Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/131/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201463 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201463.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti: MAPLE & FISH s.r.o., IČO: 36 718 432, advokátska kancelária so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 542-6000/2011-ON/192 zo dňa 18.08.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 542-6000/2011-ON/192 zo dňa 18.08.2011, ktorým žalovaný podľa § 139 ods. 2 písm. g/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZVO) nariadil verejnému obstarávateľovi - žalobcovi na predmet nadlimitnej zákazky „Právne poradenstvo, vrátane právneho zastupovania“, realizovanej postupom zadávania podprahovej zákazky, odstrániť protiprávny stav, a to zrušením rozhodnutia verejného obstarávateľa o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, ktoré bolo zaslané listom „Právne poradenstvo, vrátane právneho zastupovania - oznámenie o zrušení zákazky“ zo dňa 08.06.2011 všetkým záujemcom, do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V bode I. žaloby žalobca popísal skutkový stav, (ktorý bol nesporný) a uviedol, že dňa 31.03.2011 vyhlásil výzvu na predkladanie ponúk zadávania nadlimitnej zákazky podprahovým postupom - neprioritné služby vo verejnom obstarávaní na predmet zákazky na poskytovanie služieb pod názvom „Právne poradenstvo, vrátane právneho zastupovania“. Dňa 09.05.2011 sa uskutočnilo otváranie ponúk uchádzačov, pričom účelom otvárania ponúk je predovšetkým kontrola neporušenosti obálok, oboznámenie sa ostatných uchádzačov s návrhom na plnenie kritérií jednotlivých uchádzačov a príprava pre rozhodnú časť procesu verejného obstarávania - vyhodnocovanie ponúk. Žalobca však nepristúpil k vyhodnocovaniu ponúk, keďže sa zmenili okolnosti, za ktorých bola verejná súťaž vyhlásená. Touto zmenou bolo krátenie finančných prostriedkov poskytovaných MDVRR SR na účely bežnej prevádzky žalobcu a na základe tohto krátenia bol žalobca nútený krátiť finančné prostriedky určené pre právne a notárske služby o signifikantných 400.000,- Eur v príslušnom roku. Táto skutočnosť prinútila žalobcu, aby prehodnotil verejnú súťaž s predpokladanou hodnotou v sume 2.950.000,- Eur bez DPH. Žalobca bez toho, aby poznal, či uchádzači splnili kritériá pre vyhodnotenie ponúk, svojim rozhodnutím podľa § 46 ods. 2 ZVO zrušil použitý postup zadávania zákazky, čo oznámil uchádzačom. Na základe námietok MAPLE & FISH s.r.o. proti úkonu žalobcu inému ako uvedenému v písm. a/ až f/ § 138 ods. 2 ZVO žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré žalobca považuje za nezákonné a nevykonateľné, keďže sa v konaní žalovaného vyskytli také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a toto bolo navyše vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia. V bode II. žalobca uviedol, že žalovaný nebol oprávnený vydať takéto rozhodnutie a toto ukladá žalobcovi povinnosť nad rámec ZVO. Poukázal na znenie § 1 a § 9 ods. 1 ZVO s tým, že úprava práv a povinností verejného obstarávateľa je kogentná. ZVO ani žiadny iný právny predpis neumožňuje verejnému obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi zrušiť vlastné rozhodnutie o zrušení použitého postupu zadávania zákaziek. Poukázal tiež na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR s tým, že žalovaný prekročil svoju právomoc, ktorú mu zveruje zákon, resp. právo EÚ. Žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia smernice 89/665/EHS a to konkrétne čl. 2, ktorý aj citoval. Podľa žalobcu právomoc na zrušenie rozhodnutia prináleží v procese preskúmavania rozhodnutia verejného obstarávateľa iba nezávislému orgánu verejnej moci a nie osobe súkromného práva - žalobcovi. Žalovanému ZVO vymedzuje oprávnenia ako aj rozhodnutia, ktoré môže prijať v revíznych postupoch (§ 109 a nasl., § 139 ods. 1 až 4) avšak v týchto absentuje možnosť vydať rozhodnutie, ktorým by po zrušení použitého postupu zadávania zákazky žalobcom mohol žalovaný nariadiť žalobcovi, aby v rozpore so zákonom a právom EÚ zrušil svoje rozhodnutie o zrušení použitého postupu zadávania zákazky. Žalovaný mal konanie o námietkach zastaviť, resp. v prípade nezákonnosti rozhodnutia žalobcu sám toto rozhodnutie zrušiť. Žalovaný mal teda vydať rozhodnutie iného obsahu, ktoré mu umožňuje vydať ZVO a takéto rozhodnutie malo byť vydané bez toho, aby ukladalo osobe súkromného práva povinnosť vydať v pomerne prísne formalizovanom postupe rozhodnutie nad rámec zákona a dokonca aj v rozpore s ním. V bode III. žaloby žalobca poukázal na § 46 ods. 3 ZVO, v súvislosti s ktorým vyslovil názor, že splnil všetky svoje zákonné povinnosti. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí citoval stanovisko odborníka pre oblasť práva EÚ, avšak neuviedol podrobnosti tohto stanoviska, meno odborníka ani jeho kvalifikáciu a žalobcovi toto stanovisko ani nebolo poskytnuté. Žalovaný mu teda neumožnil sa k nemu vyjadriť. Podľa žalobcu na tento prípad nie je možné aplikovať článok 41 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES, keď na zákazky, ktorých predmetom sú služby uvedené v prílohe II B, sa vzťahujú len článok 23 a článok 35 ods. 4. Žalobca v liste zo dňa 08.06.2011 s poukazom na ustanovenia ZVO určil dôvod zrušenia verejnej súťaže, pričom toto upovedomenie nemá povahu rozhodnutia a nemusí teda spĺňať všetky atribúty rozhodnutia. Ak sa uchádzačom odôvodnenie upovedomenia nezdalo postačujúce, mohli požiadať žalobcu o doplňujúce informácie o dôvodoch rozhodnutia o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, ktorý postup by bol v súlade s právom EÚ (rozhodnutie súdneho dvora ES vo veci Brinks´s Security Luxembourg/Komisia č. T 437/05). Žalobca ďalej poukázal na výkladové oznámenie Komisie právnych predpisov Spoločenstva uplatniteľných na zadávanie zákaziek, na ktoré sa úplne alebo čiastočne nevzťahujú smernice o verejnom obstarávaní 2006/C 179/02. Žalovaným bolo toto oznámenie nesprávne aplikované a účelovo pochopené. Napriek tomu, že žiadny z uchádzačov nepožiadal žalobcu o dodatočné zdôvodnenie jeho rozhodnutia, označil žalovaný postup žalobcu ako netransparentný. Žalovaný vychádzal z toho, že všetci známi záujemcovia majú právo vedieť dôvod zrušenia použitého postupu zadávania zákazky. Žalobca uviedol, že postupoval v dobrej viere, transparentne a v súlade so zákonom splnil svoje povinnosti, pričom uchádzači neprejavili záujem o získanie dodatočných informácií o podrobnostiach rozhodnutia žalobcu. V bode IV. žaloby uviedol, že nerozumie úvahám žalovaného v prípade posudzovania existencie dôvodu pre zrušenie použitého postupu zadávania zákazky. Zmenou okolností žalobcu bol vzniknutý nedostatok finančných prostriedkov, pričom žalovaný na jednej strane rozumie potrebe žalobcu znížiť náklady na prevádzku pre nedostatok finančných prostriedkov, avšak toto nepovažuje za takú okolnosť, pre ktorú bol oprávnený zrušiť použitý postup zadávania zákazky. Žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že došlo ku kráteniu výdavkov o 400.000,- Eur na príslušný rok, pričom zmluva sa mala uzavrieť na obdobie štyroch rokov, čiže podľa žalobcu išlo o markantnú zmenu ekonomických pomerov. Žalovaný účelovo doplnil výklad ust. § 46 ods. 2 ZVO. Žalobca vyslovil názor, že klauzulu rebus sic stantibus nie je možné aplikovať na tento prípad. ZVO v ust. § 46 predpokladá zmenu okolností a nie podstatnú zmenu okolností. Rovnako ani smernica 2004/18/ES neustanovuje, že zrušenie verejného obstarávania je podmienené existenciou závažných alebo výnimočných okolností. Aj keby uvedená klauzula bola aplikovateľná na tento prípad, je nemysliteľné, aby nedostatok finančných prostriedkov, ktorý nastal až po vyhlásení verejnej súťaže, nebol považovaný za podstatnú zmenu okolností, kedy nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. Žalobca v bode V. žaloby uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo je jeho rozhodnutie podľa žalovaného diskriminačné. K žiadnej diskriminácii uchádzačov nedošlo, keďže obstarávanie bolo zrušené a nové sa za účelom dosiahnutia základného imperatívu verejného obstarávania - efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami bude realizovať v zmenšenom rozsahu. Poukázal na § 19 ods. 3 a 5 zák. č. 523/2004 Z.z., ktoré je povinný dodržať. V bode VI. žaloby vyslovil obavu nad nestrannosťou a nezávislosťou postupu a rozhodnutia žalovaného v konaní o námietkach, keďže jedným z konateľov uchádzača MAPLE & FISH s.r.o. je JUDr. Viliam Karas, PhD., ktorý sa opakovane zúčastňoval ako člen komisie žalovaného pojednávaní v konaní o námietkach. V bode VII. žaloby navrhoval súdu zvážiť prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. za účelom podania prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ. Záverom žalobca požiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250c ods. 1 O.s.p. Dňa 04.10.2011 došiel súdu návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania podaný spoločnosťou MAPLE & FISH s.r.o., ktorá tento návrh odôvodnila tým, že predložila najvýhodnejšiu ponuku a rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe námietok podaných touto spoločnosťou. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Vo vyjadrení popísal skutkový stav a k bodu II. žaloby uviedol, že rešpektoval povinnosť eurokonformného výkladu národného práva ako aj princíp legality ako aj ZVO. ZVO predstavuje národnú transpozíciu tzv. dohľadovej smernice. Z preambuly tejto smernice vyplýva, že cieľom bolo zabezpečenie účinnej nápravy akýchkoľvek porušení zadávania zákaziek. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby primerané postupy existujúce vo všetkých členských štátoch umožňovali zrušiť rozhodnutia prijaté neoprávnene... Poukázal na znenie § 139 ods. 2, resp. ods. 3 ZVO, do ktorého bola premietnutá kompetencia revízneho orgánu. Pri nariadení odstránenia protiprávneho stavu žalovaný nemôže rušiť úkony verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa priamo, ako je tomu pri výrokoch podľa § 139 ods. 2 písm. c/, d/, e/ alebo f/ ZVO ale musí pristúpiť k nariadeniu odstránenia protiprávneho stavu. Z čl. 2 ods. 1 písm. b/ dohľadovej smernice vyplýva, že členský štát má povinnosť zabezpečiť, zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí vrátane odstránenia diskriminačných technických, ekonomických alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predloženie ponúk, v súťažných podkladoch alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu o prekročení svojej právomoci, nakoľko postupoval striktne podľa ZVO a v medziach zásady legality vymedzenej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. K III. bodu žaloby uviedol, že aj vo veci sp. zn. 2S 199/08 v spojitosti s rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sžf 37/2009 išlo o aplikáciu výroku podľa § 139 ods. 2 písm. b/ ZVO a súdy neuviedli, že by aplikácia predmetného výroku bola nemožná vzhľadom na absentujúcu právnu úpravu, ktorá by verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa zaväzovala vykonať úkony spojené s predmetným výrokom, resp. by neobsahovala ďalší konkrétny opis, ako má verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ v procese verejného obstarávania postupovať. K bodu IV. žaloby žalovaný uviedol, že je nedostatočné, ak verejný obstarávateľ v oznámení adresovanom uchádzačom uvedie iba nasledovné, cit.: „Verejný obstarávateľ v súlade s § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní zrušil použitý postup zadávania zákazky, nakoľko sa zmenili okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo“. Akceptácia argumentácie žalobcu by znamenala popretie základných princípov verejného obstarávania. Poukázal na rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 2S 366/10 zaoberajúcim sa eurokonformným výkladom princípov verejného obstarávania. Žalovaný posúdil predmetnú vec v intenciách právnych názorov súdov a zohľadnil pritom eurokonformný výklad princípov verejného obstarávania. K námietkam žalobcu uvedeným v bode V. žaloby uviedol, že odborné stanovisko vypracované N.. V.. C.. I. G., S. skutočne nebolo poskytnuté žalobcovi, a to z dôvodu rešpektovania princípu legality, keďže ZVO vylučuje čo i len subsidiárnu aplikáciu Správneho poriadku v konaní o námietkach. ZVO tak nepozná množstvo inštitútov správneho konania, pričom procesné záruky a inštitúty garantuje prípadné súdne konanie, ktoré môže iniciovať dotknutý účastník na správnom súde. Z napadnutého rozhodnutia je pritom zrejmé, čo je obsahom odborného stanoviska. Na článku 41 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES žalovaný iba demonštroval, že nie je povinnosťou verejného obstarávateľa verejné obstarávanie dokončiť. Povinnosť odôvodniť zrušenie použitého postupu zadávania zákazky vyplýva priamo z § 99 ods. 1 písm. i/ ZVO v nadväznosti na princípy verejného obstarávania. ZVO vyžaduje, aby verejný obstarávateľ zdôvodnil rozhodnutie o zrušení verejného obstarávania a nežiada, aby záujemca alebo uchádzač vyvíjal dodatočnú aktivitu smerujúcu k verejnému obstarávateľovi. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nikto z uchádzačov nejavil záujem o bližšie zdôvodnenie zrušenia postupu zadávania zákazky, keďže o takéto zdôvodnenie žiadal práve účastník MAPLE & FISH s.r.o. Je logické, že ostatní uchádzači sa uspokojili iba s oznámením o zrušení verejného obstarávania, nakoľko je možné predpokladať, že po otvorení ponúk sa dozvedeli o svojom umiestnení na inom ako na prvom mieste. Pre týchto uchádzačov tak bolo zrušenie súťaže zrejme šancou na opätovné predloženie ponúk v opakovanom verejnom obstarávaní. K bodu VI. žalovaný uviedol, že dôvody zrušenia použitého postupu zadávania zákazky považuje za účelové a rozporné so ZVO. Krátenie rozpočtu žalobcu nemohlo ovplyvniť potrebu žalobcu na dodanie predmetu zákazky, ktorý mal charakter plnenia na základe jednotlivých čiastkových požiadaviek žalobcu. Krátenie zákazky v pôvodnej hodnote 2.950.000,- Eur o 400.000,- Eur vzhľadom na koncepciu zmluvného vzťahu, ktorý sa mal realizovať podľa konkrétnych potrieb žalobcu na základe jednotlivých objednávok, nemohlo byť reálnym dôvodom na zrušenie verejného obstarávania. Zmluva, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a víťazným uchádzačom mala charakter rámcovej dohody, keďže dohodnuté právne služby vrátane právneho zastúpenia mal víťazný uchádzač poskytovať na základe objednávok počas obdobia štyroch rokov. Žalobca teda mohol pokračovať v zadávaní predmetnej nadlimitnej zákazky, pričom v priebehu plnenia zmluvy mohol znížiť počet objednávaných hodín plnenia a tým aj samotných objednávok, ktoré by si objednal u víťazného uchádzača, a to o sumu zodpovedajúcu hodnote 400.000,- Eur. Žalobca nepreukázal opodstatnenosť zrušenia predmetnej nadlimitnej zákazky a tento postup žalobcu bol netransparentný. Každý úkon verejného obstarávania pri narábaní s verejnými financiami musí byť transparentný a musí sledovať čestnú hospodársku súťaž. Zo skúsenosti žalovaného vyplýva, že čoraz častejšie sa objavujú účelové rušenia súťaží, čo neprispieva k čestnej hospodárskej súťaži. Uzavretím rámcovej dohody žalobca nemohol porušiť zákon č. 523/2004 Z.z. keďže porušenia tohto zákona by predstavovalo až prekročenie finančných možností žalobcu konkrétnou objednávkou. K bodu VII. žaloby uviedol, že N.. D. Y., C.. je expert, na ktorého sa žalovaný obracia so žiadosťami o stanoviská najmä z oblasti práva EÚ. N.. Y. nebol v tomto konaní členom komisie pre rozhodovanie v konaní o námietkach a nebol ani požiadaný o poskytnutie žiadneho odborného stanoviska. V súvislosti s bodom VIII. žaloby žalovaný súhlasil s požiadaním SD EÚ o predbežnú otázku, avšak prejudiciálne otázky preformuloval tak, aby zodpovedali platnému právnemu stavu. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého nebol povinný poskytnúť odborné stanovisko, ktoré tvorilo základný podklad pre vydanie rozhodnutia, je absurdné, keďže by tak bolo žalobcovi odopreté právo na spravodlivý proces a v rámci tohto práva právo na účinnú ochranu jeho práv a právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Poukázal na § 140 ods. 6 ZVO s tým, že dňa 02.08.2011 bolo ústne pojednávanie. Žalobca sa ani nedozvedel, kedy bolo odborné stanovisko vypracované, pričom mu bola odňatá možnosť účinne brániť svoje práva v konaní o námietkach. S poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom... Rýchlosť konania nemôže byť podľa názoru žalobcu v žiadnom prípade uplatňovaná na úkor práva na spravodlivý proces. Napriek tomu, že na konanie o námietkach sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, ide o všeobecné zásady konania, na ktorých treba v každom konaní bezvýhradne trvať. Táto povinnosť vyplýva žalovanému priamo z Ústavy SR. Žalovaný navyše nesprávne použil dôkazný prostriedok odborného stanoviska, keďže pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie mal ustanoviť znalca. Žalovaný tiež svojim rozhodnutím prekročil petit požadovaný námietkami, keďže v námietkach sa uchádzač domáhal priamo zrušenia rozhodnutia kontrolovaného o zrušení použitého postupu zadávania zákazky. Konanie o námietkach je pritom ovládané dispozičnou zásadou. Uznesením č.k. 2S 131/2011-61 zo dňa 08.02.2012 súd pribral do konania účastníka správneho konania spoločnosť MAPLE & FISH s.r.o. Tento účastník žiadal žalobu zamietnuť, pričom vo svojom vyjadrení zo dňa 11.06.2012 sa stotožnil s názormi žalovaného a poukázal tiež na svoje vyjadrenia obsiahnuté v námietkach proti rozhodnutiu žalobcu. Uviedol, že rozhodnutie žalobcu o zrušení použitého postupu zadávania zákazky bolo neopodstatnené a svojvoľné, nakoľko žalobca následne vyhlásil ďalšiu verejnú súťaž na obdobný predmet zákazky, resp. mimo verejného obstarávania pridelil iné zákazky konkrétnym subjektom spolu v hodnote viac ako 1.000.000,- Eur. Zrušením postupu obstarávania teda nedošlo k žiadnej úspore finančných prostriedkov. Výška najnižšej hodinovej odmeny, ktorá bola ponúknutá v zrušenej zákazke, bola niekoľkonásobne nižšia, ako je hodinová odmena vyplácaná aj v súčasnosti žalobcom právnickým kanceláriám, ktoré získali zákazky priamym zadaním. K tomuto vyjadreniu žalobca uviedol, že postupoval v súlade s princípom hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom obstarávaní. Angažovanie nových právnych poradcov a s tým súvisiace potreby poskytnutia dôverných informácií tretím osobám by mohlo viesť k neprípustnému a verejnému záujmu odporujúcemu prieniku citlivých a pre úspechy v dotknutých konaniach esenciálnych informácií osobám stojacim na opačnej strane záujmového spektra, čím by hrozili tak žalobcovi ako i SR škody. Žalobca sa dotknutými konaniami obmedzil len na nevyhnutne potrebné právne služby, okrem tých, ktoré je schopný realizovať vlastnými internými zdrojmi. Ďalej uviedol, že sa oboznámil s obsahom odborného stanoviska a so spôsobom, akým bolo vypracované. Podľa jeho názoru nie je možné akceptovať toto odborné stanovisko ako podklad napadnutého rozhodnutia, ktoré sa javí ako zmätočné a nepreskúmateľné. Odborné stanovisko totiž bolo vypracované pre iné konanie a odkazuje sa v ňom na ďalšie konanie, pričom ani jedno z týchto konaní nemá rovnaký skutkový základ ako predmetné konanie. Žalobca si nemyslí, že verejný obstarávateľ je oprávnený svojvoľne kedykoľvek zrušiť už vyhlásené verejné obstarávanie, avšak je presvedčený, že krátenie finančných prostriedkov prideľovaných treťou osobou je okolnosťou, ktorá odôvodňuje zrušenie použitého postupu zadávania zákazky navyše v prípadoch, kedy sa pôvodný predmet zákazky z rovnakého dôvodu nebude realizovať. Neposkytnutím odborného stanoviska, ktoré tvorilo jediný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia, na vyjadrenie, bolo porušené právo na spravodlivý proces, rovnosť účastníkov konania ako aj právo na riadnu správu vecí verejných a z neho vyplývajúce právo byť vypočutý. Právo byť vypočutý sa musí uplatňovať na každé konanie, ktoré môže viesť k správnemu alebo súdnemu rozhodnutiu, ktoré má nepriaznivý vplyv na záujmy osoby. Podľa ustálenej judikatúry právo byť vypočutý zaručuje každej osobe právo písomne alebo ústne sa vyjadriť ku skutočnostiam, z ktorých správny orgán zamýšľa vychádzať pri svojom rozhodnutí, ktoré môže nepriaznivo zasiahnuť do jej právneho postavenia. Toto právo vyžaduje, aby správny orgán umožnil dotknutej osobe oboznámiť sa s týmito skutočnosťami v priebehu správneho konania a účinne vyjadriť svoje stanovisko. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca ako verejný obstarávateľ realizoval nadlimitnú zákazku postupom zadávania podprahovej zákazky na predmet zákazy: „Právne poradenstvo, vrátane právneho zastupovania“. Vo Vestníku verejného obstarávania č. 120/2011 uverejnil oznámenie o tom, kedy bude uverejnená výzva na predkladanie ponúk na jeho internetovej stránke. Súťažné podklady boli poskytnuté 18 záujemcom a žalobcovi bolo predložených 7 ponúk. Dňa 09.05.2011 sa uskutočnilo otváranie ponúk uchádzačov a listom zo dňa 10.05.2011 žalobca zaslal všetkým uchádzačom zápisnicu z otvárania ponúk. Listom zo dňa 08.06.2011 zaslaným všetkým známym záujemcom žalobca oznámil zrušenie predmetného verejného obstarávania. Žalobca v uvedenom liste oznámil, cit.: „Verejný obstarávateľ v súlade s § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní zrušil použitý postup zadávania zákazky, nakoľko sa zmenili okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo“. Uchádzač MAPLE & FISH s.r.o. podal námietky proti úkonu žalobcu inému ako uvedenému v písm. a/ až f/ § 138 ods. 2 ZVO a žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím podľa § 139 ods. 2 písm. g/ ZVO nariadil žalobcovi v predmetnom postupe zadávania zákazky odstrániť protiprávny stav, a to zrušením rozhodnutia verejného obstarávateľa o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podľa § 1 ods. 1 ZVO, tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní. Podľa § 9 (základné povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa) ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Podľa § 139 ods. 2 písm. g/ ZVO, ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi odstrániť protiprávny stav. Už v rozsudku sp. zn. 2S 366/10 krajský súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že do zákona o verejnom obstarávaní boli prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie (zoznam týchto aktov je v prílohe č. 7 k zákonu), pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok (ako je tomu u nariadeniach ako prameňoch úniového práva, z ktorých však žiadne na oblasť zadávania verejných zákaziek bezprostredne nedopadá), ale členské štáty Európskej únie majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenia ZVO je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. Zásada účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení ZVO. V praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel, ktoré vyplývajú zo smerníc, čím dochádza k tzv. eurokonformnému výkladu. Ťažiskom samotného ZVO je presná procedúra zadávania verejných zákaziek, t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup pri zadávaní verejných zákaziek. Všeobecne ide o kroky, ktoré je potrebné dodržať v dobe, behom ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti zaplateniu z verejných prostriedkov. Hlavným účelom takejto významne formalizovanej, avšak stále súkromnoprávnej kontraktácie, nad ktorou je úradom uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy ES (napr. zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie). Ako už súd uviedol, základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO je kľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania. Zákon tento pojem nijako nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli implementované do ZVO. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise - ZFEÚ (článku 102, predtým článku 82 Zmluvy ES), je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou a teda aj so ZVO je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Najvyšší správny súd ČR v rozsudku č. j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo strany Súdneho dvora EÚ. Napr. stanovisko generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname, cit. v bode (42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora, uvádza, že transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. S ohľadom na práve uvedené možno uzavrieť, že podmienkou dodržania zásady transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné, dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, event. nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti (rozsudok NSS ČR č. j. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa 15.09.2010). Predovšetkým treba uviesť, že vo veci nebol sporný skutkový stav, pričom namietané boli len vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť rozhodnutia. Súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia, ktoré žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí zo dňa 18.08.2011 a nepovažuje za potrebné, aby inými slovami vyjadroval to, čo už zrozumiteľne odôvodnil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, a tým potvrdzoval správnosť rozhodnutia žalovaného. Nie je totiž povinnosťou súdu inými slovami zopakovať to, čo už vecne správne vyjadril správny orgán. Súdny prieskum nie je založený na zisťovaní nového skutkového stavu súdom, ale na prieskume zákonnosti, v rámci ktorého súd zisťuje správnosť aplikácie zákona na daný skutkový stav a správnosť interpretácie zákonných pravidiel z právnej argumentácie a z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. K námietkam žalobcu súd uvádza, že v prípade ZVO ide o národnú transpozíciu dohľadovej smernice - smernica Rady z 21.12.1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovaru a prác, z preambuly ktorej vyplýva, že cieľom bolo zabezpečenie účinnej nápravy akýchkoľvek porušení zadávania zákaziek. Z čl. 23 ods. 1 písm. b/ dohľadovej smernice vyplýva, že členský štát má povinnosť zabezpečiť, zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí vrátane odstránenia diskriminačných technických, ekonomických alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predloženie ponúk, v súťažných podkladoch alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky. Obe oprávnenia (či už zrušenie alebo zabezpečenie zrušenia) sú pritom rovnocennými a Slovenská republika využila pri transpozícii tejto smernice obidve alternatívy. Je zrejmé, že ZVO v § 139 ods. 2 písm. g/ stanovuje, že ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi odstrániť protiprávny stav. Toto oprávnenie žalovaného je potrebné vyložiť tak, že úrad je povinný pri identifikovaní porušenia zákona a identifikovaní možného zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania, nariadiť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav, ktorý sa nedá odstrániť žiadnym iným zásahom žalovaného, ktorý by bol podradený pod výroky podľa § 139 ods. 2 písm. a/ až. f/. Výroky rozhodnutí vydaných podľa § 139 ods. 2 písm. a/, b/, g/ ZVO vychádzajú z oprávnení žalovaného nariaďovať, zrušiť alebo odstrániť protiprávny stav s tým, že povinnou osobou je vždy kontrolovaný, t. j. v danej veci konkrétny verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ, ktorý je povinný následne po takomto nariadení vyvinúť svoju procesnú aktivitu a vykonať vydané rozhodnutie úradu. Podľa názoru súdu žalovaný nemôže pri nariadení odstránenia protiprávneho stavu rušiť úkony verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa priamo, ale musí nariadiť odstránenie protiprávneho stavu. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že z úpravy § 139 ods. 2 ZVO je zrejmé, že revíznymi výrokmi, ktoré žalovaný podľa tohto ustanovenia aplikuje v konaní o námietkach, sa buď len po nariaďuje revízia resp. odstránenie protiprávneho stavu, t. j. nariaďuje vykonanie konkrétnej povinnosti, ktorej splnením sa konvaliduje protiprávny stav (§ 139 ods. 2 písm. a/, b/ a g/), alebo deroguje konkrétny úkon kontrolovaného a zároveň nariaďuje konkrétnu povinnosť (§ 139 ods. 2 písm. c/, d/, e/,f/). Argumentáciu žalobcu, že nemôže postupovať podľa výroku napadnutého rozhodnutia, nakoľko normatívna úprava procesu verejného obstarávania neupravuje verejnému obstarávateľovi možnosť, resp. právo zrušiť zrušenie použitého postupu zadávania zákazky, treba odmietnuť. V prípade akceptácie názoru žalobcu by totiž bolo rozhodovanie žalovaného prakticky paralyzované a žalovaný by v podstate nemohol účinne nariaďovať odstránenie protiprávneho stavu. Právomoc žalovaného pritom vyplýva práve z ustanovenia § 139 ods. 2 písm. g/ ZVO, keďže ak žalovaný v konaní o námietkach zistí porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, nariadi odstránenie tohto zisteného porušenia zákona. Ak teda žalovaný rozhodne podľa § 139 ods. 2 písm. g/ ZVO, priamo neodstraňuje zistené porušenie zákona, ale nariaďuje kontrolovanému, v danom prípade žalobcovi, jeho odstránenie. Postupom žalovaného teda nedošlo k porušeniu článku 2 ods. 2, 3 Ústavy SR tak, ako to tvrdil žalobca. K poukazu žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 199/08-96 treba uviesť, že popri domnienke o správnosti transpozície smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES do slovenského právneho poriadku, je potrebné vždy zohľadniť interpretačný monopol Súdneho dvora EÚ v oblasti úniového práva. V spomínanej veci pritom išlo o aplikáciu výroku podľa § 139 ods. 2 písm. b/ ZVO a konajúce súdy nevyslovili názor, že by aplikácia takéhoto výroku bola nemožná s poukazom na absentujúcu právnu úpravu, ktorá by verejného obstarávateľa zaväzovala vykonať nasledujúce úkony po vydaní rozhodnutia žalovaného. Podľa § 46 ods. 2 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zrušiť použitý postup zadávania zákazky aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Podľa § 46 ods. 3 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný bezodkladne upovedomiť všetkých uchádzačov alebo záujemcov o zrušení použitého postupu zadávania zákazky s uvedením dôvodu a oznámiť postup, ktorý použije pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky. Žalobca listom zo dňa 08.06.2011 oznámil uchádzačom zrušenie predmetného postupu zadávania zákazky, avšak jeho postup je potrebné označiť za netransparentný, keďže v liste uviedol iba, cit.: „Verejný obstarávateľ v súlade s § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní zrušil použitý postup zadávania zákazky, nakoľko sa zmenili okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo“. Takto formulované oznámenie nie je podľa názoru súdu s poukazom na vyššie uvedené princípy transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania dostatočné. Obsah takéhoto oznámenie totiž neumožnil uchádzačom vyhodnotiť reálne dôvody tohto úkonu žalobcu, ktorý pritom nepochybne zasiahol do ich práv a právom chránených záujmov. Je pravdou, že zrušenie verejného obstarávania nemá povahu rozhodnutia a nemusí spĺňať všetky náležitosti rozhodnutia podľa Správneho poriadku, avšak tento úkon verejného obstarávateľa musí byť objektívne odôvodnený a pre uchádzačov racionálne pochopiteľný, pretože iba takéto úkony sú následne preskúmateľné a len takéto úkony možno považovať za súladné s princípom transparentnosti, ktorý je hlavným princípom verejného obstarávania. Zo ZVO nevyplýva, že by sa mal uchádzač domáhať odôvodnenia zrušenia súťaže prostredníctvom revíznych postupov. Naopak ZVO upravuje informačnú povinnosť verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa a to odlišne od smernice 2004/18/ES. Nie je možné prijať záver žalobcu, že dostatočne uviedol zákonný dôvod pre zrušenie súťaže, o čom informoval uchádzačov listom zo dňa 08.06.2011, avšak zo strany uchádzačov k výslovnej požiadavke o podrobnú charakteristiku rozhodnutia neprišlo. Treba opätovne dodať, že uchádzači nemuseli žiadať žalobcu o podrobnú charakteristiku jeho rozhodnutia, ale žalobca bol povinný v súlade so ZVO svoje rozhodnutie relevantným spôsobom odôvodniť. Chýbajúce odôvodnenie rozhodnutia o zrušení verejného obstarávania namietal práve uchádzač MAPLE & FISH s.r.o., pričom je logické, že ďalší uchádzači sa celkom racionálne uspokojili iba s oznámením o zrušení verejného obstarávania, nakoľko sa po otvorení ponúk dozvedeli o svojom umiestnení (s poukazom na ponúknutú cenu) a pre týchto uchádzačov bolo zrušenie súťaže na prospech, keďže v opakovanom verejnom obstarávaní mali šancu na opätovné predloženie (možno už prispôsobených) ponúk. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal konanie o námietkach zastaviť, treba dôrazne odmietnuť a to s poukazom na § 138 ods. 2 písm. g/ ZVO, keďže ZVO umožňuje aktívne legitimovaným subjektom podanými námietkami namietať nezákonnosť akéhokoľvek úkonu vo verejnom obstarávaní, t. j. aj zrušenie použitého postupu zadávania zákazky. Ak žalovaný v konaní o námietkach zistí nezákonné zrušenia použitého postupu zadávania zákazky podľa § 139 ods. 2 písm. g/ ZVO, je povinný nariadiť odstrániť zistený protiprávny stav. V opačnom prípade by konal v rozpore so ZVO a tiež by porušil právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ ide o článok 41 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ ES spomínanú žalovaným v napadnutom rozhodnutí, treba uviesť, že poukazom na túto smernicu žalovaný zdôraznil, že nie je povinnosťou verejného obstarávateľa verejné obstarávanie dokončiť. Ustanovenie článku 41 ods. 1 smernice 2004/18/ES sa teda nevzťahovalo na postup zadávania nadlimitnej zákazky realizovanej postupom zadávania podprahovej zákazky podľa § 99 ZVO, avšak § 99 ods. 1 písm. i/ vyžaduje, aby verejný obstarávateľ v prípade zrušenia postupu uviedol dôvody tohto zrušenia. V súvislosti s námietkami ohľadne odborného stanoviska č. 1368-6000/2010-ON-247 spracovaného N., treba uviesť, že toto stanovisko nebolo poskytnuté ani žalobcovi ani druhému účastníkovi konania o námietkach. Je nepochybné, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odvolával na predmetné stanovisko, avšak zo samotného rozhodnutia nevyplýva ani meno spracovateľa stanoviska, jeho kvalifikácia a ani iné špecifikácie, ktoré by účastníkom konania pomohli lepšie pochopiť názor spracovateľa stanoviska. Je nesporné, že ZVO vylučuje čo i len subsidiárnu aplikáciu Správneho poriadku v konaní o námietkach a to zrejme preto, že zákonodarca sledoval čo možno najrýchlejší proces uplatnenia revíznych prostriedkov bez zdĺhavého vykonávania dôkazov s cieľom predísť tomu, aby sa napríklad procesnými obštrukciami zablokovalo obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že ZVO nepozná množstvo inštitútov správneho konania upravených Správnym poriadkom, avšak je názoru, že v prípade, že odborné stanovisko tvorilo nosný základ pre vydané rozhodnutie, s poukazom na právo na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa právo na účinnú ochranu práv každého účastníka a právo na vyjadrenie sa ku všetkým dôkazom, mal byť žalobca, pokým tomu nebránili časové okolnosti, s odborným stanoviskom oboznámený ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o žalobcom spomínané právo byť vypočutý, ktoré vychádza z práva na riadnu správu vecí verejných zakotveného v článku 41 Charty základných práv EÚ, treba uviesť, že v danej veci žalovaný nariadil ústne pojednávanie v súlade s § 140 ods. 6 ZVO a toto sa uskutočnilo dňa 02.08.2011 za účasti zástupcov oboch účastníkov v konaní o námietkach. K porušeniu práv žalobcu teda v tomto smere nedošlo, pričom súd je názoru, že ak žalovaný disponoval odborným stanoviskom v čase tohto ústneho pojednávania, mal s ním oboznámiť prítomných zástupcov účastníkov. V prípade tejto vady však podľa názoru súdu nejde o takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o samotný dôvod zrušenia použitého postupu zadávania zákazky, súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v tejto časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, keďže žalovaný celkom jednoznačne posúdil dôvod zrušenia súťaže ako účelový a rozporný a súd sa s ním stotožňuje. Žalovaný správne vychádzal z toho, že zmluva sa má uzavrieť na 4 roky, pričom predpokladaná hodnota zákazky bola stanovená na 2.950.000,- EUR bez DPH. Predpokladaný celkový počet hodín bol 17000 na dobu trvania zmluvy a tento bol iba informatívny do ponuky pre potreby výberu úspešného uchádzača. Išlo o predpokladaný počet hodín a preto nebol záväzný do zmluvy. Zo súťažných podkladov tiež vyplýva, že cit.: “právny zástupca sa zaväzuje vykonávať právne služby uvedené v tomto článku (bod 1, 3 článku I. časti B.3), na základe písomnej objednávky, ktorú je za klienta oprávnená podpisovať osoba oprávnená na rokovanie vo veciach zmluvných. V písomnej objednávke určí klient ďalšie podrobnosti poskytnutia právnych služieb, ako napr. termín, predpokladaný rozsah hodín, miesto dodania právnej služby a iné“. V spise sa nachádza interné oznámenie s názvom „Žiadosť o zníženie nákladov na účte 518-150 Právne a notárske služby“ a tiež interné oznámenie s názvom „Požiadavka na zrušenie verejného obstarávania“ ako aj rozhodnutie č. 68/2011, ktorým predstavenstvo žalobcu schválilo návrh na zrušenie predmetného použitého postupu zadávania zákazky. Aj podľa názoru súdu krátenie rozpočtu žalobcu nemohlo ovplyvniť potrebu žalobcu na dodanie predmetu zákazky, ktorý mal jednoznačne charakter plnenia na základe jednotlivých čiastkových požiadaviek žalobcu. Krátenie zákazky v pôvodnej hodnote 2.950.000,- EUR o 400.000,- EUR vzhľadom na koncepciu zmluvného vzťahu, ktorý sa mal realizovať podľa konkrétnych potrieb žalobcu na základe jednotlivých objednávok, tak nemohlo byť reálnym dôvodom na zrušenie predmetného verejného obstarávania. Ako už bolo uvedené, predpokladaný celkový počet hodín 17000 na dobu trvania zmluvy bol iba informatívny, t. j. nebol záväzný a uchádzač musel stanoviť cenu za služby za 1 rok trvania zmluvy na základe hodinovej sadzby a rozsahu poskytovania služby. Je celkom evidentné, že zmluva, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a víťazným uchádzačom, mala charakter rámcovej dohody, keďže dohodnuté právne služby, vrátene právneho zastúpenia, mal víťazný uchádzač poskytovať na základe objednávok počas obdobia 4 rokov. Súd v zhode s názorom žalovaného uvádza, že napriek potrebe žalobcu znížiť bežné výdavky na právne a notárske služby o sumu 400.000,- Eur je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu evidentné, že žalobca mohol pokračovať v zadávaní predmetnej nadlimitnej zákazky, pričom v priebehu plnenia zmluvy mohol znížiť počet objednávaných hodín plnenia, a tým aj samotných objednávok na požadované právne služby, ktoré by si objednal u víťazného uchádzača, a to o sumu zodpovedajúcu hodnote 400.000,- Eur. Koncepcia zmluvného vzťahu, keďže malo ísť o rámcovú dohodu, predstavuje flexibilný nástroj, ktorý umožňoval žalobcovi objednať len toľko služieb, koľko reálne potrebuje. Súd sa taktiež stotožňuje s názorom žalovaného, že pod zmenou okolností treba v súlade s klauzulou rebus sic stantibus rozumieť zmenu pôvodných podmienok a okolností, z ktorých kontrolovaný vychádzal v okamihu vyhlásenia verejného obstarávania, a ku ktorých zmene došlo v priebehu verejného obstarávania do tej miery, že od kontrolovaného nemožno rozumne očakávať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval. Súd je názoru, že v danom prípade nedošlo k takej zmene okolností, aby žalobca nemohol pokračovať v zadanej nadlimitnej zákazke. Skutočný dôvod na zrušenie predmetného postupu zadávania zákazky žalobcom zostáva nejasný, ale v kontexte všetkých okolností, keďže k tomuto úkonu žalobca pristúpil až po otváraní ponúk uchádzačov, čiže až potom, keď mu boli známe ponuky uchádzačov, že zrušenie predmetného postupu zadávania zákazky mohlo byť účelové. Zo zápisnice z otvárania ponúk vyplýva, že najnižšie ceny, t.j. najvýhodnejšiu ponuku ponúkol práve uchádzač MAPLE&FISH s.r.o., ktorý sa na pojednávaní vyjadril v tom zmysle, že keďže súťaž zrejme nemal vyhrať, žalobca pristúpil k zrušeniu súťaže. Tento uchádzač navyše poukázal na neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu, ktoré sa takto javí aj súdu a to napriek výhradám zo strany žalobcu. Touto otázkou sa však súd bližšie nezaoberal, nakoľko nebola predmetom žaloby. Je však celkom evidentné, že zrušením postupu obstarávania nedošlo zo strany žalobcu k žiadnej úspore finančných prostriedkov a žalobca následne vynakladal na právne služby finančné prostriedky v značnom rozsahu. Každý úkon verejného obstarávateľa pri narábaní s verejnými finančnými prostriedkami musí byť transparentný a musí sledovať čestnú hospodársku súťaž. Ak by žalobca uzavrel predmetnú rámcovú dohodu, nemohol by ani porušiť zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, keďže porušenie tohto zákona by predstavovalo až prekročenie finančných možností žalobcu konkrétnou objednávkou. Účelové sú aj obavy žalobcu o očakávania víťazného uchádzača a to vzhľadom na žalobcom stanovený typ zmluvy - malo ísť o rámcovú dohodu, keďže každý uchádzač musel počítať s tým, že predmetná služba sa bude objednávať podľa konkrétnych objednávok a potrieb žalobcu, ktoré mohli, avšak nemuseli nastať a to v rôznom rozsahu. Naopak, opakované verejné obstarávanie bez reálnej potreby môže neefektívne zaťažiť rozpočet verejného obstarávateľa, ako aj samozrejme rozpočty samotných uchádzačov. K obave žalobcu nad nestrannosťou a nezávislosťou postupu a rozhodnutia žalovaného v konaní o námietkach treba uviesť, že táto nie je dôvodná. JUDr. Viliam Karas, PhD. je síce konateľom spoločnosti MAPLE & FISH s.r.o. a zároveň sa na túto osobu ako experta z oblasti práva EÚ obracia žalovaný so žiadosťami o stanoviská, čo je zrejmé aj súdu z jeho úradnej činnosti, avšak v danom prípade JUDr. Karas nebol členom komisie pre rozhodovanie v konaní o námietkach uchádzača MAPLE & FISH s.r.o. a nebol ani požiadaný o poskytnutie odborného stanoviska. Je pravdou, že táto osoba býva členom komisie žalovaného v konaní o námietkach, avšak v danom prípade zo spisu nevyplýva žiadna taká okolnosť, že by JUDr. Karas ovplyvňoval komisiu konajúcu v tejto veci, resp. že by žalovaný postupoval nestranne a v neprospech žalobcu. Súd sa tiež zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. za účelom podania prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ, s čím napokon súhlasil aj žalovaný (po preformulovaní žalobcom navrhovaných otázok), avšak súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné požiadať Súdny dvor EÚ o prejudiciálne otázky, nakoľko to okolnosti prípadu nevyžadovali. V prípade odvolacieho konania tu navyše existuje možnosť, že odvolací súd Súdnemu dvoru EÚ tieto otázky položí sám. Napokon súd oznamuje žalobcovi, že jeho žiadosti formulovanej v bode VIII. žaloby o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nevyhovel. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke posúdil správne a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi, žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov konania, ani pribratému účastníkovi konania, ktorý si náhradu trov neuplatnil, právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.