľadiska jeho závažnosti a možné negatívneho vplyvu, resp. v služobnom pomere. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s používaním alkoholu sa ako vodič motorového vozidla bezdôvodne odmietol podrobiť dychovej skúške i lekárskemu vyšetreniu a odberu krvi na zistenie alkoholu, hoci podozrenie, že vozidlo riadil pod jeho vplyvom reálne vzniklo. O jeho nedisciplinovanosti svedči aj skutočnosť, že svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základnú povinnosť policajta, uvedenú v ustanovení § 48 ods. 3 písm. g/ zákona, pretože sa mimo službu nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Splnená bola aj ďalšie zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností i dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ a na ich čestnosti, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcii štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý sa v súvislosti s vedením motorového vozidla bezdôvodne odmietne podrobiť dychovej skúške, ako aj lekárskemu vyšetreniu a odberu krvi na zistenie, či toto vozidlo nevedie pod vplyvom alkoholu. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a pri výkone svojho povolania má byť svojim správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Žalobca bol oboznámený so všetkými internými predpismi upravujúcimi zákaz viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, ako aj povinnosťou podrobiť sa na výzvu či už dychovej skúšky alebo lekárskemu vyšetreniu za účelom zistenia možnej prítomnosti alkoholu v jeho dychu alebo krvi. Teda vedel a bol uzrozumený, že ak sa u neho pri vedení motorového vozidla zistí prítomnosť alkoholu v jeho dychu, prípadne krvi, bude zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený v súlade s § 192 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona. Nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu o jednostrannom hodnotení zadovážených dôkazov v jeho neprospech. V rámci hodnotenia jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, boli hodnotené aj zápisnice o výpovediach osôb, ktoré navrhol žalobca, a to N. P. a O. I.. Tieto výpovede správny orgán vyhodnotil a súd sa stotožnil s týmto vyhodnotením, že nie sú natoľko hodnoverné ako výpovede policajtov, ktoré sú podložené aj audiovizuálnym záznamom z prejednávania priestupku žalobcu. Konajúci súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania sa stotožnil so záverom žalovaného, že na základe zadovážených a vykonaných dôkazov, bolo možné dôvodne považovať konanie žalobcu kladené mu za vinu za dostatočne preukázané. V konaní nebolo spochybnené, že išlo o dôkazy zadovážené a vykonané v súlade s ustanovením § 238 ods. 2 zákona a vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 238 ods. 3 zákona, ktoré nasvedčovali tomu, že predmetný skutok sa stal tak, ako to uviedol správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Uvedeným konaním podľa názoru súdu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, pretože žalobca ním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti tak, že jeho ponechanie v služnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Súd pri posudzovaní intenzity ich porušenia dôvodne prihliadol najmä na rozkazy ministra vnútra zamerané na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru, s ktorými bol žalobca riadne oboznámený. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, majú všetky formálne a obsahové náležitosti, sú náležite a podrobne odôvodnené, pričom žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, vznesenými v jeho odvolaní. Aj keď súd nemal dôvod pochybovať o predchádzajúcom čestnom, statočnom a disciplinovanom výkone štátnej služby žalobcu v minulosti, táto okolnosť nevyvrátila záver o nezlučiteľnosti preukázaného konania s postavením príslušníka PZ a dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Vzhľadom na uvedené, Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na jej náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.