Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/138/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107220159 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1107220159.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky : S.. E. D., D. H. Č.. XX, D., proti odporcovi : Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na dovolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 22C 104/2007-17 zo dňa 28. februára 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 19.06.2007 sa navrhovateľka domáhala určenia, že jej odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok pri podaní návrhu, preto bola výzvou, doručenou navrhovateľke dňa 26.11.2010, vyzvaná na jeho zaplatenie vo výške 4.154,00 eura (4.054,50 eura + 99,50 eura). Na predmetnú výzvu reagovala podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 03.12.2010, podľa ktorého poplatok za návrh nemieni zaplatiť, tvrdiac, že v tomto prípade poplatková povinnosť nevznikla, pretože osobitná položka 7d (stanovujúca osobitnú sadzbu v uvedených veciach vo výške 66 eur za návrh na začatie konania a 3 % z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy) bola do Sadzobníka súdnych poplatkov zaradená až s účinnosťou od 1.1.2009, t.j. po podaní jej návrhu. Poplatková povinnosť jej preto nevznikla a analógia v tomto prípade nie je možná. Súd prvého stupňa sa s názorom navrhovateľky nestotožnil. Mal za to, že v danom prípade ide o vec súvisiacu s porušením zásady rovnakého zaobchádzania petitom určovacím a petitom na plnenie, preto bolo povinnosťou navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za návrh v súlade s položkou 1b a 1a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaci prílohu zákona o súdnych poplatkov, ktorý bol účinný v čase podania návrhu vo výške 99,50 eura a 4.054,50 eura. Počnúc od 01.01.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 465/2008, ktorý zmenil zákon o súdnych poplatkoch a v položke 7d, a/ upravil poplatkovú povinnosť poplatníka vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, že určil poplatok vo výške 66 eur, a s návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy 66 eur a 3% z ceny predmetu plnenia, t.j. počnúc od 01.01.2009 sú poplatníci povinní platiť za takéto návrhy 66 eur a 3% z nemajetkovej ujmy, ktorej sa návrhom domáhajú. Podľa názoru súdu prvého stupňa súdne poplatky súdy nevyberajú len vo veciach vyslovene uvedených v § 4 zákona o súdnych poplatkoch, pričom ide o vecné oslobodenie (§ 4 ods. 1) alebo o osobné oslobodenie (§ 4 ods. 2). Zákon priznáva oslobodenie od platenia poplatkov pri nároku na nemajetkovú ujmu, avšak nie podľa antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z. z. Súd prvého stupňa zastával názor, že nie je povinnosťou poplatníka zaplatiť súdny poplatok len v prípadoch ustanovených zákonom pod osobitnou položkou. V iných prípadoch, aj keď vec nie je uvedená pod osobitnou položkou, súd vyberie súdny poplatok podľa všeobecnej položky, ktorou je v tomto prípade položka 1a a 1b sadzobníka súdnych poplatkov. Ďalej svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, a keďže navrhovateľka nezaplatila na základe výzvy súdu súdny poplatok za podaný návrh, hoci bola poučená o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, a nejde o konanie, kedy by mohol súd pokračovať v konaní bez zaplateného súdneho poplatku za návrh podľa ust. § 10 ods. 2 citovaného zákona, súd konanie zastavil. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Uvedené uznesenie napadla v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka odvolaním, domáhajúc sa zrušenia predmetného uznesenia o zastavení konania. Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je správne z dôvodu, že jej žaloba bola osobne doručená súdu dňa 19.6.2007 a návrhy vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. Antidiskriminačný zákon, neboli do 31.12.2008 spoplatnené. Podľa názoru navrhovateľky položku 1 písm. a/, b/ Sadzobníka súdnych poplatkov nebolo možné na prejednávanú vec použiť a položka 7d, ktorá spoplatňuje návrh na začatie konania vo veciach podľa antidiskriminačného zákona (návrh sa týka antidiskriminačného zákona), bola zaradená do Sadzobníka súdnych poplatkov s účinnosťou až od 01.01.2009. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonodarca spoplatnil konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona až od 01.01.2009, nemožno poplatkovú povinnosť za návrh podaný do 31.12.2008 určovať analogicky, ale naopak - v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 39/2007 zo dňa 29. marca 2007, treba trvať na tom, že návrh navrhovateľky podaný do 31.12.2008 nepodlieha spoplatneniu. Ak by bol súd začal konanie do 01.01.2009, ktorým dňom došlo k spoplatneniu konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, bolo by vydanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch, z čoho vyplýva, že nečinnosťou súdu vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť, pričom podľa § 18c ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch sa na vznik poplatkovej povinnosti musia použiť doterajšie predpisy spolu so sadzobníkom. Ide o intertempolárne ustanovenie zákona a v takom prípade je bez významu, kedy sa o spoplatnenom úkone rozhodne. Ak preto súd prvého stupňa napriek tomu konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, jeho postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že v predmetnej veci poplatková povinnosť za návrh navrhovateľke nevznikla. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. na prerušenie konania z dôvodu iniciovania konania o predbežnej otázke pred súdnym dvorom Európskej únie o tomto rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19.03.2012 č.k. 15Co 138/2011-27, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2012, keď rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh na prerušenie konania v predmetnej právnej veci zamietol. Z predmetného zamietajúceho uznesenia okrem iného vyplýva, že v posudzovanej právnej veci pri eurokomformnej aplikácii vnútroštátnych pravidiel neexistuje v slovenskej republike žiadna prekážka prístupu k súdnej ochrane pre obete diskriminačného konania, ktorá by bola v rozpore s právom Únie. Čo sa týka žiadosti navrhovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 29.03.2012, o tejto žiadosti rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 15Co 138/2011-48 zo dňa 15.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2012, tak, že navrhovateľke (žiadateľke) oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Následne odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a noviel súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. písm. a) veta prvá citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania 5b) nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. Nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti v odvolacom konaní zmení alebo zruší odvolací súd aj bez návrhu. Podľa § 18c ods. 1 Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2009 citovaného zákona ak je základ poplatku podľa § 7 určený v slovenských korunách, po 1. januári 2009 sa prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli sa na celé eurá nadol. Podľa § 18c ods. 6 Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2009 citovaného zákona za úkony navrhnuté, alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je uvedené inak. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom podaným na prvostupňový súd dňa 19.06.2007 domáhala určenia, že jej odmeňovanie uskutočňované podľa § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Zb., v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. cit. zákona v znení zákona č. 122/2005 Z. z., je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 67.582,83 eura (2.036.000,-Sk). V zmysle § 5 ods. 1 písm. a), § 18c ods. 1 a 6 citovaného zákona navrhovateľke vznikla poplatková povinnosť vo výške 4.154,00 eura v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov Položky 1 písm. a) a písm. b) ( 4.054,50 eura t.j. 6 % zo sumy 67.582,83 eura + 99,50 eura). Pokiaľ teda súd prvého stupňa vyzval navrhovateľku (č.l. 11 spisu) na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v lehote 10 dní pod následkom zastavenia konania, jeho postup bol vecne správny, tak isto bol správny jeho postup, keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 5 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. Námietky uplatnené v odvolaní spočívajúce v tom, že nečinnosťou súdu prvého stupňa vznikla navrhovateľke poplatková povinnosť a postupom súdu došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, nie sú dôvodné. V zmysle citovaného § 18c ods. 6 Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2009 sa za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov ak ďalej nie je uvedené inak (čo nie je daný prípad) a preto správne prvostupňový súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa predpisov platných a účinných do 31.12.2008 ako už bolo uvedené vyššie. Spoplatnenie návrhov v tzv. antidiskriminačných konaniach v čase do 31.12.2008 zákon o súdnych poplatkoch upravoval a to tak, že podľa položky 1 písm. a) a b) Sadzobníka súdnych poplatkov poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je 6% z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu a ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi poplatok je 3.000,- Sk (t. j. 99,50 eur). Uvedený spôsob vyrubenia poplatku bol vzhľadom k tomu, že osobitná sadzba pre takéto konania v zákone ustanovená nebola, celkom zjavne pokrytý v rozhodnom čase citovanou položkou 1 písm. a) a b) sadzobníka a to bez použitia akejkoľvek analógie. Od 1.1.2009 bola do zákona zavedená osobitná sadzba aj pre tieto konania a súdny poplatok sa vyrubuje rovnakým spôsobom ako v konaní o ochranu osobnosti aj vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania (t .j. 66 eur + 3 % z uplatnenej nemajetkovej ujmy). Z dôvodu, že navrhovateľka správne vyrubený súdny poplatok v súdom stanovenej lehote a ani do konca lehoty na podanie odvolania nezaplatila, je potrebné konštatovať, že postup súdu prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch bol správny. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým konanie zastavil, ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.