Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200650 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200650.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána R. V. A., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka P. C. S. (Ď. A. P.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy P., K. I. A. XX, P., naposledy s miestom pobytu na Slovensku: H. Q. E. Ú. E. R. J. S. S., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani Mrg. Vierou Orichovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 23.3.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-602-18/PO-Ž-2011 zo dňa 1.3.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-602-18/PO-Ž-2011 zo dňa 1.3.2012: 1/ p o t v r d z u j e vo výroku o neudelení azylu navrhovateľovi, 2/ z r u š u j e vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a v tejto časti v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-602-18/PO-Ž-2011 zo dňa 1.3.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Reprodukoval navrhovateľove dôvody jeho žiadosti o azyl a uviedol, že síce v rokoch 2001-2002 skutočne medzi etnikami Hema a Lendu na severovýchode krajiny došlo k vzájomným bojovým stretom so značnými obeťami na životoch, avšak tieto sa skončili v roku 2003. I keď navrhovateľ bol ako príslušník etnika Lendu v ich súvislosti svedkom smrti otca, strýka, sesterníc a bratrancov, tieto udalosti nemohli byť dôvodom jeho vycestovania z KDR. Následne sa navrhovateľ odsťahoval do Kinshasy, kde nepokoje medzi uvedenými etnikami neprebiehali. Odporca v ďalšom dôvodil, že navrhovateľom uvedený fakt, že i v Kinshase ho kmeň Hema vyhľadal a ohrozoval sa javí ako vykonštruovaný a to práve k veľkému časovému úseku od skončenia bojov medzi týmito etnikami a skutočnosti, prečo by práve jeho, resp. jeho rodinu kmeň Hema vyhľadal a ohrozoval. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 23.3.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca nesprávne vec posúdil po právnej stránke, pričom poukázal na správy o KDR, podľa ktorých je situácia v Iturii i naďalej veľmi nebezpečná, osobitne vo východných provinciách. Poukázal tiež na situáciu v Kinshase po parlamentných voľbách v decembri 2011 bolo zabitých 24 ľudí. V tejto súvislosti poukázal na rozpor medzi správami založenými v spise a medzi závermi odporcu. Osobitne namietal skutočnosť, že navrhovateľ sa môže bezpečne vrátiť do krajiny svojho pôvodu. Namietal nedostatočné zistenia stavu veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, rozpor s obsahom spisu, ako aj neprávne právne posúdenie jeho veci. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 24.4.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. V podstate sa stotožnil s dôvodmi, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V priebehu prípravy pojednávania súd zistil, že navrhovateľ 29.3.2012 svojvoľne a bez udania adresy svojho pobytu opustil ubytovacie zariadenie odporcu a jeho pobyt nie je známy. Tento stav pretrvával aj v čase prejednania veci Túto skutočnosť potvrdila aj zástupkyňa navrhovateľa s tým, že aktuálny pobyt navrhovateľa jej nie je známy. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania (navrhovateľ bol zastúpený zástupkyňou) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné vo výroku o neudelení azylu, avšak vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany je na mieste jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie (za predpokladu splnenia procesných podmienok). Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-602/PO-Ž-2011. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľ po nelegálnom vstupe na slovenské územie vyhlásením z 10.12.2011 požiadal o azyl z dôvodu nepokojov medzi dvomi etnickými skupinami, pričom vodcom jednej z nich bol jeho otec. V priebehu vstupného pohovoru o. i. uviedol, že patrí k etniku Lendu, že sa narodil a do svojho odchodu býval v Kinshase, kde chodil do základnej školy a študoval na tamojšom gymnáziu. Chcel ďalej študovať, ale nakoľko nemal možnosť v roku 2010 odišiel študovať na Ukrajinu (do mesta Ternopil). Tam navštevoval najprv jazykový kurz, ktorý trval do leta roku 2011. Následne sa zapísal na štúdium na Polytechnickej univerzite v Ternopile. Uviedol, že v roku 2010 za pomoci nejakých Turkov vycestoval do Tuniska, kde mal byť týmito Turkami nútený k prostitúcii. Potom bol prepravený na Ukrajinu, kde mal byť tak isto nútený k prostitúcii asi 5-6 mesiacov. Následne študoval v Ternopile tak, ako to bolo vyššie uvedené. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že v KDR je kmeňová vojna medzi kmeňmi Lendu a Hemma a keďže sa v jej dôsledku cítil byť ohrozený, požiadal o azyl. V ďalšom uviedol, že keď mal asi 10 rokov (t. j. v roku 2002) sa začala kmeňová vojna, v priebehu ktorej bol zabitý jeho otec, strýko sesternice a bratranci. Navrhovateľ so sestrou boli schovaní, následne utiekli do lesa a následne odišli do Kinshasy k otcovi navrhovateľovej matky. Navrhovateľ tiež uviedol, že niekedy v roku 2007 alebo 2008 prišli k nim (v Kinshase) neznámi muži bez uniforiem a pýtali sa na navrhovateľa a jeho sestru. Potom sa presťahovali na inú adresu v Kinshase, kde na nich v roku 2009 zaútočili, starého otca zabili, pričom následne navrhovateľ aj so sestrou utiekol. Na doplňujúce otázky, týkajúce sa odstránenia rozporov v jeho výpovediach uviedol, že do školy chodil v Kinshase, ale býval v meste Lendu (región Bunia, provincia Orientale vzdialenosť cca 1800 km, cestovali tam aj lietadlom, je to veľmi dlhá cesta), avšak iba cez prázdniny. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K výroku, ktorým súd potvrdil neudelenie azylu navrhovateľovi: K námietke, že odporca nesprávne vec posúdil po právnej stránke, že nedostatočne zistil stav veci, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a že je v rozpore s obsahom spisu: Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca pri vydaní tohto výroku svojho rozhodnutia vychádzal tak z obsahu vstupného pohovoru, vykonaného s navrhovateľom, ako aj zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Tieto dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom a to v rozsahu, ktorý postačoval na právne posúdenie skutočnosti, či sú alebo nie sú naplnené predpoklady udelenia azylu. Súd poznamenáva, že úlohou odporcu v konaní o udelenie azylu je posúdiť predpoklady udelenia azylu, avšak iba v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ ako žiadateľ o azyl prezentoval v priebehu azylového konania. Ak odporca na základe vykonaného dokazovania navrhovateľovi azyl neudelil, táto skutočnosť neznamená, žeby tento výrok bol v rozpore s obsahom spisu. Odporca zistený stav veci opísal, vyhodnotil ho jasným, logickým a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil, prečo navrhovateľovi azyl neudelil. Osobitnú pozornosť súd venoval preskúmaniu výroku o neudelení azylu navrhovateľovi z pohľadu správnosti jeho právneho posúdenia a dospel k presvedčeniu, že odporcove zistenia, uvedené v odôvodnení rozhodnutia sú správne a logické, včítane pochybností o okolnostiach, ktoré sa mali podľa opisu navrhovateľa udiať v Kinshase. Ako to vyplýva zo správ o KDR v rokoch 2001 - 2002 prebiehal medzi kmeňmi Lendu a Hema etnický konflikt, ktorý bol situovaný na severovýchode KDR. Avšak od roku 2003 už neprebieha, pričom niet správ o tom, žeby teritoriálne zasahoval do mesta Kinshasa. Údaje - príbeh navrhovateľa sa skutočne javí ako vykonštruovaný (nepravdivý), nakoľko: 1. Navrhovateľov opis rozhodných udalostí je nepresný a príliš všeobecný. 2. Navrhovateľ v čase prvého útoku (rok 2002) býval od narodenia v Kinshase a ak by skutočne došlo k smrti navrhovateľovho otca a ďalších príslušníkov jeho rodiny, do Kinshasy sa iba vrátil, nakoľko tam býval od narodenia. 3. Je nanajvýš nepravdepodobné, žeby v roku 2007 - 2008, 2009 bol vyhľadávaný neznámymi mužmi z dôvodu svojej príslušnosti k etniku Lendu, nakoľko etnická vojna prebiehala iba na severovýchode KDR, skončila sa v roku 2003, pričom sa oblasti či mesta Kinshasa vôbec nedotkla. 4. Navrhovateľ uviedol, že po skončení gymnázia chcel ďalej študovať. Nech už jeho odchod z KDR v roku 2010 bol motivovaný štúdiom v zahraničí (Ukrajina), alebo iným dôvodom (strach), v každom prípade v tomto roku KDR opustil a teda vyriešil si svoj problém. Vzhľadom ku skutočnosti že je všeobecne známe, že štúdium na Ukrajine je možné iba na základe príslušného povolenia (zjavne na základe medzinárodnej dohody medzi Ukrajinou a krajinou pôvodu študenta), ako najpravdepodobnejší dôvod odchodu navrhovateľa nebol ním prezentovaný strach, ale štúdium na vysokej škole. Odporca v odôvodnení svojho výroku o neudelení azylu navrhovateľovi poukázal na vykonštruovanosť ním prezentovaného dôvodu, teda na navrhovateľovu nedôveryhodnosť. S poukazom na vyššie uvedené fakty, vyplývajúce z obsahu pohovoru vykonaného s navrhovateľom, ako aj na správy o priebehu skončeného etnického konfliktu medzi etnikami Lendu a Hama je správny názor odporcu o nehodnovernosti navrhovateľa vo vzťahu k ním prezentovanému príbehu. Inak povedané, ak navrhovateľov dôvod odchodu z KDR sa na základe ním prezentovaných skutočností ako aj na základe preukázateľných správ o tejto krajine javí ako nanajvýš nepravdepodobný, takto zistený a vyhodnotený stav veci vedie k jedinému záveru, že dôvod navrhovateľovho odchodu bol iný, ako ním prezentovaný (strach z etnického prenasledovania). Ak s poukazom na uvedené odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho výrok je správny, vychádzajúci z celkového posúdenia navrhovateľovej žiadosti o azyl. Pretože odporca vo vzťahu k výroku týkajúceho sa azylu zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, svoj výrok náležite, zrozumiteľne a logicky odôvodnil, pričom zistený stav správne posúdil po právnej stránke, výrok o neudelení azylu navrhovateľovi súd potvrdil. K výroku tohto rozsudku, ktorým súd zrušil výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi: Navrhovateľ namietal nedostatočné zistenie stavu veci a nesprávné právne posúdenie tejto otázky: Podľa názoru súdu námietka nedostatočne zisteného stavu veci je dôvodná. Odporca vo vzťahu k poskytnutiu či neposkytnutiu doplnkovej ochrany okrem iného vyhľadal a do spisu založil správy o KDR, pochádzajúce z rôznych zdrojov. Na ich základe, aj s poukazom na informácie získané priamo od navrhovateľa ustálil, že tento sa môže bezpečne vrátiť do krajiny svojho pôvodu. Okrem iných sú v spise založené správy zo zdroja Guardien zo 16.1.2012, 25.11.2011, podľa ktorých návrat konžských navrátilcov nie je bez problémov. I keď zdrojom je printové médium, podľa názoru súdu mal odporca vzhľadom na obsah týchto správ vykonať širšie či podrobnejšie dokazovanie na zistenie bezpečnostných rizík návratov konžských repatriantov. Pretože odporca vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi i napriek správam o existencii možných bezpečnostných rizikám návratu navrhovateľa do KDR nevykonal podrobnejšie dokazovanie, súd dospel k názoru, že tento výrok je potrebné zrušiť a v tejto časti rozhodnutie vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu, za splnenia procesných predpokladov, vyhľadať a do spisu založiť správy z rôznych objektívnych zdrojov, ktorými sa bezpečne preukáže existencia či neexistencia bezpečnostných rizík návratov konžských navrátilcov do ich vlasti. Až následne budeš možné rozhodnúť o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že navrhovateľ pravdepodobne nemá skutočný záujem na azyle, pretože nevyčkal na skončenie konania o ním podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu a krátko po podaní návrhu, ktorý bol predmetom tohto súdneho konania opustil ubytovacie zariadenie odporcu a jeho pobyt nie je známy. Takéto jeho počínanie nesie zjavne známky iného ako ním prezentovaného dôvodu odchodu z krajiny jeho pôvodu a de facto podporuje správnosť rozhodnutia odporcu o neudelení azylu z dôvodu účelovosti prezentovaného príbehu navrhovateľom. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti potvrdzujúcemu výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p). Proti zrušujúcemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.