Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/141/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201541 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201541.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: M. Y., K. XX/B, K., zastúpená Romanom Fusekom, Baltská 17, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č: 39422-2/2011-BA zo dňa 21.07.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 39422-2/2011-BA zo dňa 21.07.2011 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 705-0200018711-GC09/2011 zo dňa 04.04.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 39422-2/2011/BA zo dňa 21.07.2011, ktorým žalovaný ako odvolací orgán na odvolanie žalobkyne zmenil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č.: 705-0200018711-GC09/2011 zo dňa 04.04.2011 vo výrokovej časti v tom, že vypustil text: „... zaniká sociálne poistenie v spoločnosti...“ a doplnil text: „... zaniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca...“. V ostatnom rozhodnutie potvrdil. Žalobkyňa navrhovala zrušiť tak druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe uviedla, že došlo k ukráteniu jej práv tým, že jej v podstate nebolo priznané materské, pričom žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že neeviduje vo vzťahu k žalobkyni poistný pomer z nemocenského poistenia, keďže poistný pomer žalobkyne zanikol počas kontroly Sociálnej poisťovne u zamestnávateľa, pričom počas kontroly bola žalobkyňa správkyňou konkurznej podstaty JUDr. Mrázovou odhlásená zo sociálneho poistenia ku dňu 30.11.2006. Uviedla, že sociálne poistenie jej vzniklo na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09.08.2004 a v roku 2005 nastúpila na materskú dovolenku. Na zamestnávateľa bol vyhlásený konkurz, pričom počas výkonu práce u zamestnávateľa, po nástupe na materskú dovolenku a ani počas konkurzu jej nebola daná výpoveď a tiež nemá vedomosť o inom ukončení pracovného pomeru. Napriek tomu, že nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru, ktorý bol dôvodom vzniku sociálneho poistenia, došlo k ukončeniu sociálneho poistenia odhláškou ku dňu 30.11.2006. Poukázala na § 20 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej aj len zákon o sociálnom poistení) podľa ktorého zaniká povinné nemocenské poistenie dňom skončenia pracovného pomeru. Podľa žalobkyne je rozhodnutie žalovaného nezákonné, pretože nesprávne právne posúdilo existenciu jej sociálneho poistenia, keďže toto jej riadne vzniklo a zaniknúť mohlo len skončením pracovného pomeru, k čomu však nikdy nedošlo. Nikto totiž nevyvrátil jej tvrdenie o tom, že jej nebola doručená výpoveď. Ak je zo skutkového stavu zrejmé, že sociálne poistenie vzniklo, ale neexistuje relevantný dôkaz, že zaniklo, považuje žalobkyňa takýto postup žalovaného za nesprávnu aplikáciu § 20 písm. a/ zákona o sociálnom poistení. Samotná odhláška nemá žiaden právny základ a navyše tento úkon bol vykonaný v rozpore so zákonom. Nevznikol tu tiež žiaden spor z pracovnoprávnych vzťahov, ktorý by žalobkyňa mohla riešiť súdnou cestou, keďže jej nebola daná výpoveď a žalovaný vychádzal len z oznámenia o ukončení poistného vzťahu ku dňu 30.11.2006, že bol ukončený pracovný pomer. Nie je preto možné ani podať žalobu na súd ohľadne neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Podľa žalobkyne teda sociálne poistenie stále trvá, pretože mohlo zaniknúť len zánikom pracovného pomeru a dôkaz o jeho zániku neexistuje. V písomnom vyjadrení k obsahu žaloby žalovaný navrhol túto zamietnuť a poukázal na § 4 ods. 1 písm. a/, § 20 písm. a/ a § 7 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení. Vznik resp. zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 písm. a/ zákona zamestnávateľ oznamuje Sociálnej poisťovni tak, že jednotlivých zamestnancov prihlási, resp. odhlási z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Poukázal na povinnosť zamestnávateľa s tým, že samotná poisťovňa nevyžaduje predloženie pracovnej zmluvy, ktorou bol pracovný pomer založený, ani predloženie dokumentu, na základe ktorého bol pracovný pomer ukončený, keďže túto povinnosť jej zákon o sociálnom poistení neukladá. Poisťovňa vychádza len z tlačiva predloženého zamestnávateľom, ktorý za správnosť vyplnených údajov zodpovedá. Poisťovňa tiež nemá právomoc rozhodovať o existencii pracovného pomeru. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava vychádzalo z Protokolu č. 800-0210006808-AG05/08 o vykonaní kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie, ktorá bola vykonaná u zamestnávateľa dňa 07.02.2008 a z ktorého vyplynulo, že posledný zamestnanec bol odhlásený ku dňu 30.11.2006 a preto bol zo sociálneho poistenia z registra zamestnávateľov odhlásený aj zamestnávateľ. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj ustanovená správkyňa konkurznej podstaty JUDr. M., ktorá protokol aj podpísala. SKP potvrdila, že po prevzatí agendy, t.j. odo dňa 15.12.2006 neevidovala u zamestnávateľa - úpadcu žiadneho zamestnanca v pracovnom pomere a to ani na základe dohôd o vykonaní práce, resp. pracovnej činnosti. Správkyňa pritom bola oprávnená konať v mene zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch a teda bola oprávnená vykonať odhlásenie jednotlivých zamestnancov ako aj zamestnávateľa, z registra poistencov. Poisťovňa teda neskúma a ani nie je oprávnená skúmať, či odhláseniu zamestnancov predchádza aj riadne skončenie pracovného pomeru v zmysle zákonníka práce, keďže nie je oprávnená vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov. Žalobkyňa sa mohla obrátiť na orgány inšpekcie práce, ktoré sú oprávnené vykonávať dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych vzťahov, čo napokon žalobkyňa aj urobila. Skutočnosť, že žalobkyňa si neúspešne uplatnila svoje práva u zamestnávateľa, resp. že si ich nemôže úspešne uplatniť na súde, nemôže byť dôvodom, aby Sociálna poisťovňa skúmala, či jej pracovný pomer trvá alebo nie. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď žalobkyňa bola ukrátená napadnutými rozhodnutiami na svojich právach a preto ich ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil, nakoľko správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa si dňa 02.11.2009 uplatnila nárok na materskú predložením žiadosti o materské č. A 0092058, o ktorej Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 09.11.2009 rozhodla tak, že nemá nárok na materské z dôvodu, že nie je v zmysle zákona o sociálnom poistení nemocensky poistená ako zamestnanec... O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodla Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č.: 6553/2010-BA zo dňa 19.04.2010 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušila a vec vrátila pobočke sociálnej poisťovne na nové prejednanie a rozhodnutie. K zrušeniu došlo najmä z dôvodu, že v odvolaní žalobkyňa uvádzala, že je naďalej zamestnancom u zamestnávateľa a pobočka nevie predložiť odhlášku zamestnanca zo sociálneho poistenia a tým presne a úplne zistiť skutočný stav veci, kedy žalobkyni zaniklo sociálne poistenie, bez čoho nie je možné posúdiť splnenie podmienky nároku na materské v období od 02.11.2009. Následne Sociálna poisťovňa - pobočka Bratislava rozhodnutím č.: 705-0200018711-GC09/2011 zo dňa 04.04.2011 rozhodla tak, že žalobkyni zaniká sociálne poistenie v spoločnosti I. V. A., s.r.o. a to ku dňu 30.11.2006. O odvolaní žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 39422-2/2011-BA zo dňa 21.07.2011 tak, že zmenil vo výrokovej časti text: „...zaniká sociálne poistenie v spoločnosti...“ a doplnil text: „...zaniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca...“. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru súdu žalovaný vec nesprávne právne posúdil a to s poukazom na § 20 písm. a/ zákona o sociálnom poistení. Podľa § 3 ods. 1, 2,4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Na účely sociálneho poistenia sa podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 za zamestnanca podľa tohto zákona považuje fyzická osoba v pracovnom pomere. Podľa § 20 písm. a/ zákona o sociálnom poistení vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom zániku pracovného pomeru. Správne žalovaný poukázal na § 7 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení a správne je tiež jeho tvrdenie, že vznik alebo zánik poistenia podľa § 20 písm. a/ zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ oznamuje Sociálnej poisťovni tak, že zamestnancov prihlási alebo odhlási z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Je tiež nesporné, že zákon v § 231 ods. 1 písm. b/ ustanovuje povinnosť každého zamestnávateľa v určenej lehote prihlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Rovnako je zamestnávateľ povinný v lehote určenej zákonom zamestnanca aj odhlásiť. Túto povinnosť si plní prostredníctvom prihlášky, resp. odhlášky, na ktorých okrem iného uvedie aj konkrétny deň vzniku alebo zániku povinného sociálneho poistenia zamestnanca. Z praxe je zrejmé, že sociálna poisťovňa vychádza len z tlačiva predloženého zamestnávateľom, ktorý za správnosť vyplnených údajov zodpovedá, pričom poisťovňa nevyžaduje predloženie pracovnej zmluvy, ktorou bol pracovný pomer založený, ani predloženie takého dokumentu, na základe ktorého bol pracovný pomer ukončený, keďže túto povinnosť jej zákon priamo neukladá. Súd súhlasí aj s názorom poisťovne v tom, že poisťovňa je oprávnená rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia a nie o existencii pracovného pomeru, o ktorom môže rozhodovať len súd, avšak je nepochybné, že poistenie, ktoré riadne vzniklo, môže zaniknúť len z dôvodu zániku pracovného pomeru, t.j. nie len samotnou odhláškou. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vychádzal z protokolu o vykonaní kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie vykonanej u zamestnávateľa žalobkyne dňa 07.02.2008, z ktorého vyplynulo, že posledný zamestnanec bol odhlásený ku dňu 30.11.2006 a preto bol zo sociálneho poistenia z registra zamestnávateľov odhlásený aj zamestnávateľ. V čase vykonania kontroly, t.j. 07.02.2008 už spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a keďže v tom čase bol zamestnávateľ v konkurze, za zamestnávateľa konala SKP JUDr. M. M., ktorá protokol aj podpísala a neskôr listom zo dňa 06.08.2010 potvrdila skutočnosť, že po prevzatí agendy, odo dňa 15.12.2006 už neevidovala u zamestnávateľa žiadneho zamestnanca v pracovnom pomere a to ani na základe dohôd o vykonaní práce resp. pracovnej činnosti. Súd nespochybňuje oprávnenie SKP konať v mene zamestnávateľa - úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch, v ktorých úpadca vystupuje ako zamestnávateľ a jeho oprávnenie vykonať odhlásenie zamestnancov ako aj samotného zamestnávateľa z registra poistencov. Súd súhlasí aj s názorom žalovaného, že tento nie je oprávnený vstupovať do pracovno-právnych vzťahov, ale je názoru, že v prípade pochybností o zániku pracovného pomeru, čo je hmotnoprávny dôvod na zánik sociálneho poistenia podľa § 20 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, je oprávnený a zároveň aj povinný skúmať, či odhláseniu zamestnanca predchádza aj preukázané skončenie pracovného pomeru. Je logické, že o platnosti takéhoto skončenia pracovného pomeru nemôže rozhodnúť poisťovňa ale len súd, ale v prípade sporného zániku pracovného pomeru, ak túto skutočnosť zamestnanec (v danom prípade žalobkyňa) relevantne spochybňuje, je povinný sa zaoberať aj existenciou dokladu preukazujúceho skutočnosť zániku pracovného pomeru. V danom prípade je nepochybné, že žalobkyni ide v princípe o materské, ktorého priznaniu však bráni prvostupňové a druhostupňové správne rozhodnutie, pričom žalobkyňa v celom správnom konaní ako aj v žalobe vychádzala z názoru, že je nesporný vznik jej poistenia na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09.08.2004, avšak sporným je zánik poistenia, keďže poisťovňa vychádzala len z odhlášky ku dňu 30.11.2006, avšak toto poistenie mohlo zaniknúť len skončením pracovného pomeru, ku ktorému podľa žalobkyne nikdy nedošlo a opak nebol preukázaný. Aj súd je názoru, že pokiaľ zo skutkového stavu vyplýva, že sociálne poistenie vzniklo, ale neexistuje relevantný dôkaz, že zaniklo, ide v danom prípade o nesprávnu aplikáciu § 20 písm. a/ zákona o sociálnom poistení. Samotná odhláška zo sociálneho poistenia ku dňu 30.11.2006 nemá žiaden právny základ (hmotnoprávny dôvod) a preto je potrebné vychádzať z názoru, že poistenie nezaniklo ku dňu 30.11.2006. Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že táto sa nemá možnosť obrátiť na súd s civilnou žalobou a riešiť tak spor z pracovnoprávnych vzťahov, keďže doteraz jej nebolo ani len oznámené skončenie pracovného pomeru a o údajnom skončení svojho pracovného pomeru nemá žiadnu vedomosť. Samotná okolnosť, že správkyňa konkurznej podstaty potvrdila, že v čase vykonania kontroly neevidovala u zamestnávateľa žiadneho zamestnanca a že posledný zamestnanec bol odhlásený ku dňu 30.11.2006, nemôže sama o sebe znamenať zánik poistenia, keďže tomuto musí vždy predchádzať zánik pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a preto ho ako aj prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, a to napriek tomu, že bola vo veci úspešná, avšak žiadne trovy jej v konaní nevznikli a tieto si ani neuplatnila. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.