Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/217/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201791 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201791.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: npor. Bc. Z. G., nar. 9.6.1977, Veličná Revišné č. 220, Dolný Kubín, zastúpený advokátom: JUDr. Štefan Abelovský, Šoltésovej 2, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-139/2011 zo dňa 13.9.2011, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.11.2011 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV-PS-PK-139/2011 zo dňa 13.9.2011, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu Ministra vnútra SR č. 196 zo dňa 13.9.2011, vo veci prepustenia žalobcu podľa §192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru justičnej a väzenskej stráže SR a železničnej polície (zákon o štátnej službe príslušníkov PZ) zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a napadnutý personálny rozkaz bol ako vecne správny potvrdený. Personálnym rozkazom zo dňa 26.5.2011 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, pretože porušil zvlášť hrubým spôsobom služobnú prísahu tým, že nebol čestným a disciplinovným príslušníkom PZ, keď zneužil svoje služobné zaradenie a najmenej od 21.7.2010 v prospech neoprávnených osôb zadovažoval a poskytoval informácie o priebehu správneho konania na úseku povoľovania pobytov na území SR pre konkrétnych cudzincov. Aktívne sa stretával s osobami páchajúcimi trestnú činnosť, ktorá úzko súvisí so služobným zaradením žalobcu. Žalobca má za to, že v konaní správneho orgánu boli zistené také vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uvádza, že nadriadený mal podľa § 46 ods. 1 pozbaviť žalobcu služby ihneď po tom, ako vzniklo podozrenie, že bol ohrozený dôležitý záujem štátnej služby a následne po jeho dôkladnom prešetrení mal pristúpiť k podaniu návrhu podľa § 192 ods. 1 písm. e) . Toto sa nestalo ani po žiadosti žalobcu a ten bol v služobnom pomere príslušníka PZ až do doručenia rozkazu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že dobu takmer 2 mesiacov nepredstavoval žalobca pre dôležitý záujem štátnej služby riziko. Žalobca má za to, že zákonné podmienky pre použitie ustanovenia §46 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ naplnené boli a jeho aplikácia nepodlieha správnej úvahe nadriadeného, ale je jeho zákonnou povinnosťou takto rozhodnúť, ak dôjde k naplneniu všetkých zákonných náležitostí. Odvoláva sa pritom na právny názor najvyššieho súdu obsiahnutý v rozhodnutí č. 1Sžo NS 62/2004. Tiež poukazuje na prebiehajúce trestné konanie a má za to, že v jeho prípade došlo k porušeniu prezumpcie neviny, pretože žalobca nebol vo veci právoplatne odsúdený. Tvrdí, že rozhodnutie neobsahuje všetky náležitosti, čo má za následok neplatnosť rozhodnutia. Personálny rozkaz nebol podpísaný. Doručený personálny rozkaz nemožno považovať za odpis originálu personálneho rozkazu, nakoľko sa nejedná o jeho overenú fotokópiu, čo je zrejmé zo skutočnosti, že na ňom absentuje podpis ministra vnútra. V prípade, ak by fotokópia skutočne súhlasila s originálom, znamenalo by to, že ani na originálnom vyhotovoní sa nenachádza podpis ministra. Ako taký nemôže vyvolať účinky platného rozhodnutia a je potrebné ho pre nezákonnosť zrušiť. A tiež za to, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinosť a v odôvodnení rozkazu absentujú potrebné náležitosti, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Služobný orgán je poviný uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, ako vyhodnotil dôkazy, vrátane odôvodnenia, prečo niektoré dôkazy neboli vykonané. Služobný orgán si však uvedenú zákonnú povinnosť nesplnil. Uvádza tiež, že žalovaný prostredníctvom konania štátnych orgánov vyvíjal na žalobcu a jeho rodinu neprimeraný nátlak a tým sa dopustil protiprávneho konania. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 15.2.2012 žalovaný uvádza, že personálnym rozkazom o prepustení žalobcu zo služobného pomeru sa nerozhodovalo o jeho vine zo spáchania trestného činu alebo priestupku, ale o zotrvaní, resp. nezotrvaní v služobnom pomere. Príslušný nadriadený v rámci personálneho konania nerieši otázku, či tento spáchal alebo nespáchal trestný čin alebo priestupok. Podľa ustálenej súdnej kjudikatúry v konaní o prepustenie príslušníka PZ zo služobného pomeru sa prezumpcia neviny neuplatňuje. V konaní o prepustenie zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú v dostatočnom rozsahu odôvodnené. V odôvodnení je dostatočne, jasne a zrozumiteľne uvedené, aké dôkazy boli v predmetnej veci zadovážené, ako boli vyhodnotené a akými úvahami boli správne orgány vedené pri ich hodnotení a použití právnych predpisov. Pokiaľ ide o žalobcom navrhované využitie ustanovenia §46 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že žiadne ustanovenie zákona nebránilo príslušnému nadriadenému poo splnení všetkých zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ pristúpiť k predloženiu návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, a to po tom, čo boli zadovážené dôkazy preukazujúce žalobcovi protiprávne konanie v takom rozsahu, že po ich vyhodnotení sa dospelo k uvedenému záveru. Poukazuje na to, že žalobca počas personálneho konania nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil a vyvrátil žalovaným zistený skutkový stav. Žalovaný poukazuje na to, že výtlačky personálneho rozkazu, prípadne rozhodnutia o rozklade, doručované príslušníkovi PZ v personálnom konaní sa v súlade s § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ vyhotovujú ako odpisy s doložkou „v.r.“ a „za správnosť“, kde sa podpisuje príslušný pracovník žalovaného, ktorý odpis vyhotovil. Prislúcha žalovanému v zmysle § 238 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ právo hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a súd sa v rozsahu správnej žaloby zaoberá len tým, či takéto hodnotenie vychádza zo zistených skutočností a predstavuje tak logické vyústenie pre jeho záver. Žalovaný má za to, že zásada objektívnej pravdy bola v tomto prípade dôsledne dodržaná, bol spoľahlivo zistený a ustálený skutočný stav a žalobcovi bolo protiprávne konanie dostatočne preukázané. Tým bola vytvorená prekážka pre jeho ďalšie zotrvanie v služobnom pomere. V medziach zákona bola v súlade s povoleným správnym uvážením, v ktorom je minister vnútra nezastupiteľný, posúdená intenzita porušenia služobnej prísahy žalobcu a v súlade so zákonom bol aj rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe(§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 6.4.2011 bolo Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava doručené uznesenie o vznesení obvinenia proti žalobcovi vyšetrovateľom PZ za zločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona, spáchaný závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou, podľa § 138 písm. i) Trestného zákona a za zločin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou podľa § 138 písm. i) Trestného zákona. Dňa 5.5.2011 bolo začaté konanie vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, o čom bol žalobca upovedomený toho istého dňa. Žalobca bol oboznámený s návrhom na prepustenie a dôkazným materiálom a v určenej lehote podal písomné námietky. Keďže správny orgán považoval tieto námietky za nedôvodné a mal za to, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom povere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, rozhodol personálnym rozkazom č. 196 zo dňa 26.5.2011 tak, že podľa §192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ žalobcu prepustil. Z rozhodnutia vyplýva, že žalobca porušil zvlášť hrubým spôsobom služobnú prísahu tým, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď zneužil svoje služobné zaradenie a najmenej od 21.7.2010 v prospech neoprávnených osôb zadovažoval a poskytoval informácie o priebehu správneho konania na úseku povoľovania pobytov na území SR pre konkrétnych cudzincov. Aktívne sa stretával s osobami páchajúcimi trestnú činnosť, ktorá úzko súvisí so služobným zaradením žalobcu. Žalobca tak porušil povinnosti uložené mu zákonom, keď ako príslušník PZ neurobil kroky k zabráneniu páchania trestnej činnosti inými osobami a nedodržal etický kódex policajta. Zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a), f), g), h) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Uvedený skutkový stav bol zistený vykonaním a zhodnotením dôkazov - vyjadrení žalobcu, písomností evidovaných pod č.p. : ČVS:UHCP-9/NJ-S-2011 zo dňa 6.4.2011 a č.p.: ČVS:UHCP-9/NJ-S-2011 zo dňa 18.4.2011, zápisnice o výsluchu Mgr. W. D. zo dňa X.X.XXXX, záznamov telefonických hovorov, stanoviska príslušného odborového orgánu, záznamov o oboznámení žalobcu s príslušnými internými predpismi a zhodnotenia služobnej činnosti žalobcu. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra č.p.: SLV-PS-PK-139/2011 dňa 13.9.2011 zamietnutý a personálny rozkaz potvrdený. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore (zákon o policajnom zbore) policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov. Podľa § 8 ods. 1 zákona o policajnom zbore pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister. Podľa § 48 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, Podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 238 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ (1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. (3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. (4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Podľa § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk"; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli jednak z predloženého administratívneho spisu žalovaného v konaní na prvom ako i druhom stupni bolo podľa názoru súdu v súlade so zákonom a obe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. Pri rozhodovaní v personálnom konaní správne orgány aplikujú princíp voľného hodnotenia dôkazov, spočívajúci v tom, že v hodnotení výsledkov dokazovania je príslušný nadriadený, oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, slobodný. V hodnotiacej činnosti je obmedzený iba pravidlami formálnej logiky, ktorým hodnotiace úsudky nesmú odporovať, skúsenosťami z aplikačnej praxe a povinnosťou hodnotiaci záver v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodniť. Súd dospel k záveru, že žalovaný napadnuté rozhodnutie riadne zdôvodnil, pričom je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Žalovaný sa tiež vyrovnal s námietkami žalobcu, uvedenými v rozklade. Súd sa takisto stotožňuje s tvrdeniami žalovaného o odlišnosti trestného konania a konania personálneho. Táto skutočnosť, obdobne ako neuplatňovanie prezumpcie neviny v personálnom konaní, koniec koncov vychádza z ustálenej judikatúry správnych súdov vo veciach pracovného pomeru príslušníkov PZ. Čo sa týka odpisu rozhodnutí doručených žalobcovi, podľa názoru súdu je plne v súlade so zákonom doručovanie odpisov s doložkou „v.r.“ a „za správnosť“, kde sa podpisuje príslušný pracovník žalovaného, ktorý odpis vyhotovil. Pokiaľ má žalobca pochybnosti o autenticite a totožnosti doručeného rozhodnutia, je ako účastník správneho konania oprávnený nahliadať do spisu, v ktorom sa nachádza aj rozhodnutie podpísané ministrom. K nevyužitiu inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, súd uvádza, že takéto nevyužitie nezakladá domnienku neexistencie podozrení o hroziacej ujme na záujmoch štátnej služby, ako sa to snaží predostrieť žalobca. Naopak, ak protiprávne konanie, ktorého sa dopustil žalobca, bolo natoľko závažné a jeho intenzita natoľko zrejmá, že odôvodňovala rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ dňa 26.05.2011, t.j. v rámci časového úseku, nedosahujúceho ani dva mesiace od doručenia uznesenia o vznesení obvinenia, nie je dôvod využívať inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Tento, ako je už z názvu zrejmé, je len dočasným právnym prostriedkom v prípadoch, kedy je pre zistenie skutočného stavu potrebné ďalšie, zrejme časovo náročné, dokazovanie, ale nastali situácie v zákone uvedené (ďalšie ponechanie príslušníka PZ vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania) a preto je potrebné takéhoto príslušníka dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby. Ak naopak, ako to bolo v žalobcovom prípade, nie je potrebné dočasne upraviť výkon štátnej služby, pretože príslušný orgán v krátkej dobe rozhodne meritórne na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, nie je dôvod postupovať podľa § 46 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Súd sa celkom stotožnil s argumentáciou služobných orgánov, že v uvedenom konaní žalobcu je potrebné vidieť porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom jeho prípadné ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z obsahu služobnej prísahy vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ patrí aj povinnosť svedomito si plniť úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu. Po preskúmaní postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného mal súd za to, že konanie žalobcu, uvedené v napadnutom rozhodnutí, je v rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedá ani uvedeným služobným povinnostiam príslušníka PZ, pretože by to bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.