Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/48/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200553 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200553.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: H.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, zastúpený: Stilo s.r.o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-165/2010 zo dňa 22.02.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-165/2010 zo dňa 22.02.2011, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bol potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 44 zo dňa 27.02.2008, ktorým bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej zákon) zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Žalobca žiadal rozhodnutia oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že o jeho prepustení zo služobného pomeru pôvodne žalovaný rozhodol rozhodnutím č. SLV-44-PK/2008 zo dňa 06.06.2008, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňový personálny rozkaz. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 3S 120/2008-50 zo dňa 06.10.2009 rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo 11/2010 zo dňa 20.10.2010. Najvyšší súd SR k tvrdeniam žalovaného správneho orgánu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správneho uváženia, uviedol, že správny orgán pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon a prekračovať jeho medze a tiež nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať svoju svojvôľu. V tomto smere v posudzovanej veci sú rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné, pretože z nich nie je jasné, ktoré skutočnosti považovali správne orgány oboch stupňov za rozhodujúce pre voľbu medzi naznačenými niekoľkými možnosťami, akými skutkovými a právnymi úvahami sa pri tom riadili a či ich úvaha neporušuje pravidlá logického uvažovania. Žalobca namietal, že žalovaný si pre svoj záver nezadovážil dostatok skutkových podkladov a po zrušení pôvodného rozhodnutia Najvyšším súdom SR opätovne zamietol rozklad žalobcu a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V ďalšej časti žaloby sa žalobca zaoberal jednotlivými dôkaznými prostriedkami, ktoré žalovaný v konaní vykonal. Uviedol, že z výpovedí svedkov B. W. a V. W. nevyplynuli skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Z ich výpovedí totiž vyplynulo, že žalobca je dlhoročným kamarátom vyššie uvedených svedkov a títo mu v rámci občianskej výpomoci poskytli dve bagrové lyžice zeminy, ktorá bola pre ich firmu nepotrebná, zapožičali mu zvárací agregát na zváranie plotu a zamestnanec firmy W. P+V, s.r.o. mu nevykonával práce na oplotení rodinného domu ako zamestnanec vyššie uvedenej firmy, ale ako občan, ktorého žalobca požiadal o občiansku výpomoc po jeho pracovnej dobe a ktorému za vykonanú prácu aj riadne zaplatil. Výpoveďou oboch svedkov boli podľa žalobcu vyvrátené aj tvrdenia, že žalobca konateľa firmy Petra W. viackrát uprednostňoval pri evidenčných úkonoch za poskytované služby. Ďalej z výpovede svedka V. Q. jasne vyplynulo, že je dlhoročným priateľom žalobcu a pokiaľ mu poskytol kovové uhoľníky, išlo o odpad železa, ktorý táto firma bežne daruje obciam, cirkvi alebo iným občanom. W. V. Q. vyvrátil akúkoľvek súvislosť medzi poskytovaním železných uholníkov s vykonávaním evidenčných úkonov motorových vozidiel firmy, kde je konateľom. Z výpovede I. W. jasne vyplynulo, že tento doniesol manželke žalobcu trocha čučoriedok z dôvodu, že sa so žalobcom poznajú už dlhšie a vylúčil akúkoľvek súvislosť medzi poskytnutými čučoriedkami a evidenčnými zmenami, ktoré vykonával na R. E. v mene obce, prípadne jeho vlastného vozidla. W. Y. B. sa vyjadril, že nazbieral asi XX litrov čučoriedok a tieto doniesol žalobcovi ako priateľovi, nakoľko ich mal veľa a poprel akúkoľvek súvislosť medzi poskytnutými čučoriedkami a prihlasovaním do evidencie motorového vozidla, ktoré patrilo jeho priateľovi X. E. alebo s vydávaním nových tabuliek A.. Žalobca poukázal na uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 10.10.2010 sp.zn. VII/2 Gv 95/09-15, ktorým bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Podľa žalobcu toto uznesenie svedčí o tom, že sa skutok opisovaný v rozhodnutí žalovaného nestal. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného jasne vyplýva, že pokiaľ boli vypočutí podriadení žalobcu ako svedkovia, títo vypovedali v prospech neho a z ich výpovedí nemožno dospieť k záveru, že by sa žalobca dopustil porušenia služobnej prísahy alebo služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom. Podľa žalobcu doposiaľ žiadnymi relevantnými dôkazmi nebolo preukázané, že by sa žalobca dopustil porušenia služobnej prísahy alebo služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom a tvrdenia služobných orgánov v oboch rozhodnutiach sú v rozpore s výpoveďami všetkých svedkov vypočutých pred správnym orgánom alebo v trestnom konaní a tiež v rozpore so všetkými vykonanými dôkazmi. Tvrdenie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď ako riaditeľ ODI OR PZ v Čadci uprednostňoval a zvýhodňoval pri vykonávaní evidenčných úkonov k motorovým vozidlám osoby, ktoré mu za to poskytovali rôzne výhody alebo služby, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Je podľa žalobcu absolútne nedôvodným tvrdenie žalovaného, že žalobca konal korupčne, čím by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Korupcia žalobcovi nebola preukázaná, pričom žalobca vždy konal čestne, svedomito a pri vykonávaní evidenčných úkonov nikoho nezvýhodňoval. Pokiaľ si žalobca objednal služby, tieto si objednal ako občan a za služby bol vždy ochotný riadne zaplatiť, pričom objednané služby nemali žiaden súvis s vykonávaním evidenčných zmien alebo iných úkonov na ODI OR PZ v Čadci. Žalobca nikdy od nikoho nežiadal žiaden úplatok a ani žiadnu inú výhodu a pri vykonávaní služobných povinností nikoho neuprednostňoval a ani nezvýhodňoval. Vyplýva to podľa jeho názoru z hodnotenia služobnej činnosti žalobcu, podľa ktorého si žalobca služobné povinnosti plnil samostatne, v práci bol systematický a z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy bol hodnotený kladne. Disciplinárne nebol riešený a naopak, viackrát bol disciplinárne odmenený. Žalobca namietal, že správne orgány oboch stupňov si pre svoj záver o tom, že žalobca svojim konaním porušil základné povinnosti príslušníka PZ, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby, nezadovážili dostatok skutkových podkladov. I napriek tomu, že žalovaný bol viazaný pri svojom opätovnom rozhodovaní o rozklade žalobcu právnym názorom súdu, opätovne vo veci rozhodol bez toho, aby zadovážil ďalšie skutkové podklady k rozhodnutiu vo veci. Toto opätovné rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu o rozklade žalobcu proti personálnemu rozkazu bolo vydané v rozpore s ust. § 250j ods. 6 O.s.p., pričom odvolací správny orgán nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a bez doplnenia dokazovania a zadováženia ďalších skutkových podkladov vo veci rozhodol. Pritom súdy oboch stupňov už zaujali vo veci právny názor, že správne orgány pre svoje rozhodnutie nemali dostatok skutkových podkladov pre svoj záver, ktorý vyplýva z napádaných rozhodnutí správnych orgánov. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca, aby súd rozhodnutia žalovaného i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne dňa 30.05.2011, zotrval na svojom doterajšom právnom názore a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Uviedol, že po vrátení spisového materiálu odvolaciemu orgánu bol v rámci odvolacieho konania opätovne posúdený personálny rozkaz spolu so zadováženými dôkazmi v celom rozsahu, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a po zhodnotení dôkazov a okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu, sa dospelo k zisteniam, ktoré odôvodňujú prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Z pokynu riaditeľa KR PZ v Žiline evidovaného pod č. KRP-448/VO-2007 zo dňa 16.03.2007, s ktorým bol oboznámený aj žalobca, vyplýva zákaz vykonávať a vybavovať prednostne evidenčné úkony na okresných dopravných inšpektorátoch pre iné osoby bez predchádzajúceho súhlasu riaditeľa KR PZ v Žiline alebo jeho zástupcu. Zo záznamu vedenom na OR PZ v Čadci pod č.p. ORP-177-5/VO-2008 zo dňa 01.02.2008 vyplýva, že V. W. vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 10.01.2008 uviedol, že žalobcovi zvykne zavolať ohľadom rôznych zmien na vozidlách a tento mu povie, kedy má prísť v závislosti od počtu ľudí, prípadne mu povie, aby prišiel na druhý deň. Takýchto zmien urobil ODI OR PZ v Čadci asi 20, pričom niekedy bol za žalobcom aj osobne. Na základe prehratia záznamov H. V. W. uviedol, že nechcel zabíjať čas v dlhých radoch, a preto telefonoval žalobcovi, s ktorým sa dohodol podľa zaťaženia pracovníkov. Taktiež pripustil, že obhliadky vozidiel boli vykonávané aj v ich firme, to vždy vykonával žalobca. Potom s dokladmi opäť navštívil žalobcu, ktorý zabezpečil vykonanie zmeny. I. W. potvrdil, že žalobca mu pomáhal prihlasovať vozidlá do evidencií, a to vozidlá patriace obci Klokočov, pričom žalobca sám vykonával obhliadku vozidiel. Ďalej uviedol, že na ODI OR PZ v Čadci nikdy nestál v rade a ani sa nezapisoval, telefonicky si u žalobcu vybavil, kedy má prísť. Svedok V. Q. vo svojej výpovedi potvrdil, že firma Promont dodala žalobcovi nejaké uholníky na plot, čo mu nebolo účtované. Keďže ich firma menila sídlo, museli byť vydané nové osvedčenia o evidencii vozidiel, preto bol osobne na ODI OR PZ v Čadci, zobral si časenku a odovzdal doklady. Potom už iba telefonoval žalobcovi, ktorý mu povedal, že pre hotové doklady môže prísť hocikedy do skončenia pracovnej doby. Y. Šadibol uviedol, že sa pozná so žalobcom, ktorý na jeho požiadanie vykonal ohliadku traktora v K. Bystrici. Taktiež potvrdil, že požiadal žalobcu o pridelenie lepšieho evidenčného čísla na motorové vozidlo pre syna, na základe čoho mu boli pridelené evidenčné číslo 800. On za to žalobcovi nedal nič, nevie však, či mu niečo nedal syn. Dodal, že keď chodí žalobcu otravovať s vybavením nejakých vecí, tak mu zaniesol 10 litrov čučoriedok. Po opätovnom zvážení všetkých okolností v danej veci s poukázaním na vyššie uvedené dôkazy žalovaný dospel k záveru, že žalobca tým, že evidenčné úkony na ODI OR PZ v Čadci vykonával v rozpore s pokynmi riaditeľa KR PZ v Žiline č. KRP-448/VO-2007 zo dňa 16.03.2007, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, čím naplnil zákonné podmienky dôvodu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď ako riaditeľ ODI OR PZ v Čadci uprednostňoval a zvýhodňoval pri vykonávaní evidenčných úkonov k motorovým vozidlám iné osoby, čím konal v rozpore s pokynom svojho nadriadeného. Svoje sily a schopnosti nevynaložil na ochranu práv iných ako zvýhodnených žiadateľov o vykonanie evidenčných úkonov, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, nariadením nadriadeného (čl. 3 ods. 2 nariadenia PPZ č. 1/2007) a pokynom nadriadeného (pokyn riaditeľa KR PZ v Žiline č.p.: KRP-448/VO-2007 zo dňa 16.03.2007), čím porušil zvlášť hrubým spôsobom aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ zákona, pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, ani konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo mohlo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitým záujmom štátnej služby, keby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal v rozpore s pokynom svojho nadriadeného. Žalovaný podotkol, že svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavania služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ a zvlášť nadriadeného. Preto doterajšie kladné hodnotenie žalobcu nemôžu byť ospravedlnením pre tak závažné konanie, ktorého sa žalobca dopustil. Pokiaľ ide o žalobcovu námietku, že zo zadovážených dôkazov nie je preukázaná tá skutočnosť, že za vykonanie evidenčných úkonov poberal, resp. mu boli poskytnuté služby, žalovaný poukázal na to, že po vrátení spisového materiálu z Krajského súdu v Bratislave bol v rámci odvolacieho konania opätovne posúdený personálny rozkaz spolu so zadováženými dôkazmi v celom rozsahu ako aj s konaním, ktoré mu predchádzalo. Za skutočnosť zakladajúcu dôvod prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona bolo určené uprednostňovanie a zvýhodňovanie iných osôb pri vykonávaní evidenčných úkonov v rozpore s pokynmi nadriadeného žalobcu. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré mu sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako úlohy uložené rozkazmi, nadriadenými, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Žalobca bol riadne oboznámený s pokynom nadriadeného, z ktorého vyplýva zákaz vykonávať a vybavovať prednostne evidenčné úkony na okresných dopravných inšpektorátoch. Zo zadovážených dôkazov podľa názoru žalovaného dostatočne je preukázané, že žalobca pri evidenčných úkonoch na ODI OR PZ v Čadci postupoval v rozpore s uvedeným pokynom. Žalovaný taktiež nesúhlasil s námietkou žalobcu, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia bez akéhokoľvek dôkazu a relevantných skutočností sa uvádza, že tvrdenia svedkov sú účelové, pretože tieto osoby by boli sami trestne zodpovedné za poskytnutie úplatku. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa nikde neuvádzajú predmetné skutočnosti, na ktoré žalobca poukázal vo svojej žalobe. Taktiež žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že tvrdenia o tom, že uprednostňoval a zvýhodňoval pri vykonávaní evidenčných úkonov osoby, ktoré mu za to poskytli rôzne výhody alebo službu a že konal korupčne, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Tieto žalobcom uvádzané skutočnosti sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia nikde nenachádzajú. Pokiaľ ide o žalobcove tvrdenie, že aktívne plnil služobné úlohy žalovaný konštatoval, že aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo vyplýva priamo z ust. § 48 ods. 3 zákona. Preto aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je, ba dokonca ani nemôže byť ospravedlnením za protiprávne konanie spáchané žalobcom. Svoju profesionálnu anamnézu žalobca sám negoval svojim protiprávnym konaním. V rámci opätovne vykonaného odvolacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. Naplnil teda zákonné podmienky prepustenia zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojim chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý neplní pokyny svojho nadriadeného zvlášť, ak ide o policajta, ktorý zastáva funkciu riadiacu. Na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti a tým spojené vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Záverom svojho písomného vyjadrenia žalovaný dodal, že skutočnosti k uplatneniu dôvodu prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona v okamihu prepustenia boli dané, a preto nadriadený po splnení všetkých podmienok pristúpil k predloženie návrhu na prepustenie. Výsledkom tohto procesu bolo v zákonných medziach vydané prvostupňové rozhodnutie a následne po podaní rozkladu aj rozhodnutie odvolacieho orgánu. Obe napadnuté rozhodnutia boli podľa žalovaného vydané v súlade so zákonnými požiadavkami uvedenými v ust. § 241 a majú všetky zákonom predpísané náležitosti. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie predchodcu žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný dňa 22.02.2011 pod č. SLV-PS- PK-165/2010 vydal rozhodnutie, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 44 zo dňa 27.02.2008, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. Žalovaný vec opätovne hodnotil po vrátení na ďalšie konanie na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 120/2008-50 zo dňa 06.10.2009, potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo 11/2010 zo dňa 20.10.2010 a dospel k rovnakému záveru ako vo svojom pôvodnom rozhodnutí, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil obdobne ako v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanej súdu dňa 30.05.2011. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. Podľa § 48 ods. 3 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného. Podľa § 48 ods. 3 písm. g/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Podľa § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a či riadne zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, avšak hodnotí, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zistené vady konštatované rozsudkami Krajského súdu v Bratislave (č.k. 3S 120/2008-50 zo dňa 06.10.2009) a Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 8Sžo 11/2010 zo dňa 20.10.2010) odstránil. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Je toho názoru, že správny orgán pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistil skutkový stav veci a tento po právne stránke správne posúdil. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. Právne relevantným a nosným dôvodom rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ nebola skutočnosť, že by žalobca prijal od niektorej z osôb menovaných v rozhodnutí nenáležité plnenie súvisiace s jeho činnosťou príslušníka PZ a riaditeľa ODI OR PZ v Čadci. Oproti pôvodnému rozhodnutiu, zrušenému spomínaným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, nebolo dôvodom rozhodnutia o prepustení korupčné správanie, ale za skutočnosť zakladajúcu dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona bolo určené uprednostňovanie a zvýhodňovanie iných osôb pri vykonávaní evidenčných úkonov v rozpore s pokynmi nadriadeného žalobcu. Preto sa súd nedomnieva, že rozhodnutie žalovaného napadnuté žalobou bolo vydané v rozpore s ust. § 250j ods. 6 O.s.p. Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré mu sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nadriadenými, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného a je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť dôveru v Policajný zbor. Podľa názoru súdu z administratívneho spisu, predovšetkým z výpovedí v konaní vypočutých svedkov, vyplynuli skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. V tomto ohľade sa súd nestotožňuje so žalobcom, že tvrdenia uvedené v oboch rozhodnutiach sú v rozpore s výpoveďami všetkých vypočutých svedkov a že nebolo žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané, že by sa žalobca dopustil porušenia služobnej prísahy alebo služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti a preto na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky, príslušníci PZ majú väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim správaním majú byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý neplní pokyny svojho nadriadeného zvlášť, ak ide o policajta, ktorý zastáva funkciu riadiacu, ako to bolo v prípade žalobcu. Z pokynu riaditeľa KR PZ v Žiline č. KRP-448/VO-2007 zo dňa 16.03.2007, vyplýva zákaz vykonávať a vybavovať prednostne evidenčné úkony na okresných dopravných inšpektorátoch. Žalobca tým, že evidenčné úkony na ODI OR PZ v Čadci vykonával v rozpore s pokynmi riaditeľa KR PZ v Žiline, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Neplnil svedomite úlohy uložené mu zákonom a pokynmi nadriadených, pričom bol s nimi riadne oboznámený a dopustil sa konania, ktoré by mohlo ohroziť dôveru v Policajný zbor. Jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo za týchto okolností na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca naplnil zákonné podmienky dôvodu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Za nepodložené nemožno považovať uváženie žalovaného, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy zo strany žalobcu spočívalo v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď ako riaditeľ ODI OR PZ v Čadci v rozpore s predpismi uprednostňoval a zvýhodňoval pri vykonávaní evidenčných úkonov k motorovým vozidlám iné osoby. Svoje sily a schopnosti nevynaložil na ochranu práv iných osôb, ale v prípadoch zvýhodnených žiadateľov o vykonanie evidenčných úkonov sám do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom č. 171/1993 Z.z., nariadením nadriadeného (čl. 3 ods. 2 nariadenia PPZ č. 1/2007) a pokynom nadriadeného (pokyn riaditeľa KR PZ v Žiline č.p.: KRP-448/ VO-2007 zo dňa 16.03.2007) a bolo by v príkrom rozpore s dôležitým záujmom štátnej služby, keby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal v rozpore s pokynom svojho nadriadeného. Súd neprisvedčil námietke žalobcu, že uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 10.10.2010 sp.zn. VII/2 Gv 95/09-15 svedčí o tom, že sa skutok opisovaný v rozhodnutí žalovaného nestal. Uvedené uznesenie, ktorým bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené, uvádza ako dôvod zastavenia skutočnosť, že skutok nie je trestným činom. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia Preto postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.