Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/57/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110209497 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110209497.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky : U.. B. Š., W. F. Č.. XXX, X. O. X. Q. F.E., M. XX, F., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy 124.725,86 €, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 9C 36/2010-55 zo dňa 24. októbra 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 25.02.2010 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 124.725,86 €. Navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok pri podaní návrhu, preto bola výzvou zo dňa 03.06.2011, doručenou navrhovateľke dňa 19.08.2011, vyzvaná na jeho zaplatenie v lehote 10 dní od doručenia výzvy vo výške 3.807 € (3.741 € + 66,00 €) v zmysle Položky 7d písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa zároveň navrhovateľku poučil, že ak v určenej lehote nebude poplatok zaplatený, konanie zastaví. Na predmetnú výzvu navrhovateľka nereagovala a súdny poplatok za návrh na začatie konania nezaplatila v stanovenej lehote ani do dňa vydania napadnutého uznesenia o zastavení konania. Ďalej svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 5 ods. 1 písm. a/, § 2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, a keďže navrhovateľka súdny poplatok za návrh na začatie konania nezaplatila v súdom určenej lehote a ani do dňa vydania napadnutého uznesenia o zastavení konania a o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bola navrhovateľka poučená, súd prvého stupňa konanie zastavil. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Uvedené uznesenie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľka z dôvodu, že v prejednávanej veci sú splnené kritériá o vecnom oslobodení od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992 Zb.). Vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že na základe protiústavnej diskriminácie platových pomerov sudcov všeobecného súdnictva oproti platovým pomerom sudcov špeciálneho súdu, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako najvyšší orgán správy súdov nielen nezákonne, ale aj protiústavne zasiahol inak než rozhodnutím do práv navrhovateľky nediskriminovať ju pri platovej úprave. Podľa navrhovateľky za tento stav nesie zodpovednosť štát, a preto je nemorálne a protiústavné žiadať, aby súdny poplatok zaplatila navrhovateľka, ktorá svojim konaním tento stav nezavinila. Naviac oslobodenie od súdnych poplatkov v predmetnom konaní vyplýva aj z účelu konania, v ktorom ide o poskytnutie ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a noviel, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) veta prvá citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, 5a) súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania 5b) nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť. 9Co 57/2012 - 61 Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. Nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti v odvolacom konaní zmení alebo zruší odvolací súd aj bez návrhu. Podľa § 18c ods. 6 Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2009 citovaného zákona za úkony navrhnuté, alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je uvedené inak. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom podaným na prvostupňový súd dňa 26.02.2010 domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 124.725,86 € z dôvodu, že jej odmeňovanie uskutočňované podľa § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Zb., v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. cit. zákona v znení zákona č. 122/2005 Z. z., je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania zakotvenej v zákone č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon). Pokiaľ ide o spoplatnenie návrhov na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, s náhradou nemajetkovej ujmy (tzv. antidiskriminačné konania), odvolací súd uvádza, že od 1.1.2009 bola do zákona zavedená osobitná sadzba aj pre tieto konania a súdny poplatok sa vyrubuje rovnakým spôsobom ako v konaní o ochranu osobnosti, tak aj vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania (t .j. 66 € + 3 % z uplatnenej nemajetkovej ujmy). V zmysle § 5 ods. 1 písm. a/, § 18c ods. 6 citovaného zákona navrhovateľke vznikla poplatková povinnosť vo výške 3.807 € v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. položky č. 7d písm. b/ (3.741 € t.j. 3 % zo sumy 124.725,86 € + 66 €). Pokiaľ teda súd prvého stupňa vyzval navrhovateľku (č. l. 51 spisu) na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v lehote 10 dní pod následkom zastavenia konania, jeho postup bol vecne správny, tak isto bol správny jeho postup, keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 5 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. Námietky navrhovateľky uplatnené v odvolaní spočívajúce v tom, že v prejednávanej veci sú splnené kritériá o vecnom oslobodení od súdnych poplatkov a že je nemorálne a protiústavné žiadať, aby súdny poplatok zaplatila navrhovateľka, nie sú dôvodné. Vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľky, že podľa jej právneho názoru opierajúceho sa o ust. § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992 Zb. je predmetné konanie od súdnych poplatkov vecne oslobodené, je potrebné uviesť, že odvolací súd po dôkladnom posúdení možností uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) až k) zákona o súdnych poplatkoch nedospel k záveru, že by predmetné konanie bolo možné podradiť pod niektorú zo zákonom stanovených možností vecného oslobodenia konania od poplatku. Na daný prípad sa nevzťahuje ani písm. j) uvedeného ustanovenia § 4 ods. 1, ktoré je určené pre konania vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., pričom je potrebné poukázať na to, že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nemá povahu určovacích konaní, v ktorých by súd rozsudkom konštatoval existenciu nezákonného zásahu. Určovacie žaloby na existenciu nezákonného zásahu nie sú podľa § 250v ods. 3 O.s.p. prípustné. V danom prípade ide teda o žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáha ochrany svojich práv v súvislosti s diskrimináciou v platových pomeroch a nie o žalobu podľa piatej časti piatej hlavy ustanovenia § 250v O.s.p., ktoré má na mysli pri vecnom oslobodení § 4 ods. 1 písm. j) zákona o súdnych poplatkoch, a teda dôvod odvolania spočívajúci v tom, že oslobodenie od súdnych poplatkov v predmetnom konaní vyplýva aj z účelu konania, v ktorom ide o poskytnutie ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, je nedôvodný. Z dôvodu, že navrhovateľka správne vyrubený súdny poplatok v súdom stanovenej lehote a ani do konca lehoty na podanie odvolania nezaplatila, je potrebné konštatovať, že postup súdu prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch bol správny. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým konanie zastavil, ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.