Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/49/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200451 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200451.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a R.. R. V., v právnej veci žalobcu: M. M. F., s.r.o., I. XX, F., K.: XX XXX XXX, zastúpený: R.. K. R., advokát, V. XX, F., proti žalovanému: S. riaditeľstvo L. republiky, N. XX, F. F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: I/XXX/XXX-XXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : V. súd v F. žalobu z a m i e t a. A. sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : U. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/ XXX-XXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán na odvolanie žalobcu potvrdil platobný výmer Q. mesta SR F. č. X/XX/XXXXXX-XX/XX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň za užívanie verejného priestranstva podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej iba citovaný zákon) vo výške X XXX,XX eur, za obdobie od XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX, miesto užívania M. ulica v Bratislave, o výmere XX mX A. zrušiť napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. T. na § 250j ods. X písm. a/, c/ O.s.p. a § 30 citovaného zákona, ktorý predmet dane za užívanie verejného priestranstva definuje ako osobitné užívanie verejného priestranstva. I. užívaním verejného priestranstva sa na účely tohto rozhodnutia rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska a pod. V zmysle splnomocňujúceho ustanovenia § 36 citovaného zákona vydala obec - prvostupňový správny orgán normatívny právny akt - U., ktorým správca dane extenzívnym výkladom rozšíril daňovú povinnosť za osobitné užívanie verejného priestranstva aj o užívanie verejného priestranstva určeného hlavným mestom ako stanovište vozidiel taxi služby, hoci inštitút dočasného parkovania motorového vozidla na vyhradenom priestore verejného priestranstva právna úprava v čase vydania platobného výmeru nerozoznáva. W. citovaného zákona, zákonom č. XXX/XXXX Z.z., bolo dočasné parkovanie motorového vozidla s účinnosťou od XX.XX.XXXX vypustené, na základe čoho zanikol právny rámec daňového konania v predmetnej oblasti. K tejto novelizácii došlo z dôvodu, že krátkodobé parkovanie vozidla na vyhradenom priestore verejného priestranstva nemožno zahrnúť do kategórie tejto miestnej dane, pretože nespĺňa základné znaky dane za užívanie verejného priestranstva. Pre krátkosť doby parkovania (v hodinách) nie sú vytvorené predpoklady na to, aby obec mohla začať daňové konanie a túto daň vyrubiť a následne aj vymáhať. Podľa žalobcu sa vzájomné práva a povinnosti vymedzili podaním oznámenia o vzniku, zmene a zániku daňovej povinnosti za užívanie verejného priestranstva, na základe ktorého správca dane udelí žalobcovi povolenie na užívanie stanovišťa pre vozidlá taxi služby. G. stanovišťa taxi služby bolo zo strany správcu dane vždy ohraničené len dátumovo, avšak nikdy nie časovo a preto nie je možné skonštatovať, že sa jedná o trvalé parkovanie vozidla, keďže v niektorých dňoch nebolo stanovište užívané vôbec, eventuálne len krátkodobo. Podľa žalobcu teda užíval verejné priestranstvo titulom dočasného parkovania. T. na W. ÚS SR sp. zn. II ÚS XX/XX, podľa ktorého právnu povinnosť možno uložiť iba zákonom alebo iba na základe zákona a v jeho medziach. M. platí predovšetkým pri výkonnej moci ale aj pre obce, pokiaľ rozhodujú vo veciach samosprávy všeobecne záväzným nariadením. H. a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona a to podľa čl. XX D. SR. Y. poukázal na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej správa obecných komunikácií zverená obci podľa § 4 ods. X zákona o obecnom zriadení nezahŕňa právo vyberať poplatky alebo ináč nazvané platby za používanie obecných komunikácií bez výslovného zákonného zmocnenia. L. platí, že neexistuje zákonný základ pre stanovenie platby, ktorá nie je sankciou, za zastavenie a státie motorových vozidiel na miestnych komunikáciách s výnimkou § 2 ods. X písm. c/, g/ citovaného zákona. A. ďalej poukázal na náležitosti odôvodnenia správneho rozhodnutia, jeho funkcie a rozobral tiež pojem skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Podľa názoru žalobcu žalovaný namietané skutočnosti vybavil výlučne formálnym spôsobom, so skutkovým stavom sa nevysporiadal, prehliadol rozhodné skutočnosti zakladajúce vadnosť postupu, čím došlo k porušeniu zásady spoľahlivého zistenia skutkového stavu. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie žalovaného aj nepreskúmateľné. Z dôvodu množiny pochybení namietaného rozhodnutia, ako aj pochybení prvostupňového orgánu, ktoré žalovaný prehliadol, resp. preskúmal len okrajovo, vznikol stav, kedy žalobcovi hrozí nútené postihnutie jeho majetku. Vo vyjadrení k obsahu žaloby žalovaný navrhol túto zamietnuť. T. na § 30 a § 36 citovaného zákona z ktorých vyplýva, že pri dani za užívanie verejného priestranstva ide o užívanie verejného priestranstva osobitným spôsobom, ktorý správca dane určí U.. Vzhľadom na demonštratívne vymedzenie osobitného užívania verejného priestranstva môže správca dane tento okruh rozšíriť aj o ďalšie osobitné užívania. L. dane v nadväznosti na splnomocňovacie ustanovenie § 36 citovaného zákona ustanovilo vo U. č. X/ XXXX podrobnosti k tejto dani, pričom okrem iného v § 3 ods. X písm. l/ za osobitné užívanie verejného priestranstva určilo aj stanovište taxi služby. V. súd v F. ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na pojednávaní podľa § 250f ods.X v spojení s § 156 ods. X O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 250j ods. X O.s.p.. C. bol verejne vyhlásený dňa XX.XX.XXXX. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. T. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. R. zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. E. daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. X citovaného zákona. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Q. mesto SR F. ako správca dane podľa § 34a ods. X citovaného zákona platobným výmerom č. X/XX/XXXXXX-XX/XX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyrubilo žalobcovi daň za užívanie verejného priestranstva v sume X XXX,XX eur a to za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. za počet dní XXX pri sadzbe X,XX eur/mX, za XX m2 s miestom užívania na M. ulici v F.. Táto daň bola vyrubená na základe podaného oznámenia vzniku, zmeny a zániku daňovej povinnosti za užívanie verejného priestranstva, ktoré podal dňa XX.XX.XXXX žalobca správcovi dane. T. daň bola vyrubená na základe oznámenia žalobcu podľa citovaného zákona a podľa U. č. XX/XXXX o dani za užívanie verejného priestranstva v znení neskorších predpisov ( úplné znenie U. č. X/XXXX). O odvolaní žalobcu, ktorého obsah bol v podstate totožný ako žalobné dôvody, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Po preskúmaní napadnutého ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov súd zistil, že správca dane pri vyrubení dane za užívanie verejného priestranstva postupoval podľa citovaného zákona a U. č. XX/XXXX o dani za užívanie verejného priestranstva (úplné znenie U. č. X/ XXXX). Podľa § 30 citovaného zákona, predmetom dane za užívanie verejného priestranstva je osobitné užívanie verejného priestranstva. U. priestranstvom na účely zákona o miestnych daniach sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obec. U. priestranstvom na účely tohto zákona nie sú pozemky, ktoré obec prenajala podľa osobitného zákona. I. užívaním verejného priestranstva sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska a podobne. Podľa § 36 citovaného, obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k § 30 až § 34a, najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií, miesta, ktoré sú verejnými priestranstvami, osobitné spôsoby ich užívania, podrobnosti, náležitosti a lehotu oznamovacej povinnosti vyberania dane, prípadné oslobodenie od tejto dane alebo zníženia dane, splátky dane a lehotu splatnosti splátok dane. Z týchto ustanovení citovaného zákona vyplýva, že pri dani za užívanie verejného priestranstva ide o užívanie verejného priestranstva osobitným spôsobom, ktorý správca dane, v danom prípade Q. mesto SR F., určí všeobecne záväzným nariadením. Je nesporné, že v danej veci išlo o užívanie verejného priestranstva a to podľa názoru súdu osobitným spôsobom, ktorý správca dane určil všeobecne záväzným nariadením. Súd poukazuje na demonštratívne vymedzenie osobitného užívania verejného priestranstva v citovanom zákone, vzhľadom na čo bol správca dane oprávnený tento okruh rozšíriť aj o ďalšie osobitné užívania. L. dane využijúc splnomocňovacie ustanovenie § 36 citovaného zákona ustanovil vo U. č. X/XXXX (úplné znenie) podrobnosti k tejto dani a v § 3 ods. X písm. l/ za osobitné užívanie verejného priestranstva určil aj stanovište taxi služby. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že správca dane extenzívnym výkladom rozšíril daňovú povinnosť za osobitné užívanie verejného priestranstva aj o užívanie verejného priestranstva ako stanovište vozidiel taxi služby, pričom v danom prípade nejde o dočasné parkovanie motorového vozidla na vyhradenom priestore verejného priestranstva tak, ako sa to snaží žalobca navodiť. S preskúmavanými rozhodnutiami vôbec nesúvisí skutočnosť, že novelou citovaného zákona bolo dočasné parkovanie motorového vozidla vypustené. Súd taktiež nesúhlasí s názorom žalobcu, že vzájomné práva a povinnosti sa v danej veci vymedzili podaním oznámenia o vzniku, zmene a zániku daňovej povinnosti, na základe ktorého správca dane udelil žalobcovi povolenie na užívanie stanovišťa pre jeho potrebu a pre správne určenie daňovej povinnosti je tiež irelevantné, že zo strany správcu dane došlo k ohraničeniu užívania stanovišťa taxi služby len dátumovo (rok XXXX) a nie časovo (na konkrétne dni a hodiny), pričom bolo vecou žalobcu, v akom rozsahu bude vyhradené miesto, za užívanie ktorého je povinný platiť daň, užívať, resp. či toto bude užívať sústavne, krátkodobo alebo vôbec. T. pre posúdenie veci v danom prípade je to, že na vyhradenom mieste, ktoré je vyznačené určenými dopravnými značkami podľa situačného nákresu, môžu parkovať iba vozidlá taxi služby žalobcu, pre ktoré je stanovište vyhradené a je len vecou žalobcu, v akom rozsahu tieto svoje práva využíva. N. v naliehavých prípadoch a vo verejnom záujme je žiadateľ povinný krátkodobo uvoľniť stanovište podľa požiadaviek správcu komunikácie napr. pri zimnej údržbe alebo pokynov polície. Na predmetnom stanovišti môžu stáť iba vozidlá taxi služby žalobcu, pre ktorú je stanovište vyhradené. E. už súd uviedol, takéto stanovište je určené aj dopravnými značkami, pričom k prípadu, na ktorý poukázal žalobca na pojednávaní, že vyhradené miesto v praxi užívajú aj iné osoby a mestská polícia na zavolanie vždy nepríde, súd dodáva, že ani táto okolnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom vyslovuje názor, že žalobca, resp. ktorýkoľvek dotknutý taxikár je oprávnený privolať políciu za účelom uvoľnenia vyhradeného miesta neoprávnene parkujúcim vozidlom. Súd taktiež vyslovuje názor, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s judikatúrou D. súdu SR, ktorú citoval žalobca v žalobe. W. rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti a je zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené. Z uvedených dôvodov V. súd v F. dospel k záveru, že žalobné dôvody neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a keďže toto ako aj prvostupňové rozhodnutie je v súlade so zákonom, žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a žalobcovi, ktorý vo veci nemal úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania. M. rozhodnutie senát V. súdu v F. prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.