Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/128/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201447 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201447.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariana Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX.XX.XXXX, občan U. ľudovej republiky, zastúpeného: A.. Dušan Moravec, advokát, Riečna 2, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2011/008519-004 zo dňa 27.07.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2011/008519-004 zo dňa 27.07.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ (ďalej OCP) Dunajská Streda č.p. PPZ-HCP-BA8-OCP-AV-22-10/2011 zo dňa 28.04.2011. Týmto rozhodnutím bol žalobca administratívne vyhostený podľa § 57 ods. 1 písm. b/ bod 7 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon) a bol mu určený zákaz vstupu na územie SR na dobu 3 rokov od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Ďalej bola podľa § 57 ods. 3 zákona určená žalobcovi povinnosť na vycestovanie do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ako vyplýva zo žaloby, v predmetnom rozhodnutí sa uvádzalo, že dňa 22.10.2008 sa žalobca dopustil priestupku v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ s poukazom na § 49 ods. 1 písm. i/ zákona, za spáchanie ktorého zaplatil blokovú pokutu 3.000,- Sk. Správny orgán, OCP Prešov, uložil žalobcovi pokutu za zmeškanú lehotu na doloženie dokladov k jeho pobytu v SR. Žalobca namietal, že správny orgán neskôr zmeškanie lehoty odpustil a preto je pokuta nedôvodná. Žalobca bol ďalej sankcionovaný dňa 30.06.2009 OCP Dunajská Streda, pretože nevedel preukázať finančné zabezpečenie pobytu. Napokon bol žalobca dňa 25.10.2010 sankcionovaný príslušníkmi OCP Nitra za nenahlásenie pobytu a zdržiavanie sa v Nitre, založenom na nedorozumení. Žalobca nenamietal a pokutu zaplatil, nakoľko nedokázal vysvetliť správnemu orgánu, že jeho pobyt v Nitre je čisto služobný, keďže riadi prevádzku spoločnosti v Nitre a nemá to vplyv na zmenu nahláseného ubytovania v Dunajskej Strede, kde prechodne býval. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že priestupky neboli takého charakteru, aby ich správny orgán vyhodnotil ako závažné alebo opakované porušenia všeobecne záväzných predpisov. Je síce pravdou, že žalobca zaplatením pokút v dôsledku nevedomosti a v snahe predísť komplikáciám nepriamo priznal vinu, ak by však došlo k riešeniu uvádzaných priestupkov, tieto by boli podľa žalobcu s určitosťou vyhodnotené ako nedôvodné. Žalobca namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom o správnom konaní. Jednou zo základných zásad je zásada materiálnej pravdy. Správny orgán bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaný mal venovať pozornosť a vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré mali vplyv na vydanie rozhodnutia a jeho procesný postup. Je evidentné, že v rámci správneho konania prvostupňového orgánu sa žalobca domáhal procesných stránok konania a to doplnenia vecných dôkazov a oboznámenia sa s nimi, čo prvostupňový orgán odmietol. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s týmto nevysporiadal. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal ani so skutočnosťou predchádzajúceho správneho konania prvostupňového orgánu, ktorý zrušil pobyt žalobcovi a následne po odvolaní mu tento pobyt udelil, načo bol dňa 05.08.2011 vyzvaný k prevzatiu povolenia na pobyt. Žalobca sa domnieval, že ak správny orgán vyhodnotil žiadateľa ako porušovateľa zákonnosti na území SR, nebol dôvod na obnovenie jeho pobytu. Práve táto skutočnosť je relevantná na posúdenie v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Pre uvedené dôvody žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne dňa 19.10.2011, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Ku skutkovým okolnostiam žalovaný uviedol, že žalobca, štátny príslušník Číny, dňa 08.02.2007 podal žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania. Jeho žiadosti bolo vyhovené a pobyt mu bol povolený do 03.12.2008. Žalobca dňa 19.09.2008 podal na OCP Prešov žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania, ktorý bol obnovený s platnosťou do 03.12.2009. Dňa 13.05.2009 sa žalobca odhlásil z OCP Prešov a prihlásil sa k prechodnému pobytu na OCP Dunajská Streda z dôvodu presťahovania sa do nového bydliska. Dňa 20.09.2010 žalobca podal žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania. OCP Dunajská Streda zistilo, že sa žalobca počas svojho pobytu opakovane dopustil priestupku podľa § 76 ods. 1 zákona s poukazom na § 49 ods. 1 až 3 zákona. Išlo o nasledovné priestupky: 1. Dňa 22.10.2008 sa žalobca dopustil priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. e/ zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. i/ zákona. Na základe uvedeného bola žalobcovi uložená bloková pokuta vo výške 3.000,- Sk, ktorá bola zaplatená v hotovosti. 2. Dňa 30.06.2009 sa žalobca dopustil priestupku podľa ô 76 ods. 1 písm. e/ zákona s poukazom na § 49 ods. 1 až 3 zákona. Na základe uvedeného bola žalobcovi uložená bloková pokuta vo výške 165 eur. 3. Dňa 25.10.2010 sa žalobca opätovne dopustil priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 49 ods. 1 až 3 zákona. Bola mu uložená pokuta vo výške 60 eur, ktorá bola uhradená v hotovosti. Žalobca sa k veci vyjadril v zápisnici o podanie vysvetlenia spísanej na OCP Dunajská Streda dňa 28.04.2011 pod č.p.: IHCP-BA-DS-AV-22-5/2011 za prítomnosti tlmočníka. Okrem iného uviedol, že na území SR nemá žiadnych priamych rodinných príslušníkov, nie je mu vedomá žiadna prekážka administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu a má len obavy z toho, že keby sa vrátil do domovskej krajiny, mohol by mať problémy s tamojšou políciou. K žalobným námietkam uviedol, že listinné dôkazy o skutočnosti, že sa žalobca počas pobytu na území SR opakovane dopustil priestupkov v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ zákona, sú zaevidované v správach o výsledku fyzickej a administratívnej kontroly finančných prostriedkov s priloženými dokladmi o finančnom zabezpečení, ktoré pri kontrole žalobca predložil (zaevidované pod č. p. UHCP-21365/RHCP- PO-CP-PO-2008 zo dňa 23.10.2008, UHCP-63-8/RHCP-BA-DS-2009 zo dňa 30.06.2009, UHCP- NR-29-057/2010 zo dňa 25.10.2010). Uvedené priestupky boli zistené počas vykonaných kontrol a kontrolných akcií, najmä v mieste podnikania žalobcu. V jednom prípade bol žalobca predvolaný na OCP Dunajská Streda s výzvou na doloženie listinných dôkazov o preukázaní finančného zabezpečenia pobytu. Uvedená povinnosť mu vyplýva z § 49 ods. 1 písm. e/ zákona. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca si bol vedomý, že sa opakovane dopustil priestupkov. Pri ich prejednávaní spolupracoval. Zo spisového materiálu vyplýva, že bol v roku 2008 a 2009 poučený o svojich právach a povinnostiach. Boli mu vydané poučenia, ktoré prevzal a ich prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom. Na základe uvedeného bolo dôvodné konštatovať, že mal vedieť o svojich povinnostiach, ktoré mu vyplývajú zo zákona a preto námietky ohľadne skutočnosti, že uvedené priestupky porušil z nevedomosti, nemožno akceptovať. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal vo svojom rozhodnutí so skutočnosťou predchádzajúceho správneho konania prvostupňového správneho orgánu, ktorý zrušil pobyt žalobcovi a následne po odvolaní mu tento udelil, načo bol dňa 05.08.2011 vyzvaný k prevzatiu povolenia na pobyt, žalovaný uviedol, že toto konanie (o obnovení povolenia na prechodný pobyt) a konanie o administratívnom vyhostení sú dve odlišné konania, od seba nezávislé. V konaní o administratívnom vyhostení boli podklady riadne zadokumentované a rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a správnym poriadkom. Skutočnosť, že žalobcovi bol obnovený prechodný pobyt na účel podnikania nemá vplyv na konanie o vyhostení. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o tom, že sa domáhal procesných stránok konania a to doplnenia vecných dôkazov a oboznámenia sa s nimi a prvostupňový orgán toto odmietol akceptovať, žalovaný považoval toto tvrdenie za nepravdivé, nakoľko zo spisového materiálu nie je zrejmé, že by žalobca takéto kroky urobil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie predchodcu žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca sa počas svojho pobytu na území SR opakovane dopustil porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu a to dňa 22.10.2008, 30.06.2009 a 25.10.2010. Všetky tri rozhodnutia o priestupkoch boli právoplatné a všetky boli i vykonané. V súvislosti s tým bol žalobca predvolaný na prvostupňový správny orgán a bola s ním dňa 28.04.2011 spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, kedy mu bolo oznámené, že sa voči nemu začína správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia z územia SR. Dňa 28.04.2011 pod č. p. PPZ-HCP-BA8-AV-22-10/2011 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení podľa § 57 ods. 1 písm. b/ bod 7 zákona a určil žalobcovi zákaz vstupu na územie SR na dobu 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia a určil mu lehotu na vycestovanie do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, kde uviedol, že rozhodnutie považuje za nezákonné, unáhlené a perzekučné. O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 27.07.2011 rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA2-2011/008519-004 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa konštatuje, že po preskúmaní spisového materiálu ako aj napadnutého rozhodnutia bolo zistené, že žalobca sa počas svojho pobytu na území SR opakovane dopustil porušenia právnych predpisov. Správny orgán mal podľa zákona možnosť udeliť cudzincovi administratívne vyhostenie, ak sa porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov dopustil opakovane, čo bolo v konaní preukázané. Čo sa týka konania o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt, tejto bolo vyhovené a lustráciou evidencií Policajného zboru, ako aj zo spisového materiálu bolo zistené, že žalobca má na území SR povolený prechodný pobyt na účel podnikania do 03.12.2011. Ďalej sa v rozhodnutí žalovaného konštatuje, že sa prvostupňový správny orgán dostatočne vysporiadal aj s prekážkami administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona. Žalobca v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 28.04.2011 uviedol, že jeho vyhostením do domovského štátu nebude dotknutý jeho súkromný a rodinný život, alebo že by mu hrozilo mučenie, kruté ľudské zaobchádzanie, alebo smrť. Je povinnosťou každého subjektu rešpektovať zákony štátu, na ktorého výsostnom území sa nachádza, aj keď nie je jeho občanom a zdržať sa protiprávneho konania, ktoré by malo za následok porušenie zákonov daného štátu. Za nerešpektovanie zákona, v tomto prípade zákona o pobyte cudzincov, musí každý subjekt strpieť zákonom stanovené sankcie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí tiež dodal, že podľa § 28 písm. e/ zákona povolenie na prechodný pobyt zanikne, ak bol cudzinec administratívne vyhostený. Podľa 57 ods. 1 písm. b/ bod 7 zákona č. 48/2002 Z.z. policajný útvar môže administratívne vyhostiť cudzinca a určiť zákaz vstupu do piatich rokov, najmenej však na jeden rok, ak iným spôsobom závažne poruší alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa 57 ods. 3 zákona č. 48/2002 Z.z. cudzinec, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery alebo zdravotný stav cudzinca. Občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru a zvýhodnenému cudzincovi určí policajný útvar lehotu na vycestovanie najmenej 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ zákona č. 48/2002 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto poruší povinnosť ustanovenú v § 23 ods. 4, § 43 ods. 6, § 44 ods. 1, § 45 ods. 3, § 45d ods. 2, § 46 ods. 9, § 49 ods. 1 až 3 alebo § 69. Podľa § 49 ods. 1 písm. e/ zákona č. 48/2002 Z.z. cudzinec je povinný preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie pobytu Podľa § 49 ods. 1 písm. i/ zákona č. 48/2002 Z.z. cudzinec je povinný dostaviť sa na výzvu na policajný útvar v súvislosti s konaním podľa tohto zákona. Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 48/2002 Z.z. cudzinec s povolením na pobyt je povinný hlásiť policajnému útvaru zmenu miesta prechodného pobytu alebo trvalého pobytu v lehote do troch pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z.z. cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z. cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin21) a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Súd ďalej v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Správny orgán svoje rozhodnutia náležite odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade a správne aplikoval v danom prípade právne predpisy. Právne relevantným a nosným dôvodom rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalovaného bola skutočnosť, že žalobca sa počas svojho pobytu opakovane dopustil porušení právnych predpisov. Správny orgán mal za preukázané, že žalobca sa celkovo trikrát ( 22.10.2008, 30.06.2009 a 25.10.2010) dopustil priestupku podľa § 76 ods. 1 zákona s poukazom na § 49 ods. 1 až 3 zákona. Išlo o skutky zdokumentované a rozhodnutia o nich boli v čase rozhodovania správneho orgánu o administratívnom vyhostení právoplatné a vykonané (zaplatené pokuty). Žalobca až do rozhodnutia o administratívnom vyhostení nenamietal zákonnosť rozhodnutí o priestupkoch, nenamietal ani to, že ku skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu a boli posúdené ako priestupky, skutočne došlo a že ich spáchal. Správny orgán konajúci vo veci administratívneho vyhostenia preto nemal dôvod spochybňovať prezumpciu správnosti a zákonnosti rozhodnutí o priestupkoch a postupu, ktorý rozhodnutiam predchádzal. Neobstojí námietka žalobcu, že k záveru, že došlo k spáchaniu priestupku dospel správny orgán na základe nedorozumenia alebo, že žalobca, keď sa nebránil a uhradil pokuty bez akéhokoľvek protestu, konal tak z nevedomosti a v snahe predísť komplikáciám. Naopak, z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol roku 2008 a 2009 poučený o svojich právach a povinnostiach. Nemožno teda uveriť ani žalobcovmu tvrdeniu, že nevedel o svojich povinnostiach, ktoré mu vyplývajú zo zákona, ani tomu, že nepoznal svoje práva vyjadriť sa ku každej skutočnosti, ktorá je podkladom rozhodnutia správneho orgánu, prípadne podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Otázka, ako by dopadlo konanie o priestupkoch v prípade, keby žalobca nezaplatil pokutu a vzniesol by v konaní akékoľvek námietky proti uloženiu sankcie, je vzhľadom na vyššie uvedené právne irelevantná. Zákon (č. 48/2002 Z.z.) platný a účinný v čase rozhodovania žalovaného ustanovuje príslušnému orgánu možnosť administratívne vyhostiť cudzinca a určiť mu zákaz vstupu na územie SR na dobu jedného až piatich rokov, ak iným spôsobom závažne poruší alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy (57 ods. 1 písm. b/ bod 7). Zákon prenecháva správnemu orgánu právo voľnej úvahy (diskrečná právomoc), či využije alebo nevyužije oprávnenie dané mu zákonom, pričom nemusí uviesť špecifické dôvody využitia tohto oprávnenia. Vzhľadom na to, že nastali okolnosti predpokladané ustanovením § 57 zákona a žalovaný mal dostatočne preukázané, že žalobca porušil právne predpisy (zákon č. 48/2002 Z.z.) opakovane, považoval súd skutkové a právne závery žalovaného za opodstatnené i dostatočne odôvodnené, nevybočujúce z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V týchto prípadoch správny orgán tiež skúma, či okrem existujúcich dôvodov na administratívne vyhostenie, existuje akákoľvek zákonom stanovená prekážka vyhostenia (§ 58). Žalobca pri podaní vysvetlenia pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 28.04.2011 uviedol, že na území SR nemá žiadnych priamych rodinných príslušníkov, nie je mu známa žiadna prekážka administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu a má len obavy z toho, že keby sa vrátil do domovskej krajiny, mohol by mať problémy s tamojšou políciou. V danom prípade žalobca neuviedol, že by v krajine pôvodu, do ktorej mal byť administratívne vyhostený, bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Taktiež žalobca neuviedol, že by mu bol v krajine pôvodu uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní by mu takýto trest mohol byť uložený. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožnil so závermi žalovaného, že na administratívne vyhostenie žalobcu neboli zákonné prekážky podľa § 58 zákona. Žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí so skutočnosťou predchádzajúceho správneho konania prvostupňového správneho orgánu, ktorý zrušil pobyt žalobcovi a následne po odvolaní mu tento udelil, načo bol dňa 05.08.2011 vyzvaný k prevzatiu povolenia na pobyt. Súd tejto námietke žalobcu neprisvedčil. Ako správne uviedol žalovaný, konanie o obnovení povolenia na prechodný pobyt a konanie o administratívnom vyhostení, sú dve od seba nezávislé konania. Skutočnosť, že žalobcovi bol obnovený prechodný pobyt na účel podnikania, na konanie o administratívnom vyhostení nemalo a ani nemohlo mať vplyv. Vydanie rozhodnutia, ktorým je obnovené povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania, nevylučuje, aby bolo voči žalobcovi konané a rozhodnuté vo veci jeho administratívneho vyhostenia, pokiaľ nastanú okolnosti predpokladané zákonom, ako tomu bolo i v tomto prípade. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, tento po právnej stránke správne posúdil a vydané rozhodnutie náležite odôvodnil. Keďže napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.