KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava29. 5. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/232/2010 z 29. 5. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2012, sp. zn. 2S/232/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1110212558.7

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/232/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110212558
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110212558.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov
senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: Mgr. G.
A., nar. XX.XX.XXXX, D. 8, F., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium
Policajného zboru, Úrad súkromných bezpečnostných služieb, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-33-3/B-2010 zo dňa 15.02.2010, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.03.2012, postúpenou tunajšiemu súdu
uznesením okresného súdu zo dňa 17.03.2010 (č.k. 1S 1/2010), sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené
rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Odboru súkromných bezpečnostných
služieb, č.p.: KRP-540-8/SBS-2009 zo dňa 13.11.2009 o uložení sankcie - pokuty 200 eur a zákazu
činnosti výkonu fyzickej ochrany alebo pátrania na dobu 3 roky, a to za spáchanie priestupku na úseku
bezpečnostných služieb, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 28.10.2009 v čase o 19:55 hod.
ako vedúci zmeny počas výkonu fyzickej ochrany na chránenom objekte Slovnaft a.s., Vlčie hrdlo 1,
Bratislava opakovane odmietol vydať súhlas na vstup pohotovostnej motorizovanej jednotky (PMJ)
KRPZ v Bratislave, ktorá bola operačným dôstojníkom KRPZ Bratislava vyslaná do budovy spoločnosti
METALCHEM, a.s. nachádzajúcej sa v areáli chráneného objektu na preverenie oznámenia, pričom
žalobca v rozpore so zákonom použil svoje oprávnenia vyplývajúce z § 50 ods. 4 zákona č. 473/2005
Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 473/2005 Z.z.) a tým porušil § 50 ods. 5 uvedeného
zákona a zároveň porušil § 51 písm. e/ tohto zákona, pretože si nepočínal tak, aby žiadnym spôsobom
nesťažil vyšetrovania trestného činu a nezamedzil ďalším škodlivým následkom udalosti. Uznaný bol
vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. d/, f/ zákona č. 473/2005
Z.z., za čo mu bola podľa § 92 ods. 1 tohto zákona uložená vyššie uvedená sankcia.

Žalobca v žalobe uviedol, že v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu namietal
uznanie viny z priestupkov tvrdiac, že v inkriminovanom čase postupoval podľa zákonných a interných
noriem. Uviedol ďalej, že v odvolaní v bode 1 poukázal na skutočnosť, že dňa 11.11.2009, kedy sa
osobne zúčastnil na prejednaní priestupku, mu bolo odopreté jeho právo na vyhotovenie fotokópie
priestupkového spisu, bez toho, aby pre takýto postup existoval zákonný podklad, v bode 2 namietal
porušenie § 43 ods. 2 zákona č. 437/2005 Z.z., pretože referent odboru súkromných a bezpečnostných



služieb správneho orgánu pristúpil k výsluchu žalobcu a ďalších pracovníkov súkromnej bezpečnostnej
služby bez toho, aby sa vysporiadal s otázkou povinnosti mlčanlivosti, v bode 3 poukázal na porušenie
základných pravidiel správneho konania podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, nakoľko správny orgán
nevychádzal pri rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pretože sa ponúkal celý rad dôkazov
vo forme výsluchov ďalších pracovníkov SBS, listinných dôkazov, záznamov bezpečnostných kamier,
ktoré správny orgán odignoroval, v bode 4 namietal porušenie § 54 ods. 2 zákona o správnom konaní,
pretože bol v rozhodnutí o priestupku nesprávne poučený o lehote podania opravného prostriedku
(prípustnosť odvolania do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia) a v bode 6 poukázal na nedodržanie
zásady prezumpcie neviny podľa § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZOP), pretože spolu s neprávoplatným rozhodnutím o priestupku mu správny orgán
zaslal aj poštové peňažné poukážky na zaplatenie pokuty a trov konania, teda konal podľa žalobcu
predpojato a nemal potrebu na márne uplatnenie lehoty k podaniu riadneho opravného prostriedku resp.
rozhodnutia o ňom.

Žalobca v žalobe len označil dôkazy (9 svedkov, orientačný plán a.s. Slovnaft Bratislava, bezpečnostné
inštrukcie a strážne pravidlá pre výkon činnosti strážnej služby v rámci spoločnosti Slovnaft a.s.,
Bezpečnostný poriadok Slovnaft a.s., časový prehľad prechodov Ing. Boroňa jednotlivými prechodovými
miestami v objekte vrátane vstupov a výstupov z tohto objektu, záznamy bezpečnostných kamier) a
uviedol, že vykonanie všetkých dôkazov s výnimkou výsluchu Ing. Boroňa je podmienené vysporiadaním
sa s otázkou mlčanlivosti, nakoľko s výnimkou menovaného sú všetci svedkovia súčasní resp. bývalí
zamestnanci spoločnosti Agentúra S+L, s.r.o. vykonávajúcej zmluvné činnosti pre Slovnaft a.s. Žalobca
napokon uviedol, že všetky uvedené listinné dôkazy, ako aj záznamy bezpečnostných kamier, je
pripravený predložiť po zbavení v zákonom uloženej povinnosti mlčanlivosti.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na správnosti dôvodov uvedených v napadnutom
rozhodnutí, v ktorom sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalobu navrhol zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.

Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že v priestupkovom konaní vedenom proti
žalobcovi správny orgán zhromaždil dôkazy - úradný záznam policajnej hliadky, podanie vysvetlenia zo
strany pracovníkov súkromnej bezpečnostnej služby Štefana Horvátha a Mariána Chobota, služobný
záznam žalobcu zo dňa 28.10.2010, predvolal žalobcu na ústne prejednanie priestupku, pri ktorom
žalobca po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu neuviedol na svoju obranu nič a nepodal
žiadny dôkazný návrh, žiadal len o vyhotovenie fotokópie priestupkového spisu.

Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Odbor súkromných bezpečnostných služieb, rozhodnutím č.p.:
KRP-540-8/SBS-2009 zo dňa 13.11.2009 uznalo žalobcu vinným zo spáchania priestupkov podľa §
92 ods. 1 písm. d/, f/ zákona č. 473/2005 Z.z., na skutkovom základe opísanom v prvom odseku
odôvodnenia tohto rozsudku a uložil žalobcovi sankciu - pokutu vo výške 200 eur a zákaz činnosti výkonu
fyzickej ochrany alebo pátrania na dobu tri roky. Správny orgán prvého stupňa v poučení uvedenom
v rozhodnutí uviedol, že proti rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, pričom spolu s rozhodnutím doručil žalobcovi poštové
poukážky na zaplatenie uloženej pokuty a trov konania. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie, ktorého dôvody žalobca podrobne opísal v žalobe (druhý odsek odôvodnenia tohto rozsudku).

Žalovaný rozhodnutím č.p.: PPZ-33-3/B-2010 zo dňa 15.02.2010 zamietol odvolanie žalobcu a
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca
ako vedúci zmeny počas výkonu fyzickej ochrany odmietol vydať súhlas na vstup do chráneného objektu
hliadke pohotovostnej motorizovanej jednotky, pričom išlo o miesto, o ktorom sa na základe telefonického



oznámenia p. Boroňa predpokladalo, že bol na ňom spáchaný trestný čin. Tým, že žalobca nevpustil do
chráneného objektu policajtov z hliadky PZ, ktorí tam v zmysle zákona o policajnom zbore vstupovali za
služobným účelom, sťažil vyšetrovanie predpokladaného trestného činu a zároveň nezamedzil ďalším
škodlivým následkom. Žalovaný dôvodil, že osoba poverená výkonom fyzickej ochrany je povinná
umožniť hliadke PZ, ktorá vstupuje do objektu za služobným účelom, vstup do objektu, aby preverila
nahlásenú udalosť bez ohľadu nato, či sa zakladá na pravde a nezaoberať sa tým, prečo prípadný
poškodený - v danom prípade p. Boroň, v strachu a obave o svoj život volal na policajnú linku 158 a
nie na dispečing chráneného objektu. Žalobca svojim konaním ohrozil život a zdravie oznamovateľa, ale
aj majetok v chránenom objekte, keďže podľa zistení ORPZ BA 2 došlo na mieste, kde oznamovateľ
spozoroval neznámych mužov s kuklami, k vlámaniu do administratívnych priestorov.

Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správny orgán prvého stupňa
riadne poučil žalobcu aj o oprávnení odoprieť podať vysvetlenie v prípade zákonom uznanej povinnosti
mlčanlivosti, k čomu sa žalobca do zápisnice z ústneho pojednávania nevyjadril. Kópia spisového
materiálu bola žalobcovi zaslaná dňa 12.11.2011.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR,
t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.
súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 50 ods. 4 zákona č. 473/2005 Z.z. osoby poverené výkonom fyzickej ochrany podľa tohto
zákona sú oprávnené

a) presvedčiť sa zrakom, hmatom alebo technickými prostriedkami, či ten, kto vstupuje do chráneného
objektu alebo na chránené miesto alebo z neho vystupuje, nemá pri sebe alebo na sebe predmety
pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chráneným objektom, chráneným miestom alebo
chránenou osobou alebo nemá pri sebe alebo na sebe predmety, ktorými by mohol spáchať protiprávnu
činnosť, a tieto mu odobrať,

b) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto nepovolaným osobám,

c) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto osobám, ktoré majú pri sebe zbraň,
ak je do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstup so zbraňou zakázaný,

d) viesť evidenciu o vstupe alebo výstupe osôb a dopravných prostriedkov do chráneného objektu alebo
z chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného miesta; na tento účel je oprávnený
vyžadovať preukázanie totožnosti,

e) zaznamenávať technickými prostriedkami vstup alebo výstup osôb a dopravných prostriedkov do
chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného objektu alebo z chráneného miesta,

f) vyžadovať preukázanie totožnosti u osoby, ktorá je pristihnutá pri páchaní priestupku alebo trestného
činu, ktorý súvisí s výkonom fyzickej ochrany, alebo bezprostredne po spáchaní takéhoto priestupku
alebo trestného činu,

g) v súvislosti s výkonom fyzickej ochrany vyžadovať preukázanie totožnosti osoby, ktorá bola pristihnutá
pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo na chránené miesto, alebo osoby, ktorá bola
pristihnutá pri neoprávnenom výstupe z chráneného objektu alebo z chráneného miesta,



h) presvedčiť sa, či ten, kto vstupuje do chráneného objektu alebo na chránené miesto s dopravným
prostriedkom alebo z neho vystupuje s dopravným prostriedkom, nemá v dopravnom prostriedku alebo
na dopravnom prostriedku predmety alebo zvieratá pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s
chránenou osobou alebo s chráneným objektom, alebo s chráneným miestom, alebo predmety, ktorými
by mohol spáchať protiprávnu činnosť, a tieto mu odobrať,

i) na čas nevyhnutný, do príchodu policajta, Vojenskej polície alebo obecnej polície, predviesť na strážne
stanovisko osobu, ktorá v súvislosti s výkonom fyzickej ochrany odmieta alebo nemôže hodnoverne
preukázať svoju totožnosť a bola pristihnutá pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po spáchaní
priestupku, alebo ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo na
chránené miesto alebo pri neoprávnenom výstupe z chráneného objektu alebo z chráneného miesta,

j) za podmienok podľa osobitného predpisu presvedčiť sa, či osoba, ktorá vstupuje do chráneného
objektu alebo na chránené miesto alebo z neho vystupuje nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok
alebo psychotropných látok.

Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 473/2005 Z.z. ustanovenie odseku 4 písm. a), c) a h) sa nepoužije proti
príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojeného bezpečnostného zboru, ozbrojeného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu a Vojenskej polície a iným
osobám, ktoré plnia úlohy verejnej správy a do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstupujú
na služobný účel.

Podľa § 51 zákona č. 473/2005 Z.z. na mieste, o ktorom sa predpokladá, že bol na ňom spáchaný
trestný čin, na mieste, kde došlo k dopravnej nehode, prevádzkovej nehode (havárii), k pracovnému
úrazu alebo k inej mimoriadnej udalosti, na mieste, kde bola usmrtená osoba alebo došlo k ublíženiu
na zdraví, ako aj na mieste, kde bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok, je
osoba poverená výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva povinná počínať
si tak, aby žiadnym spôsobom nesťažila vyšetrovanie, najmä

a) chrániť stopy pred zničením, poškodením alebo odstránením,

b) zamedziť prístupu nepovolaných osôb na takéto miesto,

c) zabrániť vnášaniu alebo vynášaniu predmetov z takého miesta,

d) neodkladne ohlásiť udalosť najbližšiemu útvaru Policajného zboru,

e) zamedziť ďalším škodlivým následkom udalosti.

Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z.z. priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti sa dopustí
ten, kto ako osoba poverená výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva si
na mieste, o ktorom sa predpokladá, že bol na ňom spáchaný trestný čin, na mieste, kde došlo k
dopravnej nehode, prevádzkovej nehode (havárii), pracovnému úrazu alebo k inej mimoriadnej udalosti,
na mieste, kde bola usmrtená osoba alebo došlo k ublíženiu na zdraví, ako aj na mieste, kde bola použitá
strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok, nepočína tak, aby žiadnym spôsobom nesťažovala
vyšetrovanie (písm. d/), nesplní inú povinnosť, ako je uvedená v písmenách a) až e), ustanovenú týmto
zákonom alebo na jeho základe (písm. f/).

Podľa § 92 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z.z. za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu
od 663 eur do 6 638 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až e) pokutu od 165 eur do 3319 eur,
za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 1659 eur; zákaz činnosti do piatich rokov možno uložiť
za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) a f).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že osoby poverené výkonom fyzickej ochrany nie sú
oprávnené zakázať vstup do chráneného objektu príslušníkom Policajného zboru, ak títo vstupujú do
chráneného objektu na služobný účel. V správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca
ako vedúci zmeny počas výkonu fyzickej ochrany na chránenom objekte odmietol vydať súhlas na vstup



policajnej hliadke, ktorá bola operačným dôstojníkom vyslaná do budovy tvoriacej súčasť chráneného
objektu na preverenie oznámenia o podozrení z trestnej činnosti. Policajti, ktorí boli riadne ustrojení
v služobnej rovnošate a preukázali príslušnosť k Policajnému zboru, hodlali do chráneného objektu
vstúpiť za služobným účelom a preto žalobca nemal žiaden zákonný podklad pre zamedzenie ich
vstupu do objektu. Svojim konaním teda porušil povinnosť umožniť príslušníkom Policajného zboru
vstup do chráneného objektu na služobný účel a zároveň si nepočínal tak, aby žiadnym spôsobom
nesťažoval vyšetrenie podozrenia zo spáchania trestného činu v chránenom objekte. Spáchanie skutku
žalobcom mal správny orgán dostatočne preukázané vykonanými dôkazmi, jeho spáchanie naviac
žalobca nepoprel ani v priebehu správneho konania, ani v podanej žalobe. Zistený skutkový stav bol
konajúcimi orgánmi po právnej stránke posúdený správne a v súlade a v medziach zákona bola aj
uložená sankcia.

Žalobca pri ústnom prejednaní priestupku ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a napokon
ani v žalobe nevysvetlil, na aké skutočnosti by mal byť zbavený povinnosti mlčanlivosti a nekonkretizoval,
čo mu bránilo vpustiť príslušníkov Policajného zboru plniacim služobné úlohy do chráneného objektu.
Toto bola totiž podstata protiprávneho konania žalobcu, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným. Súd
je toho názoru, že žiadna služobná povinnosť nemôže žalobcu ako osobu poverenú výkonom fyzickej
ochrany podľa zák. č. 473/2005 Z.z. viazať k tomu, aby sa dopúšťal právne nedovoleného konania a ak
by aj takúto povinnosť mal, nemohol by súd na ňu prihliadať.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie i postup žalovaného, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom, pretože
zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vyslovené závery, po právnej stránke bola
vec posúdená správne a vydané rozhodnutia boli aj náležite odôvodnené. Žalobcovi boli tiež v konaní
garantované všetky procesné práva účastníka konania, keď bolo obsahom administratívneho spisu
preukázané, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, predniesť vlastné dôkazné či
iné návrhy, tieto oprávnenia však nevyužil. Vydané rozhodnutia obsahovali všetky predpísané zákonné
náležitosti a ako rozporný so zákonom nemožno hodnotiť ani postup správneho orgánu prvého stupňa,
ktorý spolu s rozhodnutím o priestupku zaslal žalobcovi aj poštové poukážky na zaplatenie pokuty a trov
konania, ktoré by žalobca mohol použiť, keby nepodal proti rozhodnutiu odvolanie. Žiadnu nezákonnosť
a už vôbec nie porušenie ústavnej zásady prezumpcie neviny súd v takomto postupe správneho
orgánu nevidel. Nakoľko žiadne z námietok žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia,
postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam