Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/19/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200614 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200614.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána I. U., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, evidenčné číslo: I., štátneho príslušníka J. I. S. (Ď. A. J.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy T. I., Z. U., Z. I., H. I., J., naposledy s miestom pobytu na Slovensku: H. Q.T. E. Ú. E. R. J. S., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani JUDr. Dašou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 19.3.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-556-19/PO-Ž-2011 zo dňa 14.2.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-556-19/PO-Ž-2011 zo dňa 14.2.2012: 1/ p o t v r d z u j e vo výroku o neudelení azylu navrhovateľovi, 2/ z r u š u j e vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku a v tejto časti v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-556-19/PO-Ž-2011 zo dňa 14.2.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Reprodukoval v ňom dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl (obava z trestu za jeho dezerciu z armády ku ktorej došlo preto, lebo navrhovateľ nesúhlasil so zabíjaním civilistov sýrskou armádou) a ďalej uviedol, že k dezercii navrhovateľa došlo v čase, keď nič nenasvedčovalo tomu, žeby mal byť nasadený do akcií voči civilistom, pričom v tom čase nebola Sýria vo vojenskom konflikte. Ďalej dôvodil, že sýrsky prezident 7.3.2011 a aj 15.1.2012 vyhlásil amnestiu, pod ktorú spadali aj vojenskí zbehovia. Okrem tohto skutku sa navrhovateľ nedopustil žiadneho trestného konania, nemal žiadne problémy so štátnou mocou či neštátnymi subjektmi. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Uviedol, že k dezercii navrhovateľa zo sýrskej armády došlo v čase, keď Sýria nebola vo vojenskom konflikte a teda mu za tento skutok nehrozí trest smrti. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 19.3.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporcovo rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu. Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu dôvodil, že jeho nesúhlas s výkonom vojenskej služby v kontexte aktuálnej situácie v Sýrii možno chápať aj ako jeho politické presvedčenie. Vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany namietal, že v prípade návratu do Sýrie mu hrozí smrť, pričom tiež poukázal na bezpečnostné riziko jeho prípadného návratu ako neúspešného, naviac kurdského žiadateľa o azyl. V tejto súvislosti poukázal na obsah v spise založených správ o krajine pôvodu navrhovateľa, svedčiace o zlom zaobchádzaní s Kurdmi, ktorí ilegálne opustili Sýriu. Navrhovateľ súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.4.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľovi sa v azylovom konaní nepodarilo preukázať dôvody k udeleniu medzinárodnej ochrany a že účelom jej poskytnutia nie je legalizácia pobytu žiadateľa o azyl v hostiteľskej krajine - v danom prípade na Slovensku. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. V priebehu prípravy pojednávania súd zistil, že navrhovateľ 12.3.2012. bez povolenia odporcu a zanechania adresy svojho pobytu opustil azylové zariadenie odporcu a jeho pobyt nie je známy, v dôsledku čoho bol 19.3.2012 vyradený z evidencie žiadateľov o azyl. Tento stav pretrvával aj v čase prejednania veci. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne vo výroku o neudelení azylu, avšak vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany je potrebné tento výrok zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-556/PO-Ž-2011, ako aj spisu ČAS: MU-461/PO-Ž-2011. Zo spisu ČAS: MU-461/PO-Ž-2011 súd zistil, že navrhovateľ po nelegálnom vstupe na slovenské územie vyhlásením z 15.10.2011 požiadal o azyl z dôvodu, že na svojej ceste do Dánska bol zadržaný na Slovensku, že je unavený a preto žiada o azyl. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Rozhodnutím z 26.10.2011 odporca konanie zastavil z dôvodu § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. Zo spisu ČAS: MU-556/PO-Ž-2011 súd zistil, že 23.11.2011 bol navrhovateľ vrátený na Slovensko z NSR. V priebehu vstupného pohovoru, konaného 30.11.2011 o. i. uviedol, že od 1.5.2010 nastúpil na povinnú vojenskú službu v trvaní 18 mesiacov, pričom v júli 2011 z nej dezertoval. Svoju dezerciu odôvodnil tým, že jeho zotrvanie v armáde by znamenalo, že súhlasí so zabíjaním bezbranných civilistov, hoci sa jednotka v ktorej slúžil na tomto konaní nezúčastňovala. Vyslovil obavu z trestu za svoju dezerciu, ktorým je zastrelenie. Iné dôvody svojej žiadosti o azyl neuviedol. V spise sú založené správy o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na aktuálnu bezpečnostnú a politicko-spoločenskú situáciu v Sýrii, na obsah sýrskym prezidentom vyhlásených amnestií, na tresty za dezerciu zo sýrskej armády, na podmienky výkonu trestov za dezerciu, ako aj na zaobchádzanie so sýrskymi navrátilcami - neúspešnými žiadateľmi o azyl. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust. § 3 ods. 4, veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: Vo vzťahu k potvrdzujúcej časti výroku tohto rozsudku: Podľa názoru súdu námietky navrhovateľa, viažuce sa k výroku napadnutého rozhodnutia odporcu o neudelení azylu navrhovateľa nie sú dôvodné, pričom sa súd stotožňuje so skutkovými zisteniami odporcu, ako aj s jeho právnym názorom. Pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle musia byť splnené všetky v tomto ustanovení obsiahnuté podmienky (t. j.: 1/ opodstatnenosť obáv, 2/ obavy, 3/ prenasledovanie, 4/ dôvody prenasledovania - rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov, príslušnosť k určitej sociálnej skupine). Navrhovateľ prezentoval obavu z jeho potrestania (trestu smrti) zato, že dezertoval z výkonu povinnej vojenskej služby, nakoľko jeho zotrvanie v armáde by znamenalo, že súhlasí so zabíjaním bezbranných civilistov. Opodstatnenosť jeho obavy však objektívne preukázaná nebola, nakoľko (ako to vyplýva zo správ o Sýrii založených v spise - napr. správa Hraničnej agentúry Veľkej Británie z 10.11.2011) trest smrti za dezerciu z armády je možné v Sýrii uložiť iba v prípade dezercie k nepriateľovi, čo nie je prípad navrhovateľa. Naviac napadnuté rozhodnutie bolo odporcom vydané v čase, keď platila prezidentova amnestia (vyhlásená 15.1.2012 a vzťahujúca sa na skutky v období od 15.3.2011 do 15.1.2012), okrem iného vzťahujúca sa aj na armádnych dezertérov (www.ctk.cz <http://www.ctk.cz> - Sýrsky prezident vyhlásil amnestiu na zločiny v období protestov), teda aj keby teoreticky navrhovateľovi hrozilo akékoľvek potrestanie, uplatnením tejto amnestie by k nemu nedošlo. Navrhovateľ ďalej dôvodil, že dôvod jeho dezercie možno chápať ako vyjadrenie jeho politického presvedčenia vo vzťahu k svojmu postaveniu vojaka povinnej vojenskej služby a vo vzťahu k situácii v Sýrii, ktorá tam existovala v čase dezercie. Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná, pričom na jej nedôvodnosť v podstate poukázal sám navrhovateľ svojím odkazom na príslušné citácie publikácie „Kritériá a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca“, ktoré sa viažu k perzekúcii týkajúcej spojitosti s odmietnutím vojenskej služby vo vzťahu k možnosti udelenia azylu. Tieto citácie, ktoré súčasne vychádzajú z charakteristiky prenasledovania obsiahnutej v ust. § 2 písm. d bod 5. zákona o azyle, vychádzajú z predpokladu, že k odmietnutiu vojenskej služby (teda aj dezercie z nej) dochádza v čase (vojenského) konfliktu, kedy by bol žiadateľ o azyl nútený zúčastniť sa konaní, ktoré by spadali napr. pod pojem vojnového trestného činu, trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov (§ 13 ods. 2 zákona o azyle). V takom prípade by za splnenia zákonných predpokladov bolo možné uvažovať o udelení azylu. V prejednávanej veci (vzhľadom na vnútroštátnu situáciu v Sýrii) by tento predpoklad mohol byť naplnený vtedy, ak by vojenská jednotka do ktorej bol navrhovateľ zaradený, bola zapojená do akcií voči civilnému obyvateľstvu Sýrie. Ako to však vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania, osobitne z obsahu pohovoru vykonaného s navrhovateľom, jednotka v ktorej bol služobne zaradený takéto postavenie nemala a ani nebola pripravovaná na zásah proti civilistom. Vyhlásený stav jej pohotovosti na tomto konštatovaní nič nemení. Za tohto skutkového stavu teda niet dôvodu konštatovať, že navrhovateľ sa dezerciou chcel účinne vyhnúť účasti na konaní, namierenom voči sýrskym civilistom, teda žeby jeho dezercia mala politický charakter z dôvodu ním prezentovaného. Súd tiež poznamenáva, že v tejto časti rozhodnutia odporcu niet rozporu medzi zisteným stavom veci a rozhodnutím - výrokom o neudelení azylu. Záverom tejto časti odôvodnenia súd poznamenáva, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal okolnosti ním tvrdené, resp. pravdivosť svojho príbehu. Pretože vo vzťahu k výroku odporcu o neudelení azylu navrhovateľa niet rozporu zo zisteným stavom veci, pričom v konaní nebola preukázaná odôvodnenosť navrhovateľom prezentovanej obavy z perzekúcie z politických a ani z iných, zákonom predpokladaných dôvodov, súd tento výrok potvrdil ako správny a vydaný v súlade so zákonom. Vo vzťahu k zrušujúcej časti výroku tohto rozsudku: Po preskúmaní napadnutého výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi v rozsahu podaných námietok súd dospel k názoru, že námietke, podľa ktorej zistený stav veci z ktorého tento výrok vychádzal je v rozpore s obsahom spisu, súd priznal opodstatnenosť. S poukazom na uvedené, z logických dôvodov sa preto súd nezaoberal námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca v odôvodnení zrušeného výroku uviedol, že uloženie trestu smrti navrhovateľovi za jeho dezerciu nehrozí, podobne ako mu nehrozí z tohto dôvodu neľudské či ponižujúce zaobchádzanie, pričom v Sýrii niet vnútroštátneho či medzinárodného ozbrojeného konfliktu v dôsledku ktorého by v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu tomuto hrozilo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby. V tejto súvislosti konštatoval, že nebola zistená reálna hrozba vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. Ako to je zjavné z tohto odôvodnenia, odporca sa nezaoberal prípadným bezpečnostným rizikom návratu navrhovateľa ako neúspešného žiadateľa o azyl, pričom vyhodnotenie tohto druhu bezpečnostného rizika návratu spadá do okruhu posúdenia rizík, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodnutí o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v rámci vykonaného dokazovania relevantnými správami o krajine pôvodu navrhovateľa mal odporca k dispozícii časť správy Hraničnej agentúry Veľkej Británie z 10.11.2011 - 3.9. Návrat neúspešných žiadateľov o azyl (č. l. 48 administratívneho spisu), ktorá je obsahovo zameraná práve na tento druh rizík. Obsah tejto časti správy svedčí o iných skutočnostiach, ako ich navrhovateľ charakterizoval, resp. vyhodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Jej obsahom je o. i. konštatovanie o neúspešní kurdskí žiadatelia o azyl a osoby, ktoré ilegálne opustili Sýriu budú vo všeobecnosti čeliť detencii a zlému zaobchádzaniu, že požiadanie sýrskeho občana o azyl v zahraničí je považované za vyjadrenie opozície voči vláde v dôsledku čoho takýto občan čelí zatknutiu a pravdepodobne zlému zaobchádzaniu. Je teda zrejmé, že isté bezpečnostné riziko návratu navrhovateľa do Sýrie bolo v konaní zistené. I keď sa k tejto problematike v spise nenachádza viac správ, vzhľadom k tomu, že odporca sa obsahom tejto správy vôbec nezaoberal a teda ju nijakým spôsobom nevyhodnotil (teda neodôvodnil z akého dôvodu takto zistené riziko návratu nepovažoval za vážne bezprávie) možno konštatovať, že obsah zisteného stavu veci - bezpečnostného rizika návratu navrhovateľa ako neúspešného žiadateľa o azyl, je v rozpore s konštatovaním o neexistencii vážneho bezprávia. Pretože odporca i napriek vedomosti o v správe popísanom riziku prípadného návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu sa takto zisteným rizikom nezaoberal, nevyhodnotil ho a teda neuviedol prečo i napriek jeho zisteniu konštatoval neexistenciu hrozby vážneho bezprávia, súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu. V ďalšom konaní, pokiaľ budú pre meritórne rozhodnutie vo veci doplnkovej ochrany splnené procesné predpoklady, bude úlohou odporcu doplniť dokazovanie aktuálnymi správami o krajine pôvodu navrhovateľa, zameranými na oblasť prípadnej hrozby vážneho bezprávia, nakoľko medzi dobou vydania zrušeného výroku a vydania nového rozhodnutia nutne uplynie isté časové obdobie, ktoré je významné aj s poukazom na meniacu sa situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. Osobitne bude úlohou odporcu zamerať sa na zistenie bezpečnostných rizík návratu neúspešných sýrskych žiadateľov o azyl z rôznych zdrojov a podľa takýchto zistení vykonať i ďalšie dokazovanie. Výsledky dokazovania bude musieť náležite vyhodnotiť a svoje rozhodnutie s tým súvisiace aj dostatočne odôvodniť. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že navrhovateľ nemá pravdepodobne skutočný záujem na azyle, pretože nevyčkal na skončenie konania o ním podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu, ktorý bol podaný po jeho odchode z pobytového tábora odporcu. Takéto jeho počínanie nesie zjavne známky iného ako prezentovaného dôvodu odchodu navrhovateľa z krajiny jeho pôvodu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).