Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/176/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201544 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201544.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Petra Pospecha v právnej veci žalobcu: APPRIORI, s.r.o., Areál hospodárskeho dvora Boldog, 925 26 Boldog, IČO: 35 836 351, zastúpený JUDr. Bohumír Bláha, advokát, Hurbanovo nám. 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/ XXXXXX-r, zo dňa 11.07.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalovanému sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, zo dňa 11.07.2011, ktorým podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 511/92 Zb. alebo zákon o správy daní a poplatkov), potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Senec, ktorým žalobcovi vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod. 1 zák. č. 511/1992 Zb. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2005 v sume 384.124,47 Eur. Daňový úrad Senec predpísal na základe výsledkov daňovej kontroly dodatočný platobný výmer žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jedného mesiaca roku 2005. Proti uvedenému platobnému výmeru podal daňový subjekt odvolanie dňa 11.01.2011. Žalobca tvrdí, že správca dane vydal rozhodnutie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní boli hrubým spôsobom porušené ustanovenia zákona o správe daní a poplatkov, ktoré mali vplyv na nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že správca dane vydal toto rozhodnutie v podstate na tom základe, že neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z dodávok tovaru od daňových subjektov A and R spol. s r.o. a Metal Scrap s.r.o. Tejto kontrole predchádzala daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2004, podľa ktorej správca dane Daňový úrad Senec vydal rozhodnutie - dodatočný platobný výmer, ktorý po podaní odvolania daňového subjektu Daňové riaditeľstvo SR zrušilo z dôvodu, že z výmerov nie je zrejmé, ako správca dane vyhodnotil vyjadrenia konateľa kontrolovaného daňového subjektu a nie je zrejmé ani to, aké dokazovanie vo veci obchodných vzťahov medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou A and R s.r.o. správca vykonal. To boli zistené nedostatky, na základe ktorých odvolací orgán rozhodnutie správcu dane z dôvodu nepreskúmateľnosti a nedostatočne zisteného stavu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa žalobcu správca dane vykonal kontrolu v roku 2005 a uvedené nedostatky pri výkone kontroly neodstránil, ale pridal i ďalšie. Nevykonal žiaden dôkaz zo štatutármi dodávateľských obchodných spoločností a nevypočul ich. Spochybnil zdaniteľné plnenie vyplývajúce z faktúr dodaného tovaru od dodávateľov A and R spol. s r.o. a Metal Scrap s.r.o., podľa ktorých daňový subjekt za jednotlivé mesiace roku 2005 vykonal právo na odpočet daní. Správca dane použil ako dôkaz zápisnice o výsluchu obvinených štatutárov dodávateľov tovaru kontrolovanému daňovému subjektu A and R spol. s r.o. a Metal-Scrap s.r.o., ktoré si zaopatril z trestného spisu vyšetrovateľa č. PPZ-X/BKP-V-XXXX. Správca dane sa odvolal pritom na § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., ktorý hovorí, že ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Ďalej sa v uvedenom ustanovení vymenúvajú dôkazné prostriedky, ktoré môže správca dane pre tento účel zaopatriť, vykonať a zhodnotiť. Žalobca si myslí, že úkon o výsluchu obvineného, ktorý je vykonaný podľa trestného poriadku však takýto dôkazný prostriedok v daňovom konaní nemožno vykonať. Správca dane nijakým spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo použil alternatívu tvrdenia práve z protokolu o výsluchu obvineného, ale hlavne nevysvetlil, prečo nevykonal sám úkon so štatutárom dodávateľa tovaru a nevykonal s ním dôkaz o potrebných preukázaniach dodania tovaru. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že formálnym predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní a poplatkov je: právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Žiadne ďalšie doklady pre vznik práva podľa uvedeného zákona zákon nevymenúva. Daňový subjekt preto v súlade so zákonom odpočítal od daňovej povinnosti výšku dane vyplývajúcej z faktúr o dani tovaru, a to v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Postupoval tak v súlade s ust. § 49 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona, podľa ktorého má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Faktúry od dodávateľov A and R spol. s r.o. a Metal Scrap s.r.o. náležitosti podľa § 71 spĺňali. Existenciu týchto faktúr správca dane zistil, dodanie tovaru v deklarovanom rozsahu nespochybnil. Pokiaľ ide o existenciu dodacích listov tovar, ktorý spoločnosť A and R spol. s r.o. predávala žalobcovi bol jej vlastný dodávateľmi dodávaný v priestoroch žalobcu pod jeho stálym dohľadom. Pokiaľ ide o druhého dodávateľa spoločnosť Metal Scrap s.r.o., jej vtedajší konateľ C. I. vo svojej výpovedi z 27.06.2007 autenticitu faktúr nepoprel a z napadnutého platobného výmeru je zrejmé, že správca dane sa so žiadnymi účtovnými a daňovými dokladmi spoločnosti Metal Scrap s.r.o. za obdobie roka 2005 vôbec neoboznámil. S touto námietkou sa nevysporiadal ani odvolací orgán. Žalobca namietal i to, že správca dane mal určiť základ dane postupom podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní, teda podľa pomôcok, keďže daňový subjekt nemohol poskytnúť súčinnosť správcovi dane a predložiť mu potrebné doklady pre správne určenie výpočtu dane. Žalobca sa dôvodne domnieva, že boli porušené jeho práva ako účastníka konania v tzv. vyrubovacom konaní, ktoré vlastne prebehlo len v jeden jediný deň, a to 28.12.2011. Ak sa doručenie protokolu považuje za ukončenie daňovej kontroly, resp. v ňom určený deň pre prerokovanie, čo je 27.12.2011, tak nasledovný deň sa začína vyrubovacie konanie. V tento deň bol vydaný dodatočný platobný výmer, to znamená, že daňový subjekt už nielen ako kontrolovaný daňový subjekt ale už i ako účastník konania a nemal ako uplatniť svoje práva, ktoré mu priznáva zákon o správe daní a poplatkov. S uvedenými námietkami sa odvolací orgán nevysporiadal. Odvolací orgán, čiže žalovaný, rozhodol o odvolaní daňového subjektu - žalobcu dňa 11.07.2011 a odovzdal na poštovú prepravu dňa 18.07.2011, teda po šiestich mesiacoch odo dňa podania odvolania. Je pravdou, že odvolací orgán dňa 24.03.2011 podľa § 30a ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov doručil daňovému subjektu oznámenie o tom, že nemôže z dôvodu objektívneho posúdenia a preverenia skutočností uvádzaných v odvolaní rozhodnúť v lehote 60 dní. Odvolací orgán však nepostupoval podľa predchádzajúceho odseku, t.j. po uplynutí 60 dní od doručenia podnetu mu ministerstvo túto lehotu primerane nepredĺžilo, inými slovami povedané odvolací orgán rozhodoval v zákonom nepovolenej lehote. Daňový subjekt nebol nijako vyrozumený o tom, že by zákonom povolená lehota na rozhodnutie bola primerane predĺžená podľa rozhodnutia ministerstva, oznámením nedošlo k jeho odstráneniu, jeho právnej neistoty, bol len vyrozumený o tom, že odvolací orgán nerozhodol v lehote 60 dní, čo sám už vedel, keďže mu rozhodnutie v zákonom určenej lehote doručené nebolo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.11.2011 uviedol, že Daňový úrad Senec na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 17.06.2010 vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty APPRIORI s.r.o., Areal hospodárskeho dvora Boldog (ďalej len APPRIORI s.r.o.), za zdaňovacie obdobie január 2005 až december 2005 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty. Z dôvodu, že daňovému subjektu boli dňa 17.04.2007 v rámci prehliadok priestorov a pozemkov spoločnosti APPRIORI s.r.o. zaistené Policajným zborom SR v Košiciach všetky daňové a účtovné doklady, správca dane požiadal v súlade s ust. § 32 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. súčinnosť Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica umožnil zamestnancom správcu dane nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a súdneho spisu a zároveň im umožnil na vlastné náklady vyhotoviť z potrebných častí spisu fotokópie potrebných dokladov ku kontrole, ktoré sú uvedené v protokole zo dňa 07.12.2010. Správca dane kontrolou zabezpečených dokladov dodávateľských faktúr, ktoré podľa údajov vyhotovila spoločnosť A and R spol. s r.o. Senec zistil, že dodávateľ na predmetných faktúrach deklaruje dodanie tovaru kovového šrotu pre žalobcu. Podľa zaistených faktúr si kontrolovaný daňový subjekt - žalobca, v zdaňovacom období február 2005 uplatnil právo na odpočítanie dane, daň z pridanej hodnoty v celkovej sume XX.XXX.XXX,XX Sk. Žalovaný k rozporným predmetom dodania uvádza, že vo vyhotovených faktúrach je uvedené, že fakturovaný tovar bol prepravený nákladnou prepravou, ale údaje o preprave neobsahujú konkrétne identifikácie motorových vozidiel, resp. č. vagónu, typu vozidla, ŠPZ, nosnosť a pod., podľa ktorých by bolo možné reálne zistiť a potvrdiť, že fakturovaný tovar, ktorý je deklarovaný vo faktúrach bol aj reálne od dodávateľa spoločnosti A and R spol. s r.o. k odberateľovi - žalobcovi prepravený. Podľa údajov uvedených v predmetných faktúrach, spoločnosť A and R spol. s r.o. fakturovala za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2005 žalobcovi dodanie tovaru rôzneho kovového odpadu v množstve celkom 4.382.184 kg. Pri tomto množstve tovaru by musel dodávateľ, resp. odberateľ na jeho prepravu použiť viac ako 182 nákladných vozidiel, čo sa v uvedených prípadoch v procese dokazovania nepotvrdilo. Konateľ dodávateľskej spoločnosti A and R spol. s r.o. K. G. v priebehu daňových konaní uskutočnených v roku 2006, 2007 a 2009, ktoré súviseli s podnikateľskou činnosťou spoločnosti za rok 2005 uvádzal rozporné tvrdenia, ktoré ani v jednom prípade nedoložil správcovi dane so žiadnymi dôkaznými prostriedkami, ktoré by jednoznačne preukázali, že tovar deklarovaný v uvedených faktúrach bol v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosťou A and R spol. s r.o. pre žalobcu reálne dodaný. Žalovaný v súvislosti s prepravou fakturovaného tovaru uložil v priebehu odvolacieho konania prvostupňovému orgánu vykonať doplňujúce šetrenie. Na základe vykonaných doplňujúcich šetrení (ktoré sú uvedené na str. 4 vyjadrenia žalovaného) sa tvrdenie konateľa spoločnosti A and R spol. s r.o. K. G., ktoré uviedol v procese daňového konania u správcu dane dňa 10.01.2006 do zápisnice o ústnom pojednávaní a následne do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 26.10.2009 ako aj do jeho písomného vyjadrenia k jeho podnikateľskej činnosti o preprave s vlastným nákladným autom, ktoré bolo daňovým subjektom predložené v rámci odvolacieho konania sa nepotvrdilo. Žalovaný k uvedenému zastáva názor, že menovaný sa účelovo vyhýba vypovedať v daňovom konaní v danej veci. Šetrenie, ktoré bolo vykonané v spoločnosti Metal Scrap s.r.o. Banská Štiavnica v roku 2005, ktorý bol so spoločnosťou A and R spol. s r.o. Senec najväčšími dodávateľmi železného šrotu pre žalobcu nepotvrdilo dodanie tovaru kovového šrotu od spoločnosti Metal Scrap s.r.o., ktoré vykonal Daňový úrad Banská Štiavnica. V súvislosti s vyhotovenými faktúrami, na ktorých bol deklarovaný tovar kovový odpad od spoločnosti A and R spol. s r.o. pre žalobcu, Daňový úrad Senec ako miestne príslušný správca dodávateľskej spoločnosti vychádzal z konaní, ktoré sú uvedené pod písm. a/, b/, c/ vydaného rozhodnutia. Pretože daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly nebol schopný preukázať prijaté zdaniteľné obchody, ktoré sú deklarované vo faktúrach od spoločnosti A and R spol. s r.o. a Metal Scrap s.r.o. správca dane použil v súlade s ust. § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. v rámci dokazovania zápisnice z ústnych pojednávaní, ktoré boli spísané správcom dane a zápisnice o výsluchu obvineného, ktoré boli spísané Policajným zborom SR v Košiciach. Žalovaný ďalej uvádza, že v priebehu procesu dokazovania, konateľ spoločnosti A and R spol. s r.o. p.. G. tvrdil, že doklady stratil, neskôr tvrdil, že mu ich ukradli, čiže nepreukázal nákup tovaru deklarovaného na uvedených faktúrach, ktorý by mohol byť reálne predmetom ďalších dodávok, nepredložil žiadne doklady o kúpe tovaru, ani iné dôkazy preukazujúce jeho nákup, na základe ktorých by bolo možné preveriť a dokázať, že tovar skutočne nakúpil a následne aj žalobcovi dodal. Pán K. G. sa v procese daňových konaní vyjadril, že spoločnosť mala svojich zamestnancov, následne tvrdil, že nie si je vedomý, či vôbec spoločnosť mala zamestnancov a neskôr tvrdil, že prácu s kovovým odpadom za spoločnosť vykonávali zamestnanci žalobcu. Žalovaný poukazuje na Znalecký posudok č. 1/2008, ktorý bol vypracovaný na základe požiadavky Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii Košice, z ktorého vyplýva, že účtovná evidencia žalobcu, ktorá bola zabezpečená, bola vedená v rôznych programoch, pričom žiadna z týchto evidencií neobsahovala komplexné údaje. Doložená evidencia obsahovala licencie na nasledovné podnikateľské subjekty: účtovný softvér JDÚ bol registrovaný na spoločnosť APPRIORI s.r.o., číslo licencie YJFM050407 a boli na ňom vedené účtovne výlučne faktúry vyšlé avšak len za rok 2005, pričom neobsahovali zoznam všetkých faktúr vyšlých. V tejto evidencii boli zaúčtované faktúry vyšlé spoločnosti APPRIORI s.r.o. a faktúry vyšlé spoločnosti A and R spol. s r.o. zaúčtovaných 230 faktúr vyšlých, avšak výlučne faktúr vystavených pre spoločnosť APPRIORI s.r.o. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že spoločnosť neviedla žiaden bankový účet, všetky úhrady realizovala neprípustným spôsobom bez predpisu na záväzkových účtoch, priamo z pokladne, pričom v pokladni neboli žiadne peniaze, čím pokladňa vykazovala k 31.12.2006 mínusový stav vo výške -XXX.XXX.XXX,XX Sk, čiže platby za tovar v hotovosti tak ako to uvádzal vo svojich vyjadrenia K. G. nemohli byť realizované a uskutočňované. Na základe uvedených skutočností, ktoré vo vzájomných súvislostiach preukázali umelé vytvorenie obchodných vzťahov medzi spoločnosťami A and R spol. s r.o., Metal Scrap s.r.o. ako dodávateľmi a žalobcom ako odberateľom, ktorých jediným účelom bolo získanie daňovej výhody v prospech odberateľa správca dane nebol oprávnený uznať platiteľovi uplatnené právo na odpočítanie daní z deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktoré sú uvedené v rozporných faktúrach. Žalovaný sa ku skutočnostiam, ktoré uvádza žalobca v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou za rok 2004 nebude vyjadrovať, pretože zdaňovacie obdobie roku 2004 nebolo predmetom výkonu kontroly, ktorú vykonal Daňový úrad Senec na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 17.06.2010. Žalovaný poukazuje na rozsudok C-439/04 Súdneho dvora ES, kde sa uvádza, že ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane. Podľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov preukáže. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Senec vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty APPRIORI s.r.o. (ďalej len žalobca) za zdaňovacie obdobie február 2005 daňovú kontrolu z dôvodu, že žalobcovi boli dňa 17.04.2007 v rámci prehliadok priestorov a pozemkov zaistené Policajným zborom SR v Košiciach všetky daňové a účtovné doklady, správca dane požiadal v súlade s ust. § 32 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov o súčinnosť Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, žiadosťou zo dňa 12.08.2010. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica umožnilo zamestnancom správcu dane nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a súdneho spisu sp.zn. BB-3T 19/2010 a zároveň na vlastné náklady vyhotoviť z potrebných častí spisu fotokópie potrebných dokladov ku kontrole. Správca dane kontrolou zabezpečených dokladov dodávateľských faktúr, ktoré podľa údajov uvedených na predmetných faktúrach boli vyhotovené spoločnosťou A and R spol. s r.o. Senec pre daň SK 2021586193 ako dodávateľom zistil, že na predmetných faktúrach je deklarované dodanie tovaru kovového odpadu v zdaňovacom období február 2005, z ktorých si kontrolovaný daňový subjekt - žalobca ako platiteľ dane uplatnil právo na odpočítanie dane, daň z pridanej hodnoty v celkovej sume XX.XXX.XXX,XX Sk. Predmetné dodávateľské faktúry sú uvedené v rozhodnutí a založené v administratívnom spise. Skutočnosti súvisiace s predmetom dodania tovaru kovového šrotu v celkovej sume XX.XXX.XXX,XX Sk, z toho 19 % DPH v sume 11.572.133,70 Sk spoločnosťou A and R spol. s r.o. pre žalobcu, ktoré boli rozhodujúce pre vznik daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie sú uvedené postupne tak ako boli správcom dane zistené a sú uvedené v rozhodnutí. V priebehu daňového konania, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.01.2006 u miestne príslušného správcu dane dodávateľskej spoločnosti A and R spol. s r.o. v súvislosti s iným daňovým konaním sa konateľ spoločnosti pán K. G. do zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadril, že doklady za rok 2005 sa mu stratili, o čom predložil správcovi dane úradný záznam evidovaný zo dňa 20.12.2005, ktorý bol spísaný Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V, v ktorom je uvedené, že pán K. G. oznámil na príslušnom oddelení PZ, že dňa 19.12.2005 okolo 18.00 hod. stratil na Beňadickej ulici firemné účtovné doklady spoločnosti A and R spol. s r.o. so sídlom Senec. V priebehu ústneho pojednávania pán K. G. predložil správcovi dane aj druhý úradný záznam zo dňa 21.12.2005, evidovaný pod č. ORP/PJ-2005-V-DÚ2995/2005, ktorý bol tiež spísaný Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V a v ktorom je uvedené, že v uvedený deň sa na OOPZ Petržalka-juh dostavil pán K. G., ktorý oznámil, že dňa 19.12.2005 okolo 18.00 ho stratil na Beňadickej ulici firemné účtovné doklady firmy A and R spol. s r.o. a výpis z Obchodného registra uvedenej firmy. Pôvodnú výpoveď menovaný zmenil na krádež, čo odôvodnil tým, že je to jednoduchšie pri preukazovaní sa uvedenými dokumentmi na daňovom úrade. V priebehu ústneho pojednávania uskutočneného u správcu dane dňa 10.01.2006 sa konateľ spoločnosti A and R spol. s r.o. K. Struhár do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXX/XX/rok vyjadril, že obchodné aktivity spoločnosti A and R spol. s r.o. riadil pán I., ktorý ho oslovil zhruba pred tromi rokmi a navrhol mu zaoberať sa týmto obchodom a že pán I. sa bude o všetko kompletne starať. Zároveň pán K. G. uviedol, že pán I. nebol zamestnancom spoločnosti A and R spol. s r.o. K dodávateľom kovového odpadu pán K. G. uviedol, že kovový odpad bol dodávaný z rôznych výkupní po celom Slovensku a nákup aj predaj materiálu zabezpečoval pán I., ktorý ho k tomuto podnikaniu priviedol a ktorý sa staral aj o účtovníctvo. K zabezpečeniu náhradných dokladov za rok 2005 pán G. uviedol, že sa môže pokúsiť ich zabezpečiť, ale nevedel ako dlho by mu to trvalo a zároveň uviedol, že nevie ako v tejto situácii má ďalej postupovať. Skladovým a prevádzkovým priestorom a zamestnancom spoločnosti sa menovaný vyjadril, že spoločnosť má zamestnancov a aj prevádzkové priestory na určitý čas na Kopčianskej ulici v Bratislave že nejaké aktivity sa diali aj na Pezinskej ceste v Senci, ale tieto tvrdenia pán K. G. nedoložil v priebehu daňového konania správcovi dane žiadnymi dôkaznými prostriedkami, ktoré by potvrdili ich reálnosť. V súvislosti s prepravou tovaru menovaný uviedol, že spoločnosť má vlastné nákladné vozidlo a veľa materiálu pre spoločnosť prepravovala aj riadna doprava a využívali aj dopravu firmy Dronex s.r.o. Toto tvrdenie konateľ spoločnosti A and R spol. s r.o. K. G. v priebehu daňového konania nedoložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami, ktoré by preukazovali, že preprava deklarovaného tovaru bola reálne zabezpečená. Ďalej sa v administratívnom spise nachádzajú všetky kópie, ktoré si urobil správca dane z trestného spisu BB-3T 19/2010 ako aj doklady, ktoré vyhotovil správca dane a ostatné písomnosti. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona, platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 19 ods. 1 uvedeného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota. Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 uvedeného zákona, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 uvedeného zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 2 ods. 3 uvedeného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedený pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodli, a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníka konania. Súd má za to, že ust. § 47 Správneho poriadku bolo zo strany žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa dodržané. Z rozhodnutia daňových orgánov jasne vyplýva, že tieto sa snažili zadovážiť si podklady k daňovej kontrole, či už od žalobcu a jeho dodávateľov, od Špecializovaného trestného súdu, cez výpovede konateľov spoločnosti žalobcu, ako aj spoločnosti A and R s.r.o. a Metal Scrap s.r.o. Banská Štiavnica. Žalobca ako daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly nebol schopný preukázať zdaniteľné obchody, ktoré sú uvedené vo faktúrach, ktoré podliehali kontrole. Správca dane použil v súlade s ust. § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. V konkrétnych faktúrach za zdaňovacie obdobie február 2005 od spoločnosti A and R spol. s r.o. a Metal Scrap s.r.o. bolo uvedené, že fakturovaný tovar bol prepravovaný nákladnou prepravou ale údaje o preprave neobsahovali konkrétne identifikácie motorových vozidiel podľa ktorých by bolo možné reálne zistiť a potvrdiť či fakturovaný tovar bol od dodávateľa k odberateľovi prepravený. Konateľ spoločnosti A and R spol. s r.o. p. K. G. tvrdil, že doklady stratil, neskôr tvrdil, že mu ich ukradli. Nepreukázal nákup tovaru deklarovaného na uvedených faktúrach, ktorý by mohol byť reálne predmetom ďalších dodávok, nepredložil žiadne doklady o kúpe tovaru ani iné dôkazy preukazujúce jeho nákup na základe, ktorých by bolo možné preveriť a dokázať, že tovar skutočne nakúpil aj žalobcovi dodal. Podľa § 49 ods. 1 zák. č.. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo na odpočítanie dane zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vniká daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. povinnosťou daňového subjektu a jej splnení podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán. Správca dane mal pochybnosti či deklarované plnenie, ktoré uviedla dodávateľská spoločnosť vo faktúrach reálne dodala a to s ohľadom na zistené skutočnosti u subdodávateľov, ktorí dodávateľovi mali rozporné zdaniteľné plnenie dodať. Správca dane pri hodnotení dôkazov nevychádzal len z preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov ale bral do úvahy všetky skutočnosti súvisiace s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi a to z nepreukázania prepravy tovaru, z vyjadrenia konateľov spoločnosti, ktoré boli získané tak z daňových konaní ako aj s informácií získaných v trestnom konaní. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v rozporných obchodných prípadoch bolo preukázané vytvorenie umelých obchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a medzi daňovým subjektom, ktorých jediným účelom bolo získanie daňovej výhody a to uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty z deklarovaných zdaniteľných obchodov uvedených vo faktúrach a tým zníženie vlastnej daňovej povinnosti. Žalobca bol povinný správcovi dane preukázať, že vecné plnenia nastali tak, ako sú deklarované vo faktúrach čo v uvedenom prípade nebolo žalobcom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané. V zmysle ust. § 2 ods.3 a 6 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa jeho úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Na základe uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.