Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/37/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200418 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200418.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcov: 1/ X.. X. S., nar. XX.XX.XXXX a 2/ X.. A. O. - S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Na Z. XX, O., obaja zastúpení: JUDr. Ján Kotlík, advokát, Karloveské rameno 6, P.O. Box 23, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. Slobody 6, Bratislava, za účasti: H.. X. B., nar. XX.XX.XXXX a U. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom X. XX, O., obaja zastúpení: Mgr. Maroš Palik, advokát, Muchovo nám. 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 6 zo dňa 11.01.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . ? Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 11.03.2011 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 6 zo dňa 11.01.2011, ktorým bol zamietnutý ich rozklad a bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania, č. KVSÚ-SSUP-19997-2010-6 zo dňa 01.10.2010 o zrušení právoplatného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Trnave č. KSÚ-OSP-670/2008/Gi zo dňa 01.07.2008 v mimoodvolacom konaní. ?K priebehu stavebného konania žalobcovia uviedli, že stavebný úrad obce O. W. X. rozhodnutím č. W.-XXX/XXXX-MUC zo dňa XX.XX.XXXX povolil stavbu skladu k rekreačnej chate č.s. XXXX stavebníkom H.. X. B. a jeho manželke U. B. (pribratí účastníci) na parc. č. XXXX/XXX, v tesnej blízkosti rekreačnej chaty žalobcov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2007. Žalobcovia neboli účastníkmi tohto stavebného konania, aj keď ich práva boli stavbou priamo dotknuté a o vydaní stavebného povolenia sa dozvedeli po tom, ako stavebníci začali stavbu realizovať. Žalobcovia návrhom zo dňa 02.11.2007 požiadali o obnovu konania, ktorú stavebný úrad povolil rozhodnutím č. W.- XXXX/XXXX-MUC zo dňa XX.XX.XXXX. Y. č.W.-XXX/XXXX-MUC zo dňa XX.XX.XXXX stavebný úrad predmetnú stavbu (sklad k rekreačnej chate č. XXXX) dodatočne povolil. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol S. stavebný úrad v I. rozhodnutím č.S.-R.-XXX/XXXX/Gi zo dňa XX.XX.XXXX tak, že prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu ako nezákonné zrušil. G. mali za to, že novým rozhodnutím o obnove konania sa v súlade s § 64 ods. X správneho poriadku ruší pôvodné rozhodnutie (stavebné povolenie zo dňa XX.XX.XXXX). W. napriek tomu, že mali rozhodnutím stavebného úradu pozastavené stavebné práce a nemali stavebné povolenie, stavbu dokončili a začali ju užívať. ? G. namietali, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu a tieto rozhodnutia sú v rozpore s obsahom spisov stavebného úradu obce O. W. X. a S. stavebného úradu v I.. G. zdôraznili, že krajský stavebný úrad vo svojom konaní dostatočne zistil na mieste samom ako aj z vyjadrení účastníkov konania, že sporná stavba je jednoznačne rozšírením doterajšej kapacity rekreačných objektov stavebníkov a bude slúžiť aj na skladovanie predmetov neslúžiacich k rekreácii. G. sa stotožnili so závermi krajského stavebného úradu, ktorý bral na zreteľ aj právny stav určený územným plánom I. kraja, ktorý vymedzuje oblasť (rekreačný pás pozdĺž rieky Q.), kde je potrebné podporovať a prednostne rozvíjať ťažiskové oblasti rekreácie a dbať, aby sa pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovalo ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru. G. poukázali na to, že všeobecne záväzné nariadenie č. X/XXXX o záväznej časti územného plánu obce O. W. X., schválené obecným zastupiteľstvom obce O. W. X. dňa XX.XX.XXXX, stanovuje funkčné využitie a priestorové usporiadanie územia obce a podmienky jeho zastavateľnosti a určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia pozemkov v katastri obce. V § 4 „záväzné regulatívy“ stanovuje, že vymedzenému funkčnému využitiu pozemkov a plôch musí zodpovedať spôsob ich využívania a najmä účel umiestňovaných a povoľovaných stavieb. W. a iné opatrenia, ktoré určenému funkčnému využitiu územia nezodpovedajú, nesmú byť na týchto plochách umiestnené alebo povoľované. W. stavba sa nachádza v území katastra obce O. W. X. označeného ako L1 - chatová osada I. - W. - územie rekreácie a cestovného ruchu, s určením na chatovú rekreáciu bez rozvoja. V regulačnom liste záväznej časti územného plánu obce O. W. X. je uvedené ako prípustné využitie územia chatová rekreácia, doplnková vybavenosť (drobné zariadenia technickej vybavenosti územia), verejné dopravné vybavenie, atď. U. neprípustné funkčné využitie je stanovené napr. priemyselná a poľnohospodárska výroba, skladové hospodárstvo - sklady a skládky a bývanie. U. podmienka pre rekonštrukcie zástavby v chatovej oblasti je záväzne určené, že sa má zachovať ráz a mierka zástavby, najmä so zreteľom na okolité chatové objekty. W. stavba je stavebníkmi definovaná ako sklad a preto podmienky územného plánu nespĺňa. Podľa žalobcov nejde v danom prípade ani o „doplnkovú vybavenosť“, pretože týmto termínom právny poriadok SR vyjadruje drobné zariadenia technickej vybavenosti územia - teda najmä doplnkové budovy technickej vybavenosti sídla (výmenníková stanica, budova na rozvod energií, čerpacia a prečerpávacia stanica, úpravňa vody, transformačná stanica a rozvodňa, vodojem, čistiareň odpadových vôd), doplnkové objekty technickej vybavenosti územia (vodovody, kanalizácie, plynovody) a doplnkovú technickú vybavenosť (studne, prívody úžitkovej a pitnej vody, kanalizácia, prívod a rozvod elektriny, prívod plynu a plynová prípojka). W. stavba je skladom, pričom žiaden právny predpis nerozdeľuje sklady na podnikateľskú činnosť alebo na privátne účely. G. nesúhlasili s výkladom použitým žalovaným o rozdielnom prístupe ku definícii skladu na podnikateľské alebo privátne účely, takýto výklad považovali za svojvoľný a nezákonný. Podľa nich sklad zostane vždy len skladom, nech je to súčasť skladového hospodárstva alebo nie. P., že žiaden predpis nedefinuje ani skladové hospodárstvo. Na viac územný plán obce hovorí nielen o neprípustnosti skladového hospodárstva, ale aj o neprípustnosti výstavby skladov ako takých. G. žalobcovia namietali, že nemôže ísť ani o doplnkovú stavbu k rekreačnej chate, keďže tento sklad pôdorysom ako aj obstavaným priestorom prevyšuje doterajšiu zástavbu stavebníkov, najmä ich rekreačnú chatu a ďalší sklad. Y. chata č. XXXX má pôdorys X,X x X metrov a obstavaný priestor približne XX m3. W. (dreváreň) má obstavaný priestor približne XX m3. W. stavba má pôdorys približne X,X metre x X,X metra a obstavaný priestor XXXmX. V. by sporná stavba bola posudzovaná ako doplnková, išlo by o niekoľkonásobné rozšírenie kapacity k rekreácii, čo územný plán obce nepripúšťal, keďže dané územie je označené ako „bez rozvoja“ a s možnosťou len rekonštruovať existujúce objekty so zachovaním rázu a miery okolitej zástavby. E. „bez rozvoja“ v kontexte so spresnením, že je možné len rekonštruovať zastávajúcu zástavbu podľa žalobcov jednoznačne znamená, že územný plán vylučuje v danej lokalite povoľovanie akejkoľvek ďalšej novej výstavby. G. nesúhlasili so zdôvodnením uvádzaným v napadnutom rozhodnutí, že v prípade výstavby skladu nejde o rozšírenie územia vymedzeného pre chatovú rekreáciu, o navýšenie lôžkovej kapacity. I. výklad je podľa mienky žalobcov v rozpore s územným plánom obce, podľa ktorého uvedené územie má byť bez rozvoja, čo jednoznačne znamená, že sa na tomto území nemá realizovať už žiadna výstavba. V. sa v danom rekreačnom území nemôžu budovať ďalšie chaty, je nelogické, aby sa mohli budovať ďalšie sklady svojou veľkosťou prevyšujúce už existujúce chaty. ? G. taktiež nesúhlasili s tým, že žalovaný vo svojom rozhodnutí prikázal S. stavebnému úradu v I. zaoberať sa námietkami žalobcov v stavebnom konaní ohľadne dodržania rázu a mierky zástavby a obmedzenia prístupu k žumpe žalobcov. Podľa názoru žalobcov sa týmto už krajský stavebný úrad zaoberal a nie je dôvod, aby sa týmto zaoberal opakovane. G. zároveň poukázali na to, že stavebný úrad medzičasom nariadil svojim rozhodnutím č.W.-XXX-XXXX/XXX/XXXX-MUC zo dňa XX.XX.XXXX odstránenie spornej stavby, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní S. úradom v I. rozhodnutím č. S.-R.-XXXXX/XX/Ve zo dňa XX.XX.XXXX. ? G. žalobcovia zdôraznili, že sporná stavba nespĺňa základné požiadavky kladené na stavby vyhláškou Q. životného prostredia SR č. XXX/XXXX Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti k stavebnému zákonu, pretože jej umiestnenie nezodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. K. pohodu bývania, rekreácie, podstatným spôsobom všetkým susedom znepríjemňuje. W. nezodpovedá architektonicky a urbanisticky prostrediu lesoparku rekreačnej oblasti a toto prostredie podstatným spôsobom narušuje a znehodnocuje, najmä s ohľadom na to, že ide o chránenú krajinnú oblasť s druhým stupňom ochrany. Na základe uvedeného žalobcovia žiadali, aby rozhodnutie žalovaného súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. ? G. sa vyjadril k žalobe písomne podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. V. na to, že žalobcovia uvádzajú v žalobe v podstate rovnaké dôvody, aké uviedli aj vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí mimoodvolacieho konania a v rozklade. K námietke žalobcov, že povolenie predmetnej stavby v danej lokalite je v rozpore so všeobecne záväzným nariadením č. X/XXXX o záväznej časti územného plánu obce O. W. X., konkrétne s regulačným listom - podmienky pre funkčné využitie územia J osada I.- W., žalovaný uviedol, že povoľovanú stavbu nie je možné pre posúdenie stavby v konaní podľa stavebného zákona zaradiť medzi skladové hospodárstvo - sklady a skládky, ktoré sú v predmetnej lokalite podľa regulačného plánu označené ako neprípustné funkčné využitie. V. pojmom skladové hospodárstvo žalovaný chápal samostatnú stavbu, resp. súbory stavieb, slúžiace pre hospodársku činnosť (podnikateľskú činnosť). R., ako pri povoľovaní napr. skladu športových potrieb v areáli školy a školského ihriska by sa tento sklad neposudzoval ako skladové hospodárstvo, ale ako stavba s pomocnou (doplnkovou) funkciou k hlavnej stavbe (napr. školy) a jej umiestnenie by nebolo v rozpore s územným plánom, ktorý by pre dané územie určoval funkčné využitie školstvo a vzdelávanie. U. v tomto prípade sklad k rekreačnej chate nie je možné posudzovať ako skladové hospodárstvo, ale ako pomocnú stavbu slúžiacu hlavnej funkcii daného územia - chatovej rekreácii, bez rozšírenia pôvodnej kapacity pre rekreáciu, slúžiacu pre zvýšenie komfortu využívania rekreačnej chaty. Taktiež v danom prípade pôdorysné rozmery predmetného skladu sú o ploche XX,XX mX, čo presahuje o X,XX m2 plochu stavby, ktorá sa podľa § 55 ods. X písm. b/ v spojení s § 139b ods. X stavebného zákona považuje za drobnú stavbu, na povolenie ktorej postačuje režim ohlásenia. V žiadnom prípade teda nemožno hovoriť o stavbe prekračujúcej limit pre drobné stavby o X,XX mX , že zásadným spôsobom narušila krajinný charakter lesného prostredia a okolia rekreačných chát. Podľa § 139 ods. X stavebného zákona takto podobné drobné stavby majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. B. č. XXX/XXXX Z.z. ani stavebný zákon neobsahujú limity zastavanej plochy, preto povoľovaná stavba ani z tohto hľadiska nie je v rozpore s právnymi predpismi. K. žalobcov, že stavba bude v budúcnosti využívaná na stretnutia cudzích osôb a ich ubytovanie a na skladovanie predmetov neslúžiacich na rekreáciu považoval žalovaný za špekulatívne, pričom poukázal na možnosť postihnúť také konanie, ktoré by bolo v rozpore s účelom, na ktorý bola stavba povolená a skolaudovaná. K. žalobcovia nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázali, že predmetná stavba nespĺňa základné požiadavky kladené na stavbu podľa stavebného zákona a vyhlášky (napr. svetlotechnický posudok a podobne). V. bývania sa posudzuje pri stavbách určených na bývanie (rodinné alebo bytové domy), nie pri rekreačných chatách. K. vyplývajúce z pocitov žalobcov preto orgány štátnej stavebnej správy nie sú príslušné vyhodnocovať. T. č. k. 2S XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd pribral do konania podľa § 250 ods. X O.s.p. účastníkov stavebného konania, stavebníkov H.. X. B. a U. B., pretože rozhodnutím súdu vo veci môžu byť dotknuté ich práva a povinnosti. V. účastníci sa k veci vyjadrili písomne, podaním súdu doručeným dňa XX.XX.XXXX. K., že stavbu postavili na základe stavebného povolenia, ktoré bolo vydané (dňa XX.XX.XXXX) v súlade s vtedy platným územným plánom. I. platil až do XX.XX.XXXX, kedy nadobudol účinnosť iný územný plán mesta O. W. X., prijatý ako všeobecne záväzné nariadenie č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V. účastníci poukázali na dobromyseľnosť nadobudnutých práv k predmetnej stavbe a uviedli, že stavbu realizovali v súlade s platným právom a rozhodnutím príslušného správneho orgánu. S. súd v O. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vydané rozhodnutia i postup žalovaného boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. ? Z administratívneho spisového materiálu súd zistil, že stavebný úrad obce O. W. X. po predchádzajúcej obnove stavebného konania rozhodnutím č. W.-XXX/XXXX-MUC zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 88 ods. X písm. b/ a XXa stavebného zákona dodatočne povolil stavbu „W. k rekreačnej chate č. XXXX“ na pozemku parc. č. XXXX/XXX, k.ú. O. W. X. pre stavebníkov - pribratých účastníkov. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie. Vo svojom odvolaní uvádzali, že stavba nie je drobným technickým zariadením (napr. studňou, žumpou, elektrickou prípojkou, rozhodným zariadením), nie je teda doplnkovou vybavenosťou a neslúži k rekreácii a cestovnému ruchu. Z uvedeného dôvodu navrhovanú stavbu považovali žalobcovia za rozpornú so záväznou časťou územného plánu I. kraja a tiež územného plánu obce O. W. X.. K. s územným plánom videli aj v tom, že stavba má byť postavená na území bez rozvoja, teda v území, kde možno rekonštruovať stojace objekty a to len so zachovaním rázu a mierky okolitej chatovej zástavby. Podľa žalobcov stavba zásadným spôsobom narušuje krajinný charakter lesného prostredia v okolí rekreačných chát v rekreačnej oblasti, toto prostredie devastuje a absolútne znehodnocuje najmä so zreteľom na okolité rekreačné stavby. Taktiež bolo uvedenou stavbou zasiahnuté do vlastníckych práv a oprávnených záujmov susedov (žalobcov), lebo znehodnotením okolitého prostredia ich rekreačných chát došlo k výraznému poklesu hodnoty nehnuteľností v okolí. K. stavba zaťažuje okolie nad prípustnú mieru, jej umiestnenie nezodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. K. podstatným spôsobom pohodu rekreácie (bývania) podstatným spôsobom všetkým susedom znepríjemňuje. W. zároveň nezodpovedá architektonicky a urbanisticky prostrediu lesoparku rekreačnej oblasti a toto prostredie podstatným spôsobom narušuje a znehodnocuje, najmä s ohľadom nato, že ide o chránenú krajinnú oblasť s druhým stupňom ochrany. O odvolaní proti rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby rozhodol S. stavebný úrad v I. dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím č. S.-R.-XXX/XXXX/Gi, zrušil rozhodnutie stavebného úradu podľa § 59 ods. X správneho poriadku pre porušenie § 32 a § 46 správneho poriadku a § 88 ods. X písm. b/ a § 88a stavebného zákona a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský stavebný úrad opísal v základných črtách priebeh stavebného konania, obsah odvolania žalobcov a obsah vyjadrenia stavebníkov (pribratých účastníkov) k odvolaniu. Q. sa v odôvodnení tohto rozhodnutia uvádza, že dodatočne povoľovaná stavba skladu k rekreačnej chate podľa územného plánu patrí do lokality s funkciou rekreácie a cestovného ruchu bez kapacitného rozvoja. Z hľadiska podmienok funkčného využitia ide o plochu určenú pre chatovú rekreáciu bez rozvoja. V danom prípade podľa krajského stavebného úradu nejde o stavbu, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia. W. mali právoplatné stavebné povolenie, z dôvodu prijatia obnovy konania však toto stavebné povolenie stratilo platnosť. W. vydané dodatočné povolenie je v rozpore s platným a záväzným územným plánom obce O. W. X.. V. schvaľovaní územného plánu mali stavebníci možnosť podať námietky na obec, ktorá by zohľadňovala existujúci stav stavby v území. Y. bolo podľa odôvodnenia zrušené z dôvodu porušenia hmotnoprávnych ustanovení zákona a z dôvodu, že navrhovaná stavba nie je v súlade s územným plánom obce O. W. X.. ? W. (pribratí účastníci) proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu podali podnet na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania. Q. vnútra SR, ktoré bolo v tom čase orgánom štátnej správy príslušným na preskúmanie rozhodnutí krajských stavebných úradov mimo odvolacieho konania, vec preskúmalo a rozhodnutím č. S.-W.-XXXXX-XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie S. stavebného úradu v I., odboru stavebného poriadku č. S.-R.-XXX/XXXX/Gi zo dňa XX.XX.XXXX zrušilo a prikázalo krajskému stavebnému úradu nanovo rozhodnúť o odvolaní podanom proti rozhodnutiu stavebného úradu obce O. W. X. č.W.-XXX/XXXX-MUC zo dňa XX.XX.XXXX vo veci dodatočného povolenia stavby pribratých účastníkov. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný, na ktorého prešla právomoc Q. vnútra SR preskúmavať mimoodvolacieho konania rozhodnutia krajských stavebných úradov. G. odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Q. vnútra SR č. S.-W.-XXXXX-XXXX- X zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. W. rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie ku podanej žalobe. Podľa § 88a ods. X stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. X stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88a ods. X stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až XX. Po preskúmaní veci na podklade žalobných dôvodov vyhodnotil súd ako neopodstatnenú námietku žalobcov, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Q. vnútra SR poskytujú dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. V. žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotožnil, nie je dôvod považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj prvostupňové rozhodnutie. V. rozhodnutie a na neho nadväzujúce rozhodnutie žalovaného podrobne a zrozumiteľne vysvetľujú, aké podklady boli pred vydaním rozhodnutia zadovážené, aké boli vyjadrenia účastníkov konania, ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil zistený skutkový stav a aké ustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. V. bolo v rozhodnutiach vyjadrené, v čom S. stavebný úrad v I. pochybil, zaujal nesprávny právny názor a čím sa pri posudzovaní veci nezaoberal, hoci to bola jeho povinnosť. V. ide o polemiku žalobcov ohľadom výkladu časti príslušného územného plánu týkajúcej sa funkčného využitia územia, kde neprípustným využitím je mimo iné skladové hospodárstvo - sklady a skládky, súd sa stotožnil s názorom žalovaného. K. prijať argument žalobcov, že skladovým hospodárstvom - skladmi a skládkami sú všetky a akékoľvek sklady. V prvom rade je potrebné si ujasniť význam slovného spojenia „skladové hospodárstvo“ ako inštitútu používaného napr. v ekonomickej teórii. To v podniku plní úlohu medzičlánku medzi výrobou a spotrebou, podieľa sa na plynulom presune materiálu do výroby, umiestňuje a ochraňuje rozpracovanú výrobu a hotové výrobky v skladoch - je teda súčasťou logického reťazca hospodárenia podniku. W. hospodárstvo nemožno považovať za synonymum pojmu „sklad“. V. prvé slúži podnikateľovi predovšetkým na preklenutie určitého času a na zabezpečenie zásob - teda úzko súvisí s podnikaním, druhé (sklad) je akýmkoľvek uzavretým (krytým) priestorom na odloženie akýchkoľvek vecí a nemusí byť určený na podnikanie, ale môže slúžiť komukoľvek. Z hľadiska významového je „sklad“ pojmom širším, teda nie každý sklad je súčasťou skladového hospodárstva. W. časť územného plánu hovorí o neprípustnosti funkčného využitia daného územia na skladové hospodárstvo - sklady a skládky. Podľa názoru súdu to znamená, že neprípustné je budovanie skladov a skládok ako súčastí skladového hospodárstva, teda slúžiacich alebo určených na podnikanie. S výkladom žalobcov by sa dalo súhlasiť, keby v slovnom spojení „skladové hospodárstvo - sklady a skládky“ bola použitá čiarka, teda „skladové hospodárstvo, sklady a skládky“. Súd dodáva, že výklad žalobcov sa javí nelogickým aj z toho dôvodu, že v zmysle ich výkladu by nebolo možné ku rekreačným chatám vybudovať žiaden sklad, ktorým je napríklad aj dreváreň, sklad drobných predmetov súvisiacich s rekreáciou, starostlivosťou o rekreačnú chatu a záhradu alebo prístrešok, atď. K. tomu rozhodnutie S. stavebného úradu v I. č. S.-R.-XXX/XXXX/Gi zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného v mimoodvolacom konaní zrušené, možno hodnotiť bezpochyby ako nepreskúmateľné. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry A. súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa XX.X..XXXX týkajúci sa sťažnosti č. XXXXX/XX, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa X.XX.XXXX, týkajúci sa sťažnosti č. XXXXX/XX, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa XX.X.XXXX, týkajúci sa sťažnosti č. XXXXX/XX, ), judikatúry L. súdu SR (sp. zn. I. ÚS XXX/ XX zo dňa XX.X.XXXX, H.. ÚS XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. H.. ÚS XX/XX zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. H.. ÚS XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. H.. ÚS XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, sp. zn. I. ÚS XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu. Ak však správny orgán v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). U. rozhodnutia č. S.-R.-XXX/XXXX/Gi zo dňa XX.XX.XXXX spočíva v tom, že bez ďalšieho vysvetlenia a komplexnejšieho skúmania okolností celého prípadu konštatuje, že dodatočné stavebné povolenie (č. W.-XXX/XXXX-MUC zo dňa XX.XX.XXXX) je v rozpore s platným a záväzným územným plánom obce O. W. X. a hmotnoprávnymi ustanoveniami stavebného zákona. S. stavebný úrad neposudzoval vôbec skutočnosť, že pôvodne bola stavba v súlade s územným plánom, a čo je najpodstatnejšie, bola povolená právoplatným rozhodnutím - stavebným povolením. W. orgán je povinný dodržať zákon, ktorý však nesmie vykladať „slepo“, bez prihliadnutia na všetky okolnosti a jeho rozhodnutie nesmie byť neústavné alebo krajne nespravodlivé. Ak už správny orgán pristúpi k rozhodnutiu, ktoré tak výrazne zasiahne do práv dobromyseľne nadobudnutých, ako v tomto prípade, musí to riadne, zrozumiteľne a starostlivo odôvodniť, aby nebolo pochýb o správnosti jeho rozhodnutia. S. stavebný úrad sa vo svojom rozhodnutí nevyjadril k otázke, či stavba „W. k rekreačnej chate č. XXXX“ plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, alebo rámec „doplnkovosti“ prekračuje. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že kritérium veľkostného pomeru k hlavnej stavbe je len jedným z viacerých možných. K. sa ani tým, ako (či vôbec) navrhovaná stavba obmedzuje vlastníkov a užívateľov susedných nehnuteľností a nezaujal preskúmateľné stanovisko ku vplyvu navrhovanej stavby, ktorá svojou veľkosťou prevyšujúce už existujúce chaty, v území chatovej oblasti „bez rozvoja“. V podstate sa okrem prezentovaného právneho názoru o rozpore navrhovanej stavby s aktuálnym územným plánom krajský stavebný úrad nevyjadril k žiadnej právne relevantnej otázke týkajúcej sa predmetného konania (z hľadiska § 88a ods. 5, X stavebného zákona). I. prístup krajského stavebného úradu nebol v súlade s príkazom na presvedčivé odôvodnenie, nakoľko neponúkol žiadne argumenty a dôvody jeho rozhodnutia. Súd uznáva, že rozhodnutie žalovaného neprekročilo zákonom stanovené medze, ba dokonca nie je vylúčené, že celkový právny záver nemusel byť nesprávny. Na druhej strane však súd konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutia krajského stavebného úradu zjavne absentuje odôvodnenie s uvedením konkrétnych skutočností, na ktorých je postavené. V. rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. R. zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcie na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Q. výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. V. na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. K. sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. R. dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti stavu bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. U. dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za porušenie ústavou garantovaného základného práva. Z uvedených dôvodov nebolo v rozpore so zákonom rozhodnutie žalovaného o zrušení nezákonného rozhodnutia S. stavebného úradu v I., ktoré podľa názoru súdu nezodpovedalo prinajmenšom ustanoveniu § 47 ods. X správneho poriadku. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v preskúmavacom konaní mimo odvolacieho konania upravenom v § 65 W. poriadku. Podľa § 65 ods. X správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. X). Z § 65 ods. X,X správneho poriadku vyplýva, že správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. V. zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá nato, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. V. preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. K. preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. G. napadnutým a jemu predchádzajúcim rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie krajského stavebného úradu a to vzhľadom na to, že dôvody, ktoré tento odvolací orgán uviedol vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, nepovažoval žalovaný za dostatočné na zrušenie rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom stavebnom povolení. V. rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, pričom jediným dôvodom na jeho uplatnenie je nezákonnosť (nemožno ho použiť na preskúmanie nesprávneho, neúčelného alebo nehospodárneho rozhodnutia, ak zároveň neodporuje zákonu). Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je právny nárok. Ak správny orgán nezistí dôvod na preskúmanie rozhodnutia, vybaví vec neformálnym oznámením. Na základe výsledkov preskúmania rozhodnutia správny orgán rozhodnutie odporujúce zákonu zruší alebo zmení a to podľa okolností konkrétneho prípadu. V. preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť a tak sa vec opäť nachádza v štádiu odvolacieho konania na R. úrade I., odbore výstavby a bytovej politiky (do XX.XX.XXXX pod názvom S. stavebný úrad v I.), ktorý je ako odvolací orgán príslušný opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu stavebného úradu mesta O. W. X., pričom tento je povinný v zmysle § 59 ods. X W. poriadku preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doplniť doterajšie konanie, prípadne odstrániť zistené vady. K. sa bude musieť vysporiadať so všetkými námietkami žalobcov. V odvolacom konaní sa uplatňuje tzv. úplný apelačný (revízny) princíp, t.j. účastníci môžu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Až rozhodnutím odvolacieho orgánu sa stavebné konanie právoplatne skončí a ak sa žalobcovia budú cítiť dotknutí na svojich právach a oprávnených záujmoch, budú sa môcť legitímne domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia na základe žaloby podanej podľa druhej hlavy V. časti O.s.p. na príslušnom súde. Súd dodáva, že v záujme zachovania stability právnych vzťahov založených právoplatným rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. V danom prípade žalobcovia zo zrušeného rozhodnutia nenadobudli žiadne práva, pretože toto sa skôr dotýkalo právnej sféry stavebníkov (pribratých účastníkov), ktorým krajský stavený úrad zrušil rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení. V. s ohľadom na okolnosti celého prípadu, kedy stavebníci realizovali stavbu podľa právoplatného stavebného povolenia, dôverujúc v jeho správnosť a zákonnosť, pričom toto sa stalo neúčinným až následným obnovením stavebného konania, javilo by sa súdu vhodnejším, aby krajský stavebný úrad oveľa zodpovednejšie a starostlivejšie pristupoval k posúdeniu veci a svoje skutkové zistenia a právne závery jasne, zrozumiteľne a hlavne výstižnejšie formuloval, aby tak boli účastníkom nie len známe, ale aj vysvetlené dôvody jeho rozhodnutia, ktorým tak výrazne zasiahol do práv stavebníkov, samozrejme prihliadnuc na práva ostatných účastníkov stavebného konania. Z tohto hľadiska, ako už súd konštatoval, je rozhodnutie krajského stavebného úradu až príliš stroho odôvodnené a dôvody len vymenované bez bližšieho vysvetlenia. Vzhľadom na uvedené S. súd v O. dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcov neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. I. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.