Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/182/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201826 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201826.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, D., zastúpený: KRAKOVSKÝ&PARTNERS, s.r.o., Záhradnícka 25, Bratislava, Mgr. Martin Krakovský, advokát a konateľ, proti žalovanému: Krajský riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.:KRP-P-DI-BCP-78/2011 zo dňa 06.09.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP-P-DI-BCP-78/2011 zo dňa 06.09.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV č.p.: ORP-P-487/IV-DI-BCP-2011 zo dňa 27.06.2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOP) a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona mu bola uložená pokuta vo výške 150 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov, na tom v skutkovom základe, že ako účastník cestnej premávky porušil § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona, pretože dňa 12.03.2011 v čase o 08:51 hod. viedol motorové vozidlo značky G. J. EČ: RK XXX AT v Q. po R. ceste v smere jazdy na B. ulicu, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ, pričom počas kontroly bol podrobený dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom ALCOTEST 7410 ev. č. ARXL-0268, ktorý mu nameral 0,17 mg/l alkoholu v dychu. Žalobca v žalobe namietal, že zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na posúdenie veci a vydanie napadnutých rozhodnutí a že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov videl žalobca v tom, že pri vyšetrovaní priestupku sa vychádzalo len z obsahu spisového materiálu zabezpečeného počas dopravnej kontroly, kedy bol žalobca hliadkou PZ kontrolovaný a podrobený dychovej skúške meracím prístrojom, ktorý mu nameral 0,17 mg/l alkoholu v dychu. Uviedol, že následne žiadal o vykonanie druhej dychovej skúšky, pričom na druhom meracom prístroji mu bola nameraná hodnota 0,15 mg/l alkoholu v dychu. V spise sa však záznam o absolvovaní druhej dychovej skúšky nenachádza. Žalobca ďalej namietal, že pri vyšetrovaní priestupku polícia neprihliadala na jeho výpoveď, že ho hliadka dostatočne nepoučila o možnosti ísť na odber krvi, keďže bola pochybnosť o vykonanej dychovej skúške a až na podnet žalobcu mu bolo príslušníkom PZ povedané, že na odber sa mu neoplatí ísť, nakoľko by mu to mohlo len pohoršiť. Žalobca tvrdil, že odber krvi bol v jeho prípade viac než žiaduci, nebolo mu to však umožnené. Príslušníci PZ vykonávajúci kontrolu si podľa žalobcu nesplnili povinnosť podľa § 8 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. riadne poučiť osobou, ktorej bolo výkonom služobnej činnosti zasahované do práv alebo slobôd. Žalobca ďalej uviedol, že po odchode hliadky z miesta kontroly ihneď telefonicky kontaktoval svojho právneho zástupcu a po porade s ním sám zavolal na linku 158, zistil si telefónne číslo na hliadku, ktorá ho kontrolovala a túto skontaktoval s tým, že je ochotný podrobiť sa krvným testom a žiadal, aby ho zobrali na odber krvi do nemocnice. Toto však príslušníci PZ opakovane odmietli. Nakoľko mu bol zadržaný vodičský preukaz, musel sa nechať odviesť do M. sv. K. a L. na J. ulici, kde mu bola vzorka krvi odobratá a následne analyzovaná s tým, že výsledok toxikologickej analýzy bol negatívny. S. mal za to, že v prípade, keď boli namerané dve rôzne hodnoty hladiny alkoholu dychu, z čoho plynula pochybnosť o spoľahlivosti merania hladiny alkoholu, mali mu príslušníci PZ umožniť absolvovať krvné testy. Tvrdil, že nikdy neodmietol prípadnú toxikologickú analýzu, ktorá mu mala byť zo strany príslušníkov PZ umožnená. Tvrdenie správnych orgánov, že krvné testy si zabezpečil sám so značným časovým odstupom neobstojí, nakoľko z jeho strany bolo vyvinuté maximálne úsilie, aby ho policajná hliadka prišla vziať na testy bezprostredne po tom, ako odišla, čo však zostalo bez úspechu. Z uvedených dôvodov žalobca tvrdil, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktoré mu bolo kladené za vinu. Nesúhlasil s postupom správneho orgánu, ktorý odmietol vypočuť službukonajúceho príslušníka PZ, ktorého výsluch navrhol na preukázanie, že pri kontrole bola vykonaná aj druhá dychová skúška a že žalobca žiadal o vykonanie krvnej skúšky. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žalobca sa pri kontrole podrobil jednej dychovej skúške s pozitívnym výsledkom, správu o výsledku objasňovania priestupku vlastnoručne podpísal, pričom na vysvetlenie do správy uviedol, že si nie je vedomý požitia alkoholických nápojov pred jazdou. Podpísal aj poučenie o možnosti lekárskeho vyšetrenia odberom krvi na zistenie množstva alkoholu v krvi, teda podľa žalovaného nie je pravdou, že by bol nedostatočne poučený hliadkou PZ. Navrhované vykonanie výsluchu službukonajúcich príslušníkov PZ, ktorý žalobcu zastavili a kontrolovali, by bolo podľa žalovaného nehospodárne a konanie by neúmerne predĺžilo. Hliadka PZ spísala priamo na mieste so žalobcom správu o výsledku objasňovania priestupku a následne úradný záznam týkajúci sa predmetného priestupku. Ak by aj žalovaný pripustil, že žalobca vykonal opakovanú dychovú skúšku s odstupom času s pozitívnym výsledkom 0,15 mg/l, svedčilo by to podľa jeho názoru len o tom, že v čase kontroly hliadkou PZ bola hodnota alkoholu v dychu žalobcu ešte vyššia (klesajúca tendencia od požitia alkoholu). Výsledok toxikologicko-chemickej analýzy, ktorú si zaobstaral sám žalobca, žalovaný nevzal do úvahy, nakoľko táto listina bola zaobstaraná so značným časovým odstupom (dňa 12.03.2011 s časom odberu o 11:35 hod.) a preto ňou nemožno spochybňovať spáchanie priestupku. Žalovaný uviedol, že na Slovensku platí nulová tolerancia k alkoholu za volantom v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z., pričom podľa nariadenia prezidenta PZ vyšetrenie na zistenie alkoholu je pozitívne, ak nameraná hodnota je 0,15 a viac mg/l vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení prístrojom. Domnienka žalobcu, že nameraná hodnota 0,15 mg/l vydýchnutého vzduchu je v rámci tolerovanej hranice, nie je vzhľadom na uvedené podľa žalovaného správna, nakoľko zistenie hodnoty 0,15 mg/l alkoholu v dychu sa považuje za závažný priestupok. Z uvedených dôvodov mal žalovaný dostatočne preukázané, že žalobca porušil povinnosti stanovené v § 4 ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z., v dôsledku čoho sa dopustil priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. e/ ZOP. Preto navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že dňa 12.03.2011 o 08:51 hod. viedol žalobca motorové vozidlo značky G. J. EČ: RK XXX AT, pričom podľa zápisu v správe o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a pripojeného policajného záznamu bol pri kontrole elektronickým meračom ev. č. ARXL-0268 zistený alkohol v dychu žalobcu 0,17 mg/l. V správe je uvedené, že žalobca nežiada odber krvi a že ďalšia jazda mu bola zakázaná. Žalobca do správy uviedol vysvetlenie, že si nie je vedomý požitia alkoholického nápoja pred jazdou. Správu a pripojené poučenie o svojich právach vlastnoručne podpísal, vrátane údaju o tom, že nežiada odber krvi. Podľa úradného záznamu spísaného dňa 12.03.2011 npor. L., službukonajúcim príslušníkom PZ, ktorý vykonal kontrolu u žalobcu, bol vodič poučený o možnosti lekárskeho vyšetrenia odberom krvi na zistenie množstva alkoholu v krvi a o náhrade výdavkov spojených s týmto vyšetrením. Vodič odber krvi odmietol. V spise sa nachádza správa o výsledku toxikologicko-chemickej analýzy na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi žalobcu, a to na základe vzorky, ktorá bola žalobcovi odobratá dňa 12.03.2011 o 11:35 hod. Metódou plynovej chromatografie bola u žalobcu zistená koncentrácia etylalkoholu v krvi 0,19 g/kg, pričom podľa poznámky uvedenej v správe za hraničnú koncentráciu etylalkoholu v krvi sa považuje hodnota 0,20 g/kg. Do koncentrácie 0,20 g/kg sa výsledok hodnotí ako negatívny, ak je koncentrácia vyššia, výsledok sa hodnotí ako pozitívny. Priestupok bol prejednaný za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu na ústnom pojednávaní konanom dňa 26.07.2011, kedy bolo vyhlásené rozhodnutie o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e/ ZOP na vyššie opísanom skutkovom základe a bola mu umožnená pokuta vo výške 150 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov. Proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV č.p.: ORP-P-487/IV-DI-BCP-2011 zo dňa 27.06.2011 sa žalobca po jeho doručení odvolal. Žalovaný rozhodnutím č.p.: KRP-P-DI-BCP-78/2011 zo dňa 06.09.2011 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie o priestupku zo dňa 27.06.2011 potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Podľa § 22 ods. 1 písm. e/ ZOP priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ ZOP za priestupok podľa odseku 1 c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Z citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva, že vedenie motorového vozidla v takom čase po požití alkoholu, kedy sa alkohol ešte môže nachádzať v organizme vodiča, je zákonom zakázané a pokiaľ sa právne dovoleným spôsobom zistí u vodiča prítomnosť alkoholu v jeho organizme, považuje sa takéto konanie za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zakázané je teda vedenie vozidla pod vplyvom akéhokoľvek množstva alkoholu v organizme vodiča. Interným predpisom prezidenta Policajného zboru bolo stanovené, že vyšetrenie na zistenie alkoholu v dychu vodiča je pozitívne, ak nameraná hodnota dosahuje minimálne 0,15 mg/l vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení meracím prístrojom. Žalobcovi bola dňa 12.03.2011 pri kontrole policajnou hliadkou nameraná hodnota 0,17 mg/l vydýchnutého vzduchu certifikovaným meracím prístrojom. Zistenie prítomnosti alkoholu v dychu vodiča v uvedenej hodnote je závažným porušením zákona č. 8/2009 Z.z. a kvalifikuje sa ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e/ ZOP. To isté platí aj pre prípad zistenia prítomnosti alkoholu v dychu vodiča v hodnote 0,15 mg/l, čo je hodnota, ktorú podľa žalobcu nameral službukonajúci policajt žalobcovi po prvej dychovej skúške iným meracím prístrojom. Napriek tomu, že sa záznam o druhej dychovej skúške v priestupkovom spise nenachádza, možno konštatovať, že ani tvrdené druhé meranie alkoholu v dychu žalobcu pri kontrole by nič nezmenilo na právnej kvalifikácii jeho konania. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku spísanej pri kontrole vyplýva, že žalobca mal možnosť sa oboznámiť s predtlačeným textom na tlačive správy, kde sa uvádza, či vodič žiada alebo nežiada absolvovať vyšetrenie odberom krvi. Žalobca správu vlastnoručne podpísal aj s údajom, že nežiada odber krvi, pričom v riadku určenom pre vysvetlenie zo strany vodiča uviedol, že si nie je vedomý požitia alkoholu pred jazdou. Napriek tomu, že údaj o možnosti žiadať sa na odber krvi je obsiahnutý v tlačive správy o výsledku objasňovania priestupku a teda vodič je o možnosti tohto vyšetrenia informovaný, považuje súd za správne, aby službukonajúci policajt aj ústne upozornil vodiča na možnosť tohto druhu vyšetrenia, osobitne v prípadoch, kedy množstvo alkoholu zistené v jeho dychu sa približuje hraničnej hodnote. V danom prípade člen hliadky npor. W. v úradnom zázname spísanom v deň zistenia priestupku uviedol, že žalobca bol pri kontrole riadne poučený o možnosti lekárskeho vyšetrenia odberom krvi, pričom odber krvi odmietol. Súd nemal dôvod spochybňovať uvedené vyhlásenie policajta, najmä ak sám žalobca uviedol, že na odber krvi sa žiadal po porade so svojim právnym zástupcom. V každom prípade súd nepovažoval za potrebné preverovať výsluchom uvedeného policajta okolnosti poučovania žalobcu o možnosti žiadať sa na lekárske vyšetrenie odberom krvi bezprostredne po zadokumentovaní priestupku, ani následné telefonické žiadosti žalobcu o odvoz na vyšetrenie odberom krvi policajnou hliadkou, ktorých sa mal domáhať cestou linky 158 po porade so svojim právnym zástupcom. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalobca bol poučený o možnosti požadovať lekárske vyšetrenie odberom krvi po zistení prítomnosti alkoholu v jeho dychu meracím prístrojom, čo vyplýva zo správy o výsledku objasňovania priestupku, a toto vyšetrenie na mieste nežiadal, nebolo povinnosťou policajných orgánov vracať sa na miesto prešetrovania priestupku žalobcu a zabezpečiť mu odvoz na odber krvi. V prospech záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia svedčí napokon aj žalobcom predložený výsledok toxikologicko-chemickej analýzy vzorky krvi odobratej žalobcovi o 11:53 hod. v ten istý deň (teda cca 2,5 hod po zdokumentovaní priestupku policajnými orgánmi), ktorý preukázal prítomnosť alkoholu v krvi žalobcu v hodnote 0,19 mg/l. Uvedená hodnota je tesne pod hranicou 0,20 mg/l, ktorá sa považuje za pozitívny výsledok testovania prítomnosti alkoholu v krvi. Uvedený výsledok testovania prítomnosti alkoholu v krvi žalobcu v značnom časovom odstupe od zdokumentovania priestupku teda potvrdzuje správnosť výsledku zisteného meraním prítomnosti alkoholu v jeho dychu o cca 8:50 hod. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, tento po právnej stránke správne posúdili, pričom svoje závery aj náležite odôvodnili. Nakoľko žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.