Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200329 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200329.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: R. G., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, V., zastúpený: Kutan s.r.o., Andrusovova 1, Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad Bratislava, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: 1/ C.. D. Z., G. XX, V., 2/ U.. M. Z., Z. K. XX, V., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: A/2011/2259/KIZ zo dňa 20.12.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: A/2011/2259/KIZ zo dňa 20.12.2011, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 4 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z.z., § 118 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj len Stavebný zákon) ako aj podľa § 58 Správneho poriadku rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Mesta F. č.j.: SÚ-3295/2011/Pa zo dňa 10.06.2011 tak, že toto prvostupňové rozhodnutie zmenil v časti výroku rozhodnutia, vrátane nahradenia pôvodnej grafickej prílohy rozhodnutia novou grafickou prílohou na podklade katastrálnej mapy overenou žalovaným a spĺňajúcou ustanovenie § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., pričom ostatné časti prvostupňového rozhodnutia boli ponechané bez zmeny v platnosti. Mesto F. ako stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 10.06.2011 rozhodlo o umiestnení stavby rodinného domu na pozemku parc. č.: XXXX/X, k.ú. F., Lesná ulica, pričom návrh na vydanie územného rozhodnutia podali pribratí účastníci konania Ing. D. Z. a U.. M. Z.. Žalobca žiadal zrušiť tak napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že ako účastník územného konania bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom žalovaného, ktorého rozhodnutie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O.s.p. Žalobca citoval § 33 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že nemal možnosť sa zúčastniť na miestnom šetrení vykonanom dňa 06.12.2011, ani sa vyjadriť k vyjadreniu stavebníka k jeho odvolaniu a tiež mu nebolo umožnené vyjadriť sa k skutočnostiam - dokladom predloženým stavebníkom žalovanému dňa 16.12.2011 (žalovaný zaviazal stavebníka k odstráneniu nedostatkov spočívajúcich v doplnení správnych aktuálnych podkladov pre vydanie rozhodnutia a k predloženiu novej grafickej prílohy s vyznačením umiestnenia stavby). Žalobcovi bola teda odňatá možnosť domáhať sa práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 a nález sp. zn. I. ÚS 49/01. Žalovaný tiež porušil § 3 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku, keďže nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, najmä s námietkou, že stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby bez toho, aby skúmal splnenie zastavovacích podmienok podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona. Správne orgány vychádzali z toho, že územie nie je podrobnejšie riešené územným plánom zóny, pričom pozemok sa nachádza v stabilizovanom území, pre ktoré je v zmysle ÚPN stanovená slovne formulovaná regulácia, ktorá v danom území nie je určená maximálnymi resp. minimálnymi hodnotami indexov. Žalobca je názoru, že absentujúci územnoplánovací dokument na zonálnej úrovni utvára možnosť vytvárania precedensov, ktoré by navodili situáciu, kedy by rozdelením pozemkov na šírku cca 10 metrov ich vlastníci boli nútený stavať neprimerane vysoké stavby. Žalobca teda považuje za nevyhnutné zaoberať sa a vyriešiť reguláciu výstavby a práve touto reguláciou sa zamedzí takej výstavbe, ktorá by výrazne menila vzhľad danej lokality. Pojem „slovne formulovaná regulácia“ nie je legislatívne upraveným pojmom a preto môže byť vykladaný svojvoľne. Podľa žalobcu pokiaľ územný plán neobsahuje stanovenie zastavovacích podmienok pre stavebný pozemok, má správny orgán postupovať podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona a po ich určení sa s ich dodržaním vysporiadať. Ako stavebný pozemok je v danom prípade označená parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2 a plocha zastavaná rodinným domom má výmeru XXX,X m2, teda koeficient zastavanosti je 0,49. Pre okolité funkčné plochy využitia územia je stanovený koeficient 0,15, 0,25. Ak by správny orgán pri určení maximálne prípustného koeficientu zastavanosti vychádzal z uvedených okolitých koeficientov, návrh na umiestnenie stavby by musel zamietnuť. Pre absenciu úvahy o splnení zastavovacích podmienok je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné a teda nezákonné. Vzhľadom na absenciu maximálnych hodnôt indexov a na skutočnosť, že stavba stavebníka prevyšuje výšku okolitých stavieb, považuje žalobca za nevyhnutné tieto maximálne hodnoty indexov určiť. Žalobca tiež namietal, že v konaní pred žalovaným nemali postavenie účastníkov konania všetci tí, ktorým zákon toto postavenie priznáva a to konkrétne E. B. s manželkou U. B. (ako právny nástupcovia manželov U.). Vklad do katastra bol v danom prípade povolený dňa 26.10.2011, pričom žalovaný mal počas celého konania skúmať, či všetky subjekty spĺňajú podmienky na priznanie postavenia účastníka. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že lokalita, v ktorej sa navrhovaná stavba umiestňuje, je charakterizovaná prevažne zástavbou pozemkov rodinnými domami, ktoré sú v súvislosti so šírkou pozemku umiestnené prevažne ako samostatne stojace šachovnicovo vystriedané rodinné domy a tiež s tým, že stavby rodinných domov v bezprostrednej blízkosti navrhovaného domu sú šachovnicovo vystriedané, a čo do rozmerov výškových a pôdorysných sa nijako podstatne neodlišujú. Podľa žalobcu sú stavby piatich rodinných domov usporiadané lineárne, čo neznevýhodňuje svetelne a výhľadovo žiadneho z vlastníkov okolitých nehnuteľností. Jedinou vyššou stavbou v predmetnom území je rodinný dom manželov F. K tvrdeniu stavebníka, že pozemok žalobcu priamo nesusedí so stavebným pozemkom, keďže sa medzi nimi nachádza súkromná prístupová komunikácia a záhradná chatka žalobcu, ktorá bola v priebehu územného konania preklasifikovaná na rodinný dom, je od plánovaného RD vzdialená viac než 30 metrov, uviedol, že vo svojom rodinnom dome býva aj keď tam ešte nemá nahlásený trvalý pobyt a poukázal tiež na § 34 ods. 2 a § 139 ods. 2 písm. d/ Stavebného zákona. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že všetkými žalobnými námietkami, ktoré sú v podstate totožné s odvolacími námietkami, sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Predaj susednej nehnuteľnosti nebol dôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pričom žalovaný zistil, že stavebný úrad postupoval pri vyhodnotení účastníkov konania v súlade s § 34 Stavebného zákona. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia si žalovaný v odvolacom konaní zabezpečil všetky aktuálne doklady a po nadobudnutí vlastníckeho práva E. B. a U. B. ich vymedzil ako účastníkov územného konania a zahrnul ich do rozdeľovníka svojho rozhodnutia, čím zabezpečil ich procesné práva ako účastníkov konania. S poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti, v snahe vybaviť vec včas, hospodárne, bez zbytočných prieťahov a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania, v súlade s § 3 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku žalovaný rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko zistil dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, pričom nápravu a odstránenie chýb bolo možné urobiť v odvolacom konaní. Poukázal na § 39a Stavebného zákona s tým, že stavba bola umiestnená tak, ako bolo zakreslené v prílohách, ktoré boli súčasťou prvostupňového rozhodnutia. So situačnými výkresmi sa mali možnosť oboznámiť všetci účastníci konania, dotknuté orgány a organizácie. Z porovnania umiestnenia stavby vyznačenej v grafickej prílohe druhostupňového rozhodnutia s umiestnením stavby podľa situačných výkresov prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že k žiadnej zmene v umiestnení navrhovanej stavby RD nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že všetci účastníci konania a dotknuté orgány mali počas územného konania možnosť sa vyjadriť k umiestneniu stavby. Uvedením správnych údajov a zmenou pôvodného textu prvostupňového rozhodnutia nedošlo k žiadnej zmene v umiestnení stavby na pozemkoch a žiadne práva účastníkov konania neboli dotknuté. Žalovaný vykonal na tvári miesta rekognoskáciu za účelom verifikácie územia a nie ohliadku podľa Správneho poriadku a preto ani nepovažoval účasť účastníkov konania za potrebnú. Ďalej uviedol, že listom zo dňa 27.09.2011 boli všetci účastníci konania upovedomení o odstúpení prvostupňového spisového materiálu žalovanému na rozhodnutie o odvolaní a minimálne odo dňa doručenia tohto listu mal aj žalobca možnosť u žalovaného nahliadnuť do kompletného spisového materiálu a pred vydaním rozhodnutia sa vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca však toto svoje právo nevyužil a nevyvinul žiadnu iniciatívu na uplatnenie svojich procesných práv. Pred vydaním druhostupňového rozhodnutia nedošlo k žiadnej zmene v umiestnení stavby, ani k zmene projektovej dokumentácie, s ktorou by žalovaný v súlade s § 33 Správneho poriadku bol povinný upovedomiť účastníkov konania. Žalovanému boli doplnené len tie doklady, v ktorých pôvodné údaje neboli správne uvedené, čo však nemalo za následok žiadnu zmenu v umiestnení stavby, ani v projektovej dokumentácii. Žalovaný nenariaďuje účastníkom konania ústne konanie a odvolaciemu orgánu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu povinnosť vyzývať účastníka konania, aby sa po obdržaní stanoviska (v danom prípade stanoviska navrhovateľa), k nemu vyjadroval. Uznesením č.k. 2S 71/12-52 zo dňa 21.05.2012 súd pribral do konania účastníkov správneho konania: C.. D. Z. a U.. M. Z., ktorí podali návrh na vydanie územného rozhodnutia. Listom zo dňa 22.05.2012 súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 250c ods. 1 veta tretia O.s.p.. Žalobca na pojednávaní uviedol, že stavebný úrad už vydal aj stavebné povolenie na predmetnú stavbu, ktoré však ešte nie je právoplatné, nakoľko voči nemu podal odvolanie. Poukázal na svoju právnu neistotu ohľadom budúceho vývoja zástavby na Lesnej ulici. Pribratí účastníci konania uviedli, že navrhovaná stavba je od pozemku žalobcu vzdialená 3,5 metra a ide o dvojpodlažnú stavbu bez podkrovia. Pozemok kúpili ako rodina so 4 deťmi za účelom výstavby domu, ktorý je umiestnený v súlade s územným plánom. Navrhli žalobu zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalobca dňa 26.11.2012 doručil súdu list, v ktorom uviedol, že stavebník predložil žiadané dokumenty žalovanému dňa 16.12.2011 (piatok) a vo veci žalovaný rozhodol už dňa 20.12.2011 (utorok), t.j. o jeden pracovný deň neskôr, ako mu boli predložené požadované dokumenty. Žalobca teda mal na oboznámenie sa s obsahom spisového materiálu a na vyjadrenie sa k nemu, najmä k dokumentom predloženým žalovanému dňa 16.12.2011, len jeden pracovný deň. Postupom žalovaného mu bola odňatá možnosť domáhať sa svojho práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Týmto postupom boli porušené aj základné pravidlá správneho konania - § 3 ods. 2 veta prvá a § 4 ods. 1 Správneho poriadku. So stanoviskom stavebníka k jeho odvolaniu sa žalobca oboznámil až po nahliadnutí do spisu na súde. Poukázal tiež na to, že stavebným pozemkom v zmysle prvostupňového rozhodnutia bol len pozemok - parcela č. 1176/8, avšak z textovej časti projektovej dokumentácie predloženej stavebníkom žalovanému vyplýva, že rodinný dom má byť umiestnený tak na pozemku parc. č. XXXX/X ako aj na parc. č. XXXX/X. V prípade, ak by si žalovaný splnil svoju povinnosť informovať všetkých účastníkov územného konania o novom znení textovej časti projektovej dokumentácie, predišiel by všetkým nedorozumeniam a neporušil by práva účastníkov. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov súd zistil, že Mesto F. ako príslušný stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím Č.j.: SÚ-3295/2011/Pa zo dňa 10.06.2011 rozhodol o umiestnení stavby: „rodinný dom“, Lesná ulica, Stupava, na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. Stupava pre navrhovateľa: C.. D. Z. a U.. M. Z., podľa projektovej dokumentácie k územnému konaniu vypracovanej C.. arch. Z. P.. Pre umiestnenie stavby určil stavebný úrad podmienky a zároveň určil navrhovateľovi povinnosť rešpektovať podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, samosprávy a dotknutých organizácií. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s týmto rozhodnutím a s poukazom na § 62 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 3, 6, § 37 ods. 1 Stavebného zákona, § 4 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a na Všeobecne záväzné nariadenie Mesta F. č. 1/2006 uviedol, že územný plán neurčuje zastavovacie podmienky pre stavebný pozemok a správny orgán rozhodol o umiestnení stavby bez toho, aby skúmal splnenie zastavovacích podmienok. Správny orgán sa opomenul vysporiadať so základnými náležitosťami pre umiestnenie stavby a jej povolenie, súladu projektu stavby so zastavovacími podmienkami v rozsahu a miere stavebného využitia pozemkov a namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci. Stavebný úrad upovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu odvolania žalobcu a vyzval ich, aby sa v stanovenej lehote k odvolaniu vyjadrili. Vyjadrenie zaslali pribratí účastníci konania - navrhovatelia Ing. D. Z. a U.. M. Z., ktorí uviedli, že navrhovanú stavbu umiestnili v stiesnených pomeroch na G. ulici v F., kde sú tradične úzke pozemky a to v súlade s regulatívmi mesta, územným plánom a Stavebným zákonom. Pre predmetný pozemok v zmysle ÚPN U. F. 2006, ktorý sa nachádza v stabilizovanom území, je stanovená verbálna regulácia. Regulácia stabilizovaných území sa odlišuje od regulácie rozvojových územní práve tým, že nie je vypovedaná maximálnymi, resp. minimálnymi hodnotami urbanistických ukazovateľov, ale je formulovaná slovne. Pri vypracovaní PD navrhovaného rodinného domu sa vychádzalo z ÚPN Mesta F. a tiež zo záväzného stanoviska mesta zo dňa 30.09.2010. Poukázali aj na ďalšie záväzné stanovisko mesta k umiestneniu stavby zo dňa 17.03.2011. Pozemok žalobcu ani priamo nesusedí so stavebným pozemkom, nakoľko medzi nimi sa nachádza súkromná prístupová komunikácia (parc. č. 1173) a záhradná chatka žalobcu, ktorá bola v priebehu územného konania preklasifikovaná na rodinný dom, je od plánovaného rodinného domu vzdialená viac než 30 metrov. Keďže žalovaný zistil pochybenie stavebného úradu pri doručovaní odvolania účastníkom konania, ktoré bolo zaslané ako neúplné, vrátil spisový materiál stavebnému úradu a po odstránení tohto pochybenia stavebný úrad postúpil spisový materiál opätovne žalovanému. Žalovaný pre potreby odvolacieho konania vykonal dňa 06.12.2011 miestne šetrenie, z ktorého urobil záznam. Miestne šetrenie ako aj fotodokumentácia bola vykonaná za účelom overenia skutkových okolností súvisiacich s odvolacím konaním, pričom bolo preukázané, že so stavbou v danom čase nebolo začaté. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že je potrebné zmeniť v časti výroku napadnuté prvostupňové rozhodnutie, vrátane nahradenie pôvodnej grafickej prílohy rozhodnutia novou grafickou prílohou na podklade katastrálnej mapy, overenou žalovaným a spĺňajúcou ustanovenie § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, pričom ostatné časti prvostupňového rozhodnutia boli ponechané bez zmeny v platnosti. Žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím č.: A/2011/2259/KIZ zo dňa 20.12.2011. Dôvody, pre ktoré žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie, sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom žalovaný týmto spôsobom odstránil pochybenia prvostupňového orgánu, avšak nepostupoval v rozpore s pôvodným návrhom, ani nešiel nad jeho rámec. S námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom tieto námietky týkajúce sa splnenia zastavovacích podmienok boli obdobné ako v žalobe. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona sú podkladom pre vydanie územného rozhodnutia územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územno-plánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa ods. 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne, pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou (§ 37 ods. 3 Stavebného zákona). Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa ods. 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa ods. 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v ods. 2 , návrh zamietne (§ 37 ods. 4 Staveného zákona). Podľa § 39 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorý zmenil prvostupňové rozhodnutie za účelom odstránenia pochybení orgánu prvého stupňa, sú v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Stavebného zákona. Podľa názoru súdu stavebný úrad posúdil návrh na vydanie územného rozhodnutia z hľadísk stanovených v § 37 ods. 2 Stavebného zákona a zistil, že navrhovaná stavba spĺňa kritériá všeobecných požiadaviek na výstavbu, podmienky z hľadiska hygienického, požiarneho, bezpečnostného, dopravného a ochrany prírody, čo dokazujú kladné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií, prípadne ich podmienky a pripomienky, ktoré boli určené ako podmienky pre umiestnenie stavby a jej projektovú prípravu. Splnenie týchto podmienok sa bude skúmať v nasledujúcom stavebnom konaní. Pôvodný návrh stavby z roku 2010 počítal s výškou hlavného hrebeňa RD 9,5 metra, avšak tento bol na základe nesúhlasu účastníkov konania a požiadaviek Mesta F. prepracovaný na návrh z januára 2011, ktorý počíta s výškou hlavného hrebeňa RD 8,64 metra. Stavebný úrad - Mesto F. bol povinný pri vydávaní územného rozhodnutia skúmať aj súlad umiestňovanej stavby so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou, pričom základným územno-plánovacím dokumentom na miestnej úrovni je územný plán obce, ktorý stanovuje najmä zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie; prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch. Je nesporné, že pre dotknuté územie je schválený územný plán Mesta F. - Návrh október 2005, v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého sa pozemok parc. č. XXXX/X nachádza v stabilizovanom území, pre ktoré je v zmysle ÚPN stanovená slovne formulovaná regulácia, ktorá v danom stabilizovanom území nie je určená maximálnymi resp. minimálnymi hodnotami indexov. Dotknuté územie teda nie je riešené podrobnejším územno-plánovacím dokumentom, ktorým by bol územný plán zóny, ktorý by v podstate vykonával územný plán obce na konkrétne územie (zónu) a ktorý by tiež konkrétnejšie územie reguloval, napríklad by určil aj regulatívy pre výstavbu. V územnom pláne zóny sa schvaľujú zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na konkrétnych pozemkoch, zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov ako napr.: intenzita zastavania, prípustnosť zastavania, miera využitia býva vyjadrená koeficientom zastavanosti, indexom podlažnosti, sú stanovené regulatívy obmedzujúce výškové, objemové pomery, predpísané tvary striech, stavebné čiary a podobne. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní ohľadne toho, že stavebný úrad neskúmal splnenie zastavovacích podmienok podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona, keďže podkladom pre vydanie územného rozhodnutia bol v danom prípade územný plán obce - Mesta F. a z hľadiska funkčného využitia územia je navrhovaná stavba v súlade s územným plánom Mesta Stupava Návrh, október 2005, v znení neskorších zmien a doplnkov. Z obsahu spisu ako aj z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že zastavovacie podmienky boli skúmané v súlade s § 37 ods. 1 Stavebného zákona, keď sa vychádzalo zo schváleného a platného územného plánu Mesta F.. Je nesporné, že navrhovateľ doložil stavebnému úradu rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, z ktorých vyplýva súlad dokumentácie pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby s platným územným plánom obce, pričom všetky stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov boli kladné, prípade s pripomienkami a podmienkami, ktoré však boli zahrnuté do podmienok rozhodnutia. Súd rozumie snahe žalobcu o vypracovanie územno-plánovacej dokumentácie - územného plánu zóny, ktorý by presne reguloval dotknuté územie, čím by sa v ňom aj stabilizovali právne vzťahy a určite by sa predišlo podobným sporom ako je tento. V tomto ohľade žalobca aj podal podnet na obstaranie územno-plánovacej dokumentácie Mestu F., ktoré je ako orgán územného plánovania oprávnené tento územný plán zóny obstarať. Súd citlivo vníma snahu žalobcu, ktorý je vlastníkom susedného pozemku, na ktorom má postavený rodinný dom (pôvodne záhradná chatka, ktorá bola v priebehu správneho konania preklasifikovaná na rodinný dom) a ktorý má snahu vedieť, aký bude budúci vývoj územia, t.j. s akou zástavbou má počítať na G. ulici. Tento oprávnený záujem žalobcu však zároveň neznamená, že vydané územné rozhodnutie v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného je nezákonné, pričom platí, že správne orgány v danom prípade nemohli stanoviť podmienky nad rámec stanovísk príslušných dotknutých orgánov, ani bezdôvodne stanoviť ďalšie podmienky, či nariadiť prepracovanie projektovej dokumentácie tak, aby vyhovovala žalobcovi. Podmienky na umiestnenie stavby sú totiž výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území. Lokalita, v ktorej je navrhovaná stavba umiestnená, je charakterizovaná prevažne zástavbou pozemkov rodinnými domami, ktoré sú v súvislosti so šírkou pozemkov umiestnené prevažne ako samostatne stojace rodinné domy, ktoré sa aj šachovnicovo striedajú. Z katastrálnej mapy je evidentné, že v tejto lokalite sa nachádzajú ešte aj nezastavané pozemky, resp. pozemky s chatami. Žalovaný sa na strane 10 svojho rozhodnutia bližšie zaoberal aj charakterom rodinných domov nachádzajúcich sa v blízkosti navrhovaného rodinného domu a súd na toto stanovisko žalovaného poukazuje. Aj zo samotnej katastrálnej mapy vyplýva, že navrhovaná stavba svojim umiestnením zachováva urbanistické poňatie a korešponduje aj s okolitou architektúrou. Súd teda odmieta tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie stavebného úradu v spojení s rozhodnutím žalovaného je pre nejasnosť a absenciu úvahy o splnení zastavovacích podmienok nepreskúmateľné. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu, ktorý tvrdil, že noví vlastníci - Róbert B. a jeho manželka U. B. neboli pred vydaním rozhodnutia žalovaného oslovení za účelom vyjadrenia sa k veci samej. Súd zistil, že žalovaný pred vydaním svojho rozhodnutia zabezpečil všetky aktuálne doklady, ktoré preukazujú vlastnícke alebo iné právo k pozemkom všetkých účastníkov konania a po nadobudnutí vlastníckeho práva E. B. a U. B. týchto vymedzil ako účastníkov územného konania a doručoval im tiež napadnuté rozhodnutie. Tieto osoby sa teda dozvedeli o prebiehajúcom konaní, o vydanom rozhodnutí, avšak evidentne žalobu na súd nepodali. Predovšetkým však platí, že v konaní podľa piatej časti O.s.p. súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv alebo ak žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Žalobná legitimácia v zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 O.s.p. je daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. kedy sa jednostranný úkon správneho orgánu ako individuálny správny akt vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom dotýka právnej sféry žalobcu. V danom prípade žalobca nebol osobne ukrátený na svojich právach a záujmoch, ani nebola nijako dotknutá jeho právna sféra tým, že by noví vlastníci B. nemali možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k veci samej. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 3 ods. 2 SprP správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 33 ods. 2 SprP správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 60a SprP ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach Správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so Správnym poriadkom, aj keď účastník správneho konania je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Treba zároveň rozlišovať od práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu konania, ako aj jeho práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil v § 33 Správneho poriadku. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom sa môže vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi, ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Správny orgán v konaní môže pokračovať a vydať rozhodnutie, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. Námietka žalobcu týkajúca sa porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku je čiastočne dôvodná, avšak samotná táto vada konania pred správnym orgánom (žalovaným) nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto súd na túto vadu v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. neprihliadal. Je nesporné, že všetci účastníci konania, teda aj žalobca mal možnosť počas ústneho konania sa vyjadriť k umiestneniu stavby. Žalovaný vykonal dňa 06.12.2011 miestne šetrenie na tvári miesta, pričom nešlo o ohliadku podľa Správneho poriadku. Miestne šetrenie preukázalo, že so stavbou nebolo začaté, pričom fotodokumentácia bola vykonaná z verejne prístupných miest. Ani súd nepovažoval účasť účastníkov na tomto miestnom šetrení za nevyhnutnú a ako vadu konania nemožno označiť neoznámenie termínu tohto miestneho šetrenia účastníkom konania. Zo spisu vyplýva, že žalovaný dňa 30.11.2011 žiadal stavebníka o doplnenie správnych aktuálnych podkladov pre vydanie rozhodnutia a predloženie novej grafickej prílohy s vyznačením umiestnenia stavby. Dňa 16.12.2011 C.. D. Z. a U.. M. Z. doručili žalovanému doplnený zákres do katastrálnej mapy, doplnenú textovú časť a staršiu verziu projektu. Ako žalobca správne uviedol, žalovaný rozhodol už dňa 20.12.2011 a to bez umožnenia sa žalobcovi k týmto dokumentom vyjadriť. Súd je názoru, že žalovaný bol povinný s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia oboznámiť žalobcu s doplnenými dokladmi a umožniť mu sa k nim vyjadriť, pričom keďže tak neurobil, zaťažil svoje konanie vadou, ktorá však nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podstatným je totiž to, že doplnené boli len tie doklady, v ktorých pôvodné údaje neboli správne uvedené, čo však nemalo za následok zmenu v samotnom umiestnení predmetnej stavby, ani v projektovej dokumentácii. Zmena spočívala v zakreslení sietí na grafické prílohy. Možno teda konštatovať, že uvedenými dokladmi nedošlo k žiadnej zmene v umiestnení stavby a žiadne práva žalobcu s poukazom na jeho námietky uplatnené v územnom konaní neboli dotknuté. Napokon treba uviesť, že nie je povinnosťou odvolacieho orgánu doručovať účastníkovi konania vyjadrenie iného účastníka k jeho odvolaniu. Žalobca nesporne mal možnosť nahliadať do spisu aj v odvolacom konaní, ktorú však sám nevyužil. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania a žiaden z ďalších účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.